Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-164-2015.pdf
PDF · 166.98 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/164/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: L..M. O., D.. XX.X.XXXX, N. S. A., N. XXXX/XX, zastúpenému: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka, so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6 proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, v konaní o zaplatenie sumy 5.011,85 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 5.011,85 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 24.6.2015 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh zamieta.
Priznáva navrhovateľovi náhradu trov konania proti odporcovi vo výške 717,82 EUR (trovy právneho zastúpenia), ktorú je odporca povinný zaplatiť k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Moniky Marjanovič, advokátky, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 7.4.2015, zmeneným dňa 21.4.2016 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 5.011,85 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 21.11.2011 až do zaplatenia, s odôvodnením, že sa domáha zaplatenia poistného plnenia dojednaného v poistnej zmluve pre poistnú udalosť dožitia, ktorá nastala dňa 20.11.2011.
Odporca v prvom rade tvrdil, že poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi, je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka a preto žalobe chýba právny základ. Rozpor so zákonom odporca videl v absencii podstatnej obsahovej náležitosti poistnej zmluvy, ktorou je poistné. V čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v zmluve v súlade s ust. § 9 ods.3 a § 11 ods.3 zákona č.24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého odporca pri uvádzaní údaju o výške poistného do poistnej zmluvy musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska konštatovala, že poistné je v rozpore s ust. § 31a zákona č.95/2002 Z.z. ako aj s ust. § 35 zákona č.8/2008 Z.z.. O nezákonnom poistení odporcu utvrdzovalo aj Ministerstvo financií SR svojimi následnými kontrolami (protokol zo dňa 4.6.1999). Z odborného vyjadrenia NBS zo dňa 2.12.2013 vyplýva, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného schvaľovali príslušným orgánom štátu. Poistná zmluva je tzv.regulovanou zmluvou, pričom výška poistného bola bez zavinenia zmluvných strán určená v rozpore so zákonom, verejnoprávnym subjektom v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. Z uvedeného vyplýva, že poistné v poistnej zmluve navrhovateľa bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom a teda, bolo neplatné. Neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy.
Odporca pre prípad, že sa súd nestotožní s jeho tvrdením o neplatnosti poistnej zmluvy, namietal výšku uplatneného nároku s poukazom na zmenu obsahu poistného vzťahu, ku ktorému podľa jeho tvrdenia došlo akceptáciou nových Všeobecných poistných podmienok, platných od 21.5.2007, v ktorých bola zakotvená zmena, majúca vplyv na výšku poistného plnenia. Odporca tvrdil, že v zmysle nových VPP by poistné plnenie malo byť redukované o nedoplatok na poistnom vo výške 1.403,74 EUR, ktorý vznikol ako dôsledok prijatia alternatívy b) v zmysle Stanoviska k zvýšeniu poistného zo dňa 5.5.2008, ako aj o dlžné administratívne poplatky a napokon, o príslušnú daň.
Odporca tiež tvrdil, že k likvidácii poistnej udalosti doposiaľ nedošlo z dôvodu, že navrhovateľ mu neposkytol potrebnú súčinnosť, na ktorú bol vyzvaný a preto sa odporca nemohol dostať ani do omeškania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci.
Z písomnej poistnej zmluvy č.5014700003, typ poistnej zmluvy ÚDP-K súd zistil, že navrhovateľ ako poistník aj poistený a odporca ako poistiteľ uzavreli dňa 19.11.1996 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie osoby navrhovateľa pre prípad smrti a prípad dožitia (životné poistenie). Poistná doba bola dojednaná na 15 rokov, so začiatkom poistenia dňa 20.11.1996 a koncom poistenia dňa 20.11.2011. Poistné plnenie pre prípad dožitia bolo dohodnuté vo výške 150.957,-Sk (5.011,85 EUR). Doba platenia poistného bola dohodnutá na 10 rokov, t.j. do 20.11.2006, vo výške 691 Sk mesačne. Navrhovateľ prehlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie, platnými pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 a Osobitnými podmienkami odporcu pre daný druh poistenia.
Z potvrdenia odporcu o uzavretí poistnej zmluvy (Poistka) zo dňa 29.11.1996 súd zistil, že odporca potvrdil uzavretie poistnej zmluvy v súlade s údajmi, uvedenými v poistnej zmluve.
Z článku 15 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, platných pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 (Jednorazové plnenie z poistenia pre prípad dožitia) vyplýva, že z poistenia pre prípad dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť poistnú sumu, ak sa poistený dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve.
Z listu odporcu zo dňa 22.9.2006 súd zistil, že odporca oznámil navrhovateľovi ukončenie doby platenia poistného (10 rokov). K dátumu vyhotovenia tohto listu navrhovateľ uhradil predpísané poistné v plnom rozsahu vo výške 82.229 Sk. Do konca doby platenia poistného ostávalo navrhovateľovi uhradiť poslednú splátku poistného, splatnú do 20.10.2006 vo výške 691 Sk., s tým, že k 20.10.2006 dôjde k ukončeniu povinnosti platiť poistné a poistná zmluva bude naďalej trvať podľa dohodnutých podmienok.
Listom zo dňa 22.1.2008 odporca informoval navrhovateľa o finančnom stave poistnej zmluvy k 31.12.2007; evidoval zaplatené poistné v celom rozsahu 82.920 Sk.
Z listu odporcu adresovaného navrhovateľovi zo dňa 22.4.2008, označeného ako „Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K“ súd zistil, že odporca navrhovateľovi oznámil, že v dôsledku pokynu Národnej banky Slovenska je nútený prepočítať produkt ÚDP-K a zvýšiť poistné od počiatku tak, aby bolo možné poistno-matematicky zachovať poistné plnenie. V tejto súvislosti odporca zároveň navrhol tri alternatívy ďalšieho riešenia poistného vzťahu a vyzval navrhovateľa, aby sa k nim vyjadril v stanovenej lehote do 15.5.2008 zaslaním návratky, ktorá bola označená ako Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve a tvorila prílohu predmetného listu. Navrhovateľ mal na návratke vyznačiť jednu z troch ponúknutých alternatív.
Podľa alternatívy a/ navrhovateľ ako poistený mohol žiadať o ďalšie trvanie poistenia bez faktického navýšenia poistného, a teda, o zachovanie pôvodnej faktickej výšky poistného bez zvyšovania v dôsledku spätného poistno-matematického prepočtu, s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným a prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou, metódou a postupom určeným poisťovňou.
