Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/33/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov JUDr. Stanislava Libant a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci proti obžalovanému B. P. Q., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 21. 01. 2016, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 31. mája 2016, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného B.. P. Q., nar. XX. XX. XXXX, z a m i e t a, pretože zistil, že nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Horeuvedeným rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný B.. P. Q. (ďalej len obžalovaný) uznaný vinným zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. číslo 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 204/2013 Z.z. (ďalej len ), ktorý mal spáchať na skutkovom základe, že:

dňa 28.12.2013 v presne nezistenom čase počas dopoludňajších hodín na ulici Q. XX, v meste K., okres E., zaparkoval osobné motorové vozidlo značky VW Passat, EČ: B.-XXX T., farby čierna metalíza, z ktorého vozidla vystúpil s dvomi neznámymi osobami mužského pohlavia a následne podišiel ku bráne rodinného domu číslo XX, kde za bránou stál P. U. z O. a tomuto povedal, aby mu doniesol peniaze, ktoré má doma a kedy mu vráti dlžnú sumu, na čo mu P. U. uviedol, že nemá žiadnu hotovosť, že keby mal tak mu peniaze pošle, načo B.. P. Q. povedal P. U., že počká do 10. januára a v prípade, že mu nevráti peniaze, tak si ho jeho chlapci nájdu kdekoľvek bude, aj v Rakúsku, aby si ich pozrel, podajú si ho a dolámu mu ruky aj nohy a že mu dlhuje 2 000 eur, ale už to bude 3 000 eur, pretože musí zaplatiť aj tých dvoch, ktorí tam boli s B. P. Q. ako aj všetky ostatné úkony.

Za to mu uložil podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 odsek písmeno j/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, ktorého výkon podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

Uvedený rozsudok ihneď po jeho vyhlásení, čo do výrokov o vine a treste, odvolaním napadol obžalovaný. V jeho písomnom odôvodnení prostredníctvom obhajcu uviedol, že sa nedopustil konania tak, ako mu to kládla za vinu obžaloba, nevyhrážal sa poškodenému, ktorý si to vymyslel, čo je z jeho strany odveta za to, že podal na neho podnet na trestné stíhanie. Namietal pravdivosť výpovede svedkyne C., ktorá popísala neznámych mužov inak, než poškodený, preto ich výpovediam súd nemal uveriť. Poškodený bol v podstate navedený na podanie trestného oznámenia, pričom uviedol, že ani nemal strach z vyhrážok, ktoré sa údajne mali vysloviť na jeho osobu. Ďalej uvádzal, že jeho obhajcovi nebolo umožnené zaujať stanovisko k obžalobe, čím podľa jeho názoru došlo k porušeniu jeho práva na riadnu obhajobu. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. a vec vrátiť súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie s vysloveným právnym názorom s poukazom na § 285 písm. a/ Tr. por.

Prokurátor okresnej prokuratúry v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a spravodlivý. S námietkami obžalovaného sa súd I. stupňa riadne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď dôkazy vyhodnotil v súlade so zákonom. V súvislosti so svedkom F.. P. Q. uviedol, že tento popísal nehnuteľnosť z miesta činu v značnom rozpore so skutkovým stavom v čase spáchania skutku. Preto súd I. stupňa jeho výpoveď správne vyhodnotil. Odvolanie navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí uviedli:

- obžalovaný zotrval na dôvodoch odvolania, jeho obhajca po prehratí záznamu z hlavného pojednávania zo dňa 23. 11. 2015 vzal námietku o tom, že mu nebolo umožnené zaujať stanovisko k obžalobe, čím malo dôjsť k porušeniu práva na riadnu obhajobu späť, navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové rozhodnutie,

- prokurátorka krajskej prokuratúry poukázala na písomné vyjadrenie prokurátora a odvolanie obžalovaného navrhla zamietnuť ako nedôvodné. Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou- obžalovaným preskúmal podľa § 254 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorému mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadnuc pritom i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, limitovaný zásadou zákazu reformatio in peius a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd postupom podľa citovaného ustanovenia zistil, že v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku:

- nedošlo k procesným chybám charakteru podstatných chýb konania, majúcich charakter porušenia zákona v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por., ani k chybám, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 Tr. por.,

- bolo vykonané dokazovanie za rešpektovania všetkých procesných práv obžalovaného a v súlade s tými zásadami kontradiktórneho procesu, ktoré boli prebraté do Trestného poriadku ( námietka obhajcu obžalovaného v tomto smere bola ním vzatá späť po tom, čo bolo zistené, že nie je dôvodná),

- v odôvodnení napadnutého rozsudku sú uvedené dostatočné právne úvahy akými sa súd I. stupňa riadil pri hodnotení dôkazov, zistení a ustálení skutkového stavu veci, právnej kvalifikácie žalovaného skutku, pri úvahách o druhu a výmere trestu, vrátane špecifikácie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na obsahy vo veci vykonaných dôkazov ako aj to, ako sa s nimi vysporiadal. Pretože právne úvahy súdu I. stupňa sú v tomto smere správne a v súlade s kritériami vyplývajúcimi § 2 ods. 12 Tr. por., odvolací súd v podrobnostiach na ne len odkazuje. Netýka sa to tých, v ktorých poukazuje na obsahy sms správ a emailovej komunikácie, pretože tieto nie sú súčasťou žalovaného skutku. Skutkové závery uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku tak vychádzajú z výsledkov zákonného dokazovania vykonaného v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe (§ 2 ods. 10 Tr. por.). Súd I. stupňa správne zistil, že obžalovaný žalovaným konaním naplnil všetky formálne znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné odvolacie námietky obžalovaného, zo žiadneho objektívneho dôkazu nevyplýva, že by poškodený klamal, tvrdí to len obžalovaný ako súčasť vlastnej obhajoby. Rozpory, ktoré vznikli v jednotlivých výpovediach súd I. stupňa odstraňoval aj vykonaním konfrontácii, tieto neboli takého charakteru, že by sa na ich základe dali výpovede poškodeného a svedkyne C. hodnotiť ako nepravdivé, a to aj s poukazom na obsah ostatných listinných dôkazov. Nemožno akceptovať ani ďalšiu námietku obžalovaného, pretože poškodený, ako to vyplýva zo zápisnice o trestnom oznámení, sa na políciu dostavil dobrovoľne a bez predchádzajúceho predvolania. Súd I. stupňa správne vyhodnotil aj výpoveď svedka F.. P. Q. tak, ako na to správne poukázal vo vyjadrení prokurátor. Súd I. stupňa pri úvahách o druhu a výmere trestu konštatoval, že u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. Správne nezistil priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Tr. zák. v dôsledku toho je pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného podľa § 38 ods. 2,3 Tr. zák. - 1 : 0. Vychádzajúc z hore uvedených právnych úvah, faktov zistených ohľadne osoby obžalovaného, závažnosti spáchaného trestného činu uloženú výmeru trestu odňatia slobody 2 rokov s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov, nie je možné považovať za trest neprimerane

mierny. Tento zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu i osobe obžalovaného a je spôsobilý splniť účel trestu v zmysle § 34 Tr. zák. Odvolací súd nezistiac žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, ktoré by boli v prospech obžalovaného, jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok ( § 141 ods . 2 Tr. por. ).