Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-346-2005.pdf
PDF · 81.99 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/346/2005
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného N. V. - S. I. N. V., G., K. X - pôvodne zriaďovateľ H. V. K. L. I. H., H., H. X, F.: XX XXX XXX, proti povinnému K. O., J.. XX.XX.XXXX, G. N. J. I., X. XX/XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Bartolomeja Jakubčáka, Exekútorský úrad so sídlom v Michalovciach, Námestie slobody 13, pod sp. zn. EX 1157/2005, o vymoženie 66,39 eur (2.000,- Sk) s prísl., takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e exekúciu.
Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Bartolomejovi Jakubčákovi, Exekútorský úrad so sídlom v Michalovciach, Námestie slobody 13, trovy exekúcie vo výške 9,67 Eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste evid. č. M. zo dňa 30.11.2002 vydaného Obvodným oddelením Policajného zboru Gelnica, vydal dňa 19.10.2005 poverenie na výkon exekúcie pod číslom XXXX XXXXXX* pre súdneho exekútora JUDr. Bartolomeja Jakubčáka, Exekútorský úrad so sídlom v Michalovciach, na vymoženie uloženej povinnosti
- istiny 66,39 eur (2.000,- Sk) a trov exekúcie.
V priebehu exekučného konania bol tunajšiemu súdu doručený súdnym exekútorom podnet na zastavenie exekúcie. V ňom súdny exekútor uviedol, že pri výkone exekúcie zistil, že exekučný titul stratil svoju účinnosť v dôsledku právnej skutočnosti - preklúzie. Na základe toho súdny exekútor navrhol, aby súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súdny exekútor si v podnete na zastavenie exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške 9,67 eur (správne malo byť 10,01 eur) vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“), pričom ich vyúčtovanie bolo súčasťou podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie.
V zmysle § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 30.11.2006, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 30.11.2006, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 216/2008 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Tunajší súd podrobne preskúmal podanie súdneho exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie. Súd po právnom posúdení dospel k záveru, že v danom prípade došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, teda k zániku práva oprávneného. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou zastavenia exekúcie, ktorú vo svojom podnete uviedol súdny exekútor, keďže má za to, že sa v tomto prípade jedná o zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, a to z dôvodu, že v prípade rozhodnutí správnych orgánov (ktorými bezpochyby sú aj individuálne právne akty aplikácie práva vydané v priestupkovom alebo tzv. blokovom konaní - poznámka súdu) je právnym následkom prekludovania práva neúčinnosť takýchto rozhodnutí. Z exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste evid. č. M. zo dňa 30.11.2002 mal súd preukázané, že povinnému bolo uložené zaplatiť pokutu 66,39 eur (2.000,- Sk) do 15 dní odo dňa právoplatnosti bloku na pokutu, t. j. do 15 dní odo dňa 30.11.2002, keďže blok na pokutu je právoplatný dňom podpisu páchateľa priestupku, teda dňom 30.11.2002. Povinný mal uhradiť pokutu najneskôr dňa 16.12.2002. Prvýkrát mohol oprávnený právo na uhradenie dlžnej pokuty s príslušenstvom uplatniť dňa 16.12.2002. Z uvedeného vyplýva, že k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo dňa 16.12.2005 v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, teda pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 298/2008 Z. z. dňa 1.9.2008, ktorým bol odsek 1 z § 88 zákona o priestupkoch vypustení.
Preklúzia prestavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej lehote. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamieta. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely 1.9.2008. V rámci novely zákonodarca nezakotvil do zákona o priestupkoch žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by určovali aplikáciu pôvodnej právnej úpravy, resp. novej právnej úpravy, pre rozhodnutia vydané do účinnosti novely, resp. po účinnosti tejto novely, keďže tá umožnila časovo neobmedzený výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Logickým výkladom v tomto konkrétnom prípade dospel súd k záveru, že keďže podľa zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 zaniklo v zmysle dovtedajšieho § 88 ods. 1 právo vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok už dňom 16.12.2005, prijatím novely v roku 2008 nemôže toto právo opätovne vzniknúť. Súd musí na tento zánik prihliadať ex offo.
Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by sa súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne. Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť ustanovení hmotnoprávnych (§ 7 ods. 1 zákona o priestupkoch - zodpovednosť za priestupok) alebo procesnoprávnych (§ 7 ods. 2 a ods. 3 zákona o priestupkoch - ukladanie sankcií a ochranných opatrení). Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 30.11.2006, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 30.11.2006, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 30.11.2006, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 30.11.2006, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 348/2011 Z. z., t. j. v znení účinnom od 1.1.2012, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok v platnom znení pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas (viac ako 2 mesiace pred uplynutím prekluzívnej lehoty), preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej doby, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania konania, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej doby v priebehu konania nemohol ovplyvniť.
O trovách konania teda súd rozhodol v súlade s §§ 200 ods. 2 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku a §§ 14, 15 a 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 ( ďalej len „ vyhláška“) tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 9,67 eur a zaviazal povinného, aby ich uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) s použitím § 14 ods. 2 vyhlášky, t. j. podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v sume 3,32 eur. Odmena za jednu polovicu hodiny účelne vynaloženej na exekúciu (1 hod. a 6,64 eur), za spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie. Ďalej odmena súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) s použitím § 14 ods. 3 vyhlášky a v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 3,32 eur (1 úkon a 3,32 eur) spočívajúca v odmene za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie. V rámci trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 1,70 eur za poštové služby. Trovy exekúcie účelne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie spolu 8,34 eur bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 1,33 eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 9,67 eur vrátane DPH.
Súd poznamenáva, že vzhľadom na znenie § 196 Exekučného poriadku platného a účinného v čase rozhodovania súdu, teda od 1.1.2012 a vzhľadom na nedostatok inej právnej úpravy (prechodných a záverečných ustanovení v zákone č. 348/2011 Z. z.), patrí súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty aj z hotových výdavkov bez ohľadu na to, kedy sa začalo exekučné konanie, a to napriek skutočnosti, že
navýšenie náhrad určených podľa Exekučného poriadku o sumu DPH v prípade pokiaľ je súdny exekútor registrovaným platcom DPH bolo do Exekučného poriadku zakotvené novelou vykonanou zákonom č. 348/2011 Z. z., t. j. s účinnosťou od 1.1.2012.
Záverom súd konštatuje, že súdnemu exekútorovi by patrila odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) s použitím § 14 ods. 2 vyhlášky v sume 6,64 eur, keďže súdnemu exekútorovi patrí odmena za každú aj začatú hodinu účelne vynaloženú na exekúciu, rovnako tak DPH z hotových výdavkov. Avšak vzhľadom na zásadu, že nemožno priznať účastníkovi konania trovy konania v rozsahu väčšom ako si ich uplatnil, súd musel priznať odmenu v sume uplatnenej súdnym exekútorom.
O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, a to v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.