Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1Cb-81-2015.pdf
PDF · 98.53 KB
No categories available
1Cb/81/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Janou Dubivskou v právnej veci žalobcu FECUPRAL, spol. s r.o., so sídlom Ľudovíta Štúra 17, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 36 448 974, právne zastúpený Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, proti žalovanému PAVLIČKO, s.r.o., so sídlom Osikov 237, 086 42 Osikov, IČO: 44 020 848, o zaplatenie úroku z omeškania takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 04.06.2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.06.2014, v spojení s jej doplnením zo dňa 23.06.2014 a zo dňa 04.06.2014 v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 1Cb/130/2014 voči žalovanému domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 73,55 Eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 73,55 Eur od 20.03.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom neuhradenia ceny za zneškodnenie odpadu v zmysle Zmluvy číslo 96/2012 o ekologicky nezávadnom zneškodnení odpadov uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 09.10.2012. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy z neuhradenej faktúry číslo 1400270, avšak žalovaný si svoju povinnosť nesplnil. Pred začatím prvého pojednávania žalobca podaním zo dňa 23.03.2015, doručeným tunajšiemu súdu elektronicky dňa 24.03.2015, oznámil, že vzhľadom na vyjadrenie žalovaného zo dňa 27.10.2014 je zrejmé, že žalovaný si svoju povinnosť voči žalobcovi splnil po podaní žaloby, preto sa žalobca voči nemu domáha už len zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 73,55 Eur od 20.03.2014 do 10.06.2014, čo uviedol aj vo svojich podaniach zo dňa 20.01.2015, 18.11.2014 a zo dňa 05.11.2014, preto súd v súlade s ustanovením § 96 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) uznesením zo dňa 24.03.2015 číslo konania 1Cb/130/2014-93 konanie v rozsahu späťvzatia, teda v časti o zaplatenie istiny 73,55 Eur zastavil, nárok žalobcu v prevyšujúcej časti, t. j. v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 73,55 Eur od 20.03.2014 10.06.2014, vylúčil na samostatné konanie a vyslovil, že o trovách celého konania bude rozhodnuté v konaní o vylúčenej veci. Citované uznesenie ohľadne výroku o vylúčení veci na samostatné konanie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.04.2015 a ohľadne výroku o zastavení konania a trovách konania dňa 15.05.2015.
V priebehu tohto konania podaním zo dňa 07.09.2015 doručeným súdu dňa 10.09.2015 žalobca navrhol, aby súd v zmysle § 95 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku pripustil zmenu žaloby a žalovaného zaviazal na zaplatenie 0,05 % denného úroku z omeškania zo sumy 73,55 Eur od 20.03.2014 do 10.06.2014 a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca poskytol žalovanému služby v súlade so Zmluvou číslo 96/2012 o ekologicky nezávadnom zneškodnení odpadov zo dňa 09.10.2012.
Za poskytnuté služby vystavil žalobca Faktúru číslo 1400270, ktorú však žalovaný neuhradil do dátumu jej splatnosti 19.03.2014. Dňom 20.03.2014 sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojich záväzkov voči žalobcovi. Táto skutočnosť preto zakladá právny nárok žalobcu na úroky z omeškania. V súlade s článkom III. bod 3.5 Zmluvy, ak nesplní objednávateľ platbu za prácu v termíne uvedenom na faktúre, zhotoviteľ si vyhradzuje právo požadovať od objednávateľa úroky z omeškania vo výške 0,05 % z nesplnenej platby za každý deň omeškania. Uznesením zo dňa 13.10.2015 číslo konania 1Cb/81ú2015-45 súd pripustil zmenu žaloby v navrhovanom znení. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.11.2015.
Predmetom tohto konania je tak po čiastočnom zastavení konania v pôvodnom konaní a po pripustení zmeny žaloby v priebehu tohto konania zaplatenie sumy úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 73,55 Eur od 20.03.2014 do 10.06.2014 a náhrada trov konania titulom neskorej úhrady faktúry za zneškodnenie odpadu v zmysle Zmluvy o ekologicky nezávadnom zneškodnení odpadov po lehote splatnosti (§ 269 odsek 2 v spojení s § 365 a § 369 Obchodného zákonníka).
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Bardejov spisová značka 1Cb/130/2014, a to najmä s obsahom žaloby zo dňa 04.06.2014, s fotokópiou faktúry číslo 1400270 zo dňa 05.03.2014, s originálom a fotokópiou Zmluvy číslo 96/2012 o ekologicky nezávadnom zneškodnení odpadov, s podaním žalobcu zo dňa 23.06.2014 a zo dňa 04.06.2014, s vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 27.10.2014 spolu s fotokópiou výpisu z účtu v banke o úhrade sumy 73,55 Eur, s fotokópiou Záznamu o prevádzke vozidla nákladnej dopravy zo dňa 26.02.2014, s podaním žalobcu zo dňa 05.11.2014, s podaním žalovaného zo dňa 18.11.2014, s podaním žalobcu zo dňa 18.11.2014 a zo dňa 20.01.2015 spolu s fotokópiou výpisu z účtu v banke, s podaním žalovaného zo dňa 10.02.2015, s obsahom uznesenia Okresného súdu Bardejov zo dňa 24.03.2015 číslo konania 1Cb/130/2014-93, ktorým súd konanie v rozsahu späťvzatia zastavil a v prevyšujúcej časti nárok žalobcu vylúčil na samostatné konanie, s obsahom podania žalovaného zo dňa 29.06.2015, s podaniami žalobcu zo dňa 06.07.2015, zo dňa 13.07.2017, zo dňa 27.07.2015, zo dňa 07.09.2015, s obsahom uznesenia Okresného súdu Bardejov zo dňa 13.10.2015 číslo konania 1Cb/81/2015-45, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, so zápisnicou z pojednávania zo dňa 18.04.2016, s vyjadrením žalovaného zo dňa 27.04.2016, s podaním žalobcu zo dňa 24.05.2016 a zistil tento skutkový stav:
Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 09.10.2012 Zmluvu číslo 96/2012 o ekologicky nezávadnom zneškodnení odpadov, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako odberateľa odpadu na základe písomnej alebo telefonickej požiadavky žalovaného ako pôvodcu odpadu zabezpečiť jeho odber za čo bol žalovaný ako pôvodca odpadu povinný zaplatiť cenu za zneškodnenie odpadu stanovenú v bode II. zmluvy za mernú jednotku zneškodňovaného odpadu. Cena za dopravu jednotlivými vozidlami bola stanovená v článku III. bod 3.2. zmluvy. Žalobca vykonal na základe uvedenej zmluvy dňa 26.02.2014 pre žalovaného odber odpadu, za čo mu bola vystavená faktúra č. 1400270 na sumu 73,55 Eur s dátumom splatnosti dňa 19.03.2014. Po podaní žaloby dňa 04.06.2014 žalovaný dňa 10.06.2014 uhradil istinu v sume 73,55 Eur. Po čiastočnom zastavení konania v rozsahu žalovaným uhradenej istiny a po pripustení zmeny žaloby sa tak žalobca domáha voči nemu zaplatenia úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy istiny 73,55 Eur od 20.03.2014 do 10.06.2014.
Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 27.10.2014, podanom osobne na súde dňa 28.10.2014, uviedol, že k uvedenej úhrade došlo z jeho strany aj napriek tomu, že s výškou 73,55 Eur nesúhlasil, nakoľko si žalobca v zázname o prevádzke vozidla nákladnej dopravy číslo 0161413 zo dňa 26.02.2014 uplatnil cenu za prepravu nákladu na trase Prešov - Osikov v rozsahu 44 km, napriek tomu, že skutočná vzdialenosť medzi oboma miestami je 28,1 km, na trase Osikov - Bardejov v rozsahu 19 km a na trase Bardejov - Prešov v rozsahu 42 km, teda celkom za 105 km. Žalobca má sídlo v Prešove, žalovaný má sídlo v Osikove. Ak teda v čase vzniku a v čase plnenia záväzkového vzťahu bola vzdialenosť medzi oboma miestami 28,1 km, žalobca si mohol faktúrou číslo 1400270 uplatniť cenu za prepravu nákladu najviac v rozsahu za 56,2 km, berúc do úvahy aj spiatočnú cestu. Pri dohodnutej jednotkovej cene 0,40 Eur/km mala táto cena predstavovať 22,48 Eur. Napriek tomu si žalobca uplatnil cenu za prepravu nákladu vo výške 42,00 Eur za 105 km, teda o 19,52 Eur viac, čo žalovaný považoval za bezdôvodné obohatenie, keďže išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Záväzok medzi žalobcom a žalovaným sa týkal prepravy nákladu výlučne medzi Osikovom a Prešovom. To, aké záväzky mal žalobca v Bardejove, prečo vykonal cestu aj do Bardejova, je pre žalovaného úplne irelevantné. Aj napriek uvedenému, žalovaný
cenu vo výške 73,55 Eur žalobcovi uhradil. Žalovaný bol toho názoru, že kapitalizovaný úrok z omeškania ako príslušenstvo bolo žalobcovi uhradené, keďže mu žalovaný zaplatil o 19,52 Eur viac, než na čo mal žalobca nárok.