Podľa alternatívy b/ mohol navrhovateľ súhlasiť s dopočítaním poistného a s jeho ďalším zvýšením podľa metodiky stanovenej Národnou bankou Slovenska s tým, že za týchto podmienok jeho poistenie naďalej pokračuje so zvýšenými platbami poistného.
Podľa alternatívy c/, pokiaľ odporca neobdrží na priloženej návratke žiadnu reakciu zo strany navrhovateľa, bude poistenie zo strany poisťovne jednostranne zrušené k 15.5.2008. Zároveň bude vypočítaná odkupná hodnota, ktorá bude poistenému poukázaná a poistenie sa tým skončí.
Na vyššie uvedený list navrhovateľ reagoval dňa 5.5.2008, vyplnením návratky (predtlačený formulár odporcu) označenej ako Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve. Navrhovateľ v nej zakrúžkoval alternatívu b). Návratka bola odporcovi doručená dňa 12.5.2008.
Na návratku reagoval odporca listom zo dňa 15.5.2008, označeným ako Prepočet a vyčíslenie poistného k poistnému produktu UDP-K-vyčíslenie, v ktorom navrhovateľom zvolenú alternatívu b) vyčíslil tak, že navrhovateľ je pri zachovaní pôvodnej výšky poistného plnenia povinný platiť poistné vo výške 1.043 Sk mesačne a dlžné poistné predstavuje 42.289 Sk. V tomto liste odporca zároveň uviedol, že ak navrhovateľ na základe vyššie uvedeného vyčíslenia alternatívy b) svoju voľbu vo vzťahu k tejto alternatíve prehodnotí, môže si ešte zvoliť jednu z dvoch zostávajúcich alternatív a) alebo c) a to do 15.6.2008 na pripojenom tlačive. Pokiaľ si navrhovateľ zvolí inú alternatívu do uvedenej lehoty, bude odporca pôvodnú voľbu alternatívy b) pokladať za bezpredmetnú. Odporca pripojil aj údaje vo vzťahu k alternatíve a). Tieto sú totožné s údajmi uvedenými v poistke, vydanej k poistnej zmluve (výška poistného, poistnej sumy, doba platenia poistného, doba poistenia).
Navrhovateľ na list odporcu zo dňa 15.5.2008 reagoval vyplnením tlačiva návratky, označeného ako Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve zo dňa 11.6.2008. Z jeho obsahu je zrejmé, že navrhovateľ si napokon zvolil postup podľa alternatívy a). Z prijímacej pečiatky odporcu súd zistil, že odporcovi bolo stanovisko navrhovateľa doručené dňa 13.6.2008.
V tejto návratke sa v strednej časti listiny, písmom drobným, menším a menej zreteľným, než ostatný text, uvádza: „ Poistenie sa spravuje Všeobecnými poistným podmienkami zo dňa 21.5.2007 v znení ich dodatkov, ktoré boli poistníkovi oznámené ich uverejnením na internetovej stránke www.pcsp.sk <http://www.pcsp.sk>. Poistník súhlasí, aby sa všetky sporné nároky dotýkajúce sa tohto potvrdenia vysporiadali pred špeciálnym súdom postupom podľa časti XV. Všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.5.2007. Tento súhlas je rozhodcovskou doložkou.“
Na úplnom spodku listiny sa písmom drobným, menším a menej zreteľným, než ostatný text, uvádza poučenie, že poistník je oprávnený najneskôr v lehote 10 dní od doručenia návratky jednostranne odstúpiť od časti XV. Všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.5.2007, bez toho, aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu; v takom prípade sa spory prejednajú pred príslušným všeobecným súdom.
Z listu odporcu zo dňa 3.12.2008 súd zistil, že odporca potvrdil voľbu alternatívy b) a v súvislosti s touto zmenou oznámil navrhovateľovi nové finančné parametre poistenia - dlžné minulé poistné 42.289 Sk, splatné jednorazovo do 28.2.2009. Navrhovateľ doručenie tohto listu nepotvrdil.
Z listu právnej zástupkyne navrhovateľa zo dňa 16.3.2015 súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporcu na vyplatenie poistného plnenia dojednaného v zmysle vyššie citovanej poistnej zmluvy na uvedené číslo svojho účtu v peňažnom ústave, vzhľadom na dojednaný dátum dožitia 20.11.2011. Podľa prijímacej pečiatky bol tento list doručený odporcovi dňa 14.3.2013. Prílohou výzvy bola plná moc, udelená právnej zástupkyni dňa 12.3.2015.
Z listu odporcu zo dňa 24.3.2015 súd zistil, že odporca požiadal právnu zástupkyňu navrhovateľa zaslanie originálu plnej moci a zaslanie písomnej žiadosti o vyplatenie poistnej sumy. Prílohu listu tvoril formulár odporcu označený ako Nárokový list na výplatu poistného plnenia.
Z interného výpočtu odporcu (č.l.77 spisu ) súd zistil, že výška predpísaného poistného bola určená na 4.156,18EUR (125.209,08 Sk), výška zaplateného poistného je 2.752,44 EUR (82.920,01 Sk). Dlh na poistnom predstavuje 1.403,74 EUR.
Z časti XVI. Všeobecných poistných podmienok, platných pre poistné zmluvy uzavreté od 21.5.2007 súd zistil, že táto časť obsahuje Sadzobník administratívnych poplatkov.
Z časti XVII bodu 1. týchto Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že tieto podmienky sú všeobecne platné a účinné pre poistné zmluvy uzavreté od 21.5.2007. Na prv uzavreté poistné zmluvy sa tieto VPP vzťahujú na základe vzájomnej dohody poistníka a poisťovne.
Z časti XVII bodu 7f. týchto Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že ak poistník, ktorý uzavrel poistnú zmluvu pred 21.5.2007 pristúpi v rámci novácie zmluvného záväzku, akcie pre poistníkov alebo v inom prípade k týmto VPP, zrušujú sa pôvodné VPP, s výlukou právnych predpokladov vzniku poistných udalosti a niektorých nárokov z nich plynúcich, ak príslušnú výšku nároku neupravujú tieto VPP inak. V prípade garantovanej poistnej sumy sa povaha tejto sumy mení na poistnú sumu, ktorá je výpočtovým základom pre v zmysle týchto VPP vyplácanú poistnú sumu (časť II. článok 12 ods.2b). Ak bolo dojednané poistenie s kapitalizáciou poistnej sumy, nárok na kapitalizáciu zaniká a nahrádza sa bonifikáciou, ktorú určí poisťovňa na webovej stránke.
