Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-268-2014.pdf
PDF · 165.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/268/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Boledovičom, Rovinka č. 578, proti odporkyni: OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, so sídlom Štúrova 5, Bratislava, o zaplatenie 1.743,34 eur s príslušenstvom a odmenou 5,81 eur zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 65/2014-19 zo dňa 13.5.2014 sa ponecháva v platnosti.
II. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, vo výške 322,80 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý bol súdu doručený 4.2.2014, navrhovateľ žiadal, aby súd odporkyňu zmenkovým platobným rozkazom zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 1.743,34 eur s úrokom 6% ročne z nej od 2.8.2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 5,81 eur a na náhradu trov konania v celkovej výške 318,99 eur. Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere poskytla odporkyňa dlžníkovi K. úver, dlžník úver riadne a včas nesplácal a odporkyňa svoju pohľadávku postúpila spoločnosti BBF capital, a.s., tá ju postúpila spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o., ktorá ju na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 postúpila jemu. Spolu s postúpením pohľadávok bola indosovaná aj blankozmenka, vystavená dlžníkom v prospech odporkyne na zabezpečenie pohľadávok z úverovej zmluvy. Na základe dohody o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú dlžník uzavrel s odporkyňou, bol zmenkový veriteľ oprávnený doplniť v blankozmenke chýbajúce údaje o výške zmenkovej sumy a dátume splatnosti. Toto oprávnenie ako majiteľ blankozmenky využil a vyplnil sumu rovnajúcu sa zabezpečenej pohľadávke v deň výkonu práva. Následne dlžníka vyzval, aby sa dostavil do platobného miesta uvedeného na zmenke a zmenku zaplatil. Dlžník povinnosť nesplnil, preto zaslal svojmu predchodcovi upovedomenie o nezaplatení zmenky a dlžníkovi ako vystaviteľovi správu o nezaplatení. Odporkyňa príslušnou doložkou nevylúčila svoju zodpovednosť za zaplatenie zmenky, a keďže ako indosant je jednou zo solidárne zaviazaných zmenkových dlžníkov, postih uplatňuje proti nej. K návrhu pripojil prvopis zmenky, fotokópiu dohody o vyplňovacom práve k zmenke, výzvu vystaviteľovi na zaplatenie zmenky, upovedomenie indosanta o nezaplatení zmenkovej sumy s dokladom o doručení a správu pre vystaviteľa o nezaplatení zmenkovej sumy. Z prvopisu zmenky súd zistil, že ju vystavila K. N. vo Fiľakove dňa 7.6.2005 a zaviazala sa zaplatiť na rad odporkyne vo Fiľakove, u OTP Banka Slovensko, a.s., pobočka Fiľakova, adresa: Fiľakovo, Biskupická 4, bez protestu, dňa 1.8.2013 zmenkovú sumu 1.743,34 eur. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Na jej rube sú zapísané tri indosamenty, prvý z
26.9.2006 na rad BBF capital, a.s., druhý, tiež z 26.9.2006, na rad LICITOR factoring, s.r.o. a tretí z 18.12.2008 na rad navrhovateľa. Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 zmenkového zákona, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je riadnym majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosamentom. Toto ustanovenie v zmysle čl. I. § 77 ods. 1 zmenkového zákona platí aj pre vlastné zmenky. Predložením prvopisu zmenky s nepretržitým radom indosamentov navrhovateľ preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak nebola zmenka zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). Odporkyňa ako indosant mala možnosť svoju zodpovednosť za zaplatenie zmenky vylúčiť príslušnou doložkou, a keďže tak nespravila, je v zmysle čl. I. § 47 ods. 1 zmenkového zákona aj ona spolu s vystaviteľom a po nej nasledujúcimi indosantmi zaviazaná majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Zmenkový zákon v čl. I. § 47 ods. 2 dáva majiteľovi právo výberu v tom, či bude plnenie žiadať od každého z nich alebo len od niektorých z nich alebo od všetkých dohromady, pričom nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali. Indosant je len nepriamy dlžník, pre zachovanie postihových práv proti nemu je majiteľ povinný v zmysle čl. I. § 45 ods. 1 zmenkového zákona dať správu o odopretom zaplatení svojmu indosantovi a vystaviteľovi (cudzej zmenky) do štyroch pracovných dní po predložení zmenky na platenie. Z listinných dôkazov, ktoré boli pripojené k návrhu, súd zistil, že navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 2.8.2013 upovedomil svojho indosanta LICITOR factoring, s.r.o. o odopretom zaplatení zmenky. Upovedomenie mu bolo doručené 6.8.2013. Vzhľadom na to, že navrhovateľ predložil v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd podľa § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) návrhu vyhovel a zmenkovým platobným rozkazom č. k. 3Zm 65/2014-19 zo dňa 13.5.2014 odporkyňu na zaplatenie zaviazal. Odporkyňa podala námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadala zrušiť. Namietala, že kauzálny vzťah medzi ňou a navrhovateľom, ktorý by zmenka zabezpečovala, neexistuje. Zmenku vystavil dlžník na zabezpečenie záväzkov, ktoré voči nej ako veriteľke mal zo zmluvy o úvere a zmenka preto neoddeliteľne súvisí s úverovou zmluvou. Kauzálnu pohľadávku postúpila zmluvou z 26.9.2006 spoločnosti BBF Capital, a.s., ktorej súčasne indosovala zabezpečovaciu zmenku. Za prevod zmenky nedostala žiadnu protihodnotu, indosamentom neplnila a ani nezabezpečovala nijaký svoj vlastný záväzok voči navrhovateľovi, ani jeho predchodcom. V článku VII. bod 1 zmluvy o postúpení pohľadávky sa s postupníkom dohodla, že za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky neručí, t. j. ani za plnenie zabezpečovacích prostriedkov, a v čl. III. ods. 4 zmluvné strany vyhlásili, že po úhrade dojednanej odplaty nemajú voči sebe žiadne nároky vyplývajúce z tohto právneho vzťahu. Mala za to, že navrhovateľ konal pri nadobúdaní zmenky vedome na jej škodu, keďže mu bol známy obsah zmluvy o postúpení pohľadávok, čo je zrejmé z textu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008, ktorú navrhovateľ uzavrel so spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o., najmä z bodu 5.6., v ktorom prehlásil, že sa oboznámil s obsahom postupovaných pohľadávok, je plne oboznámený s povahou, stavom a pôvodom týchto pohľadávok a zabezpečením (ak také je), ktoré sa na tieto pohľadávky vzťahuje, a súčasne prehlásil, že v súlade s dohodou zmluvných strán súhlasí s tým, že postupca za žiadnych okolností nezodpovedá za vymožiteľnosť pohľadávok voči dlžníkom alebo voči osobám, ktoré prípadne poskytli zabezpečenie pohľadávok. Za osobu, ktorá poskytla zabezpečenie pohľadávok, je potrebné považovať aj ju tým, že na právneho predchodcu navrhovateľa zmenky indosovala, je preto jednoznačné, že navrhovateľ vedel, že ona za vymožiteľnosť pohľadávok nezodpovedá a zmenka neslúži na zabezpečenie subsidiárnej vymožiteľnosti postúpených pohľadávok. Pohľadávky boli postúpené s tým, že skutočná výška pohľadávky, ktorú sa navrhovateľovi podarí vymôcť od dlžníka, je jeho podnikateľským rizikom. Konanie navrhovateľa hodnotí ako zlomyseľné, prostredníctvom indosovaných zmeniek sa snaží získať stopercentnú hodnotu pohľadávok, za ktorú jeho právny predchodca zaplatil len 26% hodnoty. Bez ohľadu na to, či primárnym úmyslom navrhovateľa bolo zmenky uplatniť len voči úverovým dlžníkom, nemôže navrhovateľ poprieť, že nadobudnutie a uplatnenie zmeniek voči nej realizoval bez toho, aby si uvedomoval, že jej tým spôsobí škodu vo výške 74% hodnoty postúpenej pohľadávky. Aj nepriamy úmysel na prípustnosť kauzálnych námietok podľa čl. I. § 17 zmenkového zákona postačuje. Kauzou zmenkového záväzku je postúpenie úverovej pohľadávky, ku ktorej úverový dlžník vystavil zabezpečovaciu zmenku, hospodárskym dôvodom prevodu zmenky bolo postúpenie úverovej pohľadávky, preto v rámci riadneho výkonu zmenkového práva nemôže navrhovateľ od nej získať plnenie, na ktoré zjavne nemohol pomýšľať ani právny predchodca navrhovateľa, tobôž
teda navrhovateľ samotný. Účelom indosovania zmenky bolo uľahčiť vymoženie úverovej pohľadávky od úverového dlžníka. Navrhovateľ uplatnením zmenky voči nej len zneužíva abstraktný charakter zmenky, ale ani skutočnosť, že zmenku indosovala bez doložky „sine obligo“, ju nezbavuje práva na ochranu, vyplývajúcu z okolností stojacich mimo zmenky. Aj v zmenkovom práve platí princíp zakazujúci zneužitie práva a tento princíp nesmie byť popieraný len formálnym odvolaním sa na garančný účinok indosamentu a abstraktný charakter zmenky. V rozpore s dobrými mravmi môže byť aj taký výkon práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, ale jeho motiváciou je úmysel poškodiť alebo znevýhodniť povinnú osobu, prípadne ak je zrejmé, že vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa vo vzťahu medzi účastníkmi, v postavení niektorého z nich navonok. Zneužitie práva zakazuje ustanovenie § 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) a taký výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ), právnu ochranu. Účelom garančného účinku rubopisu je poskytnutie garancie indosanta voči novému majiteľovi zmenky za materiálnu kvalitu predávaného cenného papiera. Zmenku indosovala bezodplatne a len v súvislosti s odplatným postúpením úverovej pohľadávky. Považovala preto za odporujúce elementárnej spravodlivosti a základným princípom civilného práva, ak by mala ručiť za vymožiteľnosť takto indosovanej zmenky. Navrhovateľ podľa nej zjavne nekoná dobromyseľne a výkon jeho práva nemôže požívať právnu ochranu. Právne normy nie je možné vykladať len prísne formálne, doslovne a striktne, bez prihliadnutia na mimoprávne ale aj právne pravidlá humanizácie realizácie práva, čo potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky (IV. ÚS 1735/07), keď konštatoval, že prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem, vedúci k extrémne nespravodlivému záveru, potom znamená porušenie základných práv. Pre prípad, ak by sa súd s týmito námietkami nestotožnil, odporkyňa namietala neexistenciu vyplňovacieho práva, lebo dohoda o vyplňovacom práve k zmenke nedostatočne identifikuje zmenku a pre neurčitosť je absolútne neplatná. Preto navrhovateľ blankozmenku doplnil neoprávnene, len s účinkami zmeny textu a zmenku nie je možné považovať za platnú. Ďalej namietala, že ju zmenka nezaväzuje, keďže ona navrhovateľovi oprávnenie blankozmenku vyplniť neudelila, vyplňovacie právo mohol navrhovateľ využiť len voči vystaviteľovi, ona by mohla byť zaviazaná len podľa textu, ktorý na listine bol v čase, kedy sa na ňu podpísala. Dohoda o vyplňovacom práve k zmenke ako dvojstranný právny úkon môže zakladať práva a povinnosti len medzi jej účastníkmi, ktorí prejavili vôľu byť dojednanými právami a povinnosťami zaviazaní, rozširovať jej účinky na iné osoby je možné len na základe zákona a zo žiadneho ustanovenia zmenkového zákona priamo ani výkladom nevyplýva, že povinnosť strpieť vyplnenie blankozmenky, ktorú na seba prevzal iba vystaviteľ zmenky, pôsobí alebo prechádza aj na indosanta, ak on sám neprejavil vôľu byť touto povinnosťou viazaný. Odhliadnuc od toho považovala právo navrhovateľa vyplniť blankozmenku za premlčané a premlčania sa dovolala. Právo mohlo byť prvý krát využité nasledujúci deň po splatnosti zabezpečovanej pohľadávky, úverový dlžník sa do omeškania dostal 7.4.2006 a trojročná premlčacia doba uplynula 7.4.2009. Navrhovateľ blankozmenku vyplnil až po uplynutí premlčacej doby. Právo vyplniť blankozmenku sa premlčiava rovnako ako iné majetkové alebo nemajetkové práva, ktoré nie sú Občianskym zákonníkom alebo Obchodným zákonníkom určené ako nepremlčateľné a výkladom práva nie je možné zákon dopĺňať. Ako nemajúce oporu v zákone preto neobstojí ani tvrdenie, že kým existuje blankozmenka, existuje aj právo ju vyplniť. Ak by súd tento názor neuznal, vzniesla námietku premlčania samotného zmenkového nároku proti nej ako indosantovi podľa § 70 ods. 2 zmenkového zákona Dátum splatnosti v blankozmenke nebol uvedený, preto sa dlh mohol stať splatný až po výzve veriteľa (§ 563 OZ a § 340 ods. 2 ObZ) a premlčanie sa má odvíjať nie od dátumu splatnosti, ktorý navrhovateľ do blankozmenky doplnil, ale od okamihu, kedy tak mohol urobiť prvý krát. Mala za to, že ak by právo vyplniť blankozmenku nepodliehalo premlčaniu, vytvorila by sa skupina absolútnych, v podstate nepremlčateľných práv, a v prípade zabezpečovacích zmeniek by majiteľ mohol odďaľovaním vyplnenia blankozmenky požadovať od dlžníka prostredníctvom zmenky plnenie, aj keď by zabezpečená pohľadávka bola premlčaná. Ďalej namietala výšku zmenkovej sumy z dôvodu, že navrhovateľ nijak nepreukázal ani nedoložil, že výška vyplnenej zmenkovej sumy zodpovedá zabezpečovanej úverovej pohľadávke v súlade s dohodou o vyplňovacom práve. Mala za to, že dôkazné bremeno ťaží navrhovateľa nie len vzhľadom na to, že ona už nie je majiteľkou kauzálnej pohľadávky a nie je v jej možnostiach preukázať skutočnú výšku úverovej pohľadávky a jej príslušenstva, ale aj preto, že sumu do blankozmenky vyplnil navrhovateľ a v konaní sa jej zaplatenia domáha. Nakoniec namietla zmeškanie lehoty pre predloženie zmenky na platenie, lebo navrhovateľ nepreukázal, že zmenku predložil dlžníkovi, resp. domicilátovi (banke) na platenie a ten ju odmietol zaplatiť, zmeškaním lehoty navrhovateľ podľa čl. I. § 53 zmenkového zákona stratil práva proti indosantom. Odporkyňa k námietkam pripojila svoje potvrdenie z 28.5.2014 o omeškaní dlžníka so splácaním úveru.
Fotokópie zmlúv o postúpení pohľadávky, na ktoré odporkyňa v námietkach poukázala, t. j. zmluvy uzavretej 26.9.2006 medzi odporkyňou a postupníkom BBF Capital, a.s. a zmluvy uzavretej 18.12.2008 medzi postupcom LICITOR factoring, s.r.o. a navrhovateľom ako postupníkom, zhotovil súd z iných spisov v obdobnej veci tých istých účastníkov, vedenej na tunajšom súde. Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že zmenkový zákon nerozdeľuje zmenky na zabezpečovacie a platobné, každá zmenka je dokonalý cenný papier, práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované práve len zmenkovou listinou a existovať môžu len v súvislosti s ňou. Zmenka bola pôvodne neúplná, vystaviteľ udelil remitentovi právo chýbajúce údaje doplniť, toto právo sa priamo indosovaním zmenky, bez potreby osobitnej dohody, previedlo na nového majiteľa. Vyplňovacie právo nerealizoval voči odporkyni, ale voči vystaviteľovi, ktorý oprávnenie udelil . Ako nadobúdateľ zmenky sa nikdy nepodieľal na indosovaní, indosovanie prebehlo v čase, kedy majiteľom zmenky nebol a toto nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, preto akékoľvek tvrdenie odporkyne o jeho zlomyseľnosti a porušení zásad poctivého obchodného styku v súvislosti s indosovaním zmenky považoval len za účelové. Vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky a jej nezávislosť od prípadného príčinného vzťahu, nemá existencia kauzy medzi majiteľom a priamym dlžníkom vplyv na zmenkový záväzok, logicky preto nemôže mať vplyv ani na vzťah majiteľa a nepriameho dlžníka tak, ako sa toho odporkyňa dovoláva. Zodpovednosť odporkyne vyplynula priamo zo zákona a skutočnosť, či sú jej kauzálne námietky prípustné alebo nie, nemá žiaden vplyv na garančnú funkciu indosamentu. Odporkyňa sa indosovaním zmenky za jej vymoženie zaručila, a keďže garančný účinok doložkou napísanou na zmenke nevylúčila, je ex lege nepriamou zmenkovou dlžníčkou, čo znamená, že ak vystaviteľ ako priamy dlžník zmenku nezaplatil, dôsledkom je zodpovednosť indosanta v podobe postihu za neplatenie. Za takýchto okolností nie je možné považovať jeho konanie za odporujúce dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, ako odporkyňa v námietkach nesprávne uviedla. On konal v zmysle platných právnych predpisov, kauzálnu pohľadávku si proti dlžníkovi riadne v súdnom konaní uplatnil a keď nebola uspokojená, využil všetky zákonné prostriedky na jej uspokojenie. Nikomu nemôže byť na škodu uplatnenie si svojich práv. Záručný účinok indosamentu nie je možné vylúčiť mimozmenkovou dohodou a pre zmenkový záväzok odporkyne nie je podstatný obsah zmluvy o postúpení kauzálnej pohľadávky. Domnieval sa, že neobstojí ani námietka premlčania vyplňovacieho práva, nejde o majetkové právo, súvisí len s blankozmenkou, od ktorej je závislé a k nej akcesorické, nie je ho preto možné uplatniť samostatne a nemôže sa ani samostatne premlčať. Námietku nesprávneho vyplnenia blankozmenky v údaji zmenkovej sumy považoval za neúplnú bez uvedenia, v čom odporkyňa vidí nesprávnosť výšky sumy a bez tvrdenia a preukázania, že zmenku nadobudol v zlej viere alebo sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou nedbanlivosťou. Zmenku predložil vystaviteľovi na platenie v mieste platenia, o ktorej skutočnosti vystaviteľa vopred informoval. O predložení zmenky na platenie bola spísaná notárska zápisnica a o nezaplatení zmenky upovedomil svojho indosanta. Lehoty na predloženie zmenky boli dodržané a odporkyňa zmeškanie lehôt namieta len účelovo. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“, ktorá je účinná aj voči nepriamym dlžníkom, preto v zmysle § 46 ods. 2 zmenkového zákona zaťažuje odporkyňu dôkazné bremeno preukázať, že lehoty neboli dodržané, len samotné jej tvrdenie nepostačuje. K vyjadreniu k námietkam navrhovateľ pripojil fotokópiu notárskej zápisnice osvedčujúcej, že zmenka nebola v deň splatnosti v mieste platenia zaplatená. Dodatočne predložil fotokópiu doručenky potvrdzujúcej, že vystaviteľovi bola dňa 6.7.2013 doručená výzva na zaplatenie zmenky, podací hárok, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2009-1739 zo dňa 19.1.2011, ktorým bol úverový dlžník zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi kauzálnu pohľadávku a oznámenie exekútora o nevymožení pohľadávky. Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 4 OSP nariadil pojednávanie. Zákonom č. 438/2015 Z. z. síce bolo s účinnosťou od 23.12.2015 ustanovenie § 175 z Občianskeho súdneho poriadku vypustené, ale zmenkový platobný rozkaz bol odporkyni doručený do dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., preto sa podľa prvej vety § 372y ods. 2 OSP na toto konanie použijú doterajšie predpisy. Dokazovanie bolo vykonané listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. So súhlasom účastníkov súd prevzal do súdneho spisu zápisnice z pojednávania v obdobnej veci, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 1CbZm/39/2014, v ktorej bol dňa 18.11.2014 vypočutý svedok C.. D. F., ktorý je štatutárnym zástupcom BBF Capital, a.s. a LICITOR factoring s.r.o. a dňa 2.2.2015 bol vypočutý navrhovateľ - konateľ B.. G. A.. Z dôvodu hospodárnosti súd od ich opätovného vypočutia upustil. Odporkyňa navrhla ako svedka vypočuť aj vystaviteľa zmenky, a to jednak na preukázanie, či mu bola výzva na zaplatenie zmenky doručená, jednak na preukázanie jeho ochoty dostaviť sa v deň splatnosti do platobného miesta a zmenku zaplatiť, ak by sa o jej vyplnení a splatnosti dozvedel, a
nakoniec k tomu, či sa navrhovateľ alebo jeho predchodcovia pokúsili voči nemu akokoľvek zmenku alebo ňou zabezpečenú pohľadávku vymáhať. Nakoľko skutočnosti, ktoré mali byť výsluchom svedka objasnené, už boli preukázané listinnými dôkazmi, súd dokazovanie ako nadbytočné nevykonal. Iné dôkazy účastníci vykonať nežiadali. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmenka v čase, kedy bola rubopisovaná na rad navrhovateľa, neobsahovala údaj o zmenkovej sume a dátume splatnosti. Chýbajúce údaje doplnil navrhovateľ na základe dohody o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú vystaviteľ uzavrel s odporkyňou. Odporkyňa namietala, že navrhovateľ nebol oprávnený blankozmenku vyplniť voči nej, ona mu takéto oprávnenie neudelila, vyplnená zmenka ju preto nezaväzuje, v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona môže byť zaviazaná len podľa pôvodného textu, a keďže listina v tom čase ešte neobsahovala podstatné náležitosti zmenky, zmenkovou dlžníčkou sa nestala. Námietku súd hodnotil ako nedôvodnú. Odporkyňa bola priamou účastníčkou dohody o vyplňovacom práve, preto, aj keď ona sama oprávnenie neudelila, musela pri indosovaní blankozmenky počítať s možnosťou, že neúplná listina bude doplnená za podmienok a spôsobom, ktorý sama s vystaviteľom blankozmenky dojednala. Všeobecne sa uznáva, že len taký dlžník, u ktorého nemožno dovodiť ani len neformálnu dohodu o vyplňovacom práve, t. j. ktorý pri podpisovaní blankozmenky nemohol jej vyplnenie vôbec predpokladať, je v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona zaviazaný podľa pôvodného textu listiny. Odporkyňa pri inodosovaní vedela, že je zmenka neúplná a podľa potvrdenia o omeškaní dlžníka, ktoré súdu predložila, už v tom čase vedela, že sú splnené podmienky, za ktorých má majiteľ právo blankozmenku vyplniť. Musela preto pri indosovaní zmenky počítať s tým, že v blankozmenke majiteľ doplní chýbajúce údaje. S týmto vedomím sa na blankozmenku podpísala bez toho, aby príslušnou doložkou svoju zodpovednosť za zaplatenie vylúčila, ktorú skutočnosť je potrebné považovať za konkludentne prejavený súhlas s vyplnením blankozmenky aj s účinkami voči nej. Dohodu o vyplňovacom práve k zmenke odporkyňa označila za absolútne neplatnú pre neurčitosť v identifikácii blankozmenky, v dôsledku čoho nevedno, v ktorej zmenke bol navrhovateľ oprávnený doplniť chýbajúce údaje. Preto podľa nej navrhovateľ doplnil chýbajúce údaje v blankozmenke neoprávnene, len s účinkami zmeny textu a zmenku nie je možné považovať za platnú. Náležitosti, ktoré má obsahovať dohoda o vyplňovacom práve, zákon nepredpisuje, ani neurčuje, akým spôsobom má byť blankozmenka identifikovaná. Požiadavke určitosti preto zodpovedá každé také označenie, ktoré nevzbudzuje vážnejšie pochybnosti o tom, ku ktorej listine sa vyplňovacie oprávnenie viaže. V dohode o vyplňovacom práve k zmenke je odporkyňa označená ako zmenkový veriteľ a vystaviteľ zmenky ako zmenkový dlžník. Z článku I. ods. 1 a 2 dohody vyplýva, že zmenku vystavil zmenkový dlžník v prospech zmenkového veriteľa, že zmenkou sú zabezpečené pohľadávky zmenkového veriteľa zo zmluvy o spotrebnom úvere č. 0015 4021 05 RSU zo dňa 7.6.2005 a že zmenka neobsahuje údaj o zmenkovej sume a dátume splatnosti. Formulár dohody o vyplňovacom práve k zmenke s rovnakým obsahom odporkyňa používala opakovane pri zabezpečovaní svojich úverových pohľadávok. Dôvodný je preto záver, že ak dohodu koncipovala ona, považovala v tom čase, ešte ako zmenková veriteľka, dohodu v časti identifikujúcej blankozmenku, za dostatočne určitú. Za dostatočne určitú ju považuje aj súd napriek tomu, že blankozmenka nie je označená údajmi, ktoré nepodliehali vyplňovaciemu právu (dátum a miesto vystavenia, platobné miesto, domicil). Pri identifikácii blankozmenky treba vychádzať z obsahu dohody ako celku, z ktorého jednoznačne vyplýva, kto zmenku vystavil, v prospech koho bola vystavená a aký kauzálny vzťah je ňou zabezpečený. Nemôžu preto vzniknúť žiadne vážnejšie pochybnosti o tom, v ktorej blankozmenke bol zmenkový veriteľ oprávnený doplniť dátum splatnosti a zmenkovú sumu, najmä ak odporkyňa netvrdila a ani nepreukázala, že by ten istý dlžník vystavil v ten istý deň, kedy bola uzavretá zabezpečovaná zmluva, v jej prospech aj inú blankozmenku, ktorá zabezpečovala iný kauzálny vzťah. Prihliadnuť je potrebné aj na to, že dohodu o vyplňovacom práve odovzdala odporkyňa indosatárovi spolu s blankozmenkou pri jej indosovaní, ako viažúcu sa práve k tejto blankozmenke. Ako nedôvodné hodnotil súd aj všetky námietky premlčania. Právo vyplniť blankozmenku nepatrí k majetkovým právam, je prejavom výkonu vlastníckeho práva. Vyplňovacie právo bezprostredne súvisí s vlastníctvom blankozmenky ako listiny, keďže sa viaže iba k nej, od nej je závislé, jedine k nej je akcesorické, nie je samostatne prevoditeľné a vykonať ho môže len vlastník listiny. V zmysle § 100 ods. 2 OZ sa vlastnícke právo nepremlčiava, nemôže sa preto premlčať ani výkon vlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka blankozmenky využiť oprávnenie a doplniť v predmete svojho vlastníctva chýbajúce údaje. Vyplňovacie právo trvá dovtedy, kým je listina blankozmenkou a zanikne
jeho výkonom. Ak sa využitím vyplňovacieho oprávnenia stala listina riadnou zmenkou, dlžník sa proti vyplneniu môže brániť už len námietkami podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona. Vzhľadom na to, že veriteľovi nie je možné premlčané právo priznať v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá (§ 100 ods. 1 OZ a obdobne aj § 388 ods. 1 ObZ), námietka premlčania musí byť uplatnená len v tom súdnom konaní, v ktorom sa právo vykonáva. Vyplňovacie právo navrhovateľa zaniklo skôr, než sa toto súdne konanie začalo (právo sa skonzumovalo). Možnosť dovolať sa premlčania práva, ktoré zaniklo predtým, než sa dlžník premlčania dovolal, ostáva viac-menej v rovine teoretickej, keďže už niet práva, ktoré by súd nemohol veriteľovi priznať. Vyplnením chýbajúcich údajov sa listina stala riadnou zmenkou spätne ku dňu jej vystavenia, ako by nikdy blankozmenkou nebola. Preto sa premlčanie zmenkových práv, vyplývajúcich z takejto listiny, môže posudzovať len podľa zmenkového zákona ako osobitného predpisu. Na základe čl. I. § 70 ods. 2 zmenkového zákona sa nároky majiteľa zmenky s doložkou „bez trov“ proti indosantom premlčujú v jednom roku odo dňa splatnosti zmenky. Zmenkový zákon má povahu špeciálneho predpisu, a keďže začiatok plynutia lehoty, v ktorej sa zmenkové nároky premlčujú, je v ňom výslovne určený, nie je možné túto otázku posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, resp. Obchodného zákonníka, ani v prípade, ak pôvodne išlo o blankozmenku, v ktorej chýbal dátum splatnosti. Navrhovateľ bol v zmysle čl. I. ods. 3 dohody o vyplňovacom práve k zmenke oprávnený doplniť v blankozmenke zmenkovú sumu rovnajúcu sa zabezpečovanej pohľadávke v deň výkonu práva a ako dátum splatnosti bol oprávnený uviesť deň výkonu práva. Odporkyňa. ktorá v pozícii zmenkového veriteľa dohodu formulovala, vyplňovacie oprávnenie majiteľa zmenky časovo neobmedzila, nič preto navrhovateľovi nebránilo, aby právo využil kedykoľvek po tom, čo sa predpoklady vyplnenia naplnili. Prípadné premlčanie kauzálnej pohľadávky nemá vzhľadom na abstraktný charakter zmenky žiaden vplyv na samostatný zmenkový záväzok. Ďalej odporkyňa namietala výšku sumy, ktorú navrhovateľ do blankozmenky doplnil, ale námietku skutkovo vymedzila len tým, že navrhovateľ nijak nepreukázal a nedoložil, že výška zmenkovej sumy zodpovedá dohode o vyplňovacom práve. S ohľadom na to, že už nie je veriteľkou zabezpečovanej pohľadávky, považovala argumentum ad absurdum prijatie výkladu, že ona musí preukazovať obsah a výšku zabezpečovanej pohľadávky, najmä ak blankozmenku vyplnil navrhovateľ a je preto prirodzené, že on musí preukázať výšku sumy, ktorú do blankozmenky doplnil a ktorej zaplatenia sa domáha. Podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Námietku vymedzenú iba tvrdením, že navrhovateľ nepreukázal a nedoložil, že výška zmenkovej sumy zodpovedá dohode o vyplňovacom práve, nie je možné posudzovať podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona. Podstata vznesenej námietky nespočíva v tvrdení, že navrhovateľ nedodržal dojednania o vyplnení blankozmenky, ale v tom, že navrhovateľ dodržanie dojednaní nepreukázal. V zmenkovom konaní sa pri dokazovaní o dôvodnosti námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu vychádza zo skutočnosti, že zmenka je nesporný, dokonalý a abstraktný cenný papier. Pre uplatnenie postihových práv zo zmenky má zmenkový veriteľ povinnosť preukázať, že je riadnym majiteľom zmenky, o pravosti ktorej nie je dôvod pochybovať (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona a § 175 ods. 1 OSP). Zmenka je obligatórne abstraktný cenný papier a jej majiteľ nie je ani v zmysle § 495 OZ povinný preukázať dôvod záväzku, t. j. ktorú pohľadávku zmenka zabezpečuje a aká je jej výška. Rovnaká zásada sa uplatňuje aj v prípade, ak sa pôvodne neúplná listina po doplnení chýbajúcich údajov stala spätne ku dňu jej vystavenia riadnou zmenkou. Majiteľ preto nie je povinný preukazovať, či blankozmenku vyplnil oprávnene, ani či vyplnenie uskutočnil v súlade s dojednaním. Napriek tomu, že zmenka nie je verejná listina a pri jej hodnotení ako listinného dôkazu sa nevychádza z prezumpcie pravdivosti jej obsahu (§ 134 OSP), nie je možné nebrať do úvahy ustanovenie čl. I. § 10 zmenkového zákona ako predpisu osobitnej povahy, ktoré tým, že dlžníkom z takejto zmenky dáva právo namietať proti jej vyplneniu, súčasne dlžníkov zaťažuje povinnosťou preukázať, že chýbajúce údaje neboli vyplnené podľa dojednania. Zmenkou zabezpečovaná pohľadávka je v čl. I ods. 2 dohody o vyplňovacom práve k zmenke definovaná ako pohľadávka a jej príslušenstvo, vyplývajúca zo zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 0015 4021 05 RSU zo dňa 7.6.2005 alebo z odstúpenia od nej. Navrhovateľ bol preto oprávnený doplniť do blankozmenky nie len dlžnú úverovú istinu, ale aj jej príslušenstvo, ktorým sú v zmysle § 121 ods. 3 OZ úroky, úroky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Navrhovateľ predložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2009-1739 zo dňa 19.1.2011, ktorým bola K. N. zaviazaná, aby navrhovateľovi zaplatila úverovú pohľadávku s úrokom, úroky z omeškania a trovy konania. Týmto rozsudkom navrhovateľ výšku
kauzálnej pohľadávky preukázal, a nakoľko odporkyňa v námietkach správnosť výšky doplnenej zmenkovej sumy výslovne nenamietala, nemohol by sa súd jej výškou zaoberať ani v prípade, ak by navrhovateľ do blankozmenky doplnil sumu, ktorá nároky priznané rozhodcovským rozsudkom prekračuje. Odporkyňa tiež namietala, že navrhovateľ v zmysle čl. I. § 53 ods. 1 zmenkového zákona stratil voči nej zmenkové práva tým, že nepreukázal predloženie zmenky na platenie. Zmenku splatnú v určitý deň musí podľa čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona majiteľ predložiť na platenie v platobný deň alebo v jeden z dvoch nasledujúcich pracovných dní. V tomto prípade bola zmenka splatná vo Fiľakove, u OTP Banka Slovensko, a.s., pobočka Fiľakovo, Biskupická 4 (čl. I. § 4 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona). Podľa notárskej zápisnice, osvedčujúcej inú skutočnosť, navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu vyzval vystaviteľa, aby zmenku v deň splatnosti v platobnom mieste zaplatil, ale v uvedený deň sa do platobného miesta vystaviteľ nedostavil a zmenku nezaplatil. Odporkyňa nepovažovala tento dôkaz za dostačujúci, nešlo podľa nej o kvalifikovanú prezentáciu ale čisto len formálny úkon. Po odoslaní výzvy už navrhovateľ vystaviteľa nekontaktoval, vystaviteľ sa o vyplnení zmenky a jej predložení na platenie nedozvedel a zmenku v podstate predkladal len sám sebe, resp. notárovi. Majiteľ vlastnej zmenky by stratil postihové práva proti nepriamym dlžníkom len vtedy, ak by zmenku v lehotách uvedených v čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona nepredložil vystaviteľovi na platenie. Navrhovateľ preukázal, že lehoty dodržal, preto bez ohľadu na to, že sa vystaviteľ na prezentovaní zmenky nedostavil, navrhovateľ zmenkové práva proti odporkyni nestratil. Od navrhovateľa, ktorému zmenkový zákon určuje na prezentáciu zmenky len tri pracovné dni, nebolo možné spravodlivo žiadať, aby po tom, čo 6.7.2013 vystaviteľovi doručil výzvu, v ktorej oznámil deň a miesto, kde bude zmenka predložená na platenie, znovu vystaviteľa kontaktoval. Z hľadiska zachovania práv je relevantné len to, že navrhovateľ v zákonom určenej lehote zmenku na platenie v mieste platenia predložil a priamy dlžník zmenku nezaplatil. Podľa notárskej zápisnice, ktorej fotokópiu navrhovateľ súdu predložil, bola zmenka prezentovaná 1.8.2013 v budove pobočky OTP Banka Slovensko, a.s., Fiľakovo, Biskupická 4 Napriek tomu, že v notárskej zápisnici sa neuvádza, že zmenka bola predložená banke ako domicilátovi, účinky prezentácie ostali zachované. Za rozhodujúce považovala odporkyňa kauzálne námietky, vyplývajúce z jej vlastného vzťahu k prvému indosatárovi BBF capital, a.s., s ktorým 26.9.2006 uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávok. Namietala, že absentuje kauza zmenky, lebo ona podľa zmluvy za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok nezodpovedá, takže spoločnosť BBF Capital, a.s. by dnes nemohla spravodlivo žiadať plnenie z rovnakej zmenky, a ak u BBF Capital, a.s. absentuje kauza tejto zmenky, musí záver o absencii kauzy zmenky platiť aj pre nárok uplatnený navrhovateľom. Podľa ustanovenia prvej vety č. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo ku skorším majiteľom, ibaže majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Odporkyňa tvrdila, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky vedel, za akých podmienok ona kauzálnu pohľadávku postúpila, musel preto vedieť, že za vymoženie kauzálnej pohľadávky nezodpovedá a že sa môže kauzálnymi námietkami brániť proti povinnosti zmenku zaplatiť. Ak napriek tomu zmenku nadobudol, konal vedome na jej škodu. Tento záver považovala odporkyňa za preukázaný aj vykonanými dôkazmi, najmä výpoveďami navrhovateľa a svedka C.. D. F. v konaní sp. zn. 1CbZm/39/2014. Vychádzala z presvedčenia, že vzhľadom na personálne prepojenie BBF capital a.s. a LICITOR factoring, s.r.o. v osobe C.. D. F., by boli účel a zlomyseľnosť prevodu zmenky príliš priehľadné, preto bolo potrebné formálne zmeniť majiteľa zmenky. Navrhovateľa považovala len za zdanlivo nezávislého od predchádzajúcich kauzálnych vzťahov, za nastrčeného prostredníka, a tento špekulatívny obchod podľa nej sledoval výlučne len obohatenie sa týchto spoločností na jej úkor, bez potreby zdĺhavého a namáhavého vymáhania pohľadávok od úverových dlžníkov. Skutočnosť, že spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. má stále na uplatnení zmeniek voči nej záujem, hoci majiteľom zmeniek je už navrhovateľ, vyplýva aj z toho, že sa C.. F. stretol s jej zástupcami ohľadne prebiehajúceho zmenkového sporu. Za podozrivú považovala aj výšku odplaty za postúpenie, keďže LICITOR factoring, s.r.o. zmenky a pohľadávky postupoval navrhovateľovi so stratou, napriek tomu C.. F. ako svedok tvrdil, že ponuka bola pre nich zaujímavá, čo podľa odporkyne podporuje domnienku, že medzi obomi spoločnosťami existujú aj ďalšie vedľajšie dojednania, ktoré robia pre LICITOR factoring obchod skutočne zaujímavým.
Skutočnosť, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmeniek vedel, že za vymoženie kauzálnych pohľadávok nezodpovedá, vyplýva podľa odporkyne už z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, v ktorom navrhovateľ opisuje pôvod pohľadávok. O tom, že navrhovateľ bol oboznámený s obsahom zmluvy o postúpení, ktorú ona uzavrela s BBF capital, a.s., svedči bod 5.6. zmluvy o postúpení pohľadávok , ktorú navrhovateľ uzavrel so spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o. dňa 18.12.2008 a v ktorom navrhovateľ prehlásil, že je .. „plne oboznámený s povahou, stavom a pôvodom týchto pohľadávok a zabezpečením (ak také je), ktoré sa na tieto pohľadávky vzťahuje“. Rovnako táto skutočnosť vyplynula aj z výpovedí navrhovateľa a svedka, ktorí zhodne potvrdili, že navrhovateľ si dal urobiť pred kúpou pohľadávok a zmeniek právny audit, ktorým overoval platnosť predchádzajúcich postúpení pohľadávok. Hlavným predmetom podnikania navrhovateľa aj spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. je vymáhanie pohľadávok, nepochybne si teda pred nadobudnutím zmeniek a úverových pohľadávok dôkladne overili celé ich právne pozadie, vrátane zmluvy, ktorú ona uzavrela s BBF capital, a.s. Z bodu 4.2. zmluvy o postúpení z 18.12.2008, v ktorom si navrhovateľ vymienil, že ak so zmenkami na súde neuspeje (v skutočnosti sa v bode 4.2 zmluvy neúspech na súde nespomína), môže žiadať vrátenie celej zaplatenej odplaty, odporkyňa vyvodila, že hlavným predmetom obchodu boli pre navrhovateľa len zmenky, úverové pohľadávky bez zmeniek boli preňho bezcenné. Domnievala sa, že navrhovateľ nemal dôvod podmieňovať celú odplatu za postúpené úverové pohľadávky perfektnosťou zmeniek, ak by mienil zmenky uplatniť voči úverovým dlžníkom, z čoho je zrejmé, že od počiatku zamýšľal zmenky použiť iba voči nej. Tým, že navrhovateľ sám priznal, že zmenky uplatňuje len v tých prípadoