Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Co-112-2014.pdf
PDF · 108.64 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/112/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., E. XXX, proti odporkyni: W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., C. XX, zastúpená: Advokátska spoločnosť, s.r.o., JUDr. Tatiana Timoranská, so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30. októbra 2013 č. k. 9C/58/2008-441, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov patria hnuteľné veci špecifikované vo výroku rozsudku pod bodmi 1. až 84. celkove v hodnote 1.030, 50 eura, ďalej hodnota členského podielu v bytovom družstve v sume 14.107,42 eura, zostatok na vkladnej knižke na heslo "SLAVÍK" vedenej vo VUB a.s., v pobočke Nové Zámky, číslo účtu XXXXXXXXXXXXXX/XXXX, vo výške 3.188,02 eura a zostatok na vkladnej knižke vedenej v Poštovej banke a.s., číslo účtu XXXXXX-XXXXXXXXXX vo výške 340,14 eura. Medzi pasíva zahrnul dlh na úhradách za služby spojené s užívaním bytu v sume 278,83 eura a platbu za poplatok z omeškania v sume 493,99 eura, ktoré zaplatila odporkyňa. Súd vyporiadal BSM účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal hnuteľné veci pod položkami: 1, 10, 11, 13, 17, 20, 23, 24a, 24b, 25, 40, 41, 47, 48, 49, 50,51a, 52b, 52b, 52c, 52d, 56, 58, 59,62, 65, 66a, 66b, 66c, 68b, 70, 71, 73, 76, 81, 83 spolu v hodnote 602 eur, polovicu odplaty za prevod členských práv a povinností k 3 - izbovému nájomnému bytu, nachádzajúcemu sa v G., na C. ul. č. XX v hodnote 7 053,71 eur, zostatok na vkladnej knižke na heslo "SLAVÍK" vedenej vo VUB a.s., v pobočke Nové Zámky, číslo účtu XXXXXXXXXXXXXX/XXXX, v hodnote 3 188,02 eura a polovicu pasív z titulu nedoplatkov súvisiacich s užívaním bytu v hodnote 386,41 eura. Do výlučného vlastníctva odporkyne prikázal hnuteľné veci pod položkami: 4, 6, 7, 15, 16, 21, 29, 36, 39, 42, 43, 44, 46, 52a, 53, 54, 60, 61, 63, 64, 67, 68a, 75, 77, 78, 79, 82, 84, v celkovej hodnote 428,50 eura, polovicu odplaty za prevod členských práv a povinností k bytu v hodnote 7 053,71 eura, zostatok na vkladnej knižke vedenej v Poštovej banke, a.s., pobočka G., číslo účtu XXXXXX-XXXXXXXXXX v hodnote 340,14 eura. Navrhovateľovi uložil titulom úplného vyporiadania BSM povinnosť zaplatiť odporkyni sumu 386,41 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok z hodnoty vyporiadaného majetku BSM v sume 279,50 eura a sumu 247,91 eura titulom trov štátu , do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie a ustanovenia § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka ako aj predchádzajúce zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 9Co/2009/2209-142 zo dňa 14.12.2009, ktorým ako odvolací súd rozhodol o odvolaní navrhovateľa proti v poradí prvému rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20.05.2009 č.k. 9Co/200/2009-142 . Za preukázané považoval, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 9C/168/2003-30 zo dňa 06.02.2004, právoplatné dňa 10.03.2005. Ďalším rozsudkom Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 16C/64/2005 bolo právo spoločného nájmu rozvedených manželov k 3-izbovému bytu č. 2, na I. poschodí na ul. C. XX v G. zrušené a za výlučnú nájomníčku a členku družstva bola určená odporkyňa s tým, že navrhovateľovi bola uložená povinnosť byt vypratať do 15 dní od zabezpečenia mu náhradného bytu odporkyňou. Zo zápisnici o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu a Rozhodnutím o pridelení družstevného bytu zo dňa 7.9.1987 mal súd za preukázané, že predmetný byt účastníci nadobudli počas trvania manželstva.Po rozvode manželstva