Z XV.časti VPP, označenej ako Rozhodcovské konanie, z bodu 1 vyplýva, že poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.
Z bodu 2 XV.časti VPP vyplýva, že pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho v Obchodnom vestníku.
Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2002, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa ust. § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2003, poistná zmluva obsahuje najmä: a/ výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej zmluvy, b/ výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c/ poistnú dobu, d/ údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e/ práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f/ výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb, pri predčasnom ukončení poistenia.
Podľa ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
Podľa ust. § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
Podľa ust. § 790 písm. b/ Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).
Podľa ust. § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
Podľa ust. § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo ak by mu bol vyplatený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
Predmetom tohto konania bol nárok navrhovateľa na poistné plnenie, ktorý mu vznikol poistnou udalosťou - dožitím, v deň dojednaný v poistnej zmluve (20.11.2011).
V danom prípade bolo medzi účastníkmi konania nesporné a vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľ ako poistník (poistenec) a odporca ako poisťovateľ dňa 19.11.1996 uzavreli v písomnej forme poistnú zmluvu typ UDP-K. Predmetom tejto poistnej zmluvy bolo poistenie osoby navrhovateľa pre prípad poistných udalostí smrti a dožitia. Začiatok poistenia bol dohodnutý na 20.11.1996 a koniec poistenia na 20.11.2011 (poistná doba 15 rokov). Dohodnutá bola aj výška poistného (691 Sk mesačne), ako aj výška poistného plnenia pre jednotlivé typy poistných udalostí predpokladaných zmluvou.
V prvom rade sa súd vyporiadaval s obranou odporcu, že poistná zmluva predstavuje absolútne neplatný právny úkon.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v čase, kedy bola poistná zmluva uzavretá (19.11.1996), Občiansky zákonník v ust. § 788 priamo neustanovoval základné obsahové náležitosti poistnej zmluvy a teda, ani výšku poistného; len v ods.1 uviedol základné pojmové znaky poistnej zmluvy, medzi ktoré patrila aj povinnosť poistenej osoby platiť poistné.
Tzv.zákonné minimum, ktoré musí obsahovať každá poistná zmluva, zaviedla až novela Občianskeho zákonníka z.č.526/2002 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2003, ktorá v ust. § 788 ods.2 uvádza výšku poistného ako jednu zo základných obsahových náležitostí poistnej zmluvy výšku poistného.
V danej veci je z obsahu poistnej zmluvy zrejmé, že táto obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom. Obsahuje aj presný údaj o výške poistného, hoci tento v čase uzavretia zmluvy zákon ani nevyžadoval.
Poistná zmluva predstavuje typický dvojstranný právny úkon, zakladajúci záväzkový vzťah, upravený predpismi súkromného práva - Občianskym zákonníkom. Subjektmi tohto vzťahu sú podľa ust. § 788 ods.1 Občianskeho zákonníka poistiteľ a poistník (poistený). Na rozdiel od súkromnoprávnych predpisov, predpisy verejného práva používajú pre označenie subjektu, ktorý dojednáva poistenie a vykonáva jeho správu, pojem poisťovňa. Právne postavenie poisťovní v rozhodnom čase upravoval zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, ktorý vymedzoval právny rámce podnikania v oblasti poisťovníctva.
Podľa ust. § 9 ods.1 zákona č.24/1991 Zb. o poisťovníctve, v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy, t.j. do 31.12.1997, na podnikanie a na zmenu predmetu podnikania poisťovne alebo poisťovacieho spolku so sídlom na území Slovenskej republiky udeľuje povolenie na základe žiadosti orgán dozoru nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky (ďalej len "dozorný orgán"). O žiadosti sa rozhoduje v správnom konaní najneskoršie do troch mesiacov po jej predložení. Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") môže v závislosti od situácie na poistnom trhu určiť minimálnu výšku časti základného imania v peňažnej forme potrebnú na udelenie povolenia, ktorú oznámi v Obchodnom vestníku.
Podľa ust. § 9 ods.3 citovaného zákona, povolenie nemožno vydať, ak zo žiadosti alebo jej podkladov, prípadne z ďalších overených informácií dozorný orgán zistí, že žiadateľ nespĺňa dostatočné odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, že záujmy poistených nebudú
zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené alebo že žiadateľ nebude schopný v zodpovedajúcej miere dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov.
Podľa ust. § 11 ods.1 citovaného zákona, v žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania podľa § 6 a 7 sa musí uviesť právna forma, názov a sídlo poisťovne alebo poisťovacieho spolku, rozsah a spôsob vytvorenia základného majetku a predmet podnikania a priložia sa stanovy alebo štatút, obchodný plán činnosti a všeobecné poistné podmienky; poisťovne aj potvrdenie o zložení kaucie podľa § 10.
Podľa ust. § 11 ods.2 citovaného zákona, z obchodného plánu činnosti musia byť zrejmé predpokladané výsledky hospodárenia v prvých troch rokoch, najmä aké finančné prostriedky bude mať poisťovňa k dispozícii na účely plnení vyplývajúcich z poistných zmlúv a na vytvorenie poistných fondov.
Podľa ust. § 11 ods.3 citovaného zákona, súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej sadzby.
Podľa ust. § 17 citovaného zákona, dozoru podliehajú právnické a fyzické osoby, ktoré podnikajú v poisťovníctve na území Slovenskej republiky alebo ktoré majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo alebo bydlisko. Dozor vykonáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Úlohy vyplývajúce z tohto zákona vykonáva dozorný orgán výhradne vo verejnom záujme.
