Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Cb/73/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v právnej veci žalobcu: Športový klub telesne postihnutých športovcov Kinex Bytča, so sídlom 1. Mája 68, 014 01 Bytča, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Martin Gordík, advokát so sídlom Pivovarská 20, 010 01 Žilina, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 3.295,82 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.023,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne z tejto sumy od 07.06.2008 do zaplatenia.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania 100 % . Po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bola dňa 19.12.2011 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáha, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 16.679,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 23.05.2008 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca bol v čase poistnej udalosti, dopravnej nehody t. j. dňa 29.04.2008 vlastníkom motorového vozidla zn. F. A8 X.X long quattro, evidenčné číslo Z výrobné číslo D Žalobca uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu č. 6528249979, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie vyššie uvedeného motorového vozidla žalobcu. Poistenie bolo účinné odo dňa 20.12.2005 a bolo dohodnuté ročné poistné vo výške 2.707,06 eur, ktoré malo platiť štvrťročne, spoluúčasť bola dohodnutá vo výške 5 % min. t. j. 165,97 eur. Dňa 29.04.2008 bola spôsobená na motorovom vozidle žalobcu škoda, a to dôsledkom dopravnej nehody, ktorá sa stala na ceste z B. Z. do L., kedy vodič W. O. zachytil pri jazde s motorovým vozidlom zvodidlá na pravej strane a následne nabúral prednou časťou vozidla do priekopy. U žalovaného bola predmetná poistná udalosť vedená pod číslom PU XXXXXXXXXX, pričom žalovaný listom zo dňa 23.05.2008 označeným ako oznámenie o poistnom plnení žalobcovi oznámil, že predmetná poistná udalosť je likvidovaná v zmysle poistnej zmluvy ako totálna škoda a v zmysle pripojeného výpočtu plnenia vyplatil žalobcovi sumu 140.711,- Sk (X.XXX,XX eur), pričom žalovaný vychádzal zo všeobecnej hodnoty vozidla (O.) v sume XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX eur) od ktorej odpočítal sumu XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX eur) ako hodnotu zvyškov a sumu X.XXX,XX Sk (XXX,XX eur) ako spoluúčasť. S uvedeným vybavením poistnej udalosti, teda vyplatením sumy XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX eur) žalobca ako poistným plnením a s výpočtom všeobecnej hodnoty vozidla (O.) v sume XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX eur) nemôže žalobca súhlasiť, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 10.06.2008 označeným ako sťažnosť, kde uviedol najmä tú skutočnosť, že žalovaným uvedená všeobecná hodnota vozidla v sume 267.617,- Sk (8.883,26

eur) je neprimerane nízka a nezodpovedá objektívne vypočítanej všeobecnej hodnote vozidla. Na uvedenú sťažnosť žalovaný reagoval listom zo dňa 18.07.2008 označeným ako odpoveď na Váš list, kde žalovaný uviedol, že vzhľadom na rozsah poškodenia vozidla keďže náklady na opravu by presiahli 90 % všeobecnej hodnoty vozidla, sa jedná o totálnu škodu. Zároveň žalovaný uviedol, že všeobecná hodnota vozidla bola vypočítaná v súlade s vyhláškou č. 492/2007 Z. z. Ministerstva spravodlivosti SR o postupoch stanovenia hodnoty cestných vozidiel a vyhláškou č. 626/2007 Z. z. Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorou sa mení vyhláška č. 492/2004 Z. z. Ďalej žalovaný uviedol, že vychádzal z poistnej sumy uvedenej v poistnej zmluve, z počtu najazdených kilometrov a z doby prevádzky s prihliadnutím na ponuku a dopyt s ojazdenými motorovými vozidlami predmetnej typovej rady, roku výroby a počtu najazdených kilometrov. Neuviedol však žiadne konkrétne údaje, výpočty alebo postupy, na základe ktorých sa žalovaný dopracoval k sume 267.617,- Sk (8.883,26 eur). Následne po zamietanom stanovisku žalovaného k prehodnoteniu záverov týkajúcich sa výpočtu všeobecnej hodnoty vozidla si žalobca nechal vypracovať znalecký posudok u súdneho znalca Ing. V. E., číslo postu 19/2008 zo dňa 02.09.2008 na stanovenie všeobecnej hodnoty predmetného vozidla, v zmysle ktorého znalec určil všeobecnú hodnotu uvedeného vozidla ku dňu 29.04.2008 v sume 669.251,- Sk bez DPH (22.215,06 eur) t. j. v sume 796.409,- Sk s DPH (26.435,93 eur). Na základe uvedeného dospel žalobca k záveru, že žalovaným vypočítaná všeobecná hodnota vozidla v sume 267.617,- Sk (8.883,26 eur) je v absolútnom rozpore s všeobecnou hodnotou vozidla určenou súdnym znalcom a rozdiel v prospech žalobcu predstavuje sumu 528.792,- Sk teda sumu 17.552,68 eur. Nakoľko bol žalobca poistený u žalovaného pre havarijné poistenie uvedeného motorového vozidla a v dôsledku dopravnej nehody došlo k poškodeniu motorového vozidla s určením totálnej škody, vzniklo žalobcovi práva no vyplatenie poistného plnenia zo strany žalovaného vo výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla po odpočítaní hodnoty zvyškov a spoluúčasti vo výške 5 %. Všeobecná hodnota vozidla určená znalcom predstavuje sumu 26.435,93 eur, hodnota zvyškov predstavuje sumu 3.966,67 eur a poistné plnenie má byť v sume 22.469,26 eur, z toho spoluúčasť vo výške 5 % predstavuje sumu 1.123,46 eur a na vyplatenie žalobcovi mala byť určená suma 21.345,80 eur. Keďže žalovaný vyplatil žalobcovi do dňa podania žaloby len sumu 4.670,75 eur výška doplatku poistného plnenia, ktoré má poukázať žalobcovi po odpočítaní hodnoty zvyškov a spoluúčasti predstavuje sumu 16.679,05 eur. Uvedené vyplýva z poistnej zmluvy ako aj zo zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko, konkrétne článok IX bod 5, podľa ktorého v prípade ak ide o totálnu škodu bude výškou plnenia všeobecná hodnota motorového vozidla znížená o hodnotu použiteľných zvyškov z motorového vozidla, so zohľadnením spoluúčasti. Následne právny zástupca žalobcu zaslal žalovanému žiadosť o doplatenie časti poistného plnenia zo dňa 08.12.2010, na ktorú nereagoval, preto zaslal dňa 15.02.2011 urgenciu. Žalovaný reagoval listom zo dňa 28.02.2011 v ktorom uviedol, že údajne predložený znalecký posudok je nepreskúmateľný a žiadal predložiť stanovisko znalca k výpočtu koeficientu dopytu trhu. Žalobca listom zo dňa 11.04.2011 predložil žalovanému stanovisko znalca, kde podal znalec vysvetlenie k výpočtu koeficientu dopytu trhu. Žalobca je toho názoru, že argumenty žalovaného sú účelové a vôbec nerešpektujú predložený znalecký posudok. Keďže argumenty žalovaného nie sú ničím podložené a preukázané, žalobca je presvedčený, že žalovaný sa snaží všetkými možnými spôsobmi nevyplatiť žalobcovi poistné plnenie vo výške, na akú by mal mať nárok podľa poistnej zmluvy, poistných podmienok ako aj predloženého znaleckého posudku. Žalobca pri uzavretí poistenia vychádzal z plnej ceny nového vozidla v sume 3.241.387,- Sk a z tejto plnej ceny žalovaný vypočítal aj poistné a to vo výške 81.553, Sk ročne. Za celé obdobie poistenia zaplatil žalobca žalovanému na poistnom za havarijné poistenie sumu 228.348,- Sk t. j. 7.579,77 eur. Zároveň si uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške.

Okresný súd Trenčín vydal vo veci dňa 31.01.2012 platobný rozkaz č. k. -51. Voči vydanému platobnému rozkazu bol podaný žalovaným odpor, v rámci ktorého vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti, s poukazom na to, že Agentúra Trenčín, ktorá komunikovala so žalobcom nemá právnu subjektivitu. So žalobou nesúhlasí, žalobca predložil znalecký posudok R.. V. E. č. 19/2008, s ktorým sa nemožno stotožniť a ktorý obsahuje viacero chýb. Žalovaný poukázal na chybu v stanovení koeficientu poškodenia pred haváriou, pričom znalcom bol tento koeficient určený na hodnotu 1,0000 pričom žalovaný vychádzal z koeficientu vo výške 0,97, zohľadňujúc stav vozidla pri vstupe do poistenia, na ktorom bolo likvidovaných sedem poistných udalostí. Poukázal na koeficient počtu držiteľov vozidla

- k3, kde znalec určil k3 na 1,0000,- čo vyjadruje, že poistený bol prvým majiteľom motorového vozidla. Žalovaný nemal údaj o počte majiteľov, avšak vedel, že žalobca nie je prvým majiteľom poisteného vozidla, nakoľko toto vozidlo bolo v minulosti poistené u žalovaného a jeho držiteľom bola spoločnosť W. a.s.. Poukázal na koeficient dopytu trhu - k5, ktorý znalec nepodložil žiadnym výpočtom ani vzorkami vozidiel, z ktorých pri výpočte vychádzal, preto položka k5 stanovená na 0,90000 je nepreskúmateľná.

Naopak žalovaný vychádzal pri výpočte tohto koeficientu zo vzoriek vozidiel rovnakého typu z inzertnej stránky W..de, autobazer.eu a protokolu k oceneniu jazdeného vozidla spol. AUTO X.. Znalec námietku doplnil o stanovisko ku koeficientu k5, kde okrem iného uviedol, že v časopisoch Avízo v tom období (apríl 2008 sa nenachádzali inzerované žiadne ponuky na tento typ vozidla, internetový portál Autobazár EU zachytáva grafický vývoj takéhoto typu a ročníka výroby až od júna 2008, dá sa predpokladať, že v apríli 2008 bola cena vyššia. Žalovaný je toho názoru, že nasledujúce tvrdenia znalca len potvrdilo argument žalovaného, že posudok je v položke k5 jednoznačne nepreskúmateľný. Nie je možné zistiť ako k hodnote 0,90000 znalec došiel. Navyše nemá predpísaným spôsobom doložené žiadne reálne predajné ceny porovnateľných vozidiel, len vychádza z predpokladu, že ceny boli v apríli vyššie, aké reálne boli, to už neuvádza. Nakoľko uvedené koeficienty slúžia ako podklad pre výpočet koeficientu predajnosti KP a tento pre výpočet všeobecnej hodnoty vozidla nesprávnym určením daným koeficientom došlo k ovplyvneniu jej výšky. Z toho dôvodu vznikol rozdiel medzi poistným plnením vypočítaným žalovaným a znalcom. Na základe vyššie uvedeného žalovaný má za to, že výpočty (znalecký posudok a výpočet žalovaného) predložené v konaní ako listinné dôkazy sú v značnom rozpore. Výpočet žalovaného je vykonaný v zmysle právnych predpisov, s doložením príslušných podkladov k výpočtu, zatiaľ čo výpočet znalca nie je riadne doplnený, tak aby neboli pochybnosti o správnosti jeho výpočtu. Navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním zo dňa 16.04.2012 v ktorom uviedol, že poistná zmluva bola uzatvorená so žalovaným, ktorý má ako jediný právnu subjektivitu, avšak pobočka Trenčín ako organizačná zložka bez právnej subjektivity bola tým pracoviskom žalovaného resp. tou organizačnou zložkou, ktorá vykonávala všetky úkony žalovaného vo vzťahu k predmetnému poisteniu resp. k predmetnej poistnej udalosti. Konkrétne poistka č. 6528249979 bola vystavená Agentúrou Trenčín, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 23.05.2008 je vystavené Agentúrou Trenčín, odpoveď na list zo dňa 18.07.2008 je vystavený Agentúrou Trenčín, ako aj žiadosť - odpoveď zo dňa 28.02.2011 a žiadosť

- odpoveď zo dňa 26.10.2011. Na základe uvedeného je evidentné, že Agentúra Trenčín komunikovala so žalobcom v predmetnej veci, všetky listinné dôkazy boli vystavené Agentúrou Trenčín a žalobca teda nadobudol dojem a presvedčenie, že celá vec sa týka Agentúry Trenčín, hoci bez právnej subjektivity, a preto je daná príslušnosť Okresného súdu Trenčín podľa § 87 písm. c/ O.s.p. Pritom nie je nevyhnutné, aby táto zložka mala právnu subjektivitu, ak sa predmetu sporu týka tejto zložky. Uvedené podporuje aj stanovisko R 50/1966, podľa ktorého § 87 písm. c/ možno použiť aj v prípade, keď nižšia zložka, ktorej spor sa týka, nemá právnu subjektivitu. Organizačná zložka žalovaného, konkrétne Agentúra Trenčín, bola oprávnená aj na uplatňovanie práva z poistenia žalobcu a táto zložka žalovaného vykonávala aj likvidáciu poistnej udalosti, teda spor sa jednoznačne týka tejto zložky. Ustanovenie § 87 O.s.p. dáva žalobcovi na výber, aby si vybral medzi všeobecným súdom žalovaného v zmysle § 85 O.s.p. a súdom uvedeným v § 87 O.s.p., pričom žalobca sa rozhodol podať žalobu na Okresnom súde Trenčín. Zároveň poukázal na to, že žalobca na určenie výšky svojho nároku nemal inú možnosť ako objednať si u nezávislého znalca vypracovanie znaleckého posudku, ktorým by bola určená všeobecná hodnota motorového vozidla v čase poistnej udalosti. Znalec postupoval objektívne a v zmysle platných právnych predpisov, ktoré upravujú postupy a metódy pri vypracovaní znaleckých posudkov a žalobcovi nenáleží vyjadrovať sa k záverom znaleckého posudku, ani k použitým metódam a postupom znalca. Výpočet všeobecnej hodnoty vozidla, ktorý predložil žalovaný k odporu, žalobca nemal k dispozícii, nemohol s ním preto ani oboznámiť znalca. Žalovaný spochybňuje závery znaleckého posudku, ktorý vypracoval znalec, pričom táto kompetencia patrí len ústavu súdneho inžinierstva a nie žalovanému, ktorý je komerčnou poisťovňou. K tvrdeniam spochybňujúcim závery znaleckého posudku sa žalobca nevie vyjadriť. Žalobca svoj nárok podložil a preukázal znaleckým posudkom, ako dôkazom, ktorý vypracoval nezávislý znalec, avšak žalovaný predložil iba svoj interný výpočet a odhad bez toho, aby tento svoj výpočet mal podložený aj znaleckým posudkom.

Žalobca sa k podanému znaleckému posudku vypracovanému Ústavom súdneho inžinierstva, Žilinskej univerzity v Žiline vyjadril podaním zo dňa 27.02.2015 v rámci ktorého uviedol, že nesúhlasí so záverom znaleckého posudku, nakoľko je presvedčený, že všeobecná hodnota predmetného motorového vozidla bola vyššia a v to v tom zmysle, ako ju určil znalec Ing. Závodný. Aj napriek nesúhlasu s výsledkami uvedenými v znaleckom posudku, si je žalobca vedomý, že súd bude zo záverov znaleckého posudku vychádzať, preto je nútený jeho závery rešpektovať. Suma určená ako všeobecná hodnota vozidla je 12.350,56 eur, hodnota zvyškov 3.964,70 eur, rozdiel 8.385,86 eur z toho spoluúčasť 5 % v sume 419,29 eur, poistné plnenie po odrátaní spoluúčasti v sume 7.966,57 eur, suma vyplatená žalovaným ako poistné

plnenie v sume 3.295,82 eur. Zároveň navrhol, aby súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku.

Žalovaný sa po vypracovaní znaleckého posudku k veci vyjadril podaním zo dňa 08.03.2015 a 17.03.2015 v ktorom uviedol, že správny výpočet žalovanej sumy mal byť určený nasledovným spôsobom všeobecná hodnota motorového vozidla 9.880,45 eur bez DPH, hodnota zvyškov 3.171,76 eur bez DPH, spoluúčasť 335,43 eur, vyplatené poistné 4.670,75 eur a doplatok by mal byť správne určenú na sumu 1.702,51 eur. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 8,5 % pravdepodobne ročne, odo dňa 23.05.2008 do zaplatenia. Na uvedené úroky z omeškania nemá žalobca právny nárok, nakoľko až práve na základe posledného posudku došlo k preukázaniu žalobcom žalovaného nároku. Žalobca si uplatňuje trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 1.000,50 eur a preddavky na znalecký posudok v sume 600,- eur. Žalobca však v rámci späťvzatia znížil žalovanú sumu o 80 %. Bolo povinnosťou žalobcu zvážiť výšku žalovanej sumy a z nej odvíjajúcu sa výšku súdneho poplatku. Nemôže byť na úkor žalovaného zaplatiť trovy konania pre ľahkovážnosť žalobcu. Žalobca si uplatňuje DPH, pričom žalobca je registrovaný ako platca DPH. Žalovaný poukázal na článok XV Osobitné ustanovenia, v zmysle ktorého žalobca nemá nárok na DPH. K podanému znaleckému posudku žalovaný nemá žiadne výhrady. Žalovaný záverom poukázal na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vzniesol v konaní námietku premlčania, nakoľko poistná udalosť sa stala dňa 29.04.2008 a žalobca si žalovanú sumu uplatnil žalobou až dňa 19.12.2011. Najneskoršie sa právo na náhradu škody mohlo pravdepodobne premlčať až 23.05.2010, nakoľko práve 23.05.2008 došlo k likvidácii poistnej udalosti zo strany žalovaného. Na základe vyššie uvedeného navrhol žalovaný žalobu zamietnuť.

Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 08.03.2015 vyjadril podaním zo dňa 28.01.2016 v ktorom uviedol, že žalobca výpočet žalovaného považuje za nesprávny a zavádzajúci, je účelový, nakoľko ak by malo ísť o plnenie bez DPH samozrejme, konečná suma by bola práve o sumu rovnajúcu sa DPH nižšia. Žalovaný účelovo vo svojom výpočte uvádza sumy bez DPH, čo by nebolo nesprávne, pokiaľ by všetky sumy uvádzal bez DPH, avšak žalovaný niekedy uvádza sumy s DPH a niekedy bez DPH, ako mu to akurát vyhovuje. Nikdy v liste zo dňa 23.05.2008 v rámci ktorého uviedol žalovaný sumy poistného plnenia nie je uvedené, či ide o sumy s DPH alebo bez DPH, avšak v listine označenej ako výpočet všeobecnej hodnoty vozidla zo dňa 22.05.2008 čo bolo zrejme podklad k oznámeniu o poistnom plnení je uvedené na č. 3 bod 12 „VSH s DPH v sume 267.617,25 SKK a rovnako v záverečnej tabuľke je uvedené, že „vypočítané hodnoty sú s DPH“. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný vo svojich výpočtoch uvádzal sumy s DPH a pokiaľ uvádzal s DPH všeobecnú hodnotu vozidla (VŠH) ako východiskovú hodnotu, tak s DPH uvádzal aj všetky nasledovné položky, teda aj hodnotu zvyškov a rovnako aj sumu poistného plnenia. Ak v prvotnom podklade uvádzal žalovaný vo výpočte poistné plnenie s DPH, nemôže ju potom uvádzať vo svojom vyjadrením z 12.03.2015 ako sumu bez DPH. Tento rozpor má potom za následok nesprávnosť výpočtu uvádzaného žalovaným. Taktiež žalobca vidí chybu v tom, že žalovaný pri výpočte všeobecnej hodnoty vozidla bez DPH, počítal so sadzbou 20 % avšak v znaleckom posudku znalecká organizácia ÚSI v Žiline počíta sumu s DPH v sadzbe 19% ku dňu 29.4.2008, teda ku dňu poistnej udalosti, čo je výslovne uvedené v znaleckom posudku na strane č. 27 v odpovedi na otázku č. 3. Rovnakú chybu uviedol žalovaný aj pri výpočte hodnoty zvyškov bez DPH, kedy počítal so sadzbou 20% DPH, pričom v znaleckom posudku je uvedená na strane č. 27, v odpovedi na otázku č. 4 sadzba 19% DPH. Všetky tieto chyby majú za následok nesprávny výpočet odporcu. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nároku na zaplatenie žalovaných úrokov z omeškania, žalobca trvá na oprávnenosti svojho nároku a nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že až vyhotovením znaleckého posudku ÚSI v Žiline došlo k preukázaniu žalovaného nároku. Naopak je presvedčený, že nárok žalobcu na poistné plnenie z poistnej udalosti vznikol už samotnou poistnou udalosťou, ktorá sa stala dňa 29.4.2008 a ďalej tým, že odporca ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 22.5.2008 a vyplatil žalobcovi poistné plnenie v sume 140.711,- SKK t. j. 4.670,75 EUR oznámením o poistnom plnení zo dňa 23.5.2008. Týmto okamihom vznikol nárok žalobcu na výplatu poistného plnenia, ktoré sa stalo splatným do 15 dní odo dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti, teda dňa 07.06.2008 a od tohto dňa si žalobca uplatňuje úrok z omeškania zo žalovanej istiny, ktorú žalobca žaluje po vykonaní späťvzatia časti žaloby. Po dobrovoľnom plnení zo strany žalovaného a vyplatení poistného plnenia spornou ostala akurát správna výška poistného plnenia a nie samotný nárok na vyplatenie poistného plnenia. V takomto prípade musí žalovaný niesť riziko za to, že nesprávne vypočítal výšku všeobecnej hodnoty vozidla a následne aj výšku poistného plnenia. So zvyšnou sumou poistného plnenia teda s tou sumou, o ktorú plnil menej, sa žalovaný dostal do omeškania hneď po ukončení šetrenia poistnej udalosti a sankciou za nesprávny výpočet výšky poistného plnenia je povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky

z omeškania zo sumy, ktorá bude priznaná súdom ako doplatok poistného plnenia. Žalobca taktiež nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného vytýkajúcimi mu výšku uplatneného nároku na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.000,50 EUR a preddavku za znalecký posudok vo výške 600,- EUR. Skutočnosť, že žalobca žiadal v pôvodnom žalobnom návrhu žalovanú istinu vo výške 16.679,05 EUR s príslušenstvom nemožno v žiadnom prípade nazvať ľahkovážnosťou ani neopodstatnením konaním. Žalobca vychádzal pri určení žalovanej istiny zo znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom a teda odborníkom v danom odbore - znalcom Ing. V. E., ktorý určil všeobecnú hodnotu vozidla na sumu 26.435,93 eur. Žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s predmetným znaleckým posudkom ešte pred podaním žalobného návrhu a v prípade, že mal pochybnosti o správnosti výšky všeobecnej hodnoty vozidla mohol si nechať vypracovať iný znalecký posudok, vyhotovený iným znalcom z príslušného odboru a následne ho predložiť na porovnanie a prípadné mimosúdne rokovanie žalobcovi, čo však žalovaný neurobil. Naopak žalovaný len všeobecne namietal správnosť znaleckého posudku, ktorý predložil žalobca a až do podania žaloby zo strany žalobcu nepredložil ani svoje interné výpočty všeobecnej hodnoty motorového vozila a tieto predložil až do súdneho spisu po podaní žaloby. Žalovaný vo svojom vyjadrení vznáša námietku premlčania, pričom odkazuje na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný však aplikoval na daný prípad nesprávne ustanovenie o premlčaní. Pri právach na plnenie z poistenia určuje Občiansky zákonník v § 104 osobitný spôsob začiatku plynutia premlčacej doby, pričom táto začína plynúť za rok po poistnej udalosti. Keďže v danom prípade došlo k poistnej udalosti dňa 29.04.2008, začína plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba odo dňa 29.04.2009. Vzhľadom na skutočnosť, že bol žalobný návrh podaný na Okresný súd Trenčín dňa 19.12.2011, t.j. v rámci plynutia premlčacej lehoty, nie je možné, aby došlo k premlčaniu práva na zaplatenie poistného plnenia z poistnej udalosti pred termínom 29.04.2012. Vzhľadom na uvedené navrhol žalovaného námietku premlčania zamietnuť ako neopodstatnenú.

Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -249 zo dňa 01.03.2016 konanie v časti o zaplatenie 13.383,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 13.383,23 eur od 23.05.2008 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3.295,82 eur od 23.05.2008 do 06.06.2008, zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.04.2016.

Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil v dňoch 20.09.2012, 14.07.2014, 10.05.2016 a 31.05.2016. Pojednávanie dňa 10.05.2016 uskutočnil v neprítomnosti žalovaného, vzhľadom k tomu, že žalovaný nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Žalovaný požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že sa chce dať v konaní zastúpiť právny zástupcom a do dňa pojednávania sa mu nepodarilo jeho zastúpenie zabezpečiť. Súd vyhodnotil tento dôvod ako dôvod, ktorý neprestavuje dôležitý dôvod v zmysle § 119 O.s.p., nakoľko predmetný spor trvá od roku 2011 t. zn. žalovaný mal dostatok času na zvolenie si právneho zástupcu v tomto konaní, resp. uskutočnenie pre to všetkých krokov, preto súd následne uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti žalovaného.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava skutkového a právneho hodnotenia tak ako uviedol v žalobe a v písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 30.03.2012, v ktorom uviedol všetky svoje tvrdenia ku skutočnostiam uvedeným v odpore žalovaného. Hlavným dôkazom žalobcu je znalecký posudok znalca zapísaného v zozname znalcov.

Právny zástupca žalobcu v záverečnom návrhu uviedol, že sa plnom rozsahu pridržiava svojich predchádzajúcich písomných vyjadrení ako aj ústnych prednesov uskutočnených na pojednávaní v tejto veci. Je toho názoru, že jeho nárok na doplatenie poistného plnenia z dôvodu poistnej udalosti, ktorá sa stala na motorovom vozidle žalobcu, ktoré bolo poistené u žalovaného je dôvodný. Žalovaný žalobcovi časť plnenia dobrovoľne splnil, pričom výška dobrovoľného plnenia bola u žalovaného vypočítaná len pracovníkmi žalovaného, žalobca sa s touto výškou nestotožnil, bol presvedčený, že zostatková hodnota motorového vozidla žalobcu ku dňu škodovej udalosti bola vyššia, vzhľadom k uvedenému si dal vypracovať znalecký posudok Ing. Závodným, pričom po jeho vypracovaní predpokladal, že tento znalec postupoval v súlade s právnymi predpismi a zostatková hodnota motorového vozidla v tomto znaleckom posudku je objektívne určená. Následne žalovaný tento znalecký posudok namietol, požiadal žalobcu o doplnenie stanoviskom znalca, ktorý toto doplnenie v podobe stanoviska vypracoval, s tým, že žalovaný aj napriek tomu znalecký posudok opakovane namietol a poistné plnenie žalobcovi odmietol doplatiť. Na základe vypracovaného znaleckého posudku podal žalobca žalobu, ktorej právny základ tvorí doplatenie poistného plnenia na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi, výšku

ktorej doplatenia sa žalobca domáhal, vypočítal na základe jediného existujúceho znaleckého posudku v čase podania žaloby. Žalovaný žiaden iný posudok nevypracoval, uskutočnil len interné výpočty svojimi zamestnancami. Žalobca žalobou požadoval o doplatenie poistného plnenia, ktorého výšku vypočítal zo zostatkovej hodnoty motorového vozidla ku dňu poistenej udalosti podľa vypracovaného znaleckého posudku, od ktorej odpočítal už poskytnuté poistné plnenie a hodnotu zvyškov. Následne v rámci súdneho konania bol pribratý do konania znalec Ing. V. s ktorými závermi jeho znaleckého posudku sa žalobca nestotožnil, požiadal súd o pribratie do konania ústavu súdneho inžinierstva za účelom vyjasnenia rozporov. Na základe znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva v zmysle jeho záverov žalobca akceptoval hodnotu motorového vozidla ku dňu poistnej udalosti a následne od tejto hodnoty odpočítal už poskytnuté poistné plnenie a hodnotu zvyšku a vo zvyšnej časti zobral žalobu späť, nakoľko mal za to, že súd by vzhľadom k vypracovanému znaleckému posudku musel žalobu vo zvyšnej časti zamietnuť. Žalobca v časti 3.295,82 eur trvá na podanej žalobe a žiada, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť uplatnený nárok spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania. Žalobca sa vyjadril v rámci svojich písomných vyjadrení k námietkam žalovaného, či už týkajúcich sa DPH či premlčaniu, žalobca má za to, že výpočet, tak ako ho uskutočnil žalobca na základe posledného vypracovaného znaleckého posudku je správny, čo sa týka úroku z omeškania, rovnako žalobca má za to, že tento by mu mal súd priznať, nakoľko nárok žalobcu na poistné plnenie voči žalovanému vznikol už ukončením šetrenia poistnej udalosti, nakoľko v čiastočnom dobrovoľnom plnení sám žalovaný už v tomto období uznal žalobcov nárok, otázna medzi účastníkmi zostala len výška, ktorá sa riešila následne v súdnom konaní. Poistné je splatné do 15 dní, pričom 16. deň od ukončenia šetrenia poistnej udalosti sa žalovaný dostal do omeškania. Nakoľko určenie uplatneného nároku, jeho výšky závisí od znaleckého posudku, mal by súd žalobcovi priznať aj trovy konania, žalobca podával túto žalobu v dobrej viere, vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného kvalifikovanou osobou znalcom, pričom v tom čase žiaden iný znalecký posudok neexistoval. Zároveň pokiaľ by bol žalobca úspešný aspoň čiastočne, žiada priznať z tejto sumy aj trovy konania, ktorých výšku vyčísli v zákonnej lehote. Žalobca sa v rámci svojho písomného vyjadrenia vysporiadal aj s premlčaním, žaloba bola podaná pred uplynutím premlčacej lehoty. Žalobca dôrazne nesúhlasí s tvrdením žalovaného o ľahkovážnosti a neopodstatnenosti uplatnenia svojho nároku, opakovane uvádza, že vychádzal z jediného existujúceho znaleckého posudku v čase podania žaloby. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zároveň zavial žalovaného na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.

Žalobca pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že vozidlo odkúpil od spoločnosti Automax Považská Bystrica a neskúmal, koľko bolo držiteľov vozidla, ani aké poistné udalosti boli riešené. Hneď riešili havarijnú poistku. Poistka bola riešená z hodnoty nového vozidla, kde nebola zohľadnená ani amortizácia, ani ďalšie predchádzajúce poistné udalosti. Poistné platili riadne, z plnej hodnoty vozidla. Vlastníkom vozidla bol žalobca tri roky pred škodovou udalosťou. Žalobcovi sa zdá neprimerané výška poistného plnenia, ktorú zaplatil a výška, ktorú obdržal po dopravnej nehode ako plnenie z poistnej zmluvy.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava skutočností uvedených v odpore proti platobnému rozkazu. Nenamieta odbornosť znalca, ale to, že znalec nemal k dispozícii všetky údaje k ohodnoteniu vozidlu žalobcu, predchádzajúce poistné udalosti na vozidle, ani počet držiteľov vozidla, ktoré vplývajú na koeficient K3.

Na pojednávaní súd vykonal dokazovaním oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a to: poistka č. 6528249979, oznámenie o poistnom plnení, sťažnosť z 10.06.2008, odpoveď žalovaného z 18.07.2008, znalecký posudok č. 19/2008, eurokasko havarijné poistenie motorových vozidiel č. 570, žiadosť o doplatenie zvyšnej časti poistného plnenia z poistnej udalosti z 08.12.2010, žiadosť o doplatenie zvyšnej časti poistného plnenia z poistnej udalosti z 15.02.2011, odpoveď z 28.02.2011, žiadosť o doplatenie zvyšnej časti poistného plnenia z poistnej udalosti z 11.04.2011, stanovisko znalca k znaleckému posudku č. 19/2008, žiadosť o doplatenie zvyšnej časti poistného plnenia z poistnej udalosti z 20.10.2011, odpoveď z 26.10.2011, výpis z registra občianskych združení, výpis z obchodného registra na žalovaného z 09.12.2011, výpis z internej evidencie žalovaného z 01.03.2012, centrálna evidencia poistných udalostí, potvrdenie o škodovej udalosti z 09.03.2006, výpočet všeobecnej hodnoty vozidla k 29.04.2008, výpis z internetovej stránky suchen.mobile.de, výpis z internetovej stránky www.openiazoch.zoznam.sk, výpis z internetovej stránky www.audi-a8.autobazar.eu, protokol k oceneniu jazdeného vozidla, stanovisko znalca k znaleckému

posudku č. 19/2008, oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla, návrh poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel - produkt č. 570, potvrdenie o pridelení identifikačného čísla, stanovy žalobcu, uznesenie zo zasadnutia konferencie žalobcu z 23.04.2010, oznámenie ODI Bytča z 27.11.2012, oznámenie ODI Bytča z 06.03.2013, znalecký posudok č. 13/2013, zmluvné dojednania pre havarijné poistenie Eurokasko, všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku, znalecký posudok č. 329/2014, výpis z registra organizácii na žalobcu z 10.05.2016, výpis z obchodného registra na žalovaného z 10.05.2016 a znaleckým dokazovaním.

Po tomto oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:

Žalobca a žalovaný dňa 30.12.2005 uzatvorili poistnú zmluvu č. 6528249979, ktorou bolo dojednané havarijné poistenie motorového vozidla - produkt č. 570. Predmetom poistenia bolo motorové vozidlo zn. AUDI A8 D2GIAUWIAG, s evidenčným číslom BY-363AJ. Na predmetnom motorom vozidle bola dňa 29.04.2008 spôsobená poistná udalosť, a to tak, že pri jazde z Považskej Bystrici do Rajca vozidlo zachytilo pravou stranou zvodidlá, pričom následne bolo vozidlom nabúrané prednou časťou do priekopy. Pravá strana vozidla bola celá poškodená, rovnako bola poškodená aj predná a spodná časť vozidla. Žalobca nahlásil žalovanému poistnú udalosť dňa 02.05.2008. Žalovaný oznámil žalobcovi dňa 27.05.2008, že dňa 22.05.2008 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého ustálil škodu na vozidle ako tzv. „totálnu škodu“ a vyčíslil výšku poistného plnenia a to vo výške 140.711,- Sk t. j. 4.670,75 eur. Na základe poistnej zmluvy žalovaný poskytol poistné plnenie žalobcovi v celkovej výške 4.670,75 eur. Žalobca s poskytnutým plnením z poistnej zmluvy nesúhlasil, preto vyzval žalovaného výzvou zo dňa 10.06.2008 formou sťažnosti na prepočet poskytnutého plnenia. Na túto sťažnosť reagoval žalovaný podaním zo dňa 28.07.2008, v rámci ktorého žalobcovi oznámil, že neboli zistené také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výšku vypočítaného poistného plnenia.

Medzi účastníkmi bolo v poistnej zmluve dohodnuté, že v prípade tzv. totálnej škody na vozidle, je žalovaný povinný poskytnúť plnenie vo výške všeobecnej hodnoty vozidla po odpočítaní použiteľných zvyškov vozidla a spoluúčasti. Všeobecnú hodnotu vozidla po pribratí do konania určil znalec Ing. Peter Jelačič vo výške 10.220,- eur vrátane 19 % DPH k 29.04.2008. Následne Ústav súdneho inžinierstva, Žilinskej univerzity v Žiline v rámci kontrolného znaleckého posudku určil všeobecnú hodnotu vozidla k 29.04.2008 vrátane 19 % DPH v sume 12.350,56 eur a hodnotu použiteľných zvyškov z predmetného motorového vozidla vrátane 19 % DPH v sume 3.964,70 eur.

Podľa § 87 písm. c/ O.s.p. popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je odporcom, ak sa spor týka tejto zložky;

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523101-110'&ucin-k- dni='30.12.9999'>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 104 Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.

Podľa § 788 odsek 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 odsek 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 797 odsek 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa § 797 odsek 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 797 odsek 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR čl. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa článku IX odsek 5 Zmluvných poistných podmienok poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 705 (ďalej len „Zmluvných poistných podmienok“) pokiaľ bolo MV zničené alebo poškodené v takom rozsahu, že náklady na opravu presiahnu 90 % všeobecnej ceny MV, poisťovňa bude považovať takúto škodu za totálnu škodu a výškou plnenia bude všeobecná cena MV znížená o hodnotu použiteľných zvyškov z MV. Podľa článku XV odsek 1 Zmluvných poistných podmienok poisťovňa odpočíta z poisteného plnenia dojednanú spoluúčasť vo výške dohodnutej v poistnej zmluve. Podľa článku XV odsek 4 Zmluvných poistných podmienok pokiaľ je poistený platiteľom DPH, poisťovňa poskytne poistné plnenie vždy bez DPH, s výnimkou toho, ak došlo k poistnej udalosti krádežou alebo lúpežou, pokiaľ DPH bola zahrnutá v poistnej sume. Podľa článku XVII odsek 12 Zmluvných poistných podmienok všeobecná hodnota MV je hodnota MV v danom mieste a čase vyjadrená v SK, pri stanovení ktorej sú okrem vplyvu opotrebenia zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť typu MV). Vyjadruje cenu MV pri jeho predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodnému dátumu. Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec právne posúdil takto: Súd v súvislosti s podanou žalobou posudzoval v prvom rade miestnu príslušnosť súdu, nakoľko v konaní miestnu príslušnosť Okresného súdu Trenčín žalovaný namietol, s poukazom na sídlo žalovaného uvedené v Obchodnom registra a s poukazom na skutočnosť, že Agentúra Trenčín, ktorá poistnú udalosť likvidovala, nemá právnu subjektivitu. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že ako poistka, ktorá bola vydaná po uzatvorení poistnej zmluvy, ako aj všetka komunikácia medzi účastníkmi v súvislosti s likvidáciou poistnej udalosti prebiehala za žalovaného prostredníctvom Agentúry Trenčín. Súd v tejto otázke poukazuje na ustálenú judikatúru (rozhodnutie R 50/1966, Najvyššieho súdu zo dňa 12.08.2014 sp. zn. a ďalšie), s ktorými závermi sa stotožňuje a z ktorých vyplýva, že ustanovenie § 87 písm. c/ O.s.p. je možné použiť i v prípade, ak nižšia organizačná zložka, ktorej sa spor týka nemá právnu subjektivitu. Ak preto, spor sa týka organizačnej zložky, útvaru žalovaného, ktorý aj keď nemá právnu subjektivitu, v právnom vzťahu so žalobcom počas celej doby vystupoval, žalobca mal v uvedenom prípade v súlade s § 87 písm. c/ O.s.p. možnosť voľby miestnej príslušnosti, aj na Okresný súd Trenčín, ktorého preto príslušnosť na konanie a rozhodnutie v predmetnej veci je daná.

Žalobca ako poistník a žalovaný ako poistený uzatvorili platne poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie motorového vozidla žalovaného, Audi A8 4.2 Long a jej súčasťou boli aj Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie motorových vozidiel č. 570, EUROKASKO. Uvedené medzi účastníkmi konania nebolo sporné. Samotné znenie Zmluvných dojednaní v predmetnej veci sám žalobca do spisu predložil, žalovaný na ne následne v priebehu konania poukázal. Obsahom predmetného poistného vzťahu bolo poistenie motorového vozidla vrátene jeho výbavy pre prípad jeho poškodenia alebo zničenia náhodnou poistnou udalosťou. K obsahu právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou súd uvádza, že existencia právneho vzťahu, jeho obsah medzi účastníkmi konania

neboli sporné. Rovnako nebolo sporné, že dňa 29.04.2008 došlo k poistnej udalosti, pre prípad ktorej bola poistná zmluva uzatvorená a sporné ani nebolo, že žalovaný na základe poistnej zmluvy žalobcovi plnil a to vo výške 4.670,75 eur.

Sporným medzi účastníkmi zostala výška poistného plnenia na ktorú by mal mať žalobca podľa uzatvorenej zmluvy nárok, nakoľko žalobca mal za to, že plnenie poskytnuté žalovaným, na základe interných výpočtov žalovaného je nedostatočné a riadne nezohľadňuje všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu poistnej udalosti t. j. ku dňu 29.04.2008. Pri svojom predpoklade vychádzal zo znaleckého posudku na tento účel vypracovaným žalobcom osloveným znalcom Ing. V. E.. Žalovaný, výplatu poistného plnenia vo výške 4.670,75 eur odôvodňoval internými výpočtami a následne v konaní vzniesol námietku premlčania ako aj námietku nesprávnosti vyčíslenia nároku, s odkazom na zmluvné dojednania, v zmysle ktorých žalovaný nevypláca žalobcovi plnenie s DPH, ale bez DPH. Rovnako namietol nárok žalobcu na úrok z omeškania a priznanie nároku na náhradu trov konania.

K námietke premlčania, ktorú žalovaný vniesol dňa 09.03.2015 súd uvádza, že pri právach na plnenie z poistenia je odchylne od ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka určený začiatok plynutia premlčacej doby. V uvedenom prípade, začína v zmysle § 104 Občianskeho zákonníka plynúť premlčacia doba až rok po poistnej udalosti, čím sa všeobecná premlčacia doba trojročná predlžuje v prospech poisteného na fakticky štvorročnú. Toto platí všeobecne pre všetky druhy poistenia, bez výnimky havarijného poistenia motorového vozidla, ktoré bolo uzatvorené v tomto prípade. Poistnou udalosťou treba rozumieť skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť, t. j. deň, kedy nastala určitá poistná udalosť predpokladaná v poistnej zmluve, čo bolo v uvedenom prípade dňa 29.04.2008 (deň poistnej udalosti medzi účastníkmi sporný v priebehu konania nebol). Ak teda nastala poistná udalosť dňa 29.04.2008, začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva z poistenia od 29.04.2009 a uplynula dňa 29.04.2012. Preto ak bola žaloba žalobcom podaná dňa 19.12.2011 bola podaná v premlčacej dobe a námietka premlčania vznesená žalovaným je nedôvodná. Žalovaný poukazoval na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje plynutie premlčacej doby pri práve na náhradu škody. Nakoľko má však nárok na plnenie z poistenia osobitne upravený začiatok plynutia premlčacej doby, odkaz na toto zákonné ustanovenia nie je súdu zrejmý a ani sám žalovaný bližšie, prečo práve na toto zákonné ustanovenia poukázal, neuviedol.

Ako už súd vyššie uviedol, medzi účastníkmi konania bola sporná všeobecná hodnota motorového vozidla, ktoré bolo predmetom poistenia, ku dňu poistnej udalosti. Všeobecná hodnota motorového vozidla bola zároveň medzi účastníkmi v rámci poistnej zmluvy stanovená ako výška poistného plnenia, ktoré poskytne žalovaný v prípade pokiaľ motorové vozidlo bolo zničené alebo poškodené v takom rozsahu, že náklady na jeho opravu presiahnu 90 % všeobecnej ceny motorového vozidla t. zn. ide o totálnu škodu. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v prípade poistnej udalosti zo dňa 29.04.2008 bola na motorovom vozidle žalobcu spôsobená tzv. „totálna škoda“. Medzi účastníkmi bolo zároveň dohodnuté, že výška plnenia bude v prípade totálnej škody určená rozdielom všeobecnej hodnoty motorového vozidla a hodnoty použiteľných zvyškov z motorového vozidla (čl. IX odsek 5 Zmluvných dojednaní). Všeobecnú hodnotu motorového vozidla ustálil žalobca pri podaní žaloby na základe znaleckého posudku znalca Ing. Jána Závodného, na hodnotu 796.409,- Sk t. j. 26.435,94 eur. Následne v priebehu konania nakoľko ide o odbornú otázku, súd pribral do konania znalca Ing. Petra Jelačiča, ktorý ustálil všeobecnú hodnotu vozidla na 10.220,- eur. Pričom následne vzhľadom k diametrálnej odlišnosti všeobecnej hodnoty vozidla určenej na základe listinného dôkazu - znaleckého posudku R.. Jána E. a znalca Ing. B. V., súd na základe návrhu žalobcu pribral do konania Ústav súdneho inžinierstva v Žiline, znaleckú organizáciu na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, ktorý ustálil všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu poistnej udalosti na sumu 372.073,- SK t. j. 12.350,56 eur vrátane 19 % DPH a hodnotu zvyškov motorového vozidla na 119.440,51 Sk t. j. 3.964,70 eur vrátane 19 % DPH. Súd pri určení nároku žalobcu vychádzal práve z kontrolného posudku t. zn. z posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline a všeobecnú hodnotu motorového vozidla žalobcu ustálil na sume 12.350,56 eur, pričom uvedená suma je suma s DPH t. zn. bez DPH v sume 10.378,62 eur (10.378,62 + 19 % DPH čo je 1.971,94 = 12.350,56).

Medzi účastníkmi bolo zároveň aj sporné, či žalobca má pri určení všeobecnej hodnoty motorového vozidla vychádzať z ceny spojenej s DPH alebo nie. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že medzi účastníkmi bolo výslovne dohodnuté, že pokiaľ je poistený platiteľom DPH, žalovaný mu v prípade poistnej udalosti poskytne plnenie vždy bez DPH, s výnimkou toho, ak došlo k poistnej udalosti krádežou

alebo lúpežou, pokiaľ bola DPH zahrnutá v poistnej sume. Zo zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko, ktoré predložil do spisu žalobca vyplýva, že medzi účastníkmi bolo dohodnuté a to v článku XV odsek 4, že pokiaľ je poistený platiteľom DPH, žalovaný mu v prípade poistnej udalosti poskytne plnenie vždy bez DPH, s výnimkou toho, ak došlo k poistnej udalosti krádežou alebo lúpežou, pokiaľ bola DPH zahrnutá v poistnej sume t. zn. práve z predložených zmluvných dojednaní bola preukázaná dôvodnosť obrany žalovaného v tejto časti. Z hlásenia o poistnej udalosti bolo v konaní preukázané, že k poistnej udalosti došlo dňa 29.04.2008 o 22.10 jazdou z Považskej Bystrice na Rajec, kedy pri jazde poisteným motorovým vozidlom došlo k zachyteniu pravou stranou vozidla zvodidiel a následnému nabúraniu prednej časti vozidla, t. zn. k poistnej udalosti nedošlo ani krádežou ani lúpežou. Rovnako medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Žalobca v konaní poukazoval na to, že žalovaný postupuje v uvedenom prípade tak, ako sa mu hodí, že ho neupozornil na to, či už vyplatený nárok vo výške 4.670,75 eur bol s DPH alebo bez DPH, že interný výpočet žalovaného bol výpočtom s DPH. Vychádzajúc z vyššie uvedených a v konaní preukázaných skutočností, a to uzatvorenia zmluvných dojednaní, ktorých súčasťou bol aj článok XV odsek 4, poistná udalosť iná ako krádež či lúpež, žalobca platca DPH, súd spornú otázku medzi účastníkmi uzavrel tak, že žalobca má nárok voči žalovanému na plnenie bez DPH, nakoľko takýto rozsah plnenia bol medzi účastníkmi výslovne dohodnutý. To, že to bolo dohodnuté a žalobca s týmto spôsobom výpočtu nároku v prípade poistnej udalosti súhlasil, súdu vyplýva aj z tej skutočnosti, že predmetné zmluvné dojednania predložil do spisu sám žalobca (č. l. 26). Preto pri určení výšky nároku vychádzal z všeobecnej hodnoty motorového vozidla aj zvyškov vozidla bez DPH. Súd na tomto mieste poukazuje aj na zmluvnú voľnosť, na slobodné uzatvorenie predmetného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi s podmienkami medzi účastníkmi dohodnutými, ktoré súd pri rozhodovaní o nároku jedného z účastníkov zmluvy rešpektuje. Nič na tom nemení ani výpočet žalovaného, v rámci ktorého žalovaný uvádza, že ide o všeobecnú hodnotu vozidla s DPH, nakoľko výška poistného plnenia bola medzi účastníkmi dohodnutá inak. Ak by napriek zmluvne dohodnutej výške plnenia plnil žalovaný viac, išlo by o plnenie bez právneho dôvodu.

Konečnú výšku nároku žalobcu súd určil na základe výsledkov znaleckého dokazovania a rozsahu dohodnutého poistného plnenia tak, že od všeobecnej hodnoty motorového vozidla ku dňu poistnej udalosti bez 19 % DPH odpočítal hodnotu použiteľných zvyškov motorového vozidla bez 19 % DPH z takto získanej sumy odpočítal spoluúčasť vo výške 5 % a odpočítal už poskytnuté plnenie zo strany žalovaného, ktorého výška v sume 4.670,75 eur medzi účastníkmi rovnako nebola sporná t. j. 10.378,62 (všeobecná hodnota motorového vozidla bez DPH) - 3.331,68 (hodnota zvyškov motorového vozidla bez DPH) = 7.046,94 eur - 352,35 (spoluúčasť 5 %) = 6.694,59 eur - 4.670,75 eur (už poskytnuté plnenie zo strany žalovaného) = 2.023,84 eur. Sumu 2.023,84 eur súd ustálil na základe vyššie uvedeného ako dôvodný nárok z uzatvorenej poistnej zmluvy z titulu poistnej udalosti a tento žalobcovi priznal, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. K výpočtu uskutočnenému žalovaným dňa 17.03.2015 súd len stručne uvádza, že jeho matematickým prepočtom zistil, že suma všeobecnej hodnoty motorového vozidla bez DPH uvedená žalovaným ako 9.880,45 eur s 19 % DPH je 11.757,74 eur a nie 12.350,56 eur a rovnako hodnota zvyškov bez DPH uvedená žalovaným ako 3.171,16 eur s 19 % DPH je 3.774,28 eur a nie 3.964,70 eur, preto ďalší výpočet kvôli uvedenej matematickej nesprávnosti je irelevantný.

Pretože žalovaný je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá v zmluve, preto súd pri stanovení jej výšky vychádzal v súlade so žalobou zo zákonných úrokov z omeškania platných v čase, kedy došlo k omeškaniu a to z úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Žalovaný sa neuhradením svojho peňažného záväzku v lehote 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti, v zmysle § 797 odsek 3 Občianskeho zákonníka, dostal do omeškania, preto je povinný platiť aj úroky z omeškania. Z vyjadrenia samotného žalovaného vyplýva, že k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti došlo dňa 22.05.2008 (č. l. 9), od kedy začala žalovanému plynúť lehota na dobrovoľné splnenie svojej zmluvnej povinnosti, ktorá mu uplynula dňa 06.06.2008 t. zn. od 07.06.2008 sa dostal žalovaný do omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 23.05.2008, avšak nakoľko v uvedenom čase ešte plynula žalovanému lehota na dobrovoľné splnenie svojej povinnosti, súd žalobu v tejto časti zamietol a žalobcovi priznal úrok z omeškania od 07.06.2008. Úrok z omeškania priznal žalobcovi v zákonnej výške a to vo výške 8,50 % ročne (v zmysle vtedy platnej právnej úpravy úroky z omeškania boli v zmysle zákonnej výšky vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS platnej v prvý kalendárny deň omeškania). Základná diskontná sadzba NBS platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 4,25 % ( v čase od 25.04.2007 do 28.10.2008) t. zn. zákonné úroky za použitia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka predstavujú 8,50 %, ktoré súd žalobcovi v súlade so žalobou priznal. Žalovaný namietol

dôvodnosť uplatnenia úroku z omeškania z dôvodu, že tento nárok nemá právny základ, nakoľko až na základe posledného znaleckého posudku došlo k preukázaniu žalobcom uplatneného nároku. Obranu žalovaného súd považuje aj v tejto časti za nedôvodnú. Žalobcovi vznikol nárok na plnenie z poistnej zmluvy už splnením podmienok v zmluve uvedených to znamená už poistnou udalosťou, pričom tento nárok sa stal splatným uplynutím 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti. Znalecký posudok na ktorý žalovaný poukázal ustálil len výšku nároku, nie jeho vznik a splatnosť. Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. žalovaný je povinný splniť povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 151 odsek 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O. s. p., a to tak že, žalobcovi priznal 100 % náhradu trov konania, potrebných na účelné uplatňovanie práva, vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku.

V ustanovení § 142 ods. 3 O.s.p. je dané súdu právo v dvoch prípadoch priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi aj napriek tomu, že mal úspech len čiastočný a to vtedy, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti a ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba pri rozhodnutiach, ktoré zaväzujú na plnenie, kde sa rozhoduje o výške plnenia, čo bol aj tento prípad. Súčasne musí byť splnená podmienka, ktorou je závislosť vyčíslenia plnenia buď od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, čo bolo v tomto prípade splnené rovnako, preto z hľadiska rozhodovania o trovách konania nebolo rozhodujúce, akú výšku plnenia žalobca požadoval a aká výška mu bola priznaná, ale rozhodujúce bolo, že výška závisela od znaleckého posudku. Z uvedeného je zrejmé, že ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania, pričom súd v zmysle zákonnej výnimky, priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, i keď mal vo veci úspech len čiastočný. K obrane žalovaného súd uvádza, že žalobca pri podaní žaloby vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom z príslušného odvetvia, nemožno preto povedať, že jeho konanie by vykazovalo znaky ľahkovážnosti a neopodstatnenosti žalovanej sumy, pričom žiadny iný znalecký posudok, v rozhodnom období neexistoval.

Po právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uvies , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.