medzi účastníkmi nedošlo k dohode o vyporiadaní celého BSM, preto navrhovateľ podal dňa 10.03.2008 návrh na vyporiadanie BSM, v ktorom navrhol hnuteľné veci prikázať každému z účastníkov podľa ich čiastočnej dohody zo dňa 12.05.2008, v ktorej si podelili niektoré hnuteľné veci. Ďalej žiadal vyporiadať hodnotu členského podielu družstevného bytu, ktorý nadobudli počas trvania manželstva a ktorého výlučnou nájomníčkou sa stala odporkyňa s tým, že z titulu celkového vyporiadania uvedenej masy BSM mu odporkyňa zaplatí sumu pripadajúcu na vyrovnanie jeho podielu. Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, pretože do masy BSM patria aj ďalšie hnuteľné veci, zostatok peňažných prostriedkov na vkladných knižkách vedených vo VÚB a.s. pobočka Nové Zámky, v SLSP a.s., pobočka Nové Zámky a Poštovej banke a.s. pobočka Nové Zámky, ďalej dve osobné motorové vozidlá zn. Škoda, 120L a Felícia, ktoré nadobudli počas trvania manželstva a do pasív nedoplatky za služby spojené s užívaním bytu spolu v sume 772,82 eura, ktorá vyrovnala výlučne ona. Súd po vykonaní dokazovania do masy BSM zahrnul hnuteľné veci pod položkami 1. až 84., ktorých hodnotu určil na základe znaleckého posudku č. 37/2012 znalca Ing. Vladimíra Adámka. Ďalej do masy BSM zahrnul zostatok na vkladnej knižke na heslo "Slavík", vedenej vo VÚB a.s., v pobočke L. X., č. ú. XXXXXXXXXXXXXX/XXXX, so zostatkom ku dňu právoplatnosti rozvodu 10.03.2005 v sume 3188,02 eura. Pokiaľ išlo o zostatok na vkladnej knižke zriadenej v SLSP a.s., pobočka Nové Zámky, v sume 3.964,15 eura tento nezahrnul do masy BSM, pretože išlo o hromadný - analytický účet SLSP, a.s., pobočka Nové Zámky s názvom mimoemisné zrušenie vkladov, s tým, že pôvodne tento peňažný ústav viedol na meno navrhovateľa vkladnú knižku pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorá bola dňa 05.09.2005 zrušená a vtedy navrhovateľ hotovostným výberom vybral z nej sumu 3.964,15 eura (119 514,50 Sk) a po jej zrušení navrhovateľ bol priamo na mestskej pobočke v Nových Zámkoch a požiadal o zrušenie pôvodnej vkladnej knižky č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorá bola vedená MsP Galanta. Aby bolo možné vykonať mimoemisné zrušenie vkladnej knižky v Nových Zámkoch bol vykonaný mimoemisný prevod na analytický účet č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, s názvom "Mimoemisné zrušenie vkladov v SKK". Z týchto dôvodov nebolo možné zostatok na účte zahrnúť do masy BSM. Ďalej do masy BSM zahrnul aj zostatok na vkladnej knižke vedenej v Poštovej banke , a.s. ktorá bola založená počas trvania manželstva a prvý vklad bol vykonaný dňa 27.2.2005 na sumu 340,14 eura, ktorý zároveň predstavuje zostatok ku dňu zániku manželstva, pretože žiadny iný pohyb na tejto vkladnej knižke nebol uskutočnený a obaja účastníci súhlasili s tým, aby tento zostatok bol zaradený do masy BSM. Do masy BSM súd zahrnul aj odplatu za prevod členských práv a povinností (správne hodnotu členského podielu) k 3- izbovému družstevnému bytu nachádzajúceho sa v G., pretože tento byt nebol vo vlastníctve účastníkov konania, ale po zrušení spoločného nájmu bytu došlo k prevodu členských práv a povinností a členstva v bytovom družstve na odporkyňu. Pri výške hodnoty členského podielu súd vychádzal z potvrdenia realitnej kancelárie zo dňa 6.5.2008, podľa ktorej hodnota za prevod členských práv k obdobnému bytu v G. sa ku dňu 10.03.2005 pohybovala v rozpätí od 400.000,- Sk do 450.000,- Sk. Preto súd stanovil odplatu za prevod týchto členských práv a povinností k bytu účastníkov na sumu 14.107,42 eura, (425.000,- Sk), s ktorou účastníci konania