Žalobca v podaní zo dňa 05.11.2014 doručenom súdu dňa 06.11.2014 považoval tvrdenia žalovaného, že mu žalobca účtoval dopravu nad rámec vzdialenosti na trase Prešov - Osikov za irelevantné, nakoľko v predmetnej faktúre číslo 1400270 mu žalobca fakturoval len 50 % sumy z dopravy na trase Prešov
- Bardejov, čo činí sumu za 52,5 km, pričom cesta Prešov - Osikov a späť je podľa dokladov, ktoré predložil žalovaný 56,2 km.
Žalovaný v podaní zo dňa 18.11.2014 doručenom súdu dňa 19.11.2014 uviedol, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný nikdy nerozporoval faktúru číslo 1400270 je celkom bezpredmetné, nakoľko ju žalovaný rozporuje v konaní pred súdom. Suma uvedená vo faktúre (vo výške 73,55 Eur) nebola vyúčtovaná v súlade so zmluvou číslo 96/2012 o ekologicky nezávadnom zneškodnení odpadov zo dňa 09.10.2012. Zmluvné strany si v článku III. zmluvy dohodli jednak cenu za zneškodnenie odpadu podľa článku II. zmluvy za mernú jednotku zneškodňovaného odpadu (bod 3.1 zmluvy) a jednak cenu za dopravu, ktorá bola závislá od použitia dopravného prostriedku žalobcu (bod 3.2 zmluvy). Podľa spornej faktúry použil žalobca na prepravu odpadu dopravný prostriedok Renault Master, vo vzťahu ku ktorému bola v článku III. bod 3.2 zmluvy dohodnutá cena za dopravu 0,50 Eur/km. Za vzdialenosť na trase z Prešova do Osikova a späť v rozsahu najviac 56,2 km predstavuje táto cena 28,1 Eur. Je pravdou tvrdenie žalobcu, že žalovanému bola poskytnutá zľava vo výške 50 %, avšak žalobca mal pri poskytnutí zľavy vychádzať zo sumy 28,1 Eur, čo znamená, že výsledná cena za dopravu mala predstavovať 14,05 Eur. Naproti tomu však žalobca síce poskytol žalovanému dohodnutú 50 % zľavu, avšak pri jej poskytnutí vychádzal z ním jednostranne určenej sumy ceny, ktorú vyúčtoval za 105 km na trase z Prešova do Bardejova a späť a navyše žalobca v rozpore so zmluvou jednostranne zmenil jednotkovú cenu za dopravu z 0,50 Eur/km na 0,65 Eur/km, z čoho podľa žalovaného vyplýva, že žalobca si sám jednostranne takmer zdvojnásobil počet kilometrov a zároveň si sám jednostranne navýšil cenu za dopravu. Dohodnutá zľava 50 % tak v skutočnosti nebola zľavou, ale bezdôvodným obohatením na strane žalobcu, nakoľko si žalobca vyúčtoval za dopravu sumu 34,65 Eur, pričom podľa zmluvy mal nárok len na 14,05 Eur, rozdiel teda spočíval vo výške 20,60 Eur, o ktorú sumu žalovaný zaplatil žalobcovi viac, než na čo mal nárok. Aj napriek tomu, že žalobca konal v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, žalovaný mu sumu 73,55 Eur uhradil dňa 09.06.2014. V súvislosti s úrokmi z omeškania žalovaný dal do pozornosti súdu článok III bod 3. zmluvy, ktorý ustanovuje úroky z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania. Vzhľadom na to, že toto zmluvné ustanovenie sa týka objednávateľa a zhotoviteľa (podľa žalovaného ide zrejme o žalobcom prekopírované ustanovenie z inej zmluvy o dielo), a teda sa netýka zmluvných strán (žalobcu ako odberateľa odpadu a žalovaného ako pôvodcu odpadu), nemožno na toto zmluvné ustanovenie prihliadať, preto podľa žalovaného prichádzajú do úvahy iba zákonné úroky z omeškania.
Podaním zo dňa 20.01.2015 doručeným súdu dňa 23.01.2015 žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne predložil súdu výpis z účtu v banke na dôkaz o úhrade istiny vo výške 73,55 Eur dňa 10.06.2014. Z uvedeného teda vyplýva, že za obdobie od 20.03.2014 do 10.06.2014, t. j. až do zaplatenia má žalobca nárok na úroky z omeškania.
Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 18.04.2016 trvala na podanej žalobe po pripustení jej zmeny a po jej čiastočnom späťvzatí. Žalobca mal za to, že má nárok na náhradu úrokov z omeškania z dôvodu, že žalovaný si svoju povinnosť uhradiť istinu v čase splatnosti nesplnil, preto sa voči nemu domáha úroku z omeškania v sadzbe 0,05 % denne zo sumy 73,55 Eur od 20.03.2014 do 10.06.2014, t. j. do dňa úhrady K námietke žalovaného, ktorý spochybnil vierohodnosť žalobcom predloženej fotokópie zmluvy číslo 96/2012 právna zástupkyňa uviedla, že zmluva bola medzi účastníkmi konania uzavretá v znení, ako je uvedené v zmluve. Žalobca pôvodne žiadal zákonné úroky z omeškania, avšak stalo sa tak len omylom, keďže pri písaní zmluvy nepostrehol zmluvné dojednanie ohľadom sadzby úroku z omeškania.
Podľa § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Vzhľadom na žalobcom predložené listinné dôkazy, ako aj zhodné tvrdenia účastníkov konania súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že medzi nimi bola dňa 09.10.2012 uzavretá Zmluva číslo 96/2012 o ekologicky nezávadnom zneškodnení odpadov, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako odberateľa odpadu na základe písomnej alebo telefonickej požiadavky žalovaného ako pôvodcu odpadu zabezpečiť jeho odber za čo bol žalovaný ako pôvodca odpadu povinný zaplatiť cenu za zneškodnenie odpadu stanovenú v bode II. zmluvy za mernú jednotku zneškodňovaného odpadu. Cena za dopravu jednotlivými vozidlami bola stanovená v článku III. bod 3.2. zmluvy. Faktúrou číslo 1400270 žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za dodávku tovaru, a teda odber odpadu uskutočnený dňa 26.02.2014 v zmysle vyššie uvedenej zmluvy vo výške 73,55 Eur s dátumom splatnosti 19.03.2014. Žalovaný sumu v uvedenej výške zaplatil podľa výpisu z účtu žalobcu dňa 10.06.2014, čím v zmysle ustanovenia § 407 odsek 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku, žalovaný uznal aj zvyšok dlhu (bez ohľadu na to, že v danom prípade je predmetom konania zaplatenie príslušenstva, nie hlavného záväzku), od počiatku sporu však žalovaný namieta výšku a spôsob výpočtu ceny za dopravu. Čiastočným plnením teda žalovaný založil vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že v rozsahu uznania jeho záväzok existoval, preto z procesného hľadiska došlo k presunu dôkazného bremena ohľadom neexistencie záväzku na žalovaného. Toto dôkazné bremeno (týkajúce sa skutočnosti, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie vyfakturovanej ceny v plnej výške, a teda ani nárok na úroky z omeškania) žalovaný uniesol, keď preukázal, že žalobca spornou faktúrou vyúčtoval žalovanému sumu v rozpore s uzavretou zmluvou číslo 96/2012. Z predloženého Záznamu o prevádzke vozidla nákladnej dopravy číslo 0161414 zo dňa 26.02.2014 totiž jednoznačne vyplýva, že na odvoz odpadu bolo použité motorové vozidlo Renault Master, za použitie ktorého bola v zmysle článku III. bod 3.2 zmluvy dohodnutá cena 0,50 Eur/km, čo pri dĺžke trasy Prešov - Osikov a späť 56,2 km činí bez poskytnutej 50 % zľavy, sumu vo výške 28,10 Eur. Žalobca však vyfakturoval cenu za dopravu vo výške 34,65 Eur, a to aj po zohľadnení zľavy 50 %. Vychádzajúc preto striktne z ustanovení zmluvy, ktorá založila obchodný záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania a ktoré preto z tohto dôvodu mala byť pre obe strany záväzná, mal žalobca vyfakturovať za odber a ekologicky nezávadné nakladanie s odpadmi vykonané dňa 26.02.2014 žalovanému sumu vo výške 65,52 Eur, pozostávajúcu z ceny za dopravu vo výške 28,10 Eur, z ceny za zneškodnenie odpadu v účastníkmi nenamietanej výške 26,64 Eur a DPH vo výške 10,95 Eur, resp. po zohľadnení poskytnutej 50 % zľavy z ceny dopravy sumu vo výške 48,83 Eur (cena za dopravu po zľave vo výške 14,05 Eur + cena za zneškodnenie odpadu v účastníkmi nenamietanej výške 26,64 Eur + DPH vo výške 8,14 Eur = 48,83 Eur). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 07.05.2003 spisová značka 29Odo/180/2003, v zmysle ktorého „...pozitívne riešenie otázky, či účastník konania uniesol dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku alebo nie, nemôže byť založené na samotnom popretí skutočnosti, o ktorej existencii platí vyvrátiteľná domnienka...“ V prejednávanej veci žalovaný nielenže poprel existenciu vymáhanej čiastky, ale jej nesprávny výpočet aj preukázal, a to s odvolaním sa na príslušný článok zmluvy ustanovujúci cenu dopravy, ako aj na dĺžku trasy potrebnej na naplnenie účelu zmluvy, teda na odber a ekologicky nezávadné nakladanie s odpadmi zo sídla žalobcu do sídla žalovaného (Prešov
- Osikov a späť). Žalobca v priebehu konania žiadnym spôsobom nezdôvodnil vyfakturovanú cenu za cestu z Osikova do Bardejova a následne z Bardejova do Prešova. Vo svojom vyjadrení zo dňa 05.11.2014 iba uviedol, že táto skutočnosť je irelevantná, nakoľko bolo žalovanému fakturované iba 50 % sumy z ceny dopravy, čo je na trase Prešov - Bardejov iba 52,5 km, pričom cesta Prešov - Osikov a späť je 56,2 km. Uvedené tvrdenie žalobcu však súd neposúdil ako dostatočné, spôsobilé náležite preukázať jeho nárok na úhrady trasy z Osikova do Bardejova a z Bardejova do Prešova. Pokiaľ žalobca v konaní poukazoval na to, že žalovaný nikdy nerozporoval výšku faktúry, podľa ustálenej judikatúry prezentovanej aj rozsudkom Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.04.2011 spisová značka 23Cdo/1336/2010 „...ustanovenie § 407 odsek 3 Obchodného zákonníka dlžníkovi neukladá, či a kedy má prejaviť či inak vyjadriť voči veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky. Pokiaľ teda dlžník neoznámi veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky, nemožno z takejto skutočnosti vyvodiť, že dlžník uznáva aj zvyšok dlhu, resp. záväzku voči veriteľovi.“ V prejednávanej veci však žalovaný opakovane vyjadruje svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky, keď sa s poukazom na zmluvné dojednania dovoláva nesprávnosti výpočtu fakturovanej ceny. V nadväznosti na uvedené preto súd uzavrel, že keďže žalovaný uhradil žalobcovi viac ako mal, bolo mu v rámci tejto úhrady zaplatené aj príslušenstvo,
ktorého sa v tomto konaní žalobca domáha. Súd má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že žalobou uplatnený úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 73,55 Eur od 20.03.2014 do 10.06.2014, t. j. čo pri jeho kapitalizovaní predstavuje sumu 2,71 Eur, resp. 2,02 Eur (z ceny po poskytnutej zľave), bol žalobcovi uhradený už v sume 73,55 Eur zaplatenej žalobcovi dňa 10.06.2014. Podľa článku III. bod 3.5. zmluvy, ak nesplní objednávateľ platbu za prácu v termíne uvedenom na faktúre, zhotoviteľ si vyhradzuje právo požadovať od objednávateľa úroky z omeškania vo výške 0,05 % z nesplnenej platby za každý deň omeškania. Pokiaľ žalovaný namietal, že uvedené zmluvné ustanovenie sa netýka zmluvných strán, pretože ide zrejme o žalobcom prekopírované ustanovenie z inej zmluvy (použité označenie zmluvných strán ako objednávateľ a zhotoviteľ, namiesto odberateľ odpadu a pôvodca odpadu), uvedené podľa súdu nič to nemení na veci, že zmluvu žalovaný podpísal, v dôsledku čoho v zmysle článku VII. bod 7.3. zmluvy nadobudla zmluva platnosť a účinnosť. Žalovaný v tomto smere v priebehu konania nikdy nespochybňoval, že by bol uvedený článok vložený až po podpise zmluvy (napr. výmenou tretej strany zmluvy), preto súd považoval túto skutočnosť, a teda platnosť zmluvy za nespornú.
Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže žalovaný uhradil žalobcovi viac ako mal, žalobou uplatnený úrok z omeškania 0,05 % denne zo sumy 73,55 Eur od 20.03.2014 do 10.06.2014 (na úhradu ktorého sa žalovaný zaviazal podpísaním zmluvy) bol žalobcovi uhradený už v sume 73,55 Eur zaplatenej žalobcovi dňa 10.06.2014, preto súd žalobu zamietol.
Podľa § 151 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania bude v zmysle ustanovenia § 151 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku, nakoľko v zmysle ustanovenia § 151 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku dosiaľ neuplynula lehota 3 pracovných dní pre vyčíslenie trov konania účastníkmi od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnom konaní).