Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/320/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, F., o vymoženie sumy 647,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -17 zo dňa 09.09.2015 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a), b), d) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4 , 5, 6 a § 54 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka konštatujúc, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebola dôvodne podaná. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 03138/12 zo dňa 02.08.2012, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s. Za preukázané považoval, že účastníci uzavreli dňa 03.03.2011 zmluvu o úvere a ten istý deň uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v Rozhodcovskej zmluve zo dňa 03.03.2011, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, čo sa týka možnosti ovplyvniť zmluvné podmienky, ale aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom vopred pripravený, dlžník mohol len zmluvu prijať ako celok alebo odmietnuť. Ťažko možno predpokladať, že dlžník - spotrebiteľ - si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie, konkrétne na ktorý súd - rozhodcovský alebo prvostupňový - veriteľ podá žalobu v prípade neplnenia záväzku. Uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernica 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na tom základe dojednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj smernice 93/13/EHS, hlavne v rozpore s článkom 3 ods. 1, podľa ktorého zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Formuláciu rozhodcovskej doložky nie je možné

považovať za platnú, keďže spotrebiteľovi znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa - oprávneného v tomto konaní, a to aj napriek tomu, že zdanlivo dáva na výber. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Jednotlivé podmienky zmluvy boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Podľa názoru súdu podpis na zmluve o úvere nemožno považovať zároveň za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, pretože na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníka zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie oprel najmä o nesprávne právne posúdenie veci a o to, že rozhodnutie vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu veci. Súd podľa neho prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a zákon o rozhodcovskom konaní, a na zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci. On s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 zmluvy bola daná právomoc rozhodcovského súdu a exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Podľa čl. 2 ods. 2 zmluvy mal povinný možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd.

Sudca súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadril, že nemieni odvolaniu vyhovieť, a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pritom aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa zo zisteného skutkového stavu urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. V danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným v spojení so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Ak sa exekúcia má vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Súd prvého stupňa na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Je zrejmé, že

motiváciou povinného bolo uzavrieť úverovú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú zmluvu mohla byť podstatne ovplyvnená. Bolo viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený, a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa jeho výberu. Predmetná zmluva obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd po tom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na rozhodcovský súd. Z rozhodcovskej zmluvy nie je zrejmé, v akom rozsahu bol povinný adekvátne poučený o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy, pričom ako spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah zmluvy ovplyvniť. Dojednanie takejto zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. V danom prípade súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Z toho dôvodu bolo potrebné na jeho rozhodnutie nazerať ako na akt nulitný. Súd prvého stupňa preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a tak odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

V závere odvolací súd dodáva, že oprávnený doručil súdu prvého stupňa prostredníctvom súdneho exekútora dňa 08.02.2016 podanie, ktorým žiadal, aby súd v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku preskúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, alebo je daný dôvod na rozhodnutie o pokračovaní exekúcie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na novelizáciu Exekučného poriadku realizovanú článkom V. zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Predmetný zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov SR dňa 23.12.2015. Ním bolo doplnené ustanovenie § 39 Exekučného poriadku tak, že sa doplnil odsek 4, podľa ktorého: „V návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu 4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú." Zároveň bolo prijaté aj prechodné ustanovenie § 243f k úpravám účinným dňom vyhlásenia v znení: „(1) V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (2) Na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. (3) Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. (4) Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). (5) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. (6) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.".

V danom prípade sa v súdnom spise nachádzajú listinné dôkazy, ktoré osvedčujú skutočnosti týkajúce sa rozhodnutia rozhodcovského súdu (v spise na č. l. 7 - 8) vydaného na základe návrhu oprávneného, ktorý si ním uplatňoval právo zo zmenky vystavenej na podklade zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi dňa 03.03.2011 (v spise na č. l. 14). Rozhodcovský súd svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na zmenku vystavenú povinným (v spise na č. l. 6), pričom sám konal na podklade rozhodcovskej zmluvy (v spise na č. l. 14) uzavretej medzi účastníkmi dňa 03.03.2011 (súbežne s uzavretím zmluvy o úvere ako aj vystavením zmenky). V tejto veci je zrejmé, že rozhodcovský súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy a jeho rozhodnutie sa pre nedostatok kompetencie na konanie a rozhodovanie považuje za nulitné. To znamená to, že právoplatný a vykonateľný exekučný titul - vydaný na podklade zmenky - v skutočnosti neexistuje. K zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie dochádza pre neexistujúci právoplatný a vykonateľný exekučný titul, a teda dôvod, pre ktorý rozhodcovský súd návrhu oprávneného vyhovel (vystavená zmenka), nie je pre postup

exekučného súdu na podklade § 39 ods. 4 a § 243f ods. 6 Exekučného poriadku právne významný. K zastaveniu exekúcie podľa novo prijatého ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku by mohlo dôjsť len v prípade, že by exekúcia ako taká (po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi) prebiehala. Je zrejmé, že oprávnený podľa obsahu uvedeného podania nerozlišoval medzi pojmom „exekučné konanie“ a „exekúcia“. Vo všeobecnosti dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1,2 Exekučného poriadku sú dané vtedy, ak už exekúcia začala prebiehať na podklade vydaného poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, čo sa zatiaľ v danej veci nestalo. K námietke oprávneného, že samotný povinný nespochybňoval jeho pohľadávku, odvolací súd poznamenáva, že na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy ako na absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka súd prihliada z úradnej povinnosti, lebo absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.