Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Cb/179/2015

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: EUROSIMA, s.r.o., IČO: 35 843 594, so sídlom Obchodná 22, 811 06 Bratislava, v konaní zast. Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., IČO: 47 240 482, konajúca prostredníctvom JUDr. Martina Vasiľa, advokát a konateľ, so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti odporkyni: Ing. Gabriela Kočkovská, bytom a miestom podnikania Steinfeldsiedlung 86, 2421 Kittsee, Rakúsko, št. občan SR, v konaní zast. Mgr. Martinom Bialončíkom, advokátom v Bratislave, Cukrová 14, o zaplatenie 2.500,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Konanie sa zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľovi sa vracia súdny poplatok vo výške 143,30 eur, prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. - prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov, po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 7.4.2015, došlým súdu dňa 13.4.2015, sa právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť BIG LEMON, s.r.o., IČO: 46 146 814, Záhradnícka 46, Bratislava, domáhala voči odporkyni zaplatenia sumy 2.500,- eur s príslušenstvom, s odôvodnením, že odporkyňa dňa 25.8.2014 prijala od Q. S. províziu 2.500,- eur, ktorá podľa uzavretej zmluvy o spolupráci patrí navrhovateľovi a odporkyňa ju nebola oprávnená prijať.

Proti vydanému platobnému rozkazu podala odporkyňa v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že nie je podnikateľkou zapísanou v živnostenskom registri v Slovenskej republike, nakoľko od 1.1.2014 má pozastavenú činnosť, že neboli splnené podmienky na vydanie platobného rozkazu, že k prijatiu provízie došlo po vzájomnej dohode s navrhovateľom a okrem tomu uplatnila voči návrhu aj kompenzačnú námietku.

Podaním doručeným súdu dňa 19.11.2015 navrhovateľ žiadal o zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa, nakoľko dňa 15.10.2015 došlo medzi pôvodným navrhovateľom BIG LEMON, s.r.o., a spoločnosťou EUROSIMA, s.r.o., k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky. Spolu s návrhom predložil zmluvu o postúpení pohľadávky a súhlas postupníka zo dňa 18.11.2015 so vstupom do konania v postavení navrhovateľa a preto súd uznesením zo dňa 2.12.2015 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného navrhovateľa vstúpila spoločnosť EUROSIMA, s.r.o.

Podľa § 7 ods. 1, zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1, veta prvá, O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 z 22. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte 1. a) v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:

- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,

- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť, c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a).

Podľa čl. 7 ods. 2 Nariadenia, vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok.

Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.

Súd dospel k záveru, že v danej veci nemá právomoc.

Otázku bydliska posudzuje procesný súd podľa svojho národného práva. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 2.6.2005, č.k. uviedol, že obsah pojmu bydlisko, tak ako ho používa občiansky súdny poriadok alebo zákon č. 97/1963 Zb., nie je totožný s obsahom pojmu „trvalý pobyt“, ktorý používajú predpisy správneho práva, upravujúce evidenciu obyvateľstva.

Súdny dvor Európskej únie (ESD) vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že Nariadenie vo všetkých svojich ustanoveniach, a to tak tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti, ako i tých ktoré sa týkajú uznania a výkonu rozsudkov, smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť (C-125/79 Denilauler v. Coucht Eréres, C-474/93 Hengst v. Campese a ďalšie) a súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný na vhodnom súde a tým je v zmysle cit. čl. 4 ods. 1 Nariadenia súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko.

Pred otvorením pojednávania nariadeného na deň 19.4.2016 odporkyňa uviedla, že má bydlisko v Rakúsku, B. XX, K., čo vyplýva aj z výpisu z príslušného registra evidencie v Registri obyvateľov. V Rakúsku má odporkyňa zároveň aj miesto podnikania. Preto podľa cit. čl. 4 ods. 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, na konanie a rozhodnutie v predmetnej veci by bol príslušný súd podľa miesta bydliska (miesta podnikania) odporkyne, t.j. Krajinský súd Eisenstadt v Rakúsku.

Zmluvou o spolupráci zo dňa 11.10.2013 sa odporkyňa, vtedy ešte ako slovenská podnikateľka, zaviazala pôvodnému navrhovateľovi obstarávať príležitosti a/alebo vyvíjať činnosti smerujúce k tomu, aby mal navrhovateľ príležitosť uzavrieť osobitnú zmluvu, na základe ktorej dôjde k predaju, kúpe, alebo nájmu, prenájmu k nehnuteľnosti patriacej klientovi, alebo o ktorú má klient záujem. Od 1.1.2014 má odporkyňa pozastavené podnikanie v SR a od marca 2014 je rakúsky podnikateľský subjekt. Odporkyňa

až dňa 1.8.2014 sprostredkovala uzatvorenie kúpnej zmluvy č. 10-244.964/2014, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v Rakúsku. Sprostredkovanie vykonala a kupujúcim, Q. S. a Q. Y., účtovala ako rakúska podnikateľka. K zaplateniu provízie došlo tiež v Rakúsku.

Na základe týchto skutočností, nemožno založiť právomoc slovenského súdu na základe miesta zmluvného plnenia alebo miesta poskytnutia služieb. Zo Zmluvy o spolupráci, ani z iných predložených dokladov, nevyplýva, že služby boli alebo mali byť poskytnuté v SR a podľa zmluvy o spolupráci z roku 2013. Povinnosť odporkyne zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu vo výške 2.500,- eur za sprostredkovanie vyššie uvedeného obchodu zo zmluvy nevyplýva. Hoci navrhovateľ tvrdí, že odporkyňa porušila zákaz prijímať od klientov provízie podľa článku III.5 zmluvy o spolupráci, zákaz sa podľa súdu nemôže vzťahovať na sprostredkovanie nehnuteľností v Rakúsku, na základe podnikania v Rakúsku a po tom, čo odporkyňa pozastavila svoje podnikanie na Slovensku. Navrhovateľ netvrdil, ani nedoložil žiadnu dohodu, podľa ktorej odporkyňa, aj ako rakúsky podnikateľský subjekt, mala zakázané prijímať platby, resp. mala povinnosť deliť sa s províziou, za sprostredkovanie obchodov v Rakúsku.

Z týchto dôvodov nemožno na vzťah účastníkov aplikovať cit. článok 7 ods. 1 písm. a/ a b/ Nariadenia, možnosť použitia ktorého sa vzťahuje len na zmluvné záväzky. Pokiaľ by sa ale v danej veci aj napriek uvedenému mala uplatniť „osobitná právomoc“ namiesto „všeobecnej právomoci“ (čl. 4 ods. 1 Nariadenia), uplatnil by sa čl. 7 ods. 2 Nariadenia, podľa ktorého osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo (mohlo dôjsť) ku skutočnosti ktorá zakladá takýto nárok.

V danej veci okrem „Všeobecnej právomoci“ (čl. 4 ods. 1 Nariadenia) a „Osobitnej právomoci“ (čl. 7 ods. 2 Nariadenia), je v čl. 25 a 26 Nariadenia, zadefinovaná aj „voľba právomoci“ súdu, pričom podľa cit. čl. 26 ods. 1 Nariadenia, „má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania“, pričom predmetné ustanovenie zároveň počíta s podmienkou, že uvedené pravidlo akejsi „implicitnej“ voľby právomoci sa neuplatní vtedy, „ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci“.

Pred otvorením pojednávania dňa 19.4.2016 odporkyňa namietla právomoc tunajšieho súdu a dňa 26.4.2016 bolo súdu doručené jej dodatočné vyjadrenie, v ktorom opakovane vyslovila nesúhlas s prejednaním veci na tunajšom súde, odvolávajúc sa ustanovenie čl. 2 a čl. 5 ods. 1 písm. b) Nariadenia. Preto súd s poukazom na cit. čl. 26 ods. 1 Nariadenia dospel k záveru, že v danej veci nemožno založiť právomoc tunajšieho súdu ani na základe „Voľby právomoci“. Iba podaním odporu sa odporkyňa nezúčastnila konania. Už v odpore namietala, že nie je slovenskou podnikateľkou a nedostatok právomoci namietla pred začatím prejednávania sporu.

Nevyhnutnou podmienkou konania súdu v konkrétnej veci je jeho právomoc v tejto veci konať. Právomocou súdu je oprávnenie a povinnosť súdu riešiť otázky, ktoré zákon zveruje do jeho pôsobnosti. Nedostatok právomoci je neodstrániteľnou vadou konania, ktorá má za následok povinnosť súdu konanie vo veci zastaviť a po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania vec postúpiť príslušnému orgánu, t. j. orgánu, ktorý má právomoc vo veci konať. V prípade, že nie je daná právomoc slovenského orgánu alebo súdu, súd vec po zastavení konania príslušnému orgánu nepostupuje.

Na základe vyššie uvedeného, z dôvodu nedostatku právomoci podľa cit. ustanovení Nariadenia, súd konanie o podanom návrhu podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil.

O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol podľa ust. § 11 ods. 3, 4 a 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok vo výške 150,- eur, ktorý mu bude po krátení o 6,70 eur, t.j. vo výške 143,30 eur, vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia uznesenia, na Okresnom súde Bratislava III.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O. s. p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.