Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/114/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu : CD Consulting s.r.o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú ako konateľ koná advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanému : U. M., bytom v T. P., Ul. B. XXX, o zaplatenie 1.002,05 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 21.októbra 2014 č.k. -76 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Rožňava (ďalej len ako „súd prvého stupňa“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 21.10.2014 č.k. -76 žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcom predložená zmenka v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. (zákon zmenkový a šekový) je neplatná, pretože nemá náležitosti podľa § 33 ods. 1 citovaného zákona. Ďalším dôvodom zamietnutia žalobou uplatneného nároku bola skutočnosť, že podľa právnej úpravy vzťahujúcej sa na ochranu spotrebiteľa dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je neprijateľnou, a preto neplatnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Keďže neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a f/ O.s.p.. Navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že súd vykonal dokazovanie listinami, pričom účastníci takéto dokazovanie nenavrhli. Súd mal vychádzať len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonať len dôkazy navrhnuté účastníkmi. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, voči forme a obsahu ktorej zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Neboli splnené podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých účastníkmi konania v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky za žalovaného. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter žalovaného ako spotrebiteľa, pričom žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedomáhal, uplatnenú pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd teda dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Poukázal ďalej na to, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a

nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je pritom platná, je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa pritom aplikáciou zákona č. 191/1950 Sb. nezaoberal, hoci predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Súd ignoroval ust. § 17 cit. zák., v zmysle ktorého žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže urobiť sám žalovaný, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie námietky, je na ňom, aby ich oprávnenosť preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a nie je možné ho preniesť na žalobcu. Za nesprávny považoval aj záver súdu, v zmysle ktorého je zmenka neplatná pre neurčitý údaj splatnosti. Z predloženej zmenky jednoznačne vyplýva, že splatnosť zmenky je určená na videnie, teda po predložení. Veta „na platenie predložiť v lehote štyroch rokoch od vystavenia“ predstavuje prípustnú modifikáciu lehoty na predloženie zmenky k plateniu podľa § 34 ods. 1 tretej vety zákona 191/1950 Sb. Z uvedeného je zrejmé, že splatnosť zmenky nastáva v momente predloženia, pričom predložiť je ju možné v lehote štyroch rokov od jej vystavenia. Po predloží zmenky v lehote štyroch rokov nastáva jej splatnosť. Zo všetkých týchto dôvodov navrhol rozsudok zmeniť.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§ 201, 202 a 204 O.s.p.) posúdil napadnutý rozsudok bez potreby nariadiť odvolacie pojednávanie (§ 214 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť, pretože v konaní došlo k takej vade v procesnom postupe súdu, v dôsledku ktorého účastníkom konania sa odňala možnosť konať pred súdom.

V zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. odvolací súd z úradnej povinnosti je povinný prihliadať na vady konania pred súdom prvého stupňa, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v posudzovanom konaní postupom súdu k takejto vade došlo. Spočíva v tom, že hoci súd prvého stupňa podľa § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil, že vo veci bude verejne vyhlásený rozsudok, následne vec prejednal na pojednávaní, na ktoré nepredvolal účastníkov konania, čím im znemožnil realizáciu ich procesných práv spojených s účasťou na pojednávaní súdu.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci pre takýto postup nie sú splnené podmienky ustanovené v § 101 ods. 2 O.s.p..

Podľa článku 48 ods. 2, vety prvej Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Z citovaného ustanovenia vyplýva základné ústavné právo účastníka konania, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti účastníka konania na súdnom konaní zabezpečuje tak, že (ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak) súdu ukladá, aby na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie účastníkom sa musí doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 O.s.p.). Prejednať vec v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka súd môže pritom iba za splnenia podmienok ustanovených v § 101 ods. 2 O.s.p..

V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď účastníci sú nečinní. Ak riadne predvolaný účastník sa nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, súd vec môže prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Predpokladom uskutočnenia pojednávania a rozhodnutie v neprítomnosti účastníkov preto je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie (§ 115 ods. 2 O.s.p.), ktorý sa nedostaví a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

V posudzovanej veci nepochybne neboli splnené zákonom stanovené podmienky, aby na pojednávaní súdu dňa 21.10.2014 vec bola prejednaná v neprítomnosti účastníkov.

Uznesením zo dňa 3.10.2014 sudkyňa Okresného súdu Rožňava rozhodla, že rozsudok vo veci samej bude verejne vyhlásený na danom súde dňa 21.10.2014 o 9.30 hod., na č. dv. 51. Toto oznámenie na úradnej tabuli súdu bolo vyvesené dňa 6.10.2014 (č.l. 72 spisu). Následne obsahom spisu je zápisnica o vyhlásení rozsudku z 21.10.2014, v ktorej sa konštatuje neprítomnosť účastníkov konania, ďalej z nej vyplýva, že súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise; následne v mene Slovenskej republiky vyhlásil rozsudok.

Vychádzajúc z obsahu spisu je nepochybné, že účastníci konania na pojednávanie súdu, na ktorom dňa 21.10.2014 bola prejednaná ich vec, neboli predvolaní, o tomto pojednávaní nemali vedomosť a nemohli preto realizovať celý rad svojich procesných práv (predniesť alebo doplniť žalobu, resp. brániť sa proti nej, označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, vyjadriť sa k návrhom na dôkazy, ako aj ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, na záver zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci).

Vyššie uvedeným postupom súdu, ktorý je v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom účastníkom konania nepochybne sa odňala možnosť konať pred súdom, pretože sa im znemožnilo uplatniť procesné práva Občianskym súdnym poriadkom im priznané na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov. Z toho dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. musel zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). Z § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. pre odvolací súd vyplýva povinnosť vždy zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v prípade, že ten v konaní predchádzajúcom vydaniu odvolacím súdom preskúmavaného rozhodnutia postupoval v rozpore so zákonom tým spôsobom, že takéto konanie bezprostredne malo za následok odňatie účastníkovi možnosti konať pred súdom.

Vzhľadom na potrebu vykonať dôkaz listinou, po vrátení veci povinnosťou súdu prvého stupňa bude nariadiť pojednávanie, riadne naň predvolať účastníkov konania a umožniť im realizovať všetky ich procesné práva priznané im platným procesným poriadkom tak, ako boli vyššie uvedené.

V novom rozhodnutí opätovne súd rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.