Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_7P-44-2015.pdf
PDF · 83.91 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/44/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa V. J., R.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa navrhovateľky V. J.Á., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., I. XXX/X, štátna občianka SR a odporcu C. J., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., I. XXX/XX, štátny občan SR, v konaní o rozvode manželstva, takto
rozhodol:
súd manželstvo navrhovateľky V. J., nar. S. a odporcu C. J., rod. J. uzavreté dňa 30.10.2004 v Lučenci zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Lučenci vo zväzku 19 ročník 2004 na strane 140 pod poradovým číslom 143 r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov na čas po rozvode v znení:
maloleté dieťa V. J., R.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky V. J., R.. XX.XX.XXXX.
Odporca C. J., R.. XX.XX.XXXX sa z a v ä z u j e počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku prispievať na maloleté dieťa V. J., R.. XX.XX.XXXX mesačne minimálne výživné 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Výživné je splatné k rukám navrhovateľky vždy do 25. dňa, toho ktorého mesiaca vopred.
Styk odporcu s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Lučenec súdny poplatok vo výške 66 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom na tunajšom súde domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Návrh odôvodnila tým, že ako manželia nežijú v spoločnej domácnosti. Odporca si našiel mimomanželský vzťah, pričom s touto ženou čaká dieťa. Intímne sa navrhovateľka s odporcom nestýka od roku 2013. Odporca neprispieva na domácnosť a výživu maloletej dcéry. Odporca s návrhom na rozvod súhlasil, pričom uznal dôvody uvedené navrhovateľkou. Zároveň súhlasil s tým aby uzavreli rodičovskú dohodu ohľadom maloletej dcéry.
Kolízny opatrovník žiadal schváliť rodičovskú dohodu, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa s poukazom na to, že matka má vytvorené vhodné podmienky o maloleté dieťa.
Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením a prečítaním sobášneho listu na č.l. 4, rodného listu maloletého dieťaťa na č.l. 5, podania správy ÚPSVaR a potvrdenia na č.l. 27-28, správy z prešetrenia pomerov zo dňa 24.05.2016 a záznamu z pohovoru s maloletým dieťaťom a výsluchom účastníkov konania a zistil z vykonaných dôkazov nasledujúce skutočnosti.
Navrhovateľka uzatvorila s odporcom manželstvo dňa 30.10.2004 v Lučenci. Z manželstva pochádza maloleté dieťa Oľga Kováčová, nar. 27.02.2000. K zhoršeniu manželských vzťahov medzi manželmi došlo z dôvodu, že odporca nadviazal známosť s inou ženou, čo spôsobilo citové odcudzenie navrhovateľky voči odporcovi. Účastníci konania sa od roku 2013 intímne prestali stýkať a v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka pracuje ako asistent učiteľa na základnej škole na polovičný úväzok s príjmom 250 Eur mesačne. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie má stredoškolské s maturitou. Nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. V rámci hnuteľného majetku vlastní len motorové vozidlo staršieho veku a nízkej hodnoty z roku 1999. Nevyhnutné výdavky navrhovateľky pozostávajú z 18 Eur na doplatenie si obedov v zamestnaní, 80-100 Eur strava mimo obedov v škole, kozmetika, hygiena, oblečenie a obuv podľa potreby približne 40-50 Eur mesačne. Maloletá Oľga je študentkou Obchodnej akadémie v Banskej Bystrici v prvom ročníkom. Väčšinu času sa zdržiava v Banskej Bystrici, kde býva u navrhovateľkinej sestre. Domov do Cinobane dochádza jeden krát za dva mesiace. Maloletá vyjadrila svoj názor, že chce zotrvať v starostlivosti matky a s otcom sa stretávať podľa dohody. Výdavky na maloletú predstavujú náklady na cestovanie 12 Eur mesačne, desiaty vo výške 40 Eur mesačne, priplácanie na obedy a raňajky navrhovateľkinej sestre vo výške 50 Eur mesačne, oblečenie a obuv, kozmetika 60-80 Eur mesačne. Navrhovateľka platí výdavky na bývanie, nájomného v dvojizbovom prenajatom byte 100 Eur a k tomu náklady na vykurovanie, plyn približne 30 Eur mesačne. Odporca má najvyššie dosiahnuté základné vzdelanie, je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, nevlastní žiadny nehnuteľný ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Býva v jednoizbovom rodičovskom byte spolu so svojou matkou a otcom, ktorí sú starobnými dôchodcami, kde náklady na bývanie predstavujú 210 Eur mesačne.
Podľa čl. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZR“) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa § 1 ods. 1, 2 ZR manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ZR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1, 2 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 113 ods. 1 O. s. p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, zákona o rodine zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákona, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav. Odporca porušil manželské povinnosti stanovené v § 18 ZR byť si verní a odsťahovaním zo spoločnej domácnosti s navrhovateľkou povinnosť manželov žiť spolu. To spôsobilo vážne narušenie a trvalé rozvrátenie manželstva, čím manželstvo nemôže plniť svoj účel tak ako to vyžaduje § 23 ods. 1 ZR s odkazom na čl. I ZR a teda manželstvo nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečovali výchovu maloletých detí a trvanie rodiny. Preto mal súd za to, že manželstvo účastníkov konania je vážne rozvrátenie s ohľadom na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 ZR a manželstvo v súlade s § 23 ZR nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Na základe vykonaného dokazovania, súd ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva ustálil porušenie povinnosti žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a vytvárať zdravé rodinné prostredie podľa § 18 ZR, ktoré vyústilo do vzájomného citového odcudzenia manželov a neochoty o udržanie manželského vzťahu zo strany navrhovateľky a odporcu.
Účastníci konania navrhli schváliť rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil v súlade s § 24 ods. 1, 3, 4, § 25 ods.1, § 62, § 75 ods. 1 ZR nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa. Tento záver vyplynul z návrhu účastníkov konania, vyjadrenia kolízneho opatrovníka, z názoru maloletého dieťaťa, kde súd zistil, že navrhovateľka má po celý čas od kedy manželia nežijú v spoločnej domácnosti vo svojej starostlivosti maloleté dieťa, o ktoré zabezpečuje osobnú starostlivosť. Odporca sa zdržiava u svojich rodičov. Styk s maloletým dieťaťom sa deje na základe vzájomnej dohody. Odporca sa vie s navrhovateľkou dohodnúť styk s maloletým dieťaťom.
Na základe vyššie uvedeného súd mal za to, že je v záujme maloletého dieťaťa aby bol o zverené do starostlivosti navrhovateľky, pričom zohľadnil vyššie uvedené skutočnosti, ktoré podľa názoru súdu sú zárukou toho, že osobná starostlivosť navrhovateľky o maloleté dieťa bude v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, nakoľko navrhovateľka zabezpečuje osobnú starostlivosť po celú dobu odlúčenia
manželov a to aj na diaľku, keďže maloletá navštevuje strednú školu v Banskej Bystrici, kde sa zdržiava u navrhovateľkinej sestry.
Súd ustálil priemerné mesačné výdavky maloletého dieťaťa vo výške 227 Eur (ktoré pozostávali z výdavkov na cestovné, stravu, oblečenie a obuv, bývanie v pomernej časti). Súd z vykonaného preskúmania možnosti a schopnosti otca zistil, že tento má vzdelanie základné, čo znižuje jeho schopnosť zamestnať sa na pracovnom trhu. Odporca je nezamestnaný, nemá žiadny príjem, nevlastní žiadny nehnuteľný a hnuteľný majetok vyššej hodnoty a bývanie a stravu si zabezpečuje zo starobného dôchodku svojich rodičov, u ktorých sa zdržiava v jednoizbovom byte spolu so svojimi rodičmi. Vzhľadom na ustanovenie § 62 ods. 3 a § 75 ods. 1 ZR na obmedzené možnosti otca a jeho schopnosti a majetkové pomery, súd v rámci rodičovskej dohody schválil rodičovskú dohodu vo výške 30 % zo sumy životného minima, na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Účastníci nežiadali upraviť styk odporcu s maloletým dieťaťom nakoľko sa vedia dohodnúť. Súd z uvedeného dôvodu neupravoval styk odporcu s maloletým dieťaťom, čo korešpondovalo aj s názorom maloletého dieťaťa.
Podľa § 144 O. s. p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa prvej vety citovaného zákonného ustanovenia. Nezistil dôvody pre použitie druhej vety citovaného zákonného ustanovenia
Podľa § 2 ods. 1 písm. a), ods. 2 prvá veta Zákona č. 71/1992 Z. z. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Podľa Sadzobníka súdnych poplatkov položka č. 7 písm. a) prílohy Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov z návrhu na začatie konania o o rozvode manželstva je súdny poplatok 66 Eur.
Nakoľko navrhovateľka bola v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov, súd zaviazal odporcu v súlade s citovaným ustanovením zákona zaplatiť súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa ust. § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (ust. § 205 písm. a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.