Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-42-2005.pdf
PDF · 80.3 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/42/2005
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávnenej A. O. A. A. Z. K., O. A. G. Z., A. G. Z., N.Á. XX, T.: XX XXX XXX, proti povinnému B. Š., G.. XX.XX.XXXX, K. A. G. Z., A. X, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľaka, Exekútorský úrad so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Mlynská 2, pod sp. zn. EX 108/05R, o vymoženie 76,84 eur (2.315,- Sk) s prísl., takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e exekúciu.
Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľakovi, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Mlynská 2, trovy exekúcie vo výške 36,91 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. 700-3840011804- GC04/2004-5 zo dňa 28.10.2004 vydaného z titulu nezaplateného poistného na dôchodkové zabezpečenie, vydal dňa 3.3.2005 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810 003100* pre súdneho exekútora Ing. Bc. Radoslava Kešeľaka, Exekútorský úrad so sídlom v Spišskej Novej Vsi, na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 76,84 eur (2.315,- Sk) a trov exekúcie.
V priebehu exekučného konania bol súdu doručený súdnym exekútorom podnet na zastavenie exekúcie. V tomto podnete súdny exekútor uviedol, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to preklúzia exekučného titulu. Uvedené možno subsumovať pod ustanovenie § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"). V podnete zároveň súdny exekútor uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie si uplatňuje trovy exekúcie vyčíslené vo vyúčtovaní trov exekúcie v sume 45,29 eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“). Prílohou podnetu bolo vyúčtovanie trov exekúcie a spis sp. zn. EX 108/05R.
Podľa § 238 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len "Exekučný poriadok" ), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.8.2005, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.8.2005, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Podľa § 25 ods. 1 zákona 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 2 zákona 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
Preklúzia prestavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej lehote Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamieta. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie. Súd musí na tento zánik prihliadať ex offo, t. j. z úradnej moci.
V § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni uvedená 10 - ročná lehota je lehotou prekluzívnou. V tejto lehote je potrebné rozhodnutie vykonať, t. j. výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musí byť v tejto lehote skončený, keďže márnym uplynutím prekluzívnej lehoty zaniká právo na vykonanie rozhodnutia. Na zánik tohto práva musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, aj keď to účastníci nenamietajú. Právo, ktoré sa prekludovalo, nemožno priznať a ani vykonávať exekúciu na jeho vymoženie. Vzhľadom na uvedené, konanie o výkon rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné (exekučné konanie) musí skončiť (zákonodarca používa pojem "možno vykonať", ak by postačovalo len začatie konania, použil by slovné spojenie "výkon možno začať") najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Súd po preskúmaní veci na základe podnetu súdneho exekútora, ako aj z úradnej povinnosti má za to, že po vydaní exekučného titulu - rozhodnutia č. 700-3840011804-GC04/2004-5 zo dňa 28.10.2004 zaniklo právo ním priznané, a to z dôvodu uplynutia času, počas ktorého bolo možné vykonať rozhodnutie, ktoré je exekučnými titulom, teda v danom prípade došlo k preklúzii práva. Rozhodnutie č. 700-3840011804-GC04/2004-5 zo dňa 28.10.2004 nadobudlo právoplatnosť dňom 16.8.2004 a vykonateľnosť dňom 31.8.2004. Prvýkrát mohla oprávnená právo na uhradenie dlžného poistného na dôchodkové zabezpečenie s príslušenstvom uplatniť dňom vykonateľnosti rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo dňa 16.8.2014 v zmysle cit. § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni. Keďže lehota na vykonanie rozhodnutia márne uplynula, to sa stalo nespôsobilým exekučným titulom, teda nevykonateľným. V prípade rozhodnutí správnych orgánov (ktorými bezpochyby sú aj individuálne právne akty aplikácie práva vydané v správnom konaní - poznámka súdu) je právnym následkom prekludovania práva neúčinnosť takýchto rozhodnutí.
Vzhľadom na vyššie uvedené a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.8.2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.8.2005, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 125/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.8.2005, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 348/2011 Z. z., t. j. v znení účinnom od 1.1.2012, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.8.2005 pozná dve výnimky z tejto zásady, ktoré prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie. Prvou je situácia pokiaľ exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného a druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas (viac ako deväť rokov pred uplynutím prekluzívnej lehoty), preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania konania, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania nemohol ovplyvniť.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 45,29 eur vrátane DPH vo vyúčtovaní trov exekúcie, ktoré bolo prílohou podnetu na zastavenie exekúcie súdneho. Súd vyčíslené trovy preskúmal a rozhodol, že trovy boli nevyhnutne vynaložené vo výške 36,91 eur a v takejto sume ich súdnemu exekútorovi priznal aplikujúc pri tom ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 (ďalej len „ vyhláška“).
Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky s použitím § 14 ods. 2 vyhlášky, t. j. podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v sume 6,64 eur. Odmena za jednu začatú hodinu účelne vynaloženú na exekúciu (1 hod. a 6,64 eur), za vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie a vyúčtovanie (60 min.). Ďalej odmena súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) s použitím § 14 ods. 3 vyhlášky a v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 19,92 Eur (1 úkon a 3,32 eur) spočívajúca v odmene za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. V rámci trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 4,20 eur (poštovné 3 x 1,40 eur) za poštové služby. Trovy exekúcie nevyhnutne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie spolu 30,76 eur bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 6,15 eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 36,91 eur vrátane DPH.
V rámci náhrady hotových výdavkov súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné v sume 7,-- eur, keďže, s výnimkou zásielok, za ktoré bola náhrada hotových výdavkov priznaná, nemal preukázané doručovanie písomností prostredníctvom subjektu oprávneného vykonávať poštové a doručovateľské
služby, pri ktorom by súdnemu exekútorovi vznikli hotové výdavky na poštovnom za poštové služby, a to ku dňu rozhodovania o trovách exekúcie. V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani sumu DPH na uvedené nepriznané hotové výdavky.
O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.