Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Er/413/2012

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava I., zast. Advocate, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava I., proti povinnému R. V., C.. L., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XXX/X, XXX XX A. L., štátny občan SR, vedenej pod značkou EX 6962/12 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 3820,60 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 3.5.2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.6.2012 spolu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 3820,60 Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn.: SR 06530/11 zo dňa 4.10.2011. Súd po preskúmaní uvedených dokladov vydal dňa 14.6.2012 poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci. Dňa 2.2.2016 bolo súdu doručené podanie súdneho exekútora zo dňa 22.1.2016, v ktorom uviedol, že postupuje doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré mu bolo doručené dňa 21.1.2016, podľa § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok). Súdny exekútor v predmetnom podaní žiadal, aby súd v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku preskúmal, či je daný dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku alebo rozhodol o pokračovaní exekúcie. Oprávnený doručil súdnemu exekútorovi dňa 21.1.2016 doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. V uvedenom podaní oprávnený uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Opísané skutočnosti nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa § 40 zákona č 244/2002 Z.z. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu

dôkazov. Oprávnený je však pripravený opätovne doložiť akékoľvek z týchto dôkazov ak došlo k ich strate z exekučného spisu. Oprávnený navrhuje, aby súd bez odkladu rozhodol o pokračovaní exekúcie.

Z ustanovenia § 41 ods. 2, písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), vyplýva, že exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.“

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Súd na základe podania súdneho exekútora, ktorým žiadal o preskúmanie, či je daný dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku alebo rozhodol o pokračovaní exekúcie opätovne preskúmal spisový materiál.

V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 3820,60 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 3820,60 Eur od 4.3.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 3820,60 Eur od 11.4.2011 do zaplatenia, a náhradou trov rozhodcovského konania vo výške 763,84 Eur. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť z rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bod 15., Zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi exekučného konania dňa 26.3.2010. Z obsahu predmetného spisu súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 26.3.2010 Zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver v sume 1700,00 Eur, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť s navýšením o príslušný poplatok v sume 1636,00 Eur v 12-tich mesačných splátkach po 278,00 Eur. Oprávnený a povinný zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 26.3.2010, v zmysle ktorej má povinný zaplatiť oprávnenému sumu 3820,60 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 3820,60 Eur od 4.3.2011 do zaplatenia.

Súd po opätovnom preskúmaní zistil nasledovný stav: oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 26.3.2010 zmluvu o úvere, v rámci ktorej Všeobecných podmienok aj rozhodcovskú doložku. Súd posúdil právne vzťahy z predmetnej zmluvy ako spotrebiteľský zmluvný vzťah. Pri určení, či ide o spotrebiteľskú zmluvu na účely posúdenia ne/prijateľnosti jej jednotlivých dojednaní nie je podstatný predmet zmluvy, ale povaha jej strán. Súdny dvor v týchto súvislostiach v rozsudku vo veci C-488/11 Dirk Frederik Asbeek Brusse, Katarina de Man Garabito proti Jahani BV, zo dňa 30.05.2013 (body 29 - 30), pokiaľ ide pôsobnosť smernice 93/13 EHS uviedol, že žiadne ustanovenie smernice neuvádza, na aké druhy zmlúv sa aplikuje, pritom smernica definuje zmluvy, na ktoré sa vzťahuje, odkazom na určitú vlastnosť zmluvných strán, podľa toho či konajú alebo nekonajú s cieľom vzťahujúcim sa k ich obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Pokiaľ ide o postavenie veriteľa ako dodávateľa, tak o uvedenej skutočnosti súd nemal žiadne pochybnosti, a to jednak s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa uvedený v obchodnom registri, ktorým je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne.

Pokiaľ ide o postavenie povinného ako dlžníka, tento mal preukázateľne postavenie spotrebiteľa.

V predmetnej zmluve o úvere sa síce nachádza ustanovenie, v zmysle ktorého „ Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon: zamestnania ? povolania ? podnikania ? iný účel ?.“ V predmetnom ustanovení bola prostredníctvom x zaškrtnutá možnosť, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania.

Uvedené vopred dodávateľom naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov „na výkon zamestnania“ súd vyhodnotil len ako formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného vyhlásenia vyňať predmetný zmluvný vzťah spod pôsobnosti príslušných noriem zameraných na ochranu spotrebiteľa.

V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský právny vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (v tomto konaní oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je treba uplatniť výklad v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zaškrtnutím políčka v zmluve, majúceho svedčiť o poskytnutí úveru na výkon zamestnania spotrebiteľa a zistenia aký konkrétny súvis so zamestnaním či predmetom činnosti spotrebiteľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má, oprávnený, ako poskytovateľ úveru, nedodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcu čestnej obchodnej praxi či všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

V zmysle ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. V prejednávanej veci oprávnený nepreukázal, že peňažné prostriedky boli dlžníkovi (povinnému) poskytnuté na účel zamestnania. S takýmto názorom však súhlasiť nemožno. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že povinného treba považovať za spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko spotrebiteľom nie je tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru, či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V súvislosti s posudzovaním dohody účastníkov exekučného konania o právomoci rozhodcovského súdu je potrebné zvýrazniť že, ochrana pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve nie je obmedzená len na zmluvné dojednania obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach, ale týka sa akéhokoľvek zmluvného dojednania, s ktorým sa v zmysle § 53 ods. 2 spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy mal síce možnosť oboznámiť, ale nemohol ovplyvniť jeho obsah. Predmetné ustanovenie § 53 ods. 2 je transpozíciou čl. 3 ods. EHS, v súlade s ktorým je potrebné § 53 ods.2 vykladať. Z čl. 3 ods. EHS je zrejmé, že zmluvné dojednanie v predbežne formulovanej štandardnej zmluve (nielen vo všeobecných obchodných podmienkach) sa nepovažuje za

individuálne dojednané, ak spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky. Pritom je zrejmé, že predmetom posúdenia neprijateľnosti v zmysle uvedeného ustanovenia smernice 93/13 EHS nie je predbežne formulovaná zmluva ako celok, ale jednotlivé dojednania v nej obsiahnuté. To napokon rovnako vyplýva aj z ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého sú predmetom prieskumu ne/ prijateľnosti nie je zmluva ako celok, ale jednotlivé dojednania v nej obsiahnuté.

V súvislosti s výkladom, čo možno rozumieť pod podstatou, resp. obsahom rozhodcovskej doložky je podľa názoru exekučného súdu potrebné zohľadniť ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré stanovuje, že rozhodcovskou zmluvou (bez ohľadu na to, či má formu osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve) sa rozumie dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podstatou, resp. obsahom rozhodcovskej zmluvy (bez ohľadu na to, či má formu osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve) je dohoda zmluvných strán jednak o otázke, či sa v rozhodcovskom konaní rozhodnú všetky alebo len niektoré spory medzi zmluvnými stranami, ďalšou otázkou, ktorú zmluvné strany vzájomnou dohodou v obsahu rozhodcovskej zmluvy upravujú je, že či sa v rozhodcovskom konaní rozhodnú spory, ktoré už vznikli alebo/aj tie, ktoré ešte len vzniknú, a taktiež v obsahu rozhodcovskej zmluvy strany vecne vymedzujú spory z akého vzájomného právneho vzťahu, resp. akého okruhu vzájomných právnych vzťahov budú predmetom rozhodcovského konania.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celkom alebo odmietnuť. Rovnako obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený.

Súd má za to, že exekúcia je v danom prípade nedôvodná v celom rozsahu, nakoľko sa v predmetnej exekučnej veci vymáha plnenie zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení. Súd dospel k názoru, že predmetná rozhodcovská doložka je nekalá a to aj napriek možnosti voľby medzi všeobecným a rozhodcovským súdom. Ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Právna veda na tento problém reaguje Kristiánom Csachom: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ Povinný ako spotrebiteľ pri predmetnej doložke nemá na výber, ak bude zažalovaný na rozhodcovskom súde, „vyžaduje sa, aby riešil v takomto prípade spor na rozhodcovskom súde“. Podľa názoru súdu možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva štátny súd. Doložky nemôžu predstavovať pasce pre spotrebiteľov za účelom čo najskoršieho privodenia exekúcie.

Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo v obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúma všetky skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať napr. neprijateľné miesto rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv alebo pravidlá rozhodcovského konania, ktoré ukladajú povinnosti, ktoré predpisy upravujúce občianske súdne konanie neupravujú a ktoré sú v neprospech spotrebiteľa.

V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným. Súd považoval výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, ako aj s dobrými mravmi a považoval za dôvodné aplikovať ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky Všeobecných podmienok poskytnutia úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ak by sa mal podľa nej vydaný rozhodcovský rozsudok vykonať na návrh oprávneného, bolo by dôvodné exekučné konanie zastaviť, pretože pri nekalej povahe rozhodcovskej doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú podľa práva Európskej únie. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celú exekučné konanie vyvolané oprávneným. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernica 93/13/EHS.

Na základe uvedeného súd ustálil, že predmetnej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju legitimitu rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania odvodzoval od rozhodcovskej zmluvy, ktorej obsah súd s ohľadom na už uvedené vyhodnotil ako neprijateľné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 absolútne neplatné.

Podľa čl. 6. ods. EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

V uvedených súvislostiach z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že vnútroštátne súdy, ktoré konštatujú nekalosť zmluvných podmienok, sú povinné na základe článku 6 ods. jednak vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby spotrebiteľ nebol uvedenými podmienkami viazaný, a jednak posúdiť, či dotknutá zmluva môže existovať bez týchto nekalých podmienok (k uvedenému pozri napr. rozsudok Súdneho dvora vo veci C-453/10 Jana Pereničová, Vladislav Perenič proti SOS financ, spol. s r. o. zo dňa 15.03.2012, body 29 - 30).

V dôsledku toho, že rozhodcovská zmluva nebola platne dojednaná, konajúci rozhodcovský súd teda nemal právomoc predmetný majetkový spor medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný v každom štádiu exekúcie skúmať, či exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval. Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť. Každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého exekúcia sa navrhuje (jeho obsahom je súd viazaný a je povinný z neho vychádzať), musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti (formálnej i materiálnej). Z hľadiska formálnej vykonateľnosti platí, že vykonateľné je rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť a lehota na plnenie, ktorá v ňom bola stanovená, uplynula. Materiálna vykonateľnosť rozhodnutia znamená, že predmetné rozhodnutie musí obsahovať označenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, vymedzenie rozsahu a obsahu uloženej povinnosti a určenie lehoty na jej splnenie. Pokiaľ bol rozhodcovský rozsudok vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, tak nikdy nemohol nadobudnúť a ani nenadobudol formálnu a materiálnu vykonateľnosť. Z uvedeného dôvodu rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 06530/11 zo dňa 4.10.2011 nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 26.3.2010, bodu 14 Dohoda o vyplnení zmenky súd zistil, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenu, kde nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j.

keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená, a to tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že takto vyplnená zmenka bude predstavovať samostatný zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi.

Exekučný súd zhodnotil dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z ktorej vyplýva, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie je vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy ako jednu z neprijateľných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve.

Z predloženej zmenky súd zistil, že predmetnou zmenkou sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal veriteľovi ako remitentovi zaplatiť okrem zmenkovej sumy aj zmenkový úrok 0,25% denne. Pri posudzovaní uvedeného zmluvného ustanovenia súd vychádzal z toho, že primárnym účelom predmetnej zmenky je zabezpečenie záväzku dlžníka z uzavretej úverovej zmluvy tak, ako sa to uvádza v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Ako sa však uvádza v dohode o vyplnení zmenky, zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane splatným celý dlh okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.

Zmenka bola vystavená 26.3.2010, teda v ten istý deň ako Zmluva o úvere. Z uvedeného vyplýva, že zmenku vystavil dlžník ako vystaviteľ v deň uzatvorenia úverovej zmluvy.

K vyplneniu zmenky veriteľom, a tým aj k počiatku plynutia zmenkového úroku však došlo až v príčinnej súvislosti s neplním záväzku zo strany spotrebiteľa. Samotná dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. V zmysle zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 4.3.2011, teda odo dňa keď bol deň kedy sa stal v zmysle čl. 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru splatný celý dlh. K samotnému vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so zosplatnením celého dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov zo strany spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené možno v kontexte posudzovaného právneho vzťahu považovať zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky za také, ktoré umožňuje v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k/ požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa názoru súdu teda uvedené zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve.

Dojednanie dohody o vyplnení zmenky je podmienkou, ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a/ smernice 93/13/ EHS v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e/ smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom bolo to, že rozhodcovský súd oprávnenému priznal ako náhradu za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky

- zmenkový úrok 0,25 % denne úrokom zo sumy 3820,60 Eur od 4.3.2011 do zaplatenia tak, ako si ho oprávnený v rozhodcovskom konaní uplatnil. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25% ročne. Plnenie v tejto výške súd považuje za v rozpore s dobrými mravmi.

Ďalej súd zistil, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pričom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ a zákon sankcionuje absenciu tejto náležitosti tým, že v takom prípade sa poskytnutý úver v zmysle považuje za bezúročný a bez poplatkov. Avšak preskúmaním exekučného titulu a zmluvy o úvere súd zistil, že dotknutý rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného nielen na

zaplatenie istiny poskytnutého úveru, ale aj na zaplatenie odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, a to v zjavnom rozpore so znením zákona s spotrebiteľských úveroch.

Na základe uvedeného súd po zvážení a zohľadnení všetkých uvedených okolností uzatvárania zmluvy, povahy účastníkov zmluvy a predmetnej právnej úpravy, dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernice Rady 87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, o spotrebiteľských zmluvách a zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú podľa §57 ods.1 písm. g/ Exekučného poriadku a zároveň v zmysle toho istého ustanovenia zákona zastavil, a teda rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

O trovách exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko nemal k dispozícii vyúčtovanie trov exekúcie. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením, po ich predložení súdnym exekútorom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 OSP).