súhlasili. Súd neprihliadal na námietky navrhovateľa týkajúceho sa jeho nároku na tento byt, pretože táto otázka nie je predmetom konania o vyporiadanie BSM. V súvislosti s predmetným bytom boli spojené aj pasíva patriace do BSM v celkovej hodnote 772,82 eura, ktorá suma predstavuje dlh na úhradách za služby spojené s užívaní bytu v sume 278,83 eura a platbu za poplatok z omeškania v sume 493,90 eura, pričom tento dlh vznikol za obdobie, keď predmetný byt užívali účastníci spoločne ako manželia a odporkyňa celý nedoplatok uhradila. Odporkyňa žiadala do masy BSM zahrnúť aj motorové vozidlá a to Škoda Felicia s R.: NZ-XXXAY, Škoda 120L , zn. VOLGA 24 a motocykel zn. CZ 175. Súd však tieto vozidlá a motocykel nezahrnul do masy BSM, pretože vlastníkom vozidla zn. Škoda Felicia s EČV: NZ-XXXAY, E. XXXL a držiteľom osvedčenia bol E. T., nar. XX.X.XXXX teda otec navrhovateľa, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie po ňom bolo vedené na Okresnom súdu Nové Zámky, pod č. k. 8D/152/2008-61 zo dňa 08.02.2012, ktoré osvedčenie nadobudlo právoplatnosť 08.02.2012, s tým, že do súpisu aktív dedičstva bolo zaradené vozidlo zn.Škoda Felícia zo zostatkovou hodnotou 400,- eur a nadobudol ho do vlastníctva navrhovateľ. Ďalej vozidlo zn. Škoda 120L bolo odpredané za šrotovú hodnotu za súhlasu odporkyne a peniaze boli spotrebované počas trvania manželstva a ďalšie motorové vozidlo zn. VOLGA 24 a motocykel zn. CZ 175, boli tiež vyradené z evidencie, motocykel dňa 19.03.1999 a os. mot. vozidlo VOLGA 24 dňa 07.04.2000, teda počas trvania manželstva a tieto peniaze sa spotrebovali, preto nemohli tvoriť predmet
BSM. Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa určil hodnotu hrubej masy BSM v sume 18 666,08 eura (602 + 428,50 + 14 107,42 + 3188,02 + 340,14), hodnotu pasív v sume 772,82 eura, v dôsledku čoho čistá hodnota BSM po odrátaní pasív je v sume 17.893,26 eura (18 666,08 eura - 772,82 eura a ideálny podiel každého z účastníkov konania je 8.946,63 eura. Súd pri vyporiadaní postupoval tak, že hodnotu členského podielu k 3-izbovému bytu v sume 14.107,42 eura rozdelil účastníkom konania na polovicu, teda každému prináleží suma 7.053,71 eura s tým, že navrhovateľovi okrem tejto sumy prikázal do výlučného vlastníctva aj hnuteľné veci v celkovej hodnote 602,- eur, ďalej mu prikázal zostatok na vkladnej knižke na heslo "SLAVÍK" v peňažnom ústave VÚB a.s., pobočka Nové Zámky, č. ú. XXXXXXXXXXXXXX/XXXX v hodnote 3188,02 eura, keďže táto vkladná knižka netvorila majetok po poručiteľovi nebohom E. T. staršom tak, ako to tvrdil navrhovateľ a tiež mu prikázal polovicu hodnoty pasív z titulu nedoplatkov súvisiacich s užívaním bytu a to v sume 386,41 eura. Navrhovateľ tak nadobudol majetkovú hodnotu z masy BSM v sume 11 230,14 eura. Odporkyni súd prikázal do výlučného vlastníctva hnuteľné veci v celkovej hodnote 428,50 eura, ďalej polovicu hodnoty členského podielu k bytu v sume 7 053,71 eura, zostatok na vkladnej knižke vedenej v Poštovej banke a.s., pobočke Palárikovo, č. ú. XXXXXX-XXXXXXXXXX, v sume 340,14 eura . Odporkyňa tak nadobudla majetkovú hodnotu z masy BSM v sume 7 822,35 eura. Vzhľadom na to, že z čistej hodnoty BSM každý z účastníkov konania by mal dostať 8 946,63 eura, pričom navrhovateľ dostal 11.230,14 eura (602 eur + 3188,02 eura + 7053,71 eura + polovicu pasív 386,41 eura) teda viac o 2 283,51 eura, naproti tomu odporkyňa, ktorá má dostať 8 946,63 eura, dostala len 7 822,35 eur, od ktorej sumy súd odrátal sumu 772,82 eura, v dôsledku čoho hodnota podielu, ktorú nadobudla odporkyňa z masy BSM predstavuje 7 049,53 eura. Podiel odporkyne oproti podielu navrhovateľa predstavuje menej o sumu 1.897,10 eura. Z uvedených dôvodov súd titulom úplného vyrovnania z predmetu BSM uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni sumu 386,41 eura, keď od sumy 2.283,51 eura , o čo mal viac navrhovateľ, odpočítal sumu 1.897,10 eura, o čo menej dostala odporkyňa . Ďalej súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu trov štátu , ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním v celkovej sume 247,91 eura, za znalecký posudok č.37/2012 bola znalcovi priznaná znalecká odmena vo výške 595,82 eura mu bola vyplatená zo zálohy zloženej pod položkou denník D14 45/12 v sume 50,- eur, ktorú zaplatila preddavkovo odporkyňa a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol uznesením súdu pod č. k. 9C/58/2008-224 zo dňa 28.04.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.2011, oslobodený od zaplatenia súdnych poplatkov ako aj trov znaleckého dokazovania, tak podiel, ktorý pripadá na zaplatenie trov štátu znaleckého dokazovania na odporkyňu predstavuje hodnotu 247,91 eura (595,82 eura : 2 = 297,91 eura - 50 eur zaplatený preddavok = 247,91 eura). Súd zaviazal odporkyňu aj na zaplatenie súdneho poplatku za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa položky 6b Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. v znení platných zmien a doplnkov (v znení platnom do 31.12.2008) v sume 279,50 eura. Napokon rozhodol o náhrade trov konania účastníkov podľa § 142 ods. 2 OSP tak, žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže obaja účastníci mali v konaní úspech pomerný.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd nesprávne určil masu BSM a nesprávne vykonal vyporiadanie. Poukázal na to, že odporkyňa v konaní uviedla, že spoločný dlh na nájomnom zaplatila z peňazí požičaných od jeho brata, avšak súd to nezohľadnil, hoci to potvrdil aj jeho brat, preto odmieta platiť dlh odporkyni na nájomnom v sume 386,41 eura. Navrhuje, aby súd opätovne posúdil jeho dlh na nájomnom , ktorý by mal byť len v sume 246,99 eura (7.441 Sk) ako to uvádzala odporkyňa. Ďalej nesúhlasil, aby finančné prostriedky na vkladnej knižke pod heslom „Slavík" boli zaradená do masy BSM, pretože túto vkladnú knižku založil jeho otec a táto patrila jemu. Je pravdou, že bol otcom splnomocnený, keďže bol zdravotne ťažko postihnutý , aby tieto peniaze vybral na jeho zdravotnú starostlivosť, na pomník a pod. Tieto peniaze sa už dávno minuli a odporkyňa v žiadnom prípade nemá nárok na otcove úspory. Ďalej namietal, že súd nezahrnul do BSM vkladnú knižku č. XXXXXX- XXXXXXXXXX vedenú v Poštovej banke a.s., založenú počas manželstva, hoci patrí do BSM . Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že skutočnosti namietané navrhovateľom v odvolaní, boli už namietané aj v priebehu konania a súd prvého stupňa sa týmito skutočnosti v plnom rozsahu aj vyporiadal. Vyporiadanie BSM korešponduje so zisteným skutkovým stavom a zodpovedá zásadám pre vyporiadanie BSM podľa ust. § 150 Obč. zákonníka.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa § 149 ods. 3 OZ ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ust. § 143 OZ patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Ak niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré zistené veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverne spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec do vyporiadania nepatrí. Ak svoje tvrdenie nepreukáže a inak je preukázané, že táto vec za trvania manželstva účastníkov existovala, platí zásada, že vec patrí do BSM a treba ju vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku Predmetom BSM sú pritom všetky hmotné veci (hnuteľné i nehnuteľné), ktoré nadobudol niektorý z manželov zákonom dovoleným spôsobom za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, veci ktoré podľa povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jedeného z manželov a s výnimkou vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jedného z manželov, ktorá mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 OZ). Z tohto vyplýva, že z BSM zákon vyníma veci v prípade ktorých je na mieste, aby so zreteľom na spôsob ich nadobudnutia alebo účel, tvorili oddelený majetok manželov. Veci získané darovaním nadobúda obdarovaný manžel tiež do svojho oddeleného vlastníctva. Pokiaľ obdarovaní boli obaja manželia spoločne, získavajú vec do podielového spoluvlastníctva. Aké budú ich podiely, závisí od obsahu darovacej zmluvy alebo sa použije zákonná domnienka, že podiely oboch obdarovaných manželov sú rovnaké. Pri rozhodovaní o návrhu na vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi účastníkov v tom smere, ako má vyporiadanie vykonať. Je však povinný zisťovať, čo patrí do BSM, lebo vyporiadanie sa musí týkať celého majetku. Pohľadávky a dlhy manželov, ktoré vznikli za trvania manželstva, teda za trvania BSM, sa vyporiadajú primerane podľa § 149 a § 150. Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však týka len vzťahov medzi manželmi a nijako nemôže zasahovať do práv a povinností tretích osôb. Súd pri vyporiadaní vychádza z kogentného ust. § 150 OZ. Účastníkom z odôvodnenia rozsudku musí byť tak jasné, z čoho súd pri rozhodovaní vychádzal a ktoré veci podľa zistenia súdu do BSM patrili. Z odôvodnenia rozsudku musí byť teda jasné, čo všetko bolo predmetom tohto spoluvlastníctva ku dňu jeho zániku a na základe akých dôkazov súd tú-ktorú vec, investície, dlhy a pohľadávky do vyporiadania pojal. Základným predpokladom pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho zánik. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy. O vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení rozsudku. Do celkovej bilancie musia byť zahrnuté nielen všetky veci (súčet ich hodnôt), ale aj ostatný majetok, vrátane pohľadávok a dlhov (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.6Cdo/128/2012 zo dňa 30. januára 2013).
Z obsahu spisu je preukázané, že účastníci boli manželia od 20.08.1983 a ich manželstvo zaniklo rozvodom dňa 10.03.2005. Počas trvania manželstva nadobudli majetok , ktorý si však po rozvode manželstva nevyporiadali dohodou, preto na návrh navrhovateľa podaný na súd dňa 10.03.2008 t.j.
v lehote do 3. rokov od zániku BSM (§ 149 ods. 4 OZ) rozhodol o vyporiadaní BSM súd. Z výroku napadnutého rozsudku je zrejmé, že do masy BSM súd zahrnul majetok ku dňu zániku BSM t.j. 10.03.2005 tvoriaci aktíva - hnuteľné veci špecifikované vo výroku rozsudku bod bodmi 1. až 84. v celkovej hodnote 1.030,50 eura (rozsah hnuteľných vecí ani ich hodnotu určenú znalcom účastníci nenamietali), ďalej hodnotu (nesprávne odplatu za prevod) členského podielu v stavebnom bytovom družstve k 3 izbový nájomnému bytu, nachádzajúceho sa E. v hodnote 14.107,42 euro (ani túto sumu účastníci nenamietali), zostatok na vkladnej knižke na heslo „Slavík" vedenej vo VÚB, a.s. č. účtu XXXXXXXXXXXXXX/XXXX vo výške 3.188,02 eura (navrhovateľ nesúhlasil s jej vyporiadaním tvrdiac, že nepatrí do BSM), zostatok na vkladnej knižke vedenej v Poštovej banke, a.s. č. XXXXX- XXXXXXXXXX vo výške 340,14 eura (účastníkmi nenamietaná) a ako pasíva- dlhy na úhradách za služby spojené s užívaním bytu spolu vo výške 772,82 eura (navrhovateľ namietal výšku dlhu).
Pokiaľ išlo o zostatok na vkladnej knižke na heslo "Slavík", vedenej vo VÚB a.s. odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že patrí do BSM, pretože v konaní bolo preukázané, že táto knižka existovala počas trvania manželstva účastníkov, bola založená navrhovateľom dňa 19.08.1991 (č.l. 179 spisu a čl. 59 - 60 spisu) pričom bola dňa 05.09.2005 navrhovateľom ako vkladateľom zrušená s tým, že ku dňu 07.03.2005 tam bol zostatok 3 188,02 eura a preto bolo potrebné túto sumu zahrnúť do masy BSM. Tvrdenia navrhovateľa v odvolaní, že tieto peňažné prostriedky nemali byť zahrnuté do masy BSM, pretože patrili jeho otcovi a dávno sa spotrebovali, súd prvého stupňa správne vyhodnotil ako nedôvodné, pretože táto vkladná knižka bola založená navrhovateľom počas trvania manželstva, pričom bolo preukázané, že táto vkladná knižka nepatrila do majetku poručiteľa E. (otca navrhovateľa) ako to tvrdil navrhovateľ a nebola prejednaná v rámci dedičského konania po otcovi navrhovateľa . Uvedené vyplýva z obsahu pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 8D/152/2008, Dnot 12/2012. Na to, aby bol zostatok finančných prostriedkov na tejto vkladnej knižke vylúčený z masy BSM, musel by navrhovateľ nad akúkoľvek pochybnosť preukázať (nielen tvrdiť), že tieto finančné prostriedky patrili jeho otcovi a na čo sa použili, čo však v konaní nepreukázal.
Súd prvého stupňa do masy BSM správne zahrnul aj zostatok na vkladnej knižke vedenej v Poštovej banke, a.s. po zistení, že bola založená počas trvania manželstva účastníkov odporkyňou, prvý vklad bol vykonaný dňa 27.2.2005 na sumu 340,14 eura (10.247,- Sk), ktorý zároveň predstavuje zostatok ku dňu zániku BSM. Súd prvého stupňa tento zostatok správne zahrnul do masy BSM a vyporiadal, preto námietka navrhovateľa, že súd tieto finančné prostriedky nevyporiadal, je nedôvodná. Masu BSM tak tvorí hodnota členského podielu k družstevnému bytu, nachádzajúci sa v G., na C. ul. XX. v sume 14.107,42 eura, ktorú účastníci nenamietali v konaní. Zahrnutie členského podielu v stavebnom bytovom družstve do masy BSM je odôvodnené tým, že ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je spoločným majetkovým právom manželov a teda tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prípade, ak v čase do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd rozhodne o zrušení práva spoločného nájmu rozvedených manželov k družstevnému bytu a o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, patrí členský podiel už len jednému z rozvedených manželov. Treba však zdôrazniť, že členský podiel v družstve, ako pôvodne spoločné majetkové právo manželov, sa stáva majetkovým právom jedného z rozvedených manželov len vo vzťahu k družstvu (k tretím osobám). Táto skutočnosť nič nemení na tom, že hodnota členského podielu zostáva naďalej ku dňu zániku BSM spoločným majetkovým právom manželov, lebo rozhodnutím súdu o zrušení práva spoločného nájmu a o zániku spoločného členstva v družstve, nedochádza k jeho vyporiadaniu. Toto rozhodnutie totiž neurčuje, akú náhradu na vyporiadanie členského podielu má zaplatiť ten z rozvedených manželov, ktorý sa stal výlučným členom družstva, druhému manželovi. Vo vzťahu medzi rozvedenými manželmi zostáva teda už iba vyporiadať jeho hodnotu, keďže o prikázaní členského podielu súd už rozhodol v rámci konania o zrušenie práva spoločného nájmu.
S poukazom na uvedené súd prvého stupňa nesprávne postupoval, pretože do výlučného vlastníctva odporkyne mal prikázať celú hodnotu členského podielu v sume 14.107,42 eura, ktorý nadobudla odporkyňa. na základe rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 25.08.2005 č. k. 16C/64/2005-44 , právoplatný dňa 08.11.2005. Súd prvého stupňa preto nesprávne vyporiadal toto majetkové právo účastníkov konania tak, že polovicu hodnoty prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa a druhú polovicu do výlučného vlastníctva odporkyne. Je nesporným, že na základe rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 25. 08. 2010 č. k. 16C/64/2005 sa nadobúdateľkou členského podielu stala odporkyňa. Hodnota členského podielu patrí do masy BSM účastníkov, pretože členský podiel ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol spoločným majetkovým právom účastníkov
konania. Súd prvého stupňa síce správne rozhodol, keď aj tento majetok účastníkov konania zahrnul do masy BSM, ale pri vyporiadaní nepostupoval správne, pretože nezohľadnil tú skutočnosť, že odporkyňa sa po zrušení práva spoločného nájmu bytu stala výlučnou nájomníčkou bytu a členkou družstva. Hodnotu členského podielu k družstevnému bytu v sume 14.107,42 eura bolo preto potrebné prikázať do výlučného vlastníctva odporkyne. Keďže členský podiel nepochybne predstavuje majetkovú hodnotu, z hľadiska tohto zákonného ustanovenia ho treba zahrnúť medzi tzv. ostatné majetkové práva manželom spoločné. Pre toto právo primerane platí to, čo o ostatných hnuteľných veciach a nehnuteľnostiach, a pokiaľ by nedošlo k jeho vyporiadaniu v súdnom konaní o vyporiadanie BSM, pretransformovalo by sa do režimu podielového spoluvlastníctva s tým, že podiely oboch sú rovnaké (pokiaľ by nebol preukázaný dôvod pre určenie iných podielov v zmysle ust. § 150 OZ). V takom prípade by sa už vykonalo vyporiadanie podielové spoluvlastníctvo a to na návrh toho z manželov, ktorý sa nestal ďalším nájomcom bytu a členom družstva, podľa zásad uvedených v § 142 Občianskeho zákonníka a nie za použitia § 150 Občianskeho zákonníka.
fV danom prípade súd síce správne ustálil rozsah a hodnotu hnuteľných vecí patriacich do masy BSM, ako aj pasíva- spoločný dlh na úhradách za služby spojené s užívaním bytu v sume 278,83 eura a platbu za poplatok z omeškania v sume 493,99 eura, t.j. spolu v sume 772,82 eura, ktorý vznikol počas trvania manželstva, ale nesprávne vykonal vyporiadanie. Súd nesprávne postupoval, keď hodnotu členského podielu v bytovom družstve prikázal každému z účastníkov v polovici (z dôvodov vyššie uvedených) a nesprávne postupoval aj pri vyporiadaní dlhu, ktorý prikázal v polovici každému z manželov, hoci bolo potrebné tento dlh odpočítať od aktív BSM a až následne zohľadniť to, čo odporkyňa mala zaplatiť na spoločnom dlhu za navrhovateľa. Z obsahu spisu ale vyplýva, že spoločný dlh účastníkov vo výške 772,82 eura, ktorý celý uhradila bytovému družstvu odporkyňa, bol podľa potvrdenia družstva (v spise na č.l. 87) uhradený dňa 30.06.2004, čo je pred zánikom BSM t.j. pred 10.03.2005. Súd prvého stupňa však nesprávne vychádzal zo záveru, že tento dlh zaplatila odporkyňa po rozvode manželstva a preto má nárok na úhradu polovici dlhu ktorý zaplatila za navrhovateľa. V tomto smere bolo potrebné zaoberať sa tým, z akých prostriedkov odporkyňa dlh zaplatila, pretože súd by mohol vyporiadavať tento dlh, ktorý vznikol počas trvania manželstva, len v prípade, ak by ho odporkyňa zaplatila zo svojich výlučných finančných prostriedkov, pretože ak bol uhradený počas trvania manželstva platí, že bol uhradený zo spoločných finančných prostriedkov, pokiaľ nie je preukázaný opak.
Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí hodnotu aktív (hodnota vecí a pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez dlhov ako rozdiel medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočíta v plnej výške) a až z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody k zmene kvantitatívneho podielu. Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné zvýšiť alebo znížiť tento jeho podiel v rozsahu, v akom sa mu dostalo alebo nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp. čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh. Rozdiel medzi takto stanovenými podielmi u každého z manželov a podielom, ktorý každému z manželov patrí, musí byť rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov.
Súd prvého stupňa v danom prípade, najmä pri vyučtovaní, v zmysle uvedených zásad nepostupoval. Súd prvého stupňa zistil správne hodnotu jednotlivých vecí (aktív) tvoriacich masu BSM ale nesprávne postupoval pri zistení dlhu a následne nesprávne postupoval pri zistení celkového majetku bez dlhov a stanovení hodnoty podielu, ktorú mal každý z manželov dostať.
Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý nie je vecne správny podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa bude postupovať vo vyššie uvedenom smere a následne opätovne rozhodne, pričom vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne uvedie, nielen veci patriace do BSM ale predovšetkým spôsob vyporiadania- matematický postup tak, aby bol preskúmateľný. Svoje rozhodnutie zdôvodní v intenciách § 157 ods. 2 OSP tak, aby bolo presvedčivé, jasné a zrozumiteľné. V novom konaní rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách celého konania vrátane tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP). Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 OSP).
Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.