Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2Er-63-2008.pdf
PDF · 94.94 KB
Case nature
Subarea
2Er/63/2008
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: B. L., nar. XX. X. XXXX, bytom Z. L. XXX, XXX XX Z. L., v konaní o vymoženie 16,60 eur (500,- Sk), takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi, Exekútorský úrad Prešov so sídlom Kúpeľná 3, 080 01 Prešov, vo výške 49,66 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 22. 2. 2008 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného - Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove na vykonanie exekúcie zo dňa 31. 1. 2008, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 11. 2. 2008, a exekučného titulu - právoplatný a vykonateľný blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1894809 zo dňa 6. 7. 2006 vydaný Krajským riaditeľstvom PZ v Prešove. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 6. 7. 2006 a vykonateľnosť dňa 21. 7. 2006. Oprávnený - Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 16,60 eur (500,- Sk) a trov exekúcie.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácií zo dňa 12. 12. 2012 č. p. SLV-PS-1120/2012 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 21 ods. 11 zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov zrušilo ku dňu 31. 12. 2012, okrem iných, aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, a to v súlade s uvedeným ustanovením a po predchádzajúcom písomnom súhlase Ministerstva financií Slovenskej republiky č. p. MF/024448/2012-441 zo dňa 6. 11. 2012. V zmysle ustanovenia § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti rozpočtových organizácií prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Súd vydal súdnemu exekútorovi dňa 26. 2. 2008 poverenie pod číslom 5710 012807 *.
V priebehu exekučného konania bol súdu zo strany súdneho exekútora dňa 24. 7. 2013 doručený podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, pretože v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch márnym uplynutím trojročnej lehoty určenej na zaplatenie rozhodnutím uloženej pokuty za priestupok právo na vykonanie rozhodnutia zaniklo a na zánik tohto práva súd prihliada z úradnej povinnosti. Súdny exekútor zároveň vyčíslil trovy exekúcie spolu vo výške 49,66 eur.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 243b ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 2 EP, ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.
Podľa § 243c ods. 1 EP, ustanovenia § 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 88 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. a priestupkoch v znení účinnom do 31. 8. 2008 (ďalej len ,,zákon o priestupkoch“), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Právny inštitút preklúzie predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1. 9. 2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z. z., použiť ustanovenie dovtedy platného § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok. Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli.
V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva
platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.
Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.
Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom prípade je potrené aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.
Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania. Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.
Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy, preto musí podľa nej aj skončiť.
Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31. 10. 2013 zastavil, nakoľko v uvedenom prípade prekludovanie práva malo za následok neúčinnosť rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
O náhrade trov účastníkov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. a podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože konanie bolo zastavené.
Podľa § 196 EP v znení účinnom od 1. 1. 2012, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 199 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/
ZZ/1995/233/20160101?ucinnost=11.02.2008>a § 197 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1995/233/20160101?ucinnost=11.02.2008>) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a), písm. b) cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,z. o zavedení meny euro“), na účely súvisiace s prípravou na prechod a prechodom na euro, vrátane duálneho zobrazovania, sa prepočty a premeny všetkých súm zo slovenskej meny na eurá povinne vykonávajú výlučne podľa konverzného kurzu, pravidiel pre zaokrúhľovanie a ďalších pravidiel pre prechod na euro a postupom podľa tohto zákona a osobitných predpisov tak, aby čiastkové výpočty a výsledné prepočty konečných peňažných súm zo slovenskej meny na eurá boli čo najpresnejšie a bez vplyvu na zvýšenie ich reálnej finančnej hodnoty a cenovej úrovne v dôsledku prípravy na prechod a prechodu na euro.
Podľa § 2 ods. 3 z. o zavedení meny euro, ak výsledkom prepočtu zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu sú konečné peňažné sumy v eurách, ktoré majú byť skutočne zaplatené alebo vyúčtované (ďalej len „konečné sumy“), najmä konečné sumy vyúčtované na výpisoch z účtu alebo
konečné sumy ceny, platby alebo inej hodnoty uvádzané na faktúrach, na iných účtovných dokladoch alebo dokladoch o zaplatení, také konečné sumy v eurách sa po prepočte podľa konverzného kurzu zaokrúhľujú na dve desatinné miesta na najbližší eurocent podľa pravidiel ustanovených osobitným predpisom. Celkový vypočítaný zvyšok konečnej sumy, ktorý je nižší ako polovica jedného euro centa, sa podľa osobitného predpisu zaokrúhľuje nadol na najbližší eurocent a celkový vypočítaný zvyšok konečnej sumy, ktorý sa rovná polovici alebo je vyšší ako polovica jedného eurocenta, sa podľa osobitného predpisu zaokrúhľuje nahor na najbližší eurocent, ak sa účastníci právnych vzťahov nedohodnú inak, alebo ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Konečné sumy, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu alebo iného druhu rozpočtu verejnej správy, sa však prednostne zaokrúhľujú nadol, na prospech osôb povinných znášať úhradu týchto platieb, a konečné sumy, ktoré sú výdavkom štátneho rozpočtu alebo iného druhu rozpočtu verejnej správy, sa prednostne zaokrúhľujú nahor, na prospech oprávnených príjemcov týchto platieb, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 49,66 eur.
Tieto trovy pozostávajú z:
1./ § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008 (po prepočítaní na menu euro podľa § 2 ods. 2, ods. 3 z. o zavedení meny euro)
- vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie a vyúčtovanie trov exekúcie 30 min.
Odmena spolu za úkony v trvaní 30 min (1 x zač. hod.) ............................................... 6,64 eur
2./ § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 písm. a), písm. c) cit. vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008 (po prepočítaní na menu euro podľa § 2 ods. 2, ods. 3 z. o zavedení meny euro)
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur
- doručenie exekučného príkazu 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 3,32 eur
- každé zisťovanie bydliska povinného 3,32 eur
- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3,32 eur
- každé zisťovanie účtu povinného 3,32 eur
- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3,32 eur
Odmena spolu .............................................................................................................. 29,88 eur
3./ § 22 cit .vyhl. v znení účinnom do 30. 4. 2008 - náhrada hotových výdavkov
- poštovné (žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie: Okresný súd Stará Ľubovňa; upovedomenie o začatí exekúcie: povinný 2x, oprávnený; žiadosť o doručenie písomnosti povinnému: Obecný úrad Veľký Lipník; príkaz na začatie exekúcie: VÚB, a.s.; upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke:
povinný, oprávnený; podnet na rozhodnutie o zastavení exekúcie a vyúčtovanie trov exekúcie: Okresný súd stará Ľubovňa)
Náhrada hotových výdavkov spolu ................................................................................ 4,86 eur
4./ 20 % DPH zo sumy 41,38 eur
DPH spolu ...................................................................................................................... 8,28 eur
Trovy exekúcie celkom: 49,66 eur
Pri rozhodovaní o súdnym exekútorom uplatnenej dani z pridanej hodnoty, nakoľko ten je daňovým subjektom registrovaným pre daň z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, súd aplikoval znenie
ustanovenia § 196 v znení účinnom od 1. 1. 2012, hoci sa exekučné konanie začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 11. 2. 2008. Rozhodujúcim časovým momentom pre určenie výšky trov exekúcie je až okamih priznania ich náhrady v rámci rozhodnutia exekučného súdu o zastavení exekúcie (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/08-14 zo dňa 2. 4. 2008), preto súd súdnemu exekútorovi priznal ním uplatnenú daň z pridanej hodnoty z priznanej odmeny a náhrady hotových výdavkov.
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, ak súd rozhoduje o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V ustanovení § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013 je zakotvená všeobecná zásada, podľa ktorej, trovy exekúcie uhrádza v zásade povinný. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 10. 2013 upravoval tri výnimky z tejto zásady. Tieto prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá, a to zavinenie oprávneného. Súd však po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, preto jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie, neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013 zaviazal na úhradu trov exekúcie povinného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.