Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/42/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcov v rade 1/ O.. Ľ. H., F.. XX.X.XXXX, U. XXXX/XX, XXX XX T. - F. E., R. S. X/ O.. U. H., F.. X.X.XXXX, U. Č.. XXXX/XX, XXX XX T. - Nové Mesto, obaja právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič s. r. o. , so sídlom Štefánikova 5, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 238 526, adresa pre doručovanie Štefánikova 5, 811 05 Bratislava V. proti žalovanej: U. P., F.. XX.X.XXXX, T. I.. P. XX, XXX XX E., právne zastúpená Mgr. Ľubošom Kráľom, advokátom so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 49.790,88 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom v rade 1) a 2) spoločne a nerozdielne sumu 49.790,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 49.790,88 eur od 17.10.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku .

II. Vo zvyšku uplatnených úrokov z omeškania sa žaloba zamieta.

III. O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 18.3.2013 sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhajú, aby súd zaviazal žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 49.790,88 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnili tým, že ako veritelia uzatvorili so žalovanou ako dlžníčkou dňa 30.12.2006 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobcovia žalovanej poskytli pôžičku vo výške 49.790,88 eur (1.500.000 Sk). Ďalej účastníci uzatvorili dňa 25.1.2007 Zmluvu o zabezpečení záväzku dlžníka prevodom vlastníckeho práva (ďalej len „Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva“) k nehnuteľnostiam a to: pozemkom registra „C“ parc. č. XXX/X, XXX/X I. XXX/X I. k stavbe - rodinnému domu číslo súpisné 595, na parc. č. 661/3, všetky zapísané na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Martin, k.ú. Martin. Následne dňa 7.2.2008 účastníci podpísali Dohodu o ponechaní si zabezpečeného práva na úhradu pohľadávky ( ďalej len „ Dohoda o ponechaní si vlastníckeho práva“), predmetom ktorej bolo uspokojenie pohľadávky žalobcov zo Zmluvy o pôžičke formou trvalého si ponechania vlastníckeho práva k zabezpečeným nehnuteľnostiam. Pôžička bola splatná dňa 30.6.2007. Žalovaná dlh nesplatila v dohodnutej dobe, preto žalobcovia a žalovaná pristúpili dňa 26.8.2011 k podpisu Dohody o ponechaní si vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zabezpečeným Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 7.2.2008. Následne E.. E. Š., podal na Okresný súd Martin žalobu o určenie neplatnosti vyššie uvedenej Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti zo dňa 25.1.2007 a Dohody o ponechaní si vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 7.2.2008. Okresný súd Martin dňa 26.8.2011, č.k. -412 rozhodol tak, že určil zmluvu o zabezpečení záväzku dlžníka prevodom vlastníckeho práva uzavretú podľa § 553 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi veriteľmi - žalovaným v rade 2/ a 3/ a dlžníkom - žalovanou v rade 1/ dňa 25.1.2007, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam parc.č. KN č.XXX/X, Č..XXX/X I. Č..XXX/3

spolu s domom číslo súpisné 595 na parcele č.661/3 zapísaným na LV č. 5893 k.ú. Martin, na žalovaných 2/, 3, o ktorej povolení vkladu koná Katastrálny úrad Žilina - Správa katastra Martin pod č. V 5273/2007 a Dohodu o ponechaní si zabezpečeného práva na úhradu pohľadávky uzavretú medzi žalovanými v rade 2/ a 3/ ako veriteľmi a žalovanou v rade 1/ ako dlžníčkou dňa 7.2.2008, predmetom ktorej bolo prevod nehnuteľností - KN-C parc.č.XXX/X, Č..XXX/X I. Č..XXX/X a na nej postaveného rodinného domu číslo súpisné 595 do trvalého vlastníctva žalovaných v rade 2/ a 3/, o ktorej povolení vkladu koná Katastrálny úrad Žilina, Správa katastra Martin pod č. V 581/08 za neplatné. Súčasne sa E.. E. Š. v uvedenom konaní domáhal nahradenia prejavu vôle žalovanej smerujúcej k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na neho. V tejto časti súd rozhodol, že konanie zastavuje. Rozhodnutie okresného súdu bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -460 zo dňa 28.9.2012. Skutočnosť, že na základe Dohody o ponechaní si vlastníckeho práva nebude dlh žalovanej uspokojený, sa žalobcovia dozvedeli až vyhlásením predmetných Zmlúv za neplatné, preto majú za to, že žalovaná získala neoprávnený majetkový prospech a je v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka povinná vydať toto bezdôvodné obohatenie žalobcom.

Podaním doručeným súdu 29.10.2013 zaslala žalovaná vyjadrenie vo veci ( č.l. 117 súdneho spisu ), v ktorom uviedla, že v roku 2006 sa dohodla s E.. E. Š. na uzavretí kúpnej zmluvy a uzavretí zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, pričom za týmto účelom dal E.. E. Š.Q. vypracovať geometrický plán č. 282/2006 na oddelenie pozemku parc. č. XXX/X. Na podklade takto vypracovaného geometrického plánu žalovaná uzatvorila s E.. E. Š. kúpnu zmluvu dňa 12.2.2007. Zároveň E.. E. Š. prejavil záujem od žalovanej odkúpiť aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré vznikli predmetným geometrickým plánom, a to konkrétne parc. reg. „C“ pod parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 251 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 109 m2 a tiež na parcele parc. č. XXX/X postavený rodinný dom súp. č. 595. Z tohto dôvodu žalovaná uzatvorila s E.. E. Š. zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa zaviazala uzavrieť s ním kúpnu zmluvu, ktorou mu za dohodnutú kúpnu cenu 1 mil. 500 000,- Sk predá ostatné uvedené nehnuteľnosti. Riadnu kúpnu zmluvu sa zaviazala uzavrieť najneskôr v lehote do 7.2.2009. K uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy nepristúpila žalovaná preto, lebo v tom čase v rodinnom dome súp. č. 595 bývala, nemala sa, kde odsťahovať a potrebovala si doriešiť svoju bytovú situáciu, čo jej lehota do 7.2.2009 umožňovala. Predpokladala však, že svoju bytovú situáciu dorieši na jar 2008, a preto sa aj s E.. E. Š. ústne dohodla na najskoršom termíne na jar 2008. V novembri 2007 žalovanú oslovil telefonicky žalobca v rade 1) O.. Ľ. H., či by mu neodpredala svoje nehnuteľnosti, konkrétne tie, ktoré boli predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve s E.. E. Š.. Žalovaná informovala žalobcu v rade 1/, že už má s E.. E. Š. zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, avšak tento jej povedal, že to nejako vymyslí so svojím právnikom. Ponúkal jej za odpredaj sumu 1 mil. 500 000,- Sk, s ktorou nemala dôvod nesúhlasiť, lebo toľko jej ponúkol aj E.C.. E. Š.. Žalobca v rade 1/ presvedčil žalovanú, že dom potrebuje pre svoje deti, argumentoval dobrými susedskými vzťahmi, čo bola pravda. Po nejakej dobe, asi dva týždne sa žalobca v rade 1/ ozval s tým, že našli spôsob, ako sa dá prevod uskutočniť, a ako sa dá obísť žalovanej viazanosť voči E.. E. Š.. Navrhli, že sa stretnú 10.12.2007 a podpíšu potrebné papiere. D.. Q. sa stretol so žalovanou, ako zástupca žalobcov, predložil jej zmluvu o pôžičke, zmluvu o zabezpečení záväzku dlžníka prevodom vlastníckeho práva a dohodol ponechanie si zabezpečeného práva na úhradu pohľadávky. Podľa zmluvy o pôžičke si mala žalovaná od žalobcov v rade 1/ a 2/ požičať sumu 1 mil. 500 000,- Sk. Na zmluve bol uvedený dátum 30.12.2006, avšak s určitosťou vie žalovaná potvrdiť, že zmluvu uzatvárali dňa 10.12.2007, čiže nie tak, ako je v zmluvách uvedený dátum. Rovnako tomu tak bolo aj pri uzavretí zmluvy o zabezpečení záväzku dlžníka prevodom vlastníckeho práva, ktorú žalovaná podpisovala 10.12.2007, hoci na tejto zmluve bol uvedený dátum 25.1.2007. Žalovaná ďalej uviedla, že si všimla tento nesúlad na dátumoch v zmluvách, pýtala sa D.. Q. prečo je to tak s tým, že jej vysvetlil, že sa to inak nedalo urobiť a ona nemala dôvod právnikovi neveriť. Zmluvy sa podpisovali v aute na parkovisku pred jej domom. Potom išla žalovaná overiť podpisy na zmluvách a následne išli spolu s D.. Q. na Správu katastra Martin, kde zmluvy podali v podateľni. Potom išli do Tatra banky, a.s. v centre mesta, kde D.. Q. previedol bezhotovostným prevodom na účet žalovanej sumu 1 mil. 200 000,- Sk. Zvyšnú sumu 300 000,- Sk mala žalovaná dostať, keď sa z domu odsťahuje. Túto sumu dostala od žalobcu v rade 1/ začiatkom marca 2008, odovzdala kľúče žalobcom v rade 1/ a 2/ od rodinného domu, peniaze si vložila na účty v Tatra banke, a.s., a to 50 000,- Sk na podnikateľský účet a 250 000,- Sk na svoj osobný účet. Uviedla, že právna konštrukcia, ktorú jej ponúkli žalobcovia v rade 1/, tejto nerozumela, avšak žalobca v rade 1/ ju ubezpečil, že všetko bude v poriadku, že to ich právnik vybaví. S odstupom času však žalovaná intenzívne vníma, že jej konanie vo vzťahu k E.. Š. bolo v rozpore so zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy. Svoje konanie s odstupom času ľutuje, lebo spôsobila problémy nielen sebe,

ale aj E.. E. Š. a jeho rodine. S prihliadnutím na tieto skutočnosti žalovaná vzniesla z opatrnosti voči nárokom žalobcov v rade 1/ a 2/ námietku premlčania s tým, že od nich nikdy nedostala 1 mil. 200 000,- Sk, nakoľko tieto je poukázal D.. Q. bezhotovostným prevodom na účet.

Podaním doručeným súdu 27.11.2013 ( č. l.120) sa vyjadrili žalobcovia v rade 1/ a 2/ k vznesenej námietke premlčania s tým, že uviedli, že pokiaľ by posúdili právny nárok vzniknutý z bezdôvodného obohatenia, bolo by potrebné otázku premlčania posúdiť podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“). V danom prípade dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť až okamihom, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.9.2012 sp. zn. -460, teda v čase podania návrhu v žiadnom prípade nemohla uplynúť a nemohla uplynúť ani objektívna premlčacia doba, keďže zo strany žalovanej išlo o úmyselne nadobudnuté bezdôvodné obohatenie. Zároveň žalobcovia v rade 1/ a 2/ upozornili, že keby tomu aj tak nebolo, tak ust. § 107 ods. 3 v zmysle ktorého, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. V ďalšom uviedli, že ak by si uplatnený nárok kvalifikovali ako nárok na náhradu škody, aj v tomto prípade subjektívna lehota začala plynúť okamihom právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Žiline a uplynúť nemohla ani objektívna, nakoľko by išlo o škodu spôsobenú úmyselne. Ak by si uplatnený nárok kvalifikovali ako žalobcovia v rade 1/ a 2/ ako nárok na vrátenie si vzájomných plnení z dôvodu zániku záväzku v dôsledku odstúpenia žalovanej od zmluvy, tak nemohol by byť nárok žalobcov premlčaný, pretože od odstúpenia žalovanej od právnych úkonov došlo v auguste 2011 a žaloba bola podaná v marci 2013. Okrem toho aj v tomto prípade by tomu, aby súd mohol prihliadnuť na námietku premlčania žalovanej, bránil fakt, že v prípade synalagmatických nárokov na reštitúciu plnením možno námietku premlčania prihliadať len vtedy, keby aj druhá strana mohla premlčanie namietať.

Podaním doručeným súdu 24.1.2014 ( č. l. 136) podali žalobcovi a v rade 1/ a 2/ návrh na nariadenie predbežného opatrenia. O predbežnom opatrení súd rozhodoval uznesením č.k. -158 zo dňa 24.2.2014, návrh zamietol. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia v rade 1/ a 2/ odvolanie, o ktorom rozhodoval krajský súd a krajský súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel uznesením č.k. -188 zo dňa 30.4.2014 a zakázal žalovanej nakladať so všetkými nehnuteľnosťami v jej vlastníctve.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -246 dňa 22.10.2014 a žalobu zamietol, priznal náhradu trov konania žalovanej. Proti predmetnému rozsudku žalobcovia podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie. O odvolaní rozhodoval Krajský súd v Žiline, ktorý rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 22.10.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že po preskúmaní celého spisového materiálu a dôvodov rozhodnutia prvostupňového súdu, ako aj odvolacích námietok odvolateľa možno ustáliť, že právny záver prvostupňového súdu je predčasný, nakoľko okresný súd neskúmal a ani nevyhodnotil otázku platnosti, resp. neplatnosti toho úkonu, ktorým žalobcovia a žalovaný sledovali zamýšľaný prevod nehnuteľnosti, a to aj v kontexte s rozhodnutím súdu ohľadne neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku dlžníka prevodom vlastníckeho práva a dohody o ponechaní si zabezpečeného práva na úhradu pohľadávky. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že prvostupňový súd správne vychádzal pri posudzovaní platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o pôžičke z názoru vysloveného v konaní sp. zn. , hoci ho tento vyslovil len v rámci riešenia predbežnej otázky v súvislosti s vysloveným neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku dlžníka prevodom vlastníckeho práva a dohody o ponechaní si zabezpečeného práva na úhradu pohľadávky. Ak sa komplex právnych úkonov ( zmluva o pôžičke, zmluva o zabezpečovacom prevode práva, dohoda o ponechaní si vlastníckeho práva ) vykonali na oko a mal byť nim zakrytý odplatný prevod nehnuteľností, bolo povinnosťou prvostupňového súdu vyhodnotiť otázku disimulácie. Právne úkony, ktorými mal byť zakrytý odplatný prevod nehnuteľností, boli simulovanými právnymi úkonmi zastretými, čiže disimulovanými. Prvostupňový súd však vôbec nevyhodnotil disimuláciu právneho úkonu účastníkov konania, ktorý smeroval k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam z hľadiska jeho platnosti, resp. neplatnosti. Vyhodnotenie tejto otázky má pritom podstatný význam aj z hľadiska posúdenia bezdôvodného obohatenia podľa § 457 a nasl. Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“). V tejto súvislosti možno konštatovať, že právny záver okresného súdu, podľa ktorého došlo k tomu, že právoplatným rozhodnutím boli vyhlásené zmluvy za neplatné a prejudiciálne bola vyriešená otázka neplatnosti zmluvy o pôžičke s tým, že plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcami žalovanej vo výške 1 mil. 500 000,- Sk bolo plnením, ktoré bolo poskytnuté na základe neplatných právnych úkonov tak, ako to predpokladá ust. § 451 OZ, je predčasný. Zároveň sa odvolací súd nestotožnil ani s názorom

prvostupňového súdu, že na daný prípad nie je možné aplikovať ust. § 457 OZ, nakoľko z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je každý z účastníkov konania povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal. Táto povinnosť je vzájomná, pričom účastníci majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe vrátenia toho, čo navzájom dostali. Ak k takejto dohode nedôjde, účastník zmluvy je povinný vrátiť to, čo dostal v prvý deň po tom, čo ho druhý účastník o vrátenie požiadal ( § 563 ). Podľa ust. § 457 je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo dostal. Ak ešte nič nedostal, prirodzene takúto povinnosť nemá. V prípade, keď niečo dostal iba jeden z účastníkov, tak túto povinnosť má iba on. Ak ide o vzájomnú povinnosť vrátiť to, čo účastníci na základe neplatnej alebo zrušenej zmluvy už dostali pri spôsobe vrátenia vzájomných plní treba vychádzať analogicky z ust. § 560 OZ. V tomto prípade preto neobstojí úvaha prvostupňového úvaha o tom, že nie je možné konštatovať, aby nastúpila vzájomná povinnosť reštitučná povinnosť zmluvných strán podľa § 457 OZ., nakoľko v čase podaní žaloby podľa neplatných zmlúv podľa § 457 OZ, nakoľko v čase podania žaloby podľa neplatných zmlúv plnila len jedna strana, a to žalobcovia v rade 1/ a 2/, pretože žalovaná poskytla plnenie v čase, keď predmetné zmluvy boli ešte platné a až v dôsledku protestu prokurátora sa vlastnícke právo žalobcov v rade 1/ a 2/ zrušilo a opätovne sa stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností žalovaná. Preto podľa odvolacieho súdu, ak plnenie žalovanej bolo vrátené hoc aj za použitia iného právneho prostriedku, ktorým bol v danom prípade protest prokurátora, mal prvostupňový súd postupovať podľa ust. § 457 OZ. Zároveň krajský súd v odôvodnení uviedol, že prvostupňový súd nesprávne konštatoval v odôvodnení svojho rozsudku ohľadne posúdenia nárokov žalobcov, že žalobcovia kvalifikovaný uplatnený nárok jednak ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a zároveň uvádzali, aké by boli dôsledky v prípade, ak by uplatnili nároky kvalifikovali ako nárok na náhradu škody, pričom ponechali na úvahy súdu, akú právnu kvalifikáciu uplatní. Súd pritom konštatoval, že ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatných zmlúv. Súd mal však povinnosťskúmať, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcami považovaný právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo návrhu vyhovené. Ak teda účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s tými skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je súd povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený stav dopadajú. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že neplatnosť právneho úkonu môže okrem zmarenia právnych účinkov, ktoré účastníci právneho úkonu sledovali vyvolať aj ďalšie právne následky, a to vznik zodpovednosti za škodu, ktorý ako právny dôsledok predvída § 420. Škoda v dôsledku neplatnosti právneho úkonu môže vzniknúť aj vtedy, keby nevznikol nárok zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ prvostupňový súd nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom, teda nevyhodnotil skutkové tvrdenia vo vzťahu k citovanej právnej norme je možné vysloviť, že ide o vadný postup súdu, pričom na takúto vadu musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, nakoľko takáto vada má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V ďalšom konaní sa okresný súd bude zaoberať vyriešením otázky platnosti, resp. neplatnosti zamýšľaného právneho úkonu smerujúceho k prevodu nehnuteľnoti a po ustálení skutkového stavu o tejto otázke opätovne vyhodnotí všetky otázky, vrátane námietok odvolateľa a zdôvodní svoje rozhodnutie.

Súd vo veci po zrušení rozsudku vytýčil nový termín pojednávania na deň 9.5.2016. Uvedené pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 30.5.2016.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli doložené do súdneho spisu, s obsahom pripojeného spisu sp. zn. , súčasťou ktorého boli aj spisy Katastrálneho úradu v Žiline sp. zn. W. XXXX/XX, W. XXXX/XX, R. XXX/XX, R. XXXX/XX. Oboznámil sa s obsahom vyšetrovacieho spisu č. Č. Z.-XXX/OEK-E.-XXXX, vykonal výsluch žalobcov v rade 1/, v rade 2/, žalovanej a dospel k týmto skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci.

Z výpovede žalobcov v rade 1/ a 2/, žalovanej, obsahu pripojeného spisu sp. zn. súd zistil, že žalovaná uzavrela dňa 12.2.2007 s E.. E. Š. zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa zaviazala uzavrieť kúpnu zmluvu za kúpnu cenu 1 mil. 500 000,- Sk na nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXX vedenom na Okresnom úrade Martin, odbor katastrálny, konkrétne parc. registra „C“ pod parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a postavený rodinný dom súpisné číslo XXX F. H.. Č.. XXX/X a to v lehote najneskôr do 7.2.2009. Ďalej z výpovede žalovanej súd zistil, že približne v novembri 2007 ju telefonicky oslovil žalobca v rade 1/, či by mu nepredala nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zmluvy o budúcej zmluve s E.. E. Š.Q..

Žalovaná mala informovať žalobcu v rade 1/, že má uzavretú s E.. E. Š. zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, avšak žalobca v rade 1/ povedal, že sa to nejako vymyslí s jeho právnikom a ponúkol jej za odpredaj predmetných nehnuteľností sumu 1 mil. 500 000,- Sk, s ktorou súhlasila. Podľa žalovanej ju žalobca v rade 1/presvedčil, že dom potrebuje pre svoje deti, a argumentoval dobrými susedskými vzťahmi, čo bola aj pravda. Po nejakej dobe sa jej žalobca v rade 1/ opätovne ozval s tým, že našli spôsobom, akým obísť viazanosť, ktorú mala žalovaná vo vzťahu k MUDr. Štefkovi, navrhli jej žalobcovia, že sa stretnú 10.12.2007, podpíšu potrebné papiere. Dňa 10.12.2007 sa žalovaná stretla s právnikom žalobcov v rade 1/ a 2/, ktorý jej predložil zmluvu o pôžičke ( č. l. 16 spisu), zmluvu o zabezpečení záväzku dlžníka prevodom vlastníckeho práva ( č. l. 10) a dohodu o ponechaní si zabezpečeného práva na úhradu pohľadávky ( č. l. 19). Poukázala na to, že na zmluve o pôžičke bol uvedený dátum 30.12.2006, ale zmluvu podľa nej uzatvárali 10.12.2007. Rovnako tomu bolo aj pri zmluve o zabezpečení záväzku dlžníka prevodom vlastníckeho práva, na ktorej bol uvedený dátum 25.1.2007, ale zmluvu v tom čase žalovaná neuzatvárala, ale uzatvárala ju 10.12.2007. Ďalej poukázala na to, že podpísala zmluvy, došlo k zavkladovaniu a následne k tomu, že právny zástupca žalobcov D.. Q. bezhotovostným prevodom previedol na účet žalovanej sumu 1 mil. 200 000,- Sk. Uvedené vyplynulo aj z výpisu z účtu, ktorý do tohto konania doložila žalovaná ( č.l. 182), z ktorého vyplýva, že 10.12.2007 na jej účet bolo vložené od D.. Q. čiastka 1 mil. 200 000,- Sk. Ďalej žalovaná uviedla, že zvyšnú čiastku 300 000,- Sk mala dostať, keď sa z domu odsťahuje. Túto sumu potom dostala od žalobcu v rade 1/ v jeho dome začiatkom marca 2008, kedy mu potom žalovaná odovzdala kľúče od rodinného domu, sumu 50 000,- Sk si vložila na podnikateľský účet dňa 8.3.2008, čo bolo preukázané výpisom z účtu ( č.l. 186) a 250 000,- Sk si vložila na osobný účet, čo bolo takisto preukázané výpisom z účtu ( č.l. 184). Tieto skutočnosti, čo sa týkalo oslovenia žalovanej, potvrdil aj žalobca v rade 1/ vo svojej výpovedi na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 1.10.2014, kde uviedol, že sa nakontaktovali na žalovanú. Mali záujem o dom, ktorý bol v jej vlastníctve s tým, že žalobca aj potvrdil, že jeho právnici pripravovali predmetné zmluvy a ďalej uviedol, že žalovaná ho informovala o tom, že má uzavretú nejakú zmluvu s E.. Š. až po vyplatení peňazí. Žalobkyňa v rade 2/ sa stotožnila s tvrdeniami žalobcu v rade 1/, uviedla, že nemá viac k veci čo dodať.

Súd z pripojeného spisu sp. zn. zistil, že sa viedlo na Okresnom súde Martin konanie o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku dlžníka prevodom vlastníckeho práva, ktorá mala byť uzavretá medzi v tomto konaní žalovanou a žalobcami v rade 1/ a 2/ dňa 25.1.2007 a rovnako o určenie, že dohoda o ponechaní si zabezpečeného práva na úhradu pohľadávky uzavretá medzi v tomto konaní žalovanou a žalobcami v rade 1/,2) dňa 7.2.2008 je neplatná. Toto konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom okresného súdu, potvrdeným rozsudkom krajského súdu, ktorý rozhodol, že obidve tieto zmluvy sú neplatné. V rámci rozhodovania o neplatnosti týchto zmlúv prejudiciálne riešil aj otázku platnosti zmluvy o pôžičke, ktorá bola datovaná 30.12.2006, a ktorú uzavrela žalovaná so žalobcami v rade 1) a 2) a dospel k presvedčeniu, že aj keď účastníci takúto zmluvu spísali a podpísali, ich vôľa nesmerovala k požičaniu sumy žalovanej, ale takáto zmluva mala byť prvým krokom, ktorým by sa zdôvodnilo uzavretie dvoch ďalších zmlúv, účelom ktorých bolo nadobudnutie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré inak mala v tomto konnaí žalovaná na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve odpredať E.. Š.. Okresný súd Martin v konaní sp. zn. konštatoval, že vôľa účastníkov zmluvy o pôžičke nesmerovala k poskytnutiu pôžičky žalovanej, nebola vážna a z tohto pohľadu už túto zmluvu ( z ktorej existencie sa potom mala odvíjať ďalšia zmluva, a to zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práv) je nutné považovať za neplatnú. Pri zmluve o pôžičke totiž absentovala vážnosť vôle účastníkov tejto zmluvy právneho úkonu, nakoľko vôľa účastníkov, ktorá sa zdanlivo prejavovala v písomnej zmluve, ktorú účastníci podpísali, v skutočnosti neexistovala. Nakoľko neexistoval ani dlh žalovanej vo vzťahu k žalobcom v rade 1/ a 2/ v našom konaní, tak z tohto dôvodu nemohlo existovať ani zabezpečenie záväzku dlžníka, ktorý vlastne neexistoval a z toho vyplynulo, že zmluva o zabezpečení záväzku dlžníka prevodom vlastníckeho práva uzavretá 25.1.2007 trpí vadou vážnosti vôle a z tohto dôvodu je neplatná. Z rovnakých dôvodov podľa presvedčenia súdu je neplatná aj dohoda o ponechaní si zabezpečeného práva na úhradu pohľadávky, ktorú mali v našom konaní žalovaná so žalobcami v rade 1/ a 2/ spísať 7.2.2008. Podľa presvedčenia súdu vôľa všetkých účastníkov nesmerovala k ponechaniu si zábezpeky pre nesplnenie záväzku dlžníka žalovanej žalobcami v rade 1/ a 2/. Cieľom bolo obísť viazanosť žalovanej vo vzťahu P. E.. Š.Q., čiže cieľom týchto zmlúv bolo získať vlastníctvo k nehnuteľnostiam, v tom čase patriacim žalovanej. Čiže súd teda určil neplatnosť oboch zmlúv a prejudiciálne vyriešil neplatnosť zmluvy o pôžičke. Ďalej uviedol, že napadnuté zmluvy považuje súd za neplatné aj podľa § 39 pre rozpor ich účelu s dobrými mravmi.

Z výsluchu účastníkov, z obsahu listinných dôkazov bolo zistené, že na základe týchto troch neplatných úkonov bola vyplatená žalovanej čiastka 1 mil. 500 000,- Sk s tým, že 1 mil. 200 000,- Sk jej bolo poukázaných bezhotovostným prevodom na účet, a to dňa 10.12.2007 JUDr. Tomkom právnym zástupcom žalobcov a dňa 8.3.2008 čiastka 300 000,- Sk. Na základe dvoch podľa súdu neplatných právnych úkonov - zmluvy o pôžičke a zmluvy o zabezpečení záväzku dlžníka prevodom vlastníckeho práva prebehlo vkladové konanie na v tom čase Správe katastra Martin - pod č. R. XXXX/XX( pripojený spis) a na určitú dobu sa stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností žalobcovia v rade 1/ a 2/. Súd mal ďalej zistené zo spisu sp. zn. , že do tohto vkladového konania vstúpil prokurátor podaním protestu, na základe ktorého rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho Z. R. XXXX/XX bolo dňa 4.11.2009 právoplatne zrušené rozhodnutím Správy katastra Martin a to rozhodnutím W. XXXX/ XXXX a bola opätovne ako vlastníčka zapísaná žalovaná ( pripojený spis katastrálneho úradu v spise sp. zn. . Vkladové konanie V 581/08, ktorým bol povolený vklad dohody o ponechaní si zabezpečeného práva na úhradu pohľadávky v prospech žalobcov, z dôvodu protestu prokurátora, bolo rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva V XXX/XX dňa 10.9.2009 právoplatne zrušené rozhodnutím Správy katastra Martin a to rozhodnutím W. XXXX/XXXX zo dňa 10.9.2009. Následne boli obidve vkladové konania R. XXX/XX I. R. XXXX/XX prerušené kvôli konaniu sp. zn. . V súčasnosti sú tieto vkladové konania ukončené ( viď č. l. 313) a ako vlastník nehnuteľností, ktorých sa týka toto konanie, je zapísaný na LV č. XXXX E.. E. Š. na základe Kúpnej zmluvy uzavorenej medzi E.. E. Š. a žalovanou dňa 28.10.2009 ( č. l. 155), vkladové konanie sa viedlo pod R. XXXX/XX. Na základe tejto kúpnej zmluvy žalovaná odpredala nehnuteľnosti E..Š. za kúpnu cenu 49.790,88 eur.

Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41a) ods. 2 OZ, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa § 50a ods. 1 účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa § 451 ods. 1 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal, ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa ods. 2 citovaného ust. predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Podľa ods. 3 citovaného ust. ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, je povinnosťou prvostupňového súdu vyhodnotiť otázku platnosti, resp. neplatnosti zamýšľaného právneho úkonu smerujúceho k prevodu nehnuteľnosti, a preto súd právne vec uzatvára takto:

Súd vychádzal z právoplatne skončeného konania sp. zn. , v ktorom boli vyhlásené za neplatné dve zmluvy, a to Zmluva o zabezpečení záväzku dlžníka prevodom vlastníckeho práva zo dňa 25.1.2007, ako aj Dohoda o ponechaní si zabezpečeného práva na úhradu pohľadávky zo dňa 7.2.2008, a prejudiciálne bola vyriešená neplatnosť Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.12.2006. Všetky tri právne úkony

( zmluvy a dohoda) boli neplatné na základe nedostatku vôle zmluvných strán, ako aj pre rozpor ich účelu s dobrými mravmi. Aj v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -412, ako aj z vykonaného o dokazovania súd mal za to, že pri vykonaní týchto právnych úkonov v skutočnosti vôľa účastníkov, ako zmluvných strán nesmerovala k uzavretiu zmluvy o pôžičke a k zabezpečeniu zmluvy, ale k odplatnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo žalovanej na žalobcov. Ak boli zdanlivo vykonané tri právne úkony, avšak vôľa konajúcich v skutočnosti nesmerovala k ich vykonaniu, ale konajúce osoby zamýšlali spôsobiť iný právny následok, platí, že tri právne úkony, ktoré boli vykonané navonok, sú simulované a teda neplatné, a je nimi zastretý iný právny úkon, ku ktorému v skutočnosti smerovali prejavy vôle konajúcich osôb. Zmluvné dojednania, ktoré smerujú k odplatnému prevodu vlastníckeho práva k určitým veciam sa nedajú právne kvalifikovať ináč, než ako kúpna zmluva. Vôľa teda obidvoch zmluvných strán mala smerovať k odplatnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Išlo o jediný disimulovaný právny úkon - došlo k disimulácii kúpnej zmluvy. Podmienkou platnosti disimulovaného právneho úkonu - kúpnej zmluvy, je, že musia byť splnené všetky jeho náležitosti a zároveň disimulovaný právny úkon nemôže obsahom a účelom obchádzať zákon a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi § 39 OZ. Čo sa týka platnosti disimulovaného právneho úkonu - kúpnej zmluvy súd považuje tento úkon za neplatný z viacerých dôvodov. Cieľom tohto disimulovaného právneho úkonu bolo získať vlastníctvo k nehnuteľnostiam, v tom čase patriacich žalovanej, a to takým spôsobom, ktorým by sa obišli zákonné ust. § 50a) a ustanovenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela žalovaná s E.. Š. tak, ako bolo opätovne konštatované aj v rozsudku č. k. . Takýto výkon práva, ktorého cieľom je obísť dôležitú zásadu pre fungovanie občiansko- právnych vzťahov, a to zásadu dodržať platne uzavretú zmluvu je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi. Keďže nikto nemôže mať výhodu zo svojej nepoctivosti a právo nemôže vzniknúť z bezprávia, súd považoval disimulovaný právny úkon, čiže disimulovanú kúpnu zmluvu za neplatnú podľa § 39 pre rozpor jej účelu s dobrými mravmi. Rovnako súd poukazuje na to, že predmet prevodu, ktorý mal byť v rámci disimulovanej kúpnej zmluvy v čase, keď bola uzatváraná zmluva o zabezpečení záväzku dlžníka prevodom vlastníckeho práva k dátumu uvedenom v tejto zmluve R. XXXX/XX, W. XXXX/ XX. , teda k 25.1.2007, neexistoval, pretože geometrický plán, ktorým boli pozemky špecifikované, v tom čase neexistoval a nebol zapísaný v katastri nehnuteľností. Uvedené vyplynulo aj z pripojeného spisového obalu Katastrálneho úradu v Žiline Z 2215/09 v súvislosti s protestom prokurátora podaným pod č. Pd 36/09 proti rozhodnutiam Správy katastra Martin Správa katastra Martin vyhovela protestu prokurátora, zrušila rozhodnutie o povolení vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod R. XXXX/ XX zo dňa 15.1.2008, kde R. XXXX/XX bolo zapísané na základe zmluvy o zabezpečení záväzku dlžníka v prospech žalobcov ako vlastníkov. V rozhodnutí správy katastra je uvedené, že predmet prevodu tak, ako bol špecifikovaný v predmetnej zmluve o zabezpečení záväzku dlžníka prevodom vlastníckeho práva zo dňa 25.1.2007 neexistoval, a teda nebola dohodnutá podstatná náležitosť zmluvy, ktorou je predmet zmluvy, a preto je tento právny úkon v zmysle § 39 neplatný. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.11.2009 a na jeho základe sa stala opätovne vlastníčkou nehnuteľností žalovaná. Preto súd považoval disimulovaný právny úkon - kúpnu zmluvu za neplatný právny úkon. Súd prejudiciálne vyriešil otázku neplatnosti disimulovaného právneho úkonu - kúpnej zmluvy a je potrebné konštatovať, že plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcami žalovanej vo výške 1 mil. 500 000,- Sk po prepočte 49.790,88 eur bolo plnením, ktoré bolo poskytnuté na základe neplatnej zmluvy. Preto je potrebné aplikovať ust. § 457 OZ, podľa ktorého, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Uvedené konštatoval aj krajský súd vo svojom odôvodnení, kde uviedol, že sa nestotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že na daný prípad nie je možné aplikovať ust. § 457 OZ, nakoľko zo zrušenej alebo neplatnej zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal. Táto povinnosť je vzájomná, pričom účastníci majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe vrátenia toho, čo navzájom dostali. Ak k takejto dohode nedôjde, účastník zmluvy je povinný vrátiť to, čo dostal v prvý deň potom, čo ho druhý účastník o vrátenie požiadal § 563 OZ. V prípade, keď niečo dostal iba jeden z účastníkov, tak túto povinnosť má iba on. Ak ide o vzájomnú povinnosť vrátiť to, čo účastníci na základe neplatnej alebo zrušenej zmluvy už dostali pri spôsobe vrátenia vzájomných plnení treba vychádzať analogicky z ust. § 560 OZ. Ak teda plnenie žalovanej bolo vrátené za pomoci využitia iného právneho prostriedku, ktorý bol v danom prípade protest prokurátora, kde ide o protest prokurátora Pd 36/109-8 zo dňa 7.8.2009, ktorému Správa katastra Martin rozhodnutím právoplatným 4.11.2009, vyhovela a zároveň zrušila povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti pod V 5273/0 zo dňa 15.1.2008 pre žalobcov. Nárok žalobcov na zaplatenie sumy 1 mil. 500 tis. Sk v prepočte 49 790,88 eur je potrebné posudzovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy podľa ust. § 457 OZ.

Podľa § 107 ods. 1 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa ods. 2 citovaného ust. najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa ods. 3 citovaného ust., ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Žalovaná v priebehu konania vzniesla námietku premlčania žalovaného nároku s tým, že na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 1.10.2014 jej právny zástupca uviedol, že subjektívna premlčacia doba ( dvojročná ) a objektívna premlčacia doba začala plynúť, čo sa týka premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a vzhľadom k tomu, že tu došlo k dvom plneniam tak, prvá subjektívna a aj objektívna premlčacia doba začala plynúť od 10.12.2007, kedy bolo žalovanej poskytnuté plnenie vo výške 1 mil. 200 000,- Sk a druhá subjektívna a aj objektívna premlčacia doba začala plynúť 8.3.2008, kedy obdržala žalovaná druhé finančné plnenie vo výške 300 000,- Sk. Právny zástupca žalovanej ďalej uviedol, že Okresný súd Martin v konaní sp. zn. rozhodol, že všetky tri zmluvy boli robené len naoko, nikdy neexistovala žiadna zmluva o pôžičke, táto nebola nikdy žalovanej poskytnutá, všetko to bolo robené v úmysle obísť už vopred uzavretú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve J. E.. Š.. Všetky úkony, ktoré boli robené, ako to konštatoval aj okresný súd, boli robené vedome v rozpore s dobrými mravmi, tieto úkony neplatia. Žalobcovia už v čase, keď vyslali D.. Q., aby previedol finančné hotovosti vedeli, že neexistujú takéto úkony. Podľa názoru právneho zástupcu žalovanej sa nejedná o vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatných právnych úkonov, pretože žiadne právne úkony tu neexistovali od samého počiatku, chýbala tu vôľová stránka týchto úkonov. V toto prípade sa jednalo v podstate o plnenie z neexistujúceho úkonu, a teda právny zástupca žalovaného trval na tom, že subjektívna aj objektívna premlčacia doba je v tom istom dni a nárok žalobcov v rade 1/ a 2/ je premlčaný, keďže žaloba bola podaná 18.3.2013. Zároveň právny zástupca žalovanej poukázal na to, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ neuniesli dôkazné bremeno, čo sa týka úmyslu žalovanej sa na ich úkor bezdôvodne obohatiť. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 9.5.2016 právny zástupca žalovanej v súvislosti s otázkou plynutia subjektívnej premlčacej doby a objektívnej premlčacej doby ešte doplnil svoje vyjadrenia a poukázal na to, že aj pri aplikácii ust. § 107 ods. 1, 3 podľa jeho názoru objektívna premlčacia lehota začala plynúť momentom, keď žalovaná prijala plnenia. Nie je možné ani pri aplikácii § 457 sa od tohto odchýliť. Ďalej poukázal na to, že ak by sa s poukazom na ust. § 457 malo posúvať počítanie premlčacej trojročnej premlčacej objektívnej lehote má za to, že žalobca m si mohol svoj nárok voči žalovanej z bezdôvodného obohatenia uplatniť dňa 5.11.2009 vzhľadom k tomu, že dňa 4.11.2009 nadobudlo rozhodnutie Správy katastra Martin V581/08 zo dňa 10.9.2009 právoplatnosť a na základe tohto právoplatného rozhodnutia bola žalovaná opätovne zapísaná vlastníčkou nehnuteľností, t.j., že už nasledujúceho dňa 5.11.2009 mohli žalobcovia žiadať vydanie bezdôvodného obohatenie. V tomto prípade by tiež objektívna trojročná lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula, keďže žaloba bola podaná až v marci 2013. Právny zástupca žalobcov v rade 1/ a 2/ uviedol, že u žalovanej bol od začiatku úmysel prevziať peniaze a nevrátiť ich. Z tohto dôvodu má za to, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný.V ďalších vyjadreniach poukázal na to, že ide o prípad nepaltnosti klasického synalagmatického právneho úkonu a je dôvod na aplikáciu § 107 ods. 3 OZ.

Keďže došlo k disimulácii kúpnej zmluvy a súd kúpnu zmluvu považoval za neplatnú, pri posudzovaní vznesenej námeitky premlčania podľa názoru súdu bolo potrebné aplikovať aj ust. § 107 ods. 3 OZ, keďže kúpna zmluva je synalagmaticky právny úkon. Ust. § 107 ods. 3 sa týka prípadov vzájomných synalagmatických záväzkov vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej, alebo zrušenej zmluvy § 457 OZ, keď na jednej strane stojí právo, ktoré sa premlčí ( napr. právo na peňažné plnenie ) a na druhej strane nepremlčateľné právo ( vlastnícke právo). V prípade kúpnej zmluvy sú vzájomne podmienenými plneniami zo strany predávajúceho prevod vlastníctva a zo strany kupujúceho zaplatenie kúpnej ceny. Prevod vlastníctva zahrňuje v sebe vždy aj odovzdanie nehnuteľnosti, zaplatenie kúpnej ceny je protiváhou vlastníctva k predávanému predmetu. Zmyslom ust. § 107 ods. 3 je zachovanie rovnováhy práv oboch zmluvných strán neplatnej, či neskôr zrušenej zmluvy a vzťahuje sa na všetky prípady, kde synalagmatický vzťah vznikol zo zákona. Podľa § 107 ods. 3 v spojení s ust. § 457 ods. 1 možno aplikovať len v prípade, keď medzi účastníkmi vznikol synalagmatický ( vzájomný ) vzťah. Žalobcom v rade 1/ a 2/ bolo poskytnuté protiplnenie. Boli určitú dobu vlastníkmi predmetných nehnuteľností na základe disimulovaného právneho úkonu ( trojica simulovaných právnych úkonov) a

žalovanej takisto bolo poskytnuté finančné plnenie ( kúpna cena) za nehnuteľnosti. Čiže v danom prípade súd na námietku premlčania, ktorú vzniesla žalovaná, neprihliadol v súlade s ust. § 107 ods. 3 OZ. Zákon tu vylučuje vznik neprípustnej nevyváženosti, ktorá by mohla vzniknúť pri kúpnej zmluve, keď vydanie veci pre nepremlčateľnosť vlastníckeho práva nie je ohrozené uplynutím doby, zatiaľ čo právo na vydanie peňažného protiplnenia premlčaniu podlieha. Žalobcovia by nemohli namietať premlčanie ohľadom povinnosti vrátiť nehnuteľnosti, keďže vlastnícke právo sa nepremlčuje. V ďalšom sa preto súd otázkou plynutia premlčacích dôb (subjektívnej a objektívnej) a k nim orisluchajúcim námietkam zo strany účastníkov konania, nezaoberal.

Na základe uvedeného súd priznal žalobcom v rade 1/ a 2/ právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 457 v spojení s ust. § 107 ods. 3 vo výške 49 790,88 eur. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ si zároveň uplatnili aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy od 1.7.2007 do zaplatenia. Žalovaná sa mala dostať do omeškania s vrátením pôžičky 1.7.2007 podľa uzavretej zmluvy o pôžičke a v znení ust. vtedy platnej a účinnej právnej úpravy následkov omeškania s úhradou záväzku nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia - v znení platnom a účinnom do 31.12.2008 je výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 560 OZ, ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka, a ktorému neboli známe, keď zmluvu uzavrel.

Keďže súd mal za to, že na daný prípad je potrebné aplikovať ust. § 457 OZ, povinnosť účastníkov vrátiť všetko, čo na základe neplatnej zmluvy dostali je vzájomná, pričom účastníci majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe vrátenia toho, čo navzájom dostali. K takejto dohode však ale medzi účastníkmi nedošlo a z tohto dôvodu účastník zmluvy je povinný vrátiť to, čo dostal prvý deň potom, čo ho druhý účastník o vrátenie požiadal (§ 563 . Ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Plnenie žalovanej bolo vrátené, hoc aj za použitia iného právneho prostriedku, ktorý bol v danom prípade protest prokurátora, bola žalovaná povinná vrátiť to, čo dostala v súvislosti s neplatnou zmluvou. Bezdôvodné obohatenie patrí medzi nároky, pri ktorých nie je zákonnou úpravou stanovená splatnosť pohľadávok vzniknutých z tohto právneho titulu. Doba plnenia u nich obvykle je viazaná na výzvu veriteľa podľa § 563 OZ. Až výzvou na plnenie na dlh stane splatným a dlžník je povinný splniť dlh prvý deň potom, keď bol o plnenie veriteľom požiadaný. V konaní zo strany žalobcov v rade 1/ a 2/ nebola preukázaná nejaká kvalifikovaná výzva, ktorou by vyzvali žalobcovia v rade 1/ a 2/ žalovanú na vrátenie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy. Žalobcovia podali predmetnú žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú súd považuje za výzvu na plnenie, a za deň oznámenia dlžníkovi ( žalovanej) ten deň, kedy jej bola doručená žaloba. V takomto prípade je žalovaná povinná plniť nasledujúci deň. Ak by plnila neskôr, dostala by sa do omeškania. Zo spisu súd zistil, že žaloba bola doručená žalovanej dňa 15.10.2013 ( č.l. 90), a teda bola povinná vydať toto bezdôvodné obohatenie žalobcom 16.10.2013. Keďže žalovaná ho nevydala, tak od 17.10.2013 sa dostala do omeškania s vydaním predmetného plnenia. Z tohto dôvodu súd priznal úroky z omeškania zo žalovanej sumy od 17.10.2013 do zaplatenia, a to v uplatnenej výške 8,50% ročne, nakoľko táto bola v súlade s ust. § 10c vyhl. č. 87/1995 Z. z. Vo zvyšku uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

Podaním doručeným súdu 12.5.2016 si právny zástupca žalovaného vyčíslil trovy právneho zastúpenia žalovanej a zároveň doplnil záverečnú reč. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 9.5.2016 súd vyhlásil dokazovanie za skončené, z tohto dôvodu na doplnenie záverečnej reči žalovanej súd neprihliadal.

Nakoľko išlo o zložitý prípad, súd využil ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a rozhodnutie o trovách konania vyhradil samostatnému rozhodnutiu, ktoré vydá do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.