Súd je toho názoru, že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu (v danom prípade Ministerstvo financií SR), rozhodujúci o žiadosti odporcu o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania v oblasti poisťovníctva v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o poisťovníctve, schválil údaje uvedené v obchodnom pláne činnosti odporcu ( týkajúce sa sadzieb poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia), na platnosť záväzkovo-právneho vzťahu upraveného predpisom súkromného práva uvedená skutočnosť nemôže mať vplyv. Podstatné je len to, že odporca v čase uzavretia poistnej zmluvy mal štátom udelené povolenie na vykonávanie podnikania v oblasti poisťovníctva. Udelenie tohto povolenia vychádza zo záveru, že odporca spĺňal dostatočné odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, ďalej že záujmy poistených budú zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené a že odporca bude schopný v zodpovedajúcej miere dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov ( § 9 ods.3 cit.zákona). Dôsledky toho, že predpoklady pre udelenie povolenia, ktoré sa skúmajú v rámci verejného práva, sa následne ukázali ako nesplnené, nemôžu ísť na ťarchu zmluvnej strany v súkromno-právnom vzťahu, ktorá na situáciu nemala žiaden vplyv. Je totiž potrebné zásadné rozlišovanie verejnoprávneho a súkromnoprávneho vzťahu, čo je podporované aj samotnou judikatúrou Ústavného súdu SR (nález sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24.5.1995), ktorá uviedla, že verejnoprávna regulácia nevedie k modifikácii obsahu zmluvy, ani k možnosti jednostranne súkromno-právny vzťah zmeniť alebo zrušiť, pričom zásada odlišnosti verejnoprávnej a súkromnoprávnej úrovne je právne záväzne upravená aj v § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.
Zhrnúc vyššie uvedené, súd pri rozhodovaní nevychádzal z dôkazov, ktoré odporca predložil v súvislosti s tvrdením o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy a uzavrel, že odporcom tvrdená skutočnosť, t.j. že výška poistného uvedená v poistnej zmluve vzhľadom na matematickú chybu nezaručovala dlhodobú splniteľnosť záväzkov odporcu z poistnej zmluvy, nevedie k záveru o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy. V danej súvislosti súd pokladá za potrebné poukázať na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov, ktoré sa v početných sporoch, ktorými sa poistené subjekty voči odporcovi domáhali či už určenia, že poistný vzťah trvá alebo priamo plnenia z poistnej zmluvy, zaoberali otázkou platnosti poistných zmlúv typu UDP-K uzavieraných v danom období. Súdy vychádzali z jednoznačného záveru, že poistná zmluva je platná.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že k zániku záväzkovo-právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou predčasne, pred koncom poistnej doby nedošlo a dňa 19.11.2011 nastala poistná udalosť dožitia, s ktorou poistná zmluva spája vznik nároku na poistné plnenie, tak ako to vyplýva z ust. § 816 a § 797 ods.2
Občianskeho zákonníka. Odporcovi v súvislosti s touto poistnou udalosťou vznikla povinnosť uspokojiť nárok navrhovateľa ako poisteného (a zároveň osoby oprávnenej v zmysle poistnej zmluvy).
Odporca pre prípad, že sa súd nestotožní s jeho tvrdením o neplatnosti poistnej zmluvy, namietal výšku uplatneného nároku s poukazom na zmenu obsahu poistného vzťahu, ku ktorému podľa jeho tvrdenia došlo akceptáciou nových Všeobecných poistných podmienok, platných od 21.5.2007, v ktorých bola zakotvená zmena, majúca vplyv na výšku poistného plnenia. Odporca tvrdil, že v zmysle nových VPP by poistné plnenie malo byť redukované o nedoplatok na poistnom vo výške 1.403,74 EUR, ktorý vznikol ako dôsledok prijatia alternatívy b) v zmysle Stanoviska k zvýšeniu poistného zo dňa 5.5.2008, ako aj o dlžné administratívne poplatky. Výšku dlhu na týchto poplatkoch odporca neuviedol, avšak z platobného kalendára týchto poplatkov je zrejmé, že navrhovateľovi v období od 15.5.2008 do 20.11.2011 predpísal poplatky spolu vo výške 235,25 EUR.
Navrhovateľ popieral, že by akceptoval nové VPP, vrátane zníženia výšky dojednaného poistného plnenia.
Z časti XVII bodu 1. nových Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že tieto podmienky sú všeobecne platné a účinné pre poistné zmluvy uzavreté od 21.5.2007. Na prv uzavreté poistné zmluvy sa tieto VPP vzťahujú na základe vzájomnej dohody poistníka a poisťovne. Súd preto zameral dokazovanie na posúdenie otázky, či došlo k platnej zmene obsahu poistnej zmluvy uzavretej dňa 19.11.1996 na základe prijatia nových VPP platných od 21.5.2007 a teda, či došlo v tomto smere k platnému uzavretiu dohody navrhovateľa a odporcu, tak ako to vyplýva z vyššie citovaného bodu 1. XVII. časti nových VPP.
Podľa tvrdenia odporcu, k akceptácii nových VPP zo strany navrhovateľa došlo na základe listiny Stanovisko k zvýšeniu poistného, v ktorej navrhovateľ svoju vôľu prejavil vyplnením tohto formulára a svojim podpisom, s označením dátumu 5.5.2008.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že k platnému uzavretiu dohody, na základe ktorej by došlo k zmene obsahu poistnej zmluvy, v danom prípade nedošlo.
Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.
Podľa ust. § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
Dohoda o zmene záväzkovoprávneho vzťahu je dvojstranný právny úkon, ktorý predpokladá zhodný prejav vôle oboch zmluvných strán smerujúci k zmene zmluvy. Pozostáva z dvoch jednostranných právnych úkonov a to návrhu na zmenu (oferta) a prijatia návrhu na zmenu (akceptácia). Dohoda vzniká prijatím návrhu na zmenu druhou zmluvnou stranou, tzv. akceptáciou ( ust. § 43c v spojení s ust. § 44 ods.1 Občianskeho zákonníka ).
Vzhľadom k tomu, že poistná zmluva bola uzavretá v písomnej forme, v súlade s ust. § 791 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na platnosť právnych úkonov týkajúcich sa poistenia je vždy potrebná písomná forma, musí byť aj dohoda o zmene obsahu poistnej zmluvy uzavretá v písomnej forme.
Podľa ust. § 43c ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh doručený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.
Podľa ust. § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.
V danom prípade je zrejmé, že odporca učinil prejav vôle smerujúci k zmene zmluvy (ofertu) listom zo dňa 22.4.2008, ktorým ponúkol navrhovateľovi 3 alternatívy ďalšieho riešenia poistného vzťahu. Na tento návrh reagoval navrhovateľ Stanoviskom zo dňa 5.5.2008, v ktorom si zvolil alternatívu b). Uvedený úkon
skutočne možno pokladať za akceptáciu, čo by mohlo viesť k záveru, že dňa 12.5.2008 (deň doručenia akceptácie) došlo k uzavretiu dohody o zmene poistnej zmluvy.
Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že zmluvné strany bezprostredne po tom učinili ďalšie úkony, ktoré tento záver neumožňujú. Odporca totiž v liste zo dňa 15.5.2008 (Prepočet a vyčíslenie poistného k poistnému produktu UDP-K) vykonal vyčíslenie navrhovateľom zvolenej alternatívy b) s uvedením konkrétnych finančných parametrov vzťahujúcich sa k zmene zmluvy a zároveň umožnil, aby navrhovateľ svoju pôvodnú voľbu prehodnotil, odstúpil od nej a zvolil si jednu z ďalších dvoch ponúknutých alternatív. Odporca výslovne uviedol, že pokiaľ si navrhovateľ zvolí inú alternatívu, bude pôvodnú voľbu alternatívy b) pokladať za bezpredmetnú.
Z uvedeného vyplýva, že sám odporca inicioval ďalší návrh na zmenu poistnej zmluvy. Z následnej reakcie navrhovateľa nepochybne vyplýva, že ponuku odporcu využil a zvolil si inú alternatívu - alternatívu a). Navrhovateľ tak učinil včas, Stanoviskom zo dňa 11.6.2008, t.j. v lehote stanovenej odporcom v oferte (do 15.6.2008). Týmto úkonom navrhovateľa došlo k akceptácii návrhu odporcu. Pokiaľ potom odporca listom zo dňa 3.12.2008 oznamoval navrhovateľovi, že potvrdzuje prijatie pôvodne zvolenej alternatívy b), tento úkon je vzhľadom na predchádzajúce úkony zmluvných strán, t.j. úkon odporcu zo dňa 15.5.2008 a úkon navrhovateľa zo dňa 11.6.2008, irelevantný.
Zhrnúc vyššie uvedené, neobstojí tvrdenie odporcu, že k zmene poistného vzťahu, vrátane akceptácie nových VPP, došlo na základe Stanoviska navrhovateľa zo dňa 5.5.2008.
Otázkou bolo, či k zmene poistného vzťahu, vrátane akceptácie nových VPP, mohlo dôjsť na základe úkonu navrhovateľa zo dňa 11.6.2008. Odporca totiž tvrdil, že výber alternatívy a) a b) v konečnom dôsledku vedie k rovnakému dôsledku; pri alternatíve b) je rozdiel na poistnom, ktorý vznikol v dôsledku matematického výpočtu v čase uzavretia zmluvy, povinný počas trvania poistného vzťahu doplatiť poistník a pri alternatíve a) tento rozdiel odráta poisťovňa od vyplácaného poistného plnenia po tom, čo nastane poistná udalosť dožitia.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že k zmene poistnej zmluvy, vrátane prijatia nových VPP, nedošlo ani na základe úkonu navrhovateľa zo dňa 11.6.2008, ktorým si zvolil alternatívu b).
Zo Stanoviska navrhovateľa zo dňa 11.6.2008 vyplýva, že si zvolil alternatívu a/, ktorá predstavovala „zachovanie pôvodnej faktickej výšky poistného bez zvyšovania v dôsledku spätného poistno- matematického prepočtu, s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným a prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou, metódou a postupom určeným poisťovňou.“ Súd zdôrazňuje, že voľbu tejto alternatívy je potrebné vnímať v úzkom spojení s listom odporcu zo dňa 15.5.2008 ( ktorý predchádzal voľbe navrhovateľa), v ktorom odporca ozrejmil finančné parametre vzťahujúce sa k alternatíve a); tieto sú totožné s údajmi uvedenými v poistke, vydanej dňa 29.11.1996 k poistnej zmluve (výška poistného, poistnej sumy, doba platenia poistného, doba poistenia).
Súd preto uveril tvrdeniu navrhovateľa, že jeho vôľa nesmerovala k zmene poistnej zmluvy, ale k jej zachovaniu s pôvodným obsahom. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ si zvolil alternatívu a) po tom, čo sa oboznámil s novými finančnými parametrami poistenia podľa alternatívy b), tieto vyhodnotil ako pre neho nevyhovujúce, pretože predstavovali zmenu výšky poistného a znamenali pre neho povinnosť doplatiť poistné vo výške 1.403,74 EUR napriek tomu, že svoju povinnosť platiť poistné po dobu 10 rokov podľa poistnej zmluvy v tom čase už v celom rozsahu splnil. Pokiaľ si potom navrhovateľ zvolil alternatívu a), pričom vychádzal z formulácie samotného odporcu, že pri tejto alternatíve ostáva zachovaná pôvodná výška poistného bez zvyšovania, v spojení s konkrétnymi údajmi odporcu, že pri tejto alternatíve ostávajú finančné parametre poistenia rovnaké, ako boli pôvodne dojednané, je potom zrejmé, že vôľou navrhovateľa bolo zachovať poistnú zmluvu s rovnakým obsahom, ako bola pri jej uzatváraní dojednaná.
Súd zdôrazňuje, že odporcom tvrdený dôsledok zvolenej alternatívy a), t.j. že rozdiel na poistnom, ktorý vznikol v dôsledku matematického výpočtu v čase uzavretia zmluvy, odráta poisťovňa od vyplácaného poistného plnenia, jednoznačne, priamo, zrozumiteľne a jasne z návrhu na zmenu poistnej zmluvy nevyplýva. Ide o klamanie, resp.zavádzanie poistníka, ktoré je zákonom zakázané.
Podľa ust. § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ust. § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Čo sa týka charakteru záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania uzavretím poistnej zmluvy, súd konštatoval, že poistná zmluva nepochybne spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo sporné a ani odporca nespochybňoval, že v predmetnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej resp. obchodnej činnosti (poisťovníctvo) a naopak, navrhovateľ v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti nekonal (§ 52 ods.2 a 3 Občianskeho zákonníka); poistnú zmluvu uzatváral ako fyzická osoba a predmetom poistenia bol život a zdravie osoby navrhovateľa.
Na posúdenie predmetného vzťahu sa vzťahujú aj ustanovenia zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinného od 1.7.2007, keďže k akceptácii nových VPP malo dôjsť úkonom navrhovateľa zo dňa 11.6.2008.
Zákon o ochrane spotrebiteľa č.250/2007 Z.z., v znení účinnom do 31.10.2008, podľa ust. § 1 ods.1 a 2 upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 2 citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, i) službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19. p) obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi, r) podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.
Podľa ust. § 4 ods.5 citovaného zákona, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa ust. § 5 ods.1 citovaného zákona, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.
Podľa ust. § 7 ods.1 citovaného zákona, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa ust. § 7 ods.2 citovaného zákona, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa ust. § 8 ods.1 citovaného zákona, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody.
Podľa ust. § 8 ods.3 citovaného zákona, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Podľa ust. § 8 ods.4 citovaného zákona, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
Podľa ust. § 14 ods.1 citovaného zákona, predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o konečnej cene poskytovanej služby a zreteľne označiť službu cenou alebo informáciu o cene inak vhodne sprístupniť.
Podľa ust. § 14 ods.2 citovaného zákona, informácia o cene, neúplná cena, chýbajúca cena alebo informácia o spôsobe určenia ceny nesmú vzbudzovať dojem, že a) cena je nižšia, ako je skutočná cena, b) určenie ceny závisí od okolností, od ktorých v skutočnosti nezávisí, c) v cene je zahrnutá dodávka výrobku, výkonu, práce alebo služby, za ktoré sa v skutočnosti platí osobitne, d) cena je alebo môže byť zvýšená, znížená alebo nezmenená, aj keď to tak nie je, e) vzťah ceny a užitočnosti ponúkaného výrobku alebo služby zodpovedá skutočnosti, aj keď táto informácia nie je pravdivá.
Čo sa týka úkonu navrhovateľa zo dňa 11.6.2008 (Stanovisko k zvýšeniu poistného), ide o predtlačený formulár odporcu, v ktorom sa skutočne, avšak písmom drobným, menším a menej zreteľným, než ostatný text uvádza, že „Poistenie sa spravuje Všeobecnými poistným podmienkami zo dňa 21.5.2007 v znení ich dodatkov, ktoré boli poistníkovi oznámené ich uverejnením na internetovej stránke www.pcsp.sk <http://www.pcsp.sk>. Poistník súhlasí, aby sa všetky sporné nároky dotýkajúce sa tohto potvrdenia vysporiadali pred špeciálnym súdom postupom podľa časti XV. Všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.5.2007. Tento súhlas je rozhodcovskou doložkou.“
Súd je toho názoru, že v súvislosti s návrhom odporcu na riešenie poistného vzťahu ponúknutím troch alternatív navrhovateľ nemal dôvod rozumne predvídať, že prijatím tejto ponuky sa zaväzuje aj na prijatie nových VPP a už vôbec nemohol predpokladať, že dôsledkom ich prijatia bude aj zníženie výšky poistného plnenia, pretože o tejto zmluvnej podmienke v predmetnej listine niet ani zmienky; práve naopak, odporca ho ubezpečil, že dojednaná výška poistného plnenia ostáva bez zmeny. Napriek tomuto ubezpečeniu je vo formulári vkomponované pristúpenie navrhovateľa k novým VPP, čoho dôsledkom je niečo iné, čo odporca ponúkal (zachovanie pôvodných parametrov zmluvy), čo je nepochybne v rozpore so záujmami navrhovateľa.
Vo vzťahu k ozrejmeniu zámeru, ktorý odporca svojim konaním zrejme sledoval, je potrebné poukázať na všeobecne známu skutočnosť, ktorá vyplýva z rozsiahlej úradnej činnosti súdu, z konaní vedených fyzickými osobami (poistenými) proti odporcovi o určenie, že poistný vzťah trvá, ako aj o zaplatenie
poistného plnenia. Počas trvania poistno-právneho vzťahu zo zmlúv typu ÚDP - K totiž odporca zistil, že dohodnuté poistné nezohľadňuje niektoré budúce plnenia z poistenia, na ktoré sa zaviazal, pretože reálne inkasované poistné je nižšie, ako by podľa poistno-matematických metód a postupov malo byť; k tomuto záveru dospel na základe zistenia orgánu dohľadu nad poisťovníctvom. Uvedenú situáciu vo vzťahu k svojim klientom riešil zaslaním listu označeného ako Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K, ktorým ich vyzval na vyjadrenie svojho stanoviska, pričom im ponúkol 3 alternatívy riešenia ďalšieho trvania poistného vzťahu, s tým, že ak svoj názor v stanovenej lehote nevyjadria a niektorú z alternatív si nezvolia, odporca ako poisťovateľ jednostranne ukončí poistenie podľa alternatívy c/, a klientom poukáže finančné prostriedky predstavujúce odkupnú hodnotu poistenia vo výške určenej odporcom.
Vzhľadom na vyššie uvedené je teda nanajvýš pravdepodobné, že odporca mal záujem riešiť uvedenú situáciu či už zánikom poistných vzťahov, alebo ich zmenou tak, aby bola výška dojednaného poistného v súlade s výslednou sumou poistného plnenia.
Zhrnúc vyššie uvedené, je zrejmé, že odporca, v snahe dosiahnuť zmenu obsahu poistnej zmluvy na základe akceptácie nových VPP, túto zmenu nemienil dosiahnuť transparentným spôsobom, na základe jednoznačne formulovanej oferty, zameranej práve na túto zmenu. Z úradnej činnosti súd je známe, že odporca sa tento zámer snažil dosiahnuť aj v rámci iných úkonov, ktorými poistníkom ponúkal dary (zníženie poistného, balík GSM). V týchto iných úkonoch odporca rovnako neuviedol transparentne, že priznaním zníženého poistného alebo prijatím balíka GSM dôjde aj k zníženiu výšky poistného plnenia, ako aj k ďalším zmenám oproti pôvodnému zneniu poistnej zmluvy a pôvodným VPP. V tejto súvislosti súd podotýka, že odporca nedoručil navrhovateľovi nové VPP, len rovno uviedol, že poistený sa s nimi oboznámil, pretože sú uverejnené na internetovej stránke. Situácia, ktorá nastala v prípadoch poistných zmlúv s produktom UDP-K, na ktorú poistení nemali žiaden dosah a nijako sa na nej nepodieľali, však nemôže byť na ujmu ich práv, vyplývajúcich z poistenia.
Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že odporca ako dodávateľ v snahe dosiahnuť zmenu obsahu poistnej zmluvy, v komunikácii s navrhovateľom uviedol neúplné, nepresné, nejasné údaje, resp. zamlčal údaje o podstatnej obsahovej náležitosti poistnej zmluvy, ktorou je výška poistnej sumy podľa ust. § 788 ods.2 Občianskeho zákonníka a teda, konal v rozpore s ust. § 5 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré zakazuje klamať resp. zavádzať spotrebiteľa takýmto spôsobom. Vedomosť poisteného o skutočnej výške poistného plnenia, ktoré sa mu dostane v prípade dojednaných poistných udalostí, je nepochybne eminentným záujmom a právom každého poisteného. Odporca v danom prípade použil obchodnú praktiku, spočívajúcu v konaní, spôsobe správania alebo vyjadrovania, obchodnej komunikácie. Túto obchodnú praktiku súd pokladá za klamlivú, pretože opomenula podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, uviedla resp. mohla uviesť navrhovateľa ako priemerného spotrebiteľa do omylu a mohla zapríčiniť, že navrhovateľ urobila rozhodnutie, ktoré by inak neurobil (§ 7, § 8 zákona o ochrane spotrebiteľa). Konanie odporcu, ako bolo v tomto konaní preukázané, môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k ponúkanej službe. Úkon, vypracovaný odporcom a predložený navrhovateľovi na podpis vzbudzuje zdanie, ako keby ich obsahom bol len jeden právny úkon - zachovanie poistného vzťahu v nezmenenom stave. Zákon uvedenú praktiku hodnotí ako klamlivú, zavádzajúcu a nekalú. Používanie takejto praktiky zákon o ochrane spotrebiteľa zakazuje (§ 7 ods.1). Súd konštatoval, že vyššie uvedené konanie je v rozpore s dobrými mravmi, tak ako ho definuje ust. § 4 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa; konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že právny úkon, spočívajúci v návrhu odporcu na akceptáciu nových VPP, je absolútne neplatný podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne.
Podmienkou platnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je, aby bol právny úkon učinený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. V opačnom prípade je právny úkon neplatný. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez vôle preto niet ani právneho úkonu.
V posudzovanej veci je zrejmé, že úmyslom navrhovateľa pri podpísaní vyššie uvedeného úkonu bolo zachovanie pôvodného obsahu poistnej zmluvy. Inú vôľu navrhovateľ nemal, nebolo jeho úmyslom a cieľom dosiahnuť zmenu obsahu poistnej zmluvy prijatím nových VPP. V takomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby spotrebiteľa zmeniť existujúci poistný vzťah. Nedostatok vôle navrhovateľa tak spôsobuje aj absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe takéhoto absolútne neplatného právneho úkonu nemohlo dôjsť ani k platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky, nachádzajúcej sa v nových Všeobecných poistných podmienkach pod bodom XV..
Vzhľadom na vyššie uvedený záver je potrebné konštatovať, že poistný vzťah, tak ako bol založený poistnou zmluvou zo dňa 19.11.1996, v spojení s VPP platnými od 1.6.1995, ku dňu dožitia 20.11.2011 platil, resp. trval v pôvodne dojednanom, nezmenenom rozsahu. Vychádzajúc z tohto záveru potom platí, že nie je prípustná redukcia poistného plnenia o nedoplatok na poistnom vo výške 1.403,74 EUR, ani o dlžné administratívne poplatky, pretože takýto postup nevyplýva ani zo zákona, ani z poistnej zmluvy, ani z VPP platných od 1.6.1995; poplatky boli zakotvené až v nových Všeobecných poistných podmienkach platných od 21.5.2007, v časti XVI. označenej ako Sadzobník administratívnych poplatkov. Čo sa týka dlhu na poistnom, z vykonaného dokazovania ( list odporcu zo dňa 22.9.2006 a list odporcu zo dňa 22.1.2008) napokon jednoznačne vyplynulo a sám odporca viac krát deklaroval, že odporca k 20.10.2006 (dojednaná doba platenia poistného) zaplatil poistné včas a v celom rozsahu 82.920 Sk.
Rovnaký záver sa vzťahuje aj na zníženie poistného plnenia o daň z príjmu. Zníženie poistného plnenia z tohto titulu nemá žiaden zmluvný ani zákonný základ. Podľa článku 15 Všeobecných poistných podmienok, platných od 1.6.1995 (Jednorazové plnenie z poistenia pre prípad dožitia) vyplýva, že z poistenia pre prípad dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť poistnú sumu podľa toho, čo bolo v poistnej zmluve dojednané, ak sa poistený dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve. V článku 18 VPP sú upravené obmedzenia z plnenia poisťovne, t.j. v akých prípadoch je poisťovňa oprávnená znížiť alebo neposkytnúť poistné plnenie. Daň z príjmu medzi tieto prípady nepatrí (ani podľa nových VPP). Podľa ust. § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma. Je nepochybné, že najväčší záujem poisteného pri uzatváraní poistnej zmluvy sa vzťahuje na výšku poistného, ktorú bude musieť platiť, dobu platenia poistného, dobu poistenia a predovšetkým, na výsledok poistného vzťahu, ktorým je výška poistného plnenia vo vzťahu k dojednaným poistným udalostiam. Poskytnutie poistného plnenia v prípade poistnej udalosti je základnou podstatou a cieľom poistenia ako takého. Je teda prirodzené, že každý, kto ako poistený vstúpil do poistného vzťahu, dôvodne predpokladá a očakáva, že ak nastane poistná udalosť, dostane sa či už jemu, alebo inej oprávnenej osobe plnenie práve v takej výške, ako sa dohodol. Pokiaľ sa odporca bráni tým, že odvedenie dane z príjmu predstavuje splnenie jeho zákonnej povinnosti voči štátu, je potrebné uviesť, že súdom vyššie uvedené dôvody nepredstavujú rozpor so zákonom; nič nebráni tomu, aby si odporca svoju zákonnú povinnosť v tomto smere splnil. Pokiaľ však táto povinnosť má mať vplyv na iný, súkromný záväzkový vzťah, konkrétne na výšku poistného plnenia, ktoré sa odporca zaviazal vyplatiť, potom je povinný o tom transparentne spotrebiteľa informovať tak, aby tento vedel, že poistné plnenie bude znížené o daň z príjmu.
Zhrnúc vyššie uvedené, súd rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi poistné plnenie v plnom rozsahu, dojednané v poistnej zmluve - t.j. vo výške 5.011,85 EUR.
Navrhovateľ sa popri istine domáhal aj priznania úrokov z omeškania, ktoré v zmysle ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka predstavujú príslušenstvo pohľadávky.
Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 797 ods.3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania od dlžníka, pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku ( § 517 Občianskeho zákonníka). Začiatok omeškania sa odvíja od splatnosti dlhu. Pri určovaní splatnosti poistného plnenia v danom prípade bolo potrebné vychádzať z ust. § 797 ods.3 Občianskeho zákonníka. Odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľovi poistné plnenie v lehote do 15 dní po skončení vyšetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie je pritom potrebné vykonať bez zbytočného odkladu. K tomu, aby mohol začať s vyšetrením potrebným na zistenie rozsahu svojej povinnosti plniť poistenému, musí predchádzať oznámenie poisteného o tom, že poistná udalosť nastala. K uvedenej povinnosti totiž poisteného zaväzuje znenie článku 13 bodu 3 Všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého je ten, komu má z poistnej zmluvy vzniknúť právo na plnenie, povinný poisťovni písomne oznámiť, že k poistnej udalosti došlo a na požiadanie poisťovne predložiť doklady potrebné na výplatu plnenia. V danom prípade nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že právna zástupkyňa navrhovateľa v súlade s článkom 13 bod 3 Všeobecných poistných podmienok listom zo dňa 16.3.2015 oznámila odporcovi, že došlo k poistnej udalosti a vyzvala ho na plnenie. Uvedený list bol odporcovi doručený dňa 20.3.2015. Odporca právnu zástupkyňu navrhovateľa listom zo dňa 26.3.2013 požiadal o vyplnenie a zaslanie nárokového listu. Právna zástupkyňa na tento list nereagovala.
Je teda pravdou, že zo strany navrhovateľa nebola poskytnutá súčinnosť, vyžadovaná odporcom, avšak na strane druhej, vzhľadom na charakter poistnej udalosti, ktorou je dožitie, je zrejmé, že k vyšetrovaniu potrebnému na zistenie rozsahu odporcu plniť, nebola potrebná nejaká osobitná, špeciálna súčinnosť navrhovateľa tak, ako je to obvyklé pri iných typoch poistných udalostí (smrť, úraz), ktoré pre svoju povahu odôvodňujú potrebu dlhšieho časového úseku potrebného na skončenie vyšetrovania. Berúc do úvahy tieto skutočnosti preto súd konštatoval, že splatnosť poistného plnenia nastala uplynutím 15 dní od doručenia žaloby odporcovi. Žaloba mu bola doručená dňa 8.6.2015. 15 dní uplynulo dňa 23.6.2015. súd má za to, že odo dňa, kedy navrhovateľ oznámil odporcovi, že nastala poistná udalosť (20.3.2015) do 23.6.2015 uplynula dostatočne dlhá doba na skončenie vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Odporca mal vedomosť o čísle účtu v peňažnom ústave, na ktoré navrhovateľ žiadal plnenie poukázať; tento údaj odporca uviedol v liste zo dňa 16.3.2015. Odporca sa teda dostal do omeškania dňom, nasledujúcim po uplynutí 15 dní po doručení žaloby, t.j. dňa 24.6.2015. Súd preto navrhovateľovi priznal úroky z omeškania z celej istiny počnúc od 24.6.2015 až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti, o zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 21.11.2011 do 23.6.2015 návrh zamietol, pretože v tomto období odporca ešte v omeškaní nebol.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit. ustanovením nar.vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom v čase omeškania s plnením dlhu. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu bola vo výške 0,05 % ročne; po zvýšení o 5 perc.bodov je výška úrokov z omeškania 5,05 % ročne. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si úroky z omeškania uplatnil v rozsahu vyššom, ako to pripúšťa právny predpis, súd návrh zamietol aj čo do výšky úrokov z omeškania, presahujúcej 5,05 % ročne.
Podľa ust. § 142 ods.3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Posúdiac výsledky tohto konania je zrejmé, že navrhovateľ mal v konaní v prevažnej miere úspech. Neúspech mal len v pomerne nepatrnej časti úrokov z omeškania. Navrhovateľovi teda patrí plná náhrada trov, potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva proti odporcovi.
Trovy navrhovateľa predstavujú trovy právneho zastúpenia, pretože ho v tomto konaní zastupoval advokát. Tento si trovy právneho zastúpenia uplatnil vo výške 717,82 EUR.
Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa vyhl.MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom v čase vykonania úkonov právnych služieb.
Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby sa odvíja z tarifnej hodnoty, ktorou je výška peňažného plnenia, ktorého sa služba týka (v danom prípade suma 5.011,85 EUR) a predstavuje sumu 180,93 EUR. Tarifná odmena v uvedenej výške patrí právnemu zástupcovi za tieto úkony: 1.príprava a prevzatie zastúpenia (2015), 2. návrh na začatie konania (2015), 3. účasť na pojednávaní konanom dňa 21.4.2016 a 4. účasť na pojednávaní konanom dňa 31.5.2016. Spolu tarifná odmena činí 723,72 EUR. Právnemu zástupcovi ďalej patrí tzv.režijný paušál v zmysle ust. § 16 ods.3 cit.vyhlášky vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby, t.j. vo výške 8,39 EUR za 2 úkony, vykonané v roku 2015 a vo výške 8,58 EUR za 2 úkony vykonané v roku 2015, spolu vo výške 33,94 EUR.
Spolu tarifná odmena a režijný paušál činia 757,66 EUR. Súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia len v rozsahu, v akom si ich uplatnil, t.j. vo výške 717,82 EUR (právny zástupca vychádzal pri vyčíslení z nižšej hodnoty tarifnej odmeny za jeden úkon - 170,97 EUR).
Podľa ust. § 149 ods.1 súd uložil odporcovi, aby priznanú náhradu trov zaplatil navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )