Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_32Cbi-1-2015.pdf
PDF · 124.67 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cbi/1/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Slávkou Garančovskou v právnej veci žalobcu: K.. C. T., W.. XX.XX.XXXX, F. A. XX, XXX XX V., právne zastúpený AK - Steiner & Associates s.r.o., Moyzesova 46, 040 01 Košice proti žalovanému: KONRES k.s., správca úpadcu SOLITUS, spol. s r.o., Magnezitárska 5, 040 01 Košice, IČO: 36 190 250, so sídlom kancelárie správcu Hviezdoslavova 6/3388, 040 01 Košice o určenie pohľadávky takto
rozhodol:
U r č u j e, že pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou pohľadávky č. 1 doručenej správcovi dňa 24.6.2015 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 31K/76/2014 vo výške 163.100,00 EUR evidovaná v správcovskom spise pod č. 9/1 j e o p r á v n e n á čo do právneho dôvodu, výšky a poradia.
V časti určenia pohľadávky žalobcu uplatnenej prihláškou pohľadávky č. 1 doručenej správcovi dňa 24.6.2015 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 31K/76/2014 vo výške 6.900,00 EUR evidovaná v správcovskom spise pod č. 9/1 konanie z a s ta v u j e.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom došlým súdu dňa 24.08.2015 domáhal, aby súd určil, že prihlásená pohľadávka žalobcu K.. C. T., M. F. A. XX, XXX XX V., W.. XX.X.XXXXX voči úpadcovi SOLITUS spol. s r.o. so sídlom Magnezitárska 5, 040 01 Košice, IČO: 36 190 250, vzniknutá na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej v súlade s ustanovením § 567 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, prihlásená do konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu vo výške 185.000,- EUR je čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti oprávnená a nesporná. Zároveň žiadal náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že na majetok spoločnosti SOLITUS spol. s r.o. bol uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 30.4.2015, sp. zn. 31K/76/2014 vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 88/2015 dňa 12.5.2015. Prihláškou pohľadávky si u správcu v zákonom stanovenej lehote (dňa 24.6.2015) prihlásil pohľadávku voči úpadcovi vo výške 185.000,00 EUR. Ako dôvod vzniku pohľadávky uviedol skutočnosť, že úpadca pristúpil k záväzku, ktorý vznikol na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2012, pričom uvedená zmluva o pôžičke nahradila pôvodnú zmluvu o pôžičke uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu (nebohá matka žalobcu, p. Q. T.) a p. Y. M.-L. a p. T. L. zo dňa 26.03.2009. V zmysle tejto Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2012 úpadca ako ďalší solidárny dlžník sa zaviazal vrátiť peňažné prostriedky vo výške 185.000,00 EUR (pôžička a jej príslušenstvo) žalobcovi popri fyzických osobách, p. M.-L. a T.. L.. V zmysle Zmluvy o pôžičke boli dlžníci povinní splatiť peňažné prostriedky v splátkach podľa splátkového kalendára (Príloha Uznania dlhu), čo však neurobili a preto sa stal celý dlh splatný.
Dňa 27.7.2015 žalobcovi správca úpadcu oznámil (Oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa 24.7.2015), že pohľadávku prihlásenú žalobcom do konkurzného konania úpadcu poprel v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení došlom súdu dňa 17.9.2015 k žalobe uviedol, že prihlásenú pohľadávku poprel správca úpadcu z dôvodu, že Zmluvu o pôžičke zo dňa 21.12.2012, ku ktorej pristúpil aj úpadca považuje za odporovateľný právny úkon bez primeraného protiplnenia, za zvýhodňujúci právny úkon a súčasne za ukracujúci právny úkon. Poukázal aj na to, že k prihláške pohľadávky neboli doložené relevantné dôkazy a tieto dôkazy nevyplývajú ani zo žaloby a jej príloh, preto je toho názoru, že popretie pohľadávky je správne a žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doložených žalobcom, z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, z konkurzného spisu úpadcu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 31 K/76/2014, písomným vyjadrením svedka, výsluchom žalobcu, vyjadreniami žalovaného a právneho zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový stav:
Uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 31K/76/2014 súd začal dňa 1.1.2015 konkurzné konanie na úpadcu - spoločnosť SOLITUS, spol. s r.o., IČO: 36 190 250 konkurzné konanie (Uznesenie o začatí konkurzného konania zverejnené v Obchodnom vestníku č. 248/2014 zo daň 31.12.2014) a uznesením zo dňa 30.4.2015 vyhlásil na majetok úpadcu SOLITUS, spol. s r.o., so sídlom Magnezitárska 5, 040 01 Košice, IČO: 36 190 250 konkurz a za správcu konkurznej podstaty ustanovil R.. R. F. L. L. V. Ž. XX, XXX XX V.. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 88/2015 dňa 12.05.2015, čiže dňom 13.05.2015 nadobudlo právoplatnosť a od tohto dňa začala plynúť 45 dňová základná lehota na prihlásenie pohľadávok do konkurzu v zmysle ust. § 28 ods. 2 v spojení s ust. § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení ostatných zákonov v platnom znení (ďalej len „ZKR“). Následne súd uznesením zo dňa 20.08.2015, č.k. 31K/76/2014-297 odvolal pôvodne ustanoveného správcu a za správcu majetku úpadcu ustanovil KONRES k.s. so sídlom kancelárie správcu: Hviezdoslavova 6/3388, 040 01 Košice (ďalej len „žalovaný“).
Z prihlášky pohľadávky predložených súdu vyplýva, že žalobca si ako veriteľ úpadcu prihláškou pohľadávky č. 1 prihlásil dňa 24.6.2015 svoju pohľadávku vo celkovej výške 185.000,00 EUR titulom istiny u správcu úpadcu. Ako dôvod vzniku pohľadávky žalobca uviedol, že dňa 26.3.2009 bola medzi fyzickými osobami p. Y. L. - M. a p. T. L. a p. Q. T. uzavretá Zmluva o pôžičke, v zmysle ktorej p. T. požičala uvedeným fyzickým osobám peňažné prostriedky vo výške 144.900,00 EUR titulom bezúročnej pôžičky. Uvedené fyzické osoby sa zaviazali uvedenú pôžičku vrátiť v lehote do 31.12.2009. Poskytnuté peňažné prostriedky uvedené fyzické osoby v lehote splatnosti neuhradili a po smrti p. T., jej právny nástupca - žalobca uzavrel dňa 21.12.2012 s danými fyzickými osobami novú Zmluvu o pôžičke, ktorá nahradila pôvodnú zmluvu o pôžičke zo dňa 26.3.2009. Novou zmluvou o pôžičke uvedené fyzické osoby uznali svoj dlh voči žalobcovi vo výške 185.000,00 EUR, ktorý pozostával z nesplatenej istiny vo výške 144.900,00 EUR z pôvodnej zmluvy o pôžičke a jej príslušenstva (úrok, úrok z omeškania). K záväzku fyzických osôb pristúpila aj právnická osoba - spoločnosť SOLITUS spol. s r.o., IČO: 36 190 250 (ďalej len „úpadca“) ako ďalší solidárny dlžník a zaviazala sa spolu s ostatnými dlžníkmi (uvedené fyzické osoby) spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi záväzok vo výške 185.000,00 EUR. Peňažný záväzok solidárni dlžníci (fyzické osoby a úpadca) sa zaviazali uhradiť v mesačných splátkach podľa splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu uznania dlhu, počínajúc prvou splátkou splatnou dňa 31.1.2013 a končiac poslednou dňa 31.12.2013. Dlžníci neuhradili žiadnu z dohodnutých splátok, preto sa dlh stal splatný v celej výške. Žalobca v prihláške pohľadávky taktiež uviedol, že voči fyzickým osobám, p. Y. L.-M. a p. T. L., dňa 16.2.2015 podal na Okresnom súde Košice II návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 185.000,00 EUR. Konanie na Okresnom súde Košice II sa vedie pod sp. zn. 15C/115/2015. Súčasťou prihlášky pohľadávky je 6 príloh. Uvedenú prihlášku pohľadávky eviduje správca úpadcu (žalovaný) v správcovskom spise pod poradovým č. 9/1.
Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 26.3.2009 súd zistil, že bola uzavretá medzi veriteľom: p. Q. T. a dlžníkmi: T.. Y. L.- M.I., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. X, V. a p. T. L., W.. XX.X.XXXX, F. U. X, V. za účelom poskytnutia finančných prostriedkov vo výške 144.900,00 EUR (pôžička) v lehote do 31.12.2009. Pôžička mala byť poskytnutá v hotovosti dňom odovzdania dlžníkom. Dlžníci sa zaviazali vrátiť prevzatú pôžičku riadne a včas, v lehote do 31.12.2009. Veriteľ poskytol finančné prostriedky v zmysle zmluvy bezúročne
a zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania podľa zákona.
Z osvedčenia o dedičstve 24D 228/2011, Dnot 112/2011 zo dňa 5.10.2011 súd zistil, že p. Q. T. zomrela dňa 19.4.2011 a pohľadávka poručiteľky voči p. Y. L.- M. a p. T. L. vo výške 144.900,00 EUR s príslušenstvom titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.03.2009 nadobudol p. C. T., W.. XX.XX.XXXX, F. A. XX, V. (ďalej len „žalobca“).
Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2012 súd zistil, že veriteľom je žalobca a dlžníkom sú fyzické osoby
- p. Y. M.-L. a p. T. L. spolu s právnickou osobou - úpadcom. Dlžníci - fyzické osoby podpisom tejto Zmluvy o pôžičke uznali svoj dlh vo výške 185.000,00 EUR (istina vo výške 144.900,00 EUR zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.3.2009 spolu s príslušenstvom - úroky z omeškania). Dlžník - úpadca svojim podpisom sa zaviazal popri ostatných dlžníkoch splniť dlh a pristúpil k záväzku pôvodných dlžníkov voči veriteľovi vo výške istiny 170.000,00 EUR (článok I bod. 3, bod 4. Zmluvy). Zmluvné strany sa dohodli na úroku vo výške 1,5% mesačne z požičanej sumy, pričom poskytnutá pôžička spolu s dohodnutým úrokom je splatná na základe Splátkového kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy (článok II. Zmluvy). Zmluvné strany svojim podpisom potvrdili, že peňažné prostriedky boli pôvodným veriteľom (p. T.) dlžníkom - fyzickým osobám odovzdané (článok III. Zmluvy).
Zo splátkového kalendára k Zmluve o pôžičke a z výpovede žalobcu súd zistil, že Splátkový kalendár tvoril prílohu Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2012 a bol zmluvnými stranami podpísaný dňa 15.1.2013. V zmysle Splátkového kalendára sa dlžníci (fyzické osoby a úpadca) zaviazali svoj dlh vo výške 185.000,00 EUR voči žalobcovi uhradiť v mesačných splátkach počínajúc mesiacom január 2013 a končiac decembrom 2013.
Z príjmových pokladničných bločkov a z výpovede žalobcu súd zistil, že dňa 26.3.2009 pôvodný veriteľ (p. T.) odovzdal dlžníkom - p. Y. L. -M. a p. T. L. finančnú hotovosť vo výške 144.900,00 EUR titulom pôžičky. Prijatie finančnej hotovosti potvrdili dlžníci svojimi podpismi.
Z Oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 24.07.2015, doručenej žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi dňa 27.7.2015 súd zistil, že správca úpadcu oznámil žalobcovi, že jeho prihlásenú pohľadávku č. 1 vo výške 185.000,00 EUR poprel v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. Zároveň uviedol aj dôvody popretia, ktoré videl v tom, že zo skutočností uvedených v prihláške ako aj jej príloh nevyplýva, že by došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2012. Vzhľadom na to, že zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, pre jej vznik sa vyžaduje aj skutočné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom dlžníkovi. Súčasťou prihlášky nie je doklad o skutočnom poskytnutí peňažných prostriedkov a uvedené nevyplýva ani zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.3.2009. Zároveň poukázal na neplatnosť Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2012 z dôvodov jej zrejmej neurčitosti a nezrozumiteľnosti a taktiež namietal premlčanie nároku veriteľa v celom rozsahu vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.3.2009, vzhľadom na neplatnosť Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2012. Správca taktiež pri popretí prihlásenej pohľadávky využil svoje právo v zmysle ust. § 62 ods. 1 a ods. 6 ZKR a odporoval právnemu úkonu - Zmluva o pôžičke zo dňa 21.12.2012, pretože má za to, že daný právny úkon je právny úkon bez primeraného protiplnenia (pristúpenie k záväzku bolo bezodplatné), právny úkon zvýhodňujúci žalobcu (v čase pristúpenia k záväzku úpadca mal veriteľov, ktorých pohľadávky neboli uhradené) a taktiež právny úkon ukracujúci (ukrátenie sa predpokladá, pretože konateľ úpadcu je jedným z pôvodných dlžníkov veriteľa -žalobcu a jeho právnej predchodkyne).
Z výpisu z obchodného registra úpadcu súd zistil, že úpadca má od 3.11.2008 jedného konateľa, p. Y. L.-M., Y. X, V.. Konateľ v mene spoločnosti koná samostatne.
Z oznámenia Okresného súdu Košice II, sp. zn. 15C/115/2015, súd zistil, že konanie nie je ukončené.
Z písomného vyjadrenia svedka, p. T. L., vyplýva, že svedok do 19.11.2008 bol konateľom v spoločnosti úpadcu a neskôr v spoločnosti úpadcu pôsobil vo funkcii výrobného riaditeľa, do februára 2014. Podpisoval Zmluvu o pôžičke z roku 2009 ako dlžník popri druhom dlžníkovi, p. Y. L.- M., inú Zmluvu
o pôžičke nepodpisoval. Finančná hotovosť zo Zmluvy o pôžičke mu nebola poskytnutá v uvedenom dátume do 31.12.2009, nebola mu pripísaná na účet ani odovzdaná fyzicky. Zároveň uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by úpadca prevzal finančnú hotovosť od žalobcu , resp. jeho právneho predchodcu na podnikanie, pretože úpadca v rámci svojho predmetu podnikania (úprava plechov a plechových zvitkov) realizoval obrat aj 3 milióny EUR ročne. Zo zápisnice o výsluchu toho istého svedka na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície, Č.U.:I.-XXX/X-U.-V.-XXXX súd zistil, že svedok bol vypočutý v trestnej veci poškodzovanie veriteľa a vypovedal aj k otázkam poskytnutia pôžičky. Z výpovede svedka súd zistil, že svedok, p. T. L., uviedol, že Zmluva o pôžičke bola uzavretá na základe dohody medzi žalobcom a p. Y. L.-M. a pre chod spoločnosti úpadcu. Zmluvu v dobrej viere, že je všetko v poriadku podpísal a následne podpísal aj druhú Zmluvu o pôžičke, ale samotnú finančnú hotovosť, peniaze neprevzal a ani nevidel. Svedok ďalej uviedol, že o finančné záležitosti úpadcu sa nestaral, bol výrobný riaditeľ, žalobcu pozná od detstva, a mal za to, že jeho osoba v danom prípade je akýmsi ukľudňujúcim, bezpečnostným prvkom pre žalobcu, že peniaze mu budú vrátené, preto aj zriadil záložné právo na chatu svojej dcéry v prospech žalobcu. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 24.2.2016 v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II, sp. zn. 41C/126/2015 vyplýva, že v danom konaní bol vypočutý p. T. L. ako svedok a vyjadroval sa aj k otázkam uzavretia Zmlúv o pôžičke a potreby získania finančnej hotovosti pre úpadcu. Vypovedal, že si nepamätá, kedy bola Zmluva o pôžičke uzavretá, pamätá si toľko, že na základe oznámenia p. L.- M., že potrebujú peniaze na chod spoločnosti úpadcu, podpísal ako dlžník nejakú Zmluvu o pôžičke, ale nevedel uviesť aká suma im ako dlžníkom bola poskytnutá. Uviedol, že nejaká čiastka sa splatila, ale nevedel koľko a koncom roka 2013 sa dozvedel, že žalobcovi ešte dlžia nejaké peniaze.
Zo súvahy úpadcu k 31.12. 2012 predloženej súdu žalobcom vyplýva, že úpadca na strane pasív v časti krátkodobé záväzky uviedol sumu vo výške 1.051.516 v bežnom účtovnom období, a sumu vo výške 781.727 za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Podľa žalobcu z uvedenej súvahy vyplýva, že úpadca si finančné prostriedky, ku vráteniu ktorých pristúpil v zmysle Zmluvy o pôžičke z 21.12.2012, zaevidoval a začal viesť v účtovníctve až v roku 2012, hoci samotné finančné prostriedky boli poskytnuté cez zmluvu o pôžičke zo dňa 26.3.2009 a použité aj na činnosť úpadcu.
Žalobca na pojednávaní konanom dňa 12.1.2016 k veci uviedol, že pohľadávku vo výške 144.900,00 EUR získal ako dedič po svojej nebohej matke, p. Q. T., ktorá bola veriteľkou zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.3.2009. Uviedol, že on sám sa zúčastnil toho, keď dlžníci - fyzické osoby zaviazané zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.3.2009 prevzali finančnú hotovosť. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdili písomným potvrdením - príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 26.3.2009, na ktorom sú uvedené aj osobné údaje účastníkov Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.03.2009 (rodné čísla). Dlžníci - fyzické osoby poskytnutú pôžičku v termíne splatnosti nezaplatili. Neskôr došlo zo stany dlžníkov k splateniu určitej sumy, pričom nejaká finančná hotovosť mu bola vyplatená aj úpadcom. Bral to tak, že ide o platenie úrokov z omeškania. K splateniu celej poskytnutej pôžičky spolu s jej príslušenstvom (úroky z omeškania) nedošlo, preto po tom, čo sa stal vlastníkom pohľadávky, inicioval uzavretie novej Zmluvy, ktorú však chápal tak, že ide o uznanie záväzku v určitej výške dlžníkmi - fyzickými osobami. Sám mal za to, že Zmluva o pôžičke zo dňa 26.3.2009 je platná a nová Zmluva o pôžičke zo dňa 21.12.2012 je uznaním záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.3.2009. Ďalej uviedol, že pôvodní dlžníci - fyzické osoby mu ozrejmili, že finančná hotovosť zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.3.2009 bola použitá aj na chod spoločnosti úpadcu a preto mu navrhli, aby v novej Zmluve o pôžičke bol jeden z dlžníkov aj úpadca, ktorý mal pristúpiť k záväzku pôvodných dlžníkov a mal s nimi spoločne splatiť už poskytnuté/použité finančné prostriedky. K Zmluve o pôžičke zo dňa 21.12.2012 spolu spísali aj Splátkový kalendár, na základe ktorého mal byť uznaný záväzok dlžníkmi uhradený. Splátkový kalendár dlžníci nedodržali. Žalobca ďalej vypovedal, že úpadca uznal záväzok iba vo výške 170.000,00 EUR pretože podľa pôvodných dlžníkov -fyzických osôb, úpadca použil iba časť z pôvodne poskytnutej pôžičky na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.3.2009. Uviedol, že aj po podpise novej Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2012 došlo k zaplateniu určitej sumy. Na pojednávaní konanom dňa 13.5.2016 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že vzhľadom na to, že časť peňazí bola splatená, celkovo vo výške 6.900,00 EUR, konanie v tejto časti berie späť.
Z dokladov doložených žalobcom (pohyby na bankovom účte žalobcu, výdavkový doklad úpadcu) súd zistil, že dlžníci celkovo z poskytnutej pôžičky a jej príslušenstva zaplatili sumu vo výške 6.900,00 EUR nasledovne:
dlžník, p. Y. L.- M., dňa 22.11.2011 zaplatil sumu vo výške 500,00 EUR, dňa 17.4.2012 sumu vo výške500,00 EUR, dňa 21.05.2012 sumu vo výške 1.000,00 EUR, dňa 28.6.2012 sumu vo výške 500,00 EUR, dňa 26.4.2013 sumu vo výške 1.000,00 EUR; dlžník, p. T. L., dňa 9.11.2012 sumu vo výške 1.000,00 EUR, dňa 7.3.2013 sumu vo výške 1.000,00 EUR ; úpadca konajúci prostredníctvom p. Y. L.-M. dňa 12.8.2011 sumu vo výške 1.400,00 EUR.
Z mailovej komunikácie medzi žalobcom a dlžníkmi z obdobia 08/2013 súd zistil, že dlžníci prejavili snahu splatiť celý svoj dlh, uviedli, že situáciu ohľadom splácania splátok podľa splátkového kalendára sa snažia riešiť a veriteľovi (žalobcovi) oznámili možné riešenia splácania dlhu.
Z písomných vyjadrení žalovaného ako aj z jeho ústnych prednesoch na pojednávaní vyplýva, že jeho právny predchodca ako správca úpadcu konal s odbornou starostlivosťou a prihlášku pohľadávku žalobcu poprel v zmysle ust. § 62 ods. 6 ZKR tak, že ide o pohľadávku vzniknutú z odporovateľného právneho úkonu, pretože úpadca pristúpil k záväzku fyzických osôb, z ktorých jedna bola jeho konateľom, čiže ide o spriaznenú osobu (p. Y. L.-M.), úpadca pristúpil k záväzku, ktorý neexistoval, pretože žalobca nijako nepreukázal, že pôžička bola poskytnutá. Ďalej uviedol, že právny úkon - Zmluva o pôžičke zo dňa 21.12.2012, je právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, pretože úpadca k záväzku pristúpil bezodplatne a to v čase keď už úpadca mal viacero veriteľov s úmyslom ukrátiť ostatných veriteľov (úmysel sa predpokladá v zmysle zákonných ustanovení u spriaznenej osoby). Žalovaný k návrhu žalobcu ohľadom späťvzatia vo výške 6.900,00 EUR uviedol, že ide o dispozitívny úkon žalobcu, podľa neho to nemá nijaký vplyv na dôvody popretia pohľadávky, pretože pohľadávka bola popretá v celom rozsahu z dôvodu odporovateľnosti právneho úkonu.
V zmysle ust. § 96 ods. 1, 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len O.s.p.), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie. Na základe vyššie uvedeného a v súlade so zákonom súd rozhodol tak, že konanie v časti určenia pohľadávky žalobcu uplatnenej prihláškou pohľadávky č. 1 doručenej správcovi dňa 24.6.2015 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 31K/76/2014 vo výške 6.900,00 EUR evidovaná v správcovskom spise pod č. 9/1 zastavil.
V zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
V zmysle ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
V zmysle ust. § 110 ods.1 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal, čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
V zmysle ust. § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielna. Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala (§ 531 ods. 4 OZ).
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa , že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má takéto uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní.
V zmysle ust. § 570 ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť sa písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.
V zmysle ust. § 28 ods. 1, 2, 3, 6 ZKR, Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou. Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť
doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd. Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy. Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.
V zmysle ust. § 29 ods. 1, 4, 5,6 ZKR, prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa; meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu; právny dôvod vzniku pohľadávky; poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty; celková suma pohľadávky; podpis. Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku. Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti.
V zmysle ust. § 30 ods. 2 ZKR, Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.
V zmysle ust. § 32 ods. 1, 2, 3, 5, 6 ZKR, Každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky. Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
V zmysle ust. § 32 ods. 9, 15 ZKR, Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. V žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
V zmysle ust. § 32 ods. 16, 19 ZKR, Rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.
Podľa ust. § 57 ods. 1 veta prvá, ods. 4 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
V zmysle ust. § 62 ods. 1, ods. 6 ZKR, Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
Právo odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo prihlásenému zabezpečovaciemu právu nadobudnutému na základe odporovateľného právneho úkonu môže správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky uplatniť tiež tak, že prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené zabezpečovacie právo nadobudnuté na základe odporovateľného právneho úkonu poprie čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom.
Podľa ust. § 58 ods. 1 ZKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.
Podľa ust. § 58 ods. 2, ods. 3 ZKR, právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
V zmysle ust. § 59 ZKR, Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.
V zmysle ust. § 59 ods. 3,4 ZKR, Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. V zmysle ust. § 60 , Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi fyzickými osobami, p. Y. L.-M. a p. T. L. ako dlžníkmi a právnym predchodcom žalobcu, p. Q. T. ako veriteľom bola uzavretá Zmluva o pôžičke ako aj skutočnosť, že finančná hotovosť vo výške 144.900,00 EUR bola dňa 26.3.2009 veriteľom odovzdaná dlžníkom. Uvedené vyplýva zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.3.2009, príjmového dokladu zo dňa 26.3.2009 o prevzatí hotovosti dlžníkmi z výpovede svedka žalobcu. Súd považuje za preukázané aj to, že pôžička z uvedenej zmluvy nebola po uplynutí dohodnutej doby vrátená a preto právny predchodca žalobcu mal nárok aj na úrok z omeškania v zmysle zákonných ustanovení.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal nepochybne preukázané (tvrdenie žalobcu, pohyby na bankových účtoch žalobcu, výdajkovy list úpadcu), že po lehote splatnosti pôžičky došlo v období rokov 2011 - 2012 k vráteniu časti finančnej hotovosti, sumy vo výške 4.900,00 EUR, pričom časť sumy za dlžníkov zaplatil aj úpadca (sumy vo výške 1.400,00 EUR dňa 12.8.2011). Na základe uvedeného súd uveril tvrdeniu žalobcu, že časť finančnej hotovosti zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.3.2009 bola použitá aj na chod spoločnosti úpadcu, na rozvoj jeho podnikateľských aktivít.
Vykonaným dokazovaním súd má za to, že Zmluva o pôžičke zo dňa 21.12.2012 je písomným uznaním záväzku dlžníkov - fyzických osôb, pričom v zmysle zákonných ustanovení sa predpokladá, že uznať možno aj premlčaný záväzok (v danom čase záväzok zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.3.2009 nebol premlčaný, pretože plniť - vrátiť finančná hotovosť sa mala do 31.12.2009 a premlčanie začalo plynúť odo dňa 1.1.2010). Zároveň platí zákonná vyvrátiteľná domnienka, že v čase uznania dlh určený čo do dôvodu aj výšky trval, čiže v čase podpisu Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2012 mali dlžníci - fyzické osoby voči žalobcovi dlh vo výške 185.000,00 EUR.
Súd vykonaným dokazovaním má preukázané, že úpadca na základe písomnej dohody (Zmluva o pôžičke zo dňa 21.12.2012) so žalobcom (veriteľom) ako aj so súhlasom dlžníkov - fyzických osôb pristúpil k ich záväzku, ale len do výšky 170.000,00 EUR a podpísaním Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2012, ktorá nahradila Zmluvu o pôžičke zo dňa 26.3.2009, sa stal solidárnym dlžníkom veriteľa (žalobcu).
Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že uznaný záväzok dlžníkov mal byť postupne vrátený veriteľovi, na základe splátkového kalendára zo dňa 15.1.2013, pričom dlžníci na základe splátkového kalendára v roku 2013 zaplatili iba časť záväzku vo výške 2.000,00 EUR.
V ďalšom súd posudzoval, či právny úkon, Zmluva o pôžičke zo dňa 21.12.2012, je úkonom odporovateľným v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že daným právnym úkonom úpadca pristúpil ako ďalší solidárny dlžník (dlžník v 3. rade) k záväzku pôvodných dlžníkov (dlžník v 1. a 2. rade - fyzické osoby) a uznal záväzok vo výške 170.000,00 EUR, ktorý sa zaviazal spolu s ostatnými dlžníkmi uhradiť veriteľovi, čiže žalobcovi.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že konkurzné konanie na úpadcu začalo dňom právoplatnosti Uznesenia o začatí konkurzného konania na úpadcu, čiže dňa 1.1.2015 a teda najprv posudzoval, či daný úkon je vôbec odporovateľným právnym úkonom a ak áno, voči komu správca úpadcu mohol úspešne právo odporovať právnemu úkonu uplatniť a v akej rozhodnej dobe musel byť daný právny úkon urobený.
Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Súd vykonaným dokazovaním mal nepochybne preukázané, že daný právny úkon úpadcu - pristúpenie k dlhu možno považovať za právny úkon úpadcu, ktorý s úpadcom písomne dohodol veriteľ (žalobca) so súhlasom pôvodných dlžníkov (dlžník v 1. a 2. rade- fyzické osoby), ale tento právny úkon bol urobený v prospech pôvodných dlžníkov, ktorý z neho priamo nadobudli prospech. Súd je toho názoru, že pristúpením úpadcu k záväzku pôvodných dlžníkov sa zlepšilo ich postavenie a nie žalobcovo ako veriteľa, pretože veriteľovi v konečnom dôsledku môže byť jedno, kto z dlžníkov mu dlh zaplatí.
Na základe uvedeného, súd dospel k názoru, že právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj voči žalobcovi (dohodol odporovateľný právny úkon), ale vzhľadom na skutočnosť, že vzťah žalobcu (veriteľa) a úpadcu (dlžníka v 3. rade) nie je vzťahom spriaznených osôb, na daný právny úkon (Zmluva o pôžičke z 21.12.2012 a v nej obsiahnuté písomné pristúpenie úpadcu k záväzku) nie je možné úspešne uplatniť právo odporovať právnemu úkonu voči žalobcovi v konkurznom konaní úpadcu, z toho dôvodu, že ide o právny úkon urobený v lehote dlhšej ako jeden rok od začatia konkurzného konania na úpadcu.
O zvyšku nároku žalobcu súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a teda určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 163.100,00 EUR je oprávnená a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a to z toho dôvodu, že úpadca pristúpil k dlhu vo výške 170.000,00 EUR a nie k dlhu vo výške 185.000,00 EUR.
Podľa ust. §151 ods. 1 veta prvá a ust. § 142 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým konanie končí. Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V zmysle ust. § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril.
V zmysle ust. § 100 ods. 1, ods. 2 písm. a) ZKR, z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním.
Súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení, pretože tu vidí dôvody hodné osobitného konania vzhľadom na povahu samotného konania, na postupné predkladanie dôkazov na podporu svojich tvrdení žalobcom a zároveň aj na skutočnosť, ktorá vyplýva z ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V zmysle § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.