Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-47Cpr/34/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava V, sudcom JUDr. Dušanom Srogončíkom v občianskoprávnej veci navrhovateľa: O. O., bytom: I., I. č. XX, zast.: O. T., bytom: I., I. č. XX, proti odporcovi: J. I., so sídlom: I., E.. G. č. X/ A, U.: XXXXXXXX, zast.: JUDr. Tibor Csémi, advokát so sídlom: Bratislava, Wolkrova č. 4, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto

rozhodol:

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi podľa §68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce rozhodnutím odporcu zo dňa 18.08.2015 j e n e p l a t n é a pracovný pomer k o n č í dňom 18.08.2015. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady mzdy vo výške 785,72 Eur po zákonných zrážkach, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a . Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi na trovách konania 50 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporca j e p o v i n ný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V súdny poplatok vo výške 146,50, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ v podanom návrhu zo dňa 15.10.2015, doručenom tunajšiemu súdu dňa 19.10.2015 žiadal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi v zmysle § 68 ods. 1 písm. b), ods. 2 v spojení s ustanovením § 70 Zákonníka práce je neplatné a pracovný pomer trvá ďalej. Zároveň navrhovateľ požadoval vyplatenie náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku a trovy konania vo výške 192 Eur za poskytovanú právnu pomoc advokátskou kanceláriou. Svoj návrh odôvodňoval tým, že odporca ako zamestnávateľ vykázal dňa 11.08.2015 navrhovateľa zo svojho pracoviska z dôvodu nevyhovujúceho pracovného oblečenia pre prácu kuchára a pri nástupe do zamestnania v cukrárenskej výrobe neboli navrhovateľovi a ani následne poskytnuté zo strany zamestnávateľa žiadne ochranné ani hygienické pracovné oblečenie a pomôcky, pričom podľa názoru navrhovateľa, odporcovi táto povinnosť vyplýva z výnosu Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR č. 981/1996-100 z 20.05.1996, ktorým sa vydáva Potravinový kódex SR v znení výnosu Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR č. 557/1998-100 v znení neskorších predpisov. Poukazoval na ustanovenie § 33 písm. f), ktorý znení: „zabezpečiť pracovníkom vhodný pracovný odev, obuv a pokrývky na zakrytie vlasov, pričom pracovný odev sa musí podľa potreby vymeniť a po vypraní vyžehliť.“ Navrhovateľ tvrdil, že táto povinnosť vyplýva aj z nariadenia vlády č. 395/2006 o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov potrebných na ochranu života a zdravia zamestnancov pri práci, zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, zákona č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí. Navrhovateľ ďalej vo svojom podaní tvrdil, že odporca mu týmto spôsobom vykázania z pracoviska pôsobil psychickú traumu, ktorá si vyžiadala akútne ošetrenie v nemocnici a následnú PN. Navrhovateľ poukazoval na to, že počas tvrdenia PN zaslal odporca navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru, túto zásielku prevzal dňa

20.08.2015 otec navrhovateľa, o tejto zásielke sa navrhovateľ dozvedel až následne od svojho otca a teda navrhovateľovi nebola zásielka doručená do vlastných rúk. Odporca sa k návrhu vyjadril vo svojom podaní zo dňa 16.11.2015 a s návrhom na vyslovenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nesúhlasil, pretože je podľa neho v rozpore so skutočným, ako aj právnym stavom veci. Odporca tvrdil, že po nástupe navrhovateľa na pracovisko zistil, že jeho pracovný odev nezodpovedá základným hygienickým požiadavkám na výkon práce cukrára, oblečenie bolo špinavé, roztrhané a nehygienické, priam zapáchajúce oblečenie, preto ho odporca na túto skutočnosť dôrazne upozornil a vyzval ho, aby tento nedostatok neodkladne odstránil a obratom sa prezliekol do čistého a hygienického pracovného oblečenia. Navrhovateľ sa bez akýchkoľvek námietok z pracoviska vzdialil a v ten deň sa na pracovisko nevrátil, pričom skutočnosť, že sa už na pracovisko nevráti odporcovi neoznámil a svoju neprítomnosť nijakými iným spôsobom ani neospravedlnil. Neurobil tak ani v nasledujúce pracovné dni, počas ktorých do práce nenastúpil, až prípisom dňa 17.08.2015 oznámil zamestnávateľovi svoju práceneschopnosť. Odporca negoval tvrdenie navrhovateľa o tom, že mu pri nástupe do pracovného pomeru a ani počas trvania neboli poskytnuté hygienické pracovné oblečenie a pomôcky. Pred prvým nástupom do práce mu odporca ponúkol hygienický pracovný odev, obuv a pokrývky na zakrytie vlasov, ktoré navrhovateľ odmietol s tým, že potrebný pracovný odev má. V tejto súvislosti odporca poukazoval na záznam na osobnej karte navrhovateľa pre výdaj osobných ochranných pracovných prostriedkov ako aj na skutočnosť, že do incidentu dňa 11.08.2015 nebol s oblečením navrhovateľa nikdy žiadny problém a do svojej zmeny nastúpil vždy vhodne oblečený. Odporca je presvedčený, že toto konanie podnietila skutočnosť, že odporca žiadal o poskytnutie pracovného voľna dňa 14.08.2015 a 15.08.2015, aby sa navrhovateľ mohol zúčastniť svadby svojho príbuzného v Maďarsku, nakoľko navrhovateľ mal už dovolenku vyčerpanú a odporca mu oznámil, že z prevádzkových dôvodov mu pracovné voľno v uvedené dni nemôže poskytnúť a hneď ráno dňa 15.08.2015, keď si splní svoje pracovné povinnosti, môže na svadbu vycestovať. Celú situáciu odporca považuje za zinscenovanú za účelom získania PN a možnosti vycestovať na svadbu, pričom podľa tvrdenia odporcu sa navrhovateľ na svadbe zúčastnil aj napriek PN. K doručovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca uviedol, že zamestnávateľ doručoval zásielku navrhovateľovi s poznámkou „do vlastných rúk“ a nebol dôvod, aby túto zásielku prevzal otec navrhovateľa, navyše keď bolo zrejmé, že odosielateľom je zamestnávateľ navrhovateľa, ktorý s otcom navrhovateľa nemá nič spoločné. V prípade, ak zásielku naozaj prevzal otec navrhovateľa, tak odporca toto konanie považuje za zámerne za účelom zmarenia účinkov doručenia zásielky s úmyslom obísť zákon. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s dohodou o vykonaní práce zo dňa 03.02.2015, pracovnou zmluvou zo dňa 02.03.2015, pracovnou náplňou navrhovateľa zo dňa 27.02.2015, listom zo dňa 13.08.2015 adresovaným odporcovi, ktorým oznamuje, že je dočasne PN, oboznámení sa s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 18.08.2015, listom navrhovateľa adresovaným odporcovi zo dňa 26.08.2015 označeným ako oznámenie, listom navrhovateľa adresovaným odporcovi zo dňa 26.08.2015 označeným ako výzva na odstránenie prekážok v práci na strane zamestnávateľa, listom advokátskej kancelárie Ivan Syrový, s.r.o. zo dňa 11.08.2015 označeným ako výzva na rešpektovanie práv zamestnanca, listom inšpektorátu práce zo dňa 25.09.2015, osobnou kartou navrhovateľa pre výdaj osobných ochranných pracovných prostriedkov, oboznámením sa s fotokópiou doručenky, ktorou bolo doručované okamžité skončenie pracovného pomeru pre navrhovateľa, listom navrhovateľa adresovaným odporcovi zo dňa 21.01.2016 označeným ako ukončenie pracovného pomeru dohodou, stanoviskom odporcu k ukončeniu pracovného pomeru dohodou, potvrdením o dočasnej PN navrhovateľa, mzdovým listom navrhovateľa za rok 2015 a zistil: Navrhovateľ bol zamestnaný u odporcu na základe uzatvorenej dohody o vykonaní práce zo dňa 03.02.2015 a na základe tejto dohody sa zamestnanec zaviazal vykonať v čase od 04.02.2015 do 28.02.2015 prácu v cukrárenskej výrobe. Miesto výkonu práce bola určená I.. V následnosti na túto dohodu bola dňa 02.03.2015 uzatvorená medzi účastníkmi sporu pracovná zmluva, na základe ktorej sa zamestnanec zaviazal nastúpiť do práce 03.03.2015 na pracovnú pozíciu cukrár s miestom výkonu práce v I.. Pracovný pomer bol uzatvorený na neurčitý čas. Dňa 27.02.2015 bola medzi zamestnancom a zamestnávateľom podpísaná pracovná náplň. Dňa 18.08.2015 zamestnávateľ zaslal zamestnancovi, teda navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ods. 2 v spojení s ustanovením § 70 Zákonníka práce, z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Uvedeného konania sa zamestnanec dopustil dňa 11.08.2015, keď zamestnávateľ zistil, že navrhovateľov pracovný odev nezodpovedá hygienickým požiadavkám na výkon práce cukrára (špinavé, nehygienické, priam zapáchajúce oblečenie), preto bol navrhovateľ odporcom na túto skutočnosť dôrazne upozornený a vyzval ho, aby tento nedostatok odstránil a obratom si zabezpečil čisté a hygienické pracovné oblečenie. Následne sa navrhovateľ, podľa tvrdenia odporcu,

vzdialil z pracoviska a v ten deň sa tam nevrátil, pričom svoju neprítomnosť nijakým spôsobom neospravedlnil. Neurobil tak ani v nasledujúce pracovné dni, počas ktorých nenastúpil do práce. Odporca v rozhodnutí o okamžitom skončení pracovného pomeru ďalej tvrdil, že navrhovateľ bol pri nástupe do pracovného pomeru riadne oboznámený s požiadavkami ladenými na oblečenie kuchára pri výkone práce (čistý, hygienický odev), už samotný nástup do práce v rozpore s týmito požiadavkami považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pretože v dôsledku navrhovateľovho konania nemohol dočasne vykonávať svoju prácu v danej zmene, čo znamenalo výpadok jednej pracovnej sily v nej a tým aj ohrozenie výroby plánovaného denného množstva výrobkov a plnenia prijatých záväzkov voči objednávateľom. Zamestnávateľ za neospravedlniteľné považoval konanie, že navrhovateľ sa dňa 11.08.2015 do práce nenastúpil, túto skutočnosť zamestnávateľovi neoznámil a neúčasť neospravedlnil. Toto konanie zamestnávateľ považoval za také závažné porušenie pracovnej disciplíny, že nie je možné zamestnanca naďalej v pracovnom pomere zamestnávať. Zásielka s okamžitým skončením pracovného pomeru určená do vlastných rúk bola poštou doručovaná dňa 20.08.2015 na adresu navrhovateľa a túto zásielku prevzal otec navrhovateľa, ktorý je menovec navrhovateľa a bývajú v jednej domácnosti. Navrhovateľ sa o predmetnej zásielke dozvedel až následne od svojho otca. Navrhovateľ listom zo dňa 26.08.2015 oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, kedy mu zamestnávateľ umožní nastúpiť do práce a pokračovať v práci. Súčasne navrhovateľ oznámil, že znemožnenie mu pracovať na pridelenej práci dňa 11.08.2015 a výzvy zamestnávateľa na okamžité opustenie pracoviska z dôvodu nevyhovujúceho oblečenia pre prácu cukrára považuje za prekážku v práci na strane zamestnávateľa, za ktorú mu, podľa názoru navrhovateľa, patrí náhrada mzdy v sume priemerného zárobku až do doby, kedy mu odporca umožní nastúpiť do zamestnania a riadne pracovať. Nasledujúcim listom navrhovateľa zo dňa 26.08.2015 vyzval navrhovateľ odporcu na oznámenie, kedy odpadnú zamestnávateľovi prekážky v práci na jeho strane a bude mu umožnené nerušene pokračovať v práci. V tomto liste navrhovateľ zdôrazňoval, že znemožnenie pracovať na pridelenej práci z dôvodu nevyhovujúceho pracovného oblečenia pre prácu cukrára je v zmysle Zákonníka práce prekážkou v práci na strane zamestnávateľa. Z pripojenej fotokópie osobnej karty navrhovateľa pre výdaj osobných ochranných pracovných prostriedkov je k dátumu 04.02.2015 uvedené, že „zamestnanec mal vyfasovať pracovné oblečenie a obuv, ktoré odmietol. Priniesol si vlastné. Pomôcky mal k dispozícii priamo vo výrobe.“ Zároveň bolo na osobnej karte poznačené, že ju odmietol podpísať, taktiež s dátumom 04.02.2015. Z doručenky adresovanej navrhovateľovi od zamestnávateľa, ktorej obsahom bolo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je uvedené, že zásielka bola adresovaná navrhovateľovi, teda zamestnancovi, do vlastných rúk. Na doručenke je vidieť dátum prevzatia zásielky dňa 20.08.2015 a podpis, ktorý bol, podľa tvrdenia navrhovateľa, jeho otca a on neprevzal uvedenú písomnosť osobne do vlastných rúk. Odporca listom doručeným súdu na pojednávaní dňa 14.12.2015 predložil oznámenie o tom, že odporca prehodnotil skutkový a právny stav veci a odstupuje od prejavu vôle zo dňa 18.08.2015 okamžite skončiť pracovný pomer s navrhovateľom a uznáva, že tento pracovný pomer trvá aj naďalej. Odporca súčasne oznamuje navrhovateľovi, že dňom 15.12.2015 mu umožňuje nástup do zamestnania na výkon práce a vyzýva ho, aby dňa 15.12.2015 nastúpil do práce. Na pojednávaní dňa 14.12.2015 odporca žiadal, aby súd toto oznámenie doručil navrhovateľovi a jeho právnej zástupkyni. Navrhovateľ, ako aj jeho právna zástupkyňa toto oznámenie prevzali dňa 04.01.2016. Listom navrhovateľa zo dňa 25.01.2016 adresovaným tunajšiemu súdu navrhol skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 19.01.2016 s tým, že prehodnotil svoju vôľu a už nemá záujem pracovať u odporcu. Tento dátum odôvodňoval tým, že 19.01.2016 je deň, kedy sa dozvedel, že mu odporca umožňuje opätovný nástup do zamestnania. K tomuto návrhu podal odporca stanovisko v tom smere, že s dohodou nesúhlasí a trvá na tom, aby navrhovateľ bezodkladne nastúpil do práce. Nevedel si vysvetliť tvrdenie o doručení oznámenia o umožnení opätovného nástupu do práce až dňa 19.01.2016, keď tento prípis bol súdom doručený dňa 04.01.2016. Uviedol, že od 05.01.2016 sa zamestnanec dopúšťa dlhodobej neospravedlnenej absencie. Tvrdil, že prejav vôle na ďalšie zamestnávanie môže navrhovateľ zobrať späť aj bez súhlasu odporcu, avšak výlučne v plnom rozsahu a od samotného začiatku. Podaním navrhovateľa zo dňa 26.02.2016, doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 01.03.2016 navrhovateľ uviedol, že trvá na pôvodnom návrhu, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany navrhovateľa je neplatné a pracovný pomer aj naďalej trvá. Navrhovateľ tiež uplatňoval náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku a náhradu trov konania vo výške 192 Eur a 50 Eur za poskytovanú právnu pomoc advokátskou kanceláriou. Na pojednávaní dňa 18.04.2016 odporca uviedol, že navrhovateľ do práce nenastúpil a nechodil do práce, avšak tvrdil, že má aj naďalej záujem pracovať u odporcu. Odporca na tomto pojednávaní

poukazoval na list navrhovateľa zo dňa 25.01.2016, na základe ktorého prejavil vôľu, že do práce nenastúpi a netrvá na ďalšom zamestnávaní, preto vychádzajú z toho, že pracovný pomer bol ukončený dňom doručenia rozhodnutia o okamžitom skončení pracovného pomeru. Súčasne odporca uznal, že navrhovateľovi patrí náhrada mzdy vo výške dvoch mesačných platov, a táto náhrada mzdy mu doteraz vyplatená nebola. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákonníka práce, ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.

Podľa § 79 ods. 4 písm. b) Zákonníka práce, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ bol zamestnaný u odporcu a odporca na základe závažného porušenia pracovnej disciplíny uplatnil voči navrhovateľovi, teda zamestnancovi, dňa 18.08.2015 okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo odosielané zamestnancovi s označením „do vlastných rúk“ a prevzaté otcom navrhovateľa dňa 20.08.2015. V okamžitom skončení pracovného pomeru bolo navrhovateľovi vytýkané, že prišiel na pracovisko dňa 11.08.2015 v špinavom pracovnom oblečení a po upozornení zamestnávateľom na túto skutočnosť navrhovateľ odišiel z práce a do práce viac nenastúpil a ani svoju neprítomnosť neospravedlnil, až následne doručil zamestnávateľovi PN. Z predloženej osobnej karty navrhovateľa mal súd preukázané, že dňa 04.02.2015 bolo navrhovateľovi ponúknuté pracovné oblečenie a obuv, ktoré však odmietol s odôvodnením, že má vlastné a osobnú kartu odmietol podpísať. Od tohto dátumu nebol s oblečením problém, odporca dovtedy nekontaktoval zamestnávateľa, aby mu bolo nejaké pracovné oblečenie pridelené, problém sa objavil až dňa 11.08.2015 po upozornení zamestnávateľa. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že zamestnávateľ si svoju povinnosť poskytnúť ochranné pracovné prostriedky určené pre výkon práce splnil, keď vy ste toto odmietli. Súd zároveň určil, že aj napriek skutočnosti, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi je neplatné, čo v konečnom dôsledku uznal aj zamestnávateľ, pracovný pomer končí dňom 20.08.2015, a to dňom doručenia tohto rozhodnutia zamestnancovi. Súd poukazuje na list navrhovateľa zo dňa 25.01.2016,v ktorom uvádza, že prehodnotil svoju vôľu a už nemá záujem ďalej pracovať u odporcu. Podľa názoru súdu tento prejav vôle ruší predchádzajúcu vôľu zamestnanca, na základe ktorej chcel zotrvať v pracovnom pomere a týmto úkonom prejavil zamestnanec vôľu skončiť pracovným pomer, ktorá má účinok od doručenia skončenia pracovného pomeru. Súd ďalej určil, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady mzdy sumu vo výške 785,72 Eur po zákonných zrážkach. Táto suma je odvíjaná od priemerného mesačného zárobku ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré boli vypočítané z rozhodujúceho obdobia, teda kalendárneho štvrťroka, ktorý predchádzal štvrťroku, v ktorom sa zisťoval priemerný zárobok, čiže apríl až jún 2015 a priemerného hodinového zárobku navrhovateľa. Keď počet odpracovaných hodín za II. štvrťrok 2015 je 520, čo pri priemernom hodinovom zárobku 2,2665 Eur predstavuje 1 178,58 za štvrťrok (3 mesiace), teda vykrátením 3 suma náhrady mzdy za jeden mesiac predstavuje 392,86 Eur. Súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy za 2 mesiace, teda 785,72 Eur po zákonných zrážkach.

Súd ďalej priznal navrhovateľovi na trovách konania 50 Eur, ktoré navrhovateľovi vznikli s poskytnutím konzultácie advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., o čom navrhovateľ predložil doklad (čl. 48 v spise). Súd zaviazal odporcu zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V súdny poplatok vo výške 146,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu Krajskému súdu v Bratislave, dvojmo. V odvolaní okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 42 ods. 3 O.s.p. sa musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia lebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 202 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.