Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-290-2014.pdf
PDF · 102.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-18C/290/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice -okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v právnej veci žalobcu BL Telecom collection, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Námestie Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828, zast.: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka so sídlom Urbánkova 1562/6, Košice, v konaní o zaplatenie 495,95 eura s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 77,05 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 13,69 eura od 18.04.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 31,42 eura od 18.05.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 15,97 eura od 18.06.2011 do zaplatenia , s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 15,97 eura od 18.07.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti t.j. 418,90 eura žalobu zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 03.04.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 495,95 eura s príslušenstvom na tom základe, že Slovak Telekom a.s. Bratislava zmluvou postúpil naňho pohľadávku voči žalovaného vedenú pod číslom XXXXXXXXXX v žalovanej výške. Žalovaný uzavrel s predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvu o pripojení. Predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť riadne a včas dohodnuté poplatky. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať služby elektronickej komunikácie, a to najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla a platiť za ne riadene a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu. Nakoľko žalovaný si svoju povinnosť riadne a včas nesplnil a neuhradil cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho došlo k prerušeniu služieb poskytovaných žalovanému vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na vymáhanie. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť, nezaplatil riadne a včas za poskytnuté služby spolu vo výške 77,05 eura a taktiež nezaplatil ani za zmluvnú pokutu, ktorá mu bola vyfakturovaná faktúrou vo výške 418,90 eura, ktorá sa stala splatnou, pričom žalovaný nevykonal žiadnu, ani čiastočnú úhradu pohľadávky. Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti
riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania, preto si uplatnil žalobca aj úrok z omeškania až do jej zaplatenia.
Žalovaný sa k žalobnému návrhu nevyjadril, napriek tomu, že bol na vyjadrenie súdom uznesením vyzvaný.
Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.07.2014 oznámilo Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 vstup do konania na strane žalovaného.
Podľa § 115a ods. 1, 2 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. o veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd vo veci rozhodol o nároku žalobcu o zaplatenie istiny v sume 495,95 eura s príslušenstvom bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom vyhláseným za splnenia podmienok podľa § 115a ods. 1, 2, § 156 ods. 3 O.s.p., vychádzajúc pri procesnej nečinnosti žalovaného z obsahu spisu, najmä z listinných dôkazov predložených žalobcom, a to Zmluvou o pripojení, Dodatkom, faktúrami, Zmluvou o postúpení pohľadávok a ďalším spisovým materiálom nachádzajúcim sa v súdnom spise, pričom zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Žalovaný a spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35763469 uzavrel so žalobcom zmluvu poskytovaní služby a nájme KZ dňa 27.10.2010 číslo zmluvyXXXXXXXXXX, z ktorej vyplýva, že zmluva bola uzavretá medzi predchodcom žalobcu T- mobile Slovensko a.s. Bratislava a žalovaným, ktorej obsahom bol dohodnutý predmet zmluvy - Magio Sat so zariadením Magio Sat s dobou viazanosti 24 mesiacov, s nájmom koncového zariadenia - Magio Sat Box bez HDD mesačne v sume 1,95 eura s DPH, zmluvnou pokutou v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia prenajatého Magio Sat Boxu v sume 126,- eur s DPH a zmluvnou pokutou v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia diaľkového ovládača k prenajatému Magio Sat Boxu v sume 20,- eur. Žalobca sa zaviazal zriadiť, pripojiť a poskytovať alebo sprístupniť špecifikované služby a produkty za podmienok stanovených zmluvou. Žalovaný sa zaviazal platiť cenu za zriadenie a používanie týchto služieb podľa tarify. Žalovaný si nesplnil povinnosť a neuhradil za poskytnuté služby, ktoré mu bolo fakturované faktúrou číslo XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17.05.2011 znejúca na sumu 31,42 eura, faktúrou číslo XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17.06.2014, vo výške 15,97 eura, faktúrou číslo XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17.07.2011 vo výške 15,97 eura, faktúrou číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 17.04.2011, vo výške 13,69 eura.
Podľa § 43 ods. 1,2,3 a 5 Zákona č. 610/2003 Z.z. Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. Zmluva o pripojení zaniká a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou účastníkov zmluvy, c) odstúpením od zmluvy, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 42 ods. 1, Zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o pripojení, ak 1. jej poskytovanie na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a), 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu najmä preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku, alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu, 3. záujemca nesúhlasí so všeobecnými podmienkami. d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach, 3. porušenia zmluvných podmienok zo strany účastníka iných ako v druhom bode.
Podľa § 42 ods. 4 Zákona č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd aplikáciou právnych noriem súd dospel k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť za poskytnuté služby tak ako mu boli fakturované faktúrou číslo XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17.05.2011 znejúca na sumu 31,42 eura, faktúrou číslo XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17.06.2014, vo výške 15,97 eura, faktúrou číslo XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17.07.2011 vo výške 15,97 eura, faktúrou číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 17.04.2011, vo výške 13,69 eura. Táto povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi vyššie uvedené sumy vznikli nielen zo samotnej zmluvy, ale aj zo Zákona o elektronických komunikáciách. Z uvedeného dôvodu súd žalobe v tejto časti vyhovel.
Faktúrou číslo XXXXXXXXXX, ktorá sa stala splatnou dňa 17.08.2011 žalobca si vyfakturoval sumu 418,90 eura z titulu zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností.
Zo zmluvy a listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise súd nemal preukázané, z čoho pozostáva zmluvná pokuta v sume 418,90 eura. Z faktúry číslo XXXXXXXXXX zo dňa 03.08.2011, splatnej dňa 17.08.2011, znejúcej na sumu 418,90 vyplýva, že sa jedná v tomto prípade o magio Sat pokutu v sume 199,- eur, pokutu za magio box 1MNRHKLL v sume150 eura, pokutu za diaľkový ovládač v sume 20,- eur, pokutu za kartu v sume v sume 29,95 eura. Žiadnym iným spôsobom zmluvnú pokutu nevyčíslil ani neodôvodnil.
Podľa § 544 ods. 1,2,3, zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob
jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica), ktorá v článku 7 odsek 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu nepriateľných zmluvných podmienok: „členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok zmluvne uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov, alebo dodávateľov“.
S ohľadom na relevantnú judikatúru súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „ členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom v zmluvách uzatvorených zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa , aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok“ (článok 6 smernice).
Ustanovenie článku 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytovať v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie súdneho dvora C-76/10 Pohotovosť /Korčkolská, bod 50), teda pravidiel na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EU a práva EU na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku a môže ísť len o čiastočnú neplatnosť zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu EU je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ; „z neplatného právneho úkonu“). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva (ipso facto, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania) v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takého - prirodzene anticipované
konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi ( § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z.z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti § 2 písm. u/ Zákona č. 250/2007 Z.z.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu, aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom.
Zmluvné podmienky dohodnuté v bode 3 Dodatku sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, preto súd nemôže žalobcovi priznať plnenie požadované žalobcom z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, a to zmluvnej pokuty. Zmluvné podmienky sú pre rozpor s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka neplatné, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Zmluvné podmienky ohľadom zmluvnej pokuty, neboli individuálne dojednané, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdu, ktorý rieši množstvo spory, kde vystupuje ten istý žalobca alebo jeho právny nástupca, ktorý si uplatňuje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Dodatky k zmluvám sa odlišujú len v onačení žalobcu, type mobilného telefónu, dobe viazanosti a zmluvnej pokute. V tomto prípade sa jedná o formulárový typ zmlúv, do ktorých sa údaje dopisujú. Žalobca v konaní nepreukázal, že by boli zmluvné podmienky individuálne dojednané.
Žalovaný ako spotrebiteľ sa Dodatkom z Zmluve o pripojení zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 418,90 eura za porušenie povinností zo strany žalovaného, pričom medzi účastníkmi nebola dohodnutá zmluvná pokuta, ktorú by bol povinný zaplatiť žalobca, prípadne právny predchodca žalobcu v prípade, že by on porušil ustanovenia zmluvy. Tento spôsob uzatvorenia zmluvnej pokuty spôsobuje nerovnováhu v zmluvných vzťahoch a jej neprijateľnosť, čo spôsobuje jej neplatnosť.
V konkrétnom prípade sa jedná o formulárovú zmluvu, kde je zmluvná pokuta zapracovaná v texte zmluvy a žalovaný - spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť zmluvný vzťah v prípade, že sa rozhodol zmluvu uzavrieť.
Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol žalobu na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že sa jednalo o neprijateľnú zmluvnú podmienku uplatňovanú v rozpore s ustanoveniami § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v platnom znení výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Okrem istiny, ktorá pozostáva z neuhradených služieb, si žalobca uplatnil voči žalovanej aj úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania súd priznal podľa návrhu žalobcu, nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou za poskytnuté služby po splatnosti jednotlivých faktúr. Výška úrokov je podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. diskontná sadzba určená Európskou centrálnou bankou platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšená o 8%, v danom prípade 1,28% ročne. Súd preto žalobe v časti úrokov z omeškania vyhovel.
O trovách konania žalobcu a žalovaného súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a skutočnosti, že pomerne úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil. Súd nepriznal náhradu trov konania
ani vedľajšiemu účastníkovi, nakoľko si ich neuplatnil, pričom okrem iného súd poukazuje na to, že v danej veci ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka, a na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej - ktorej veci a jej individualizáciou na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Je potrebné rozlišovať, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (vrátane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaní advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy účelne nevynaložil, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal ( viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo/5/2013 zo dňa 19.03.2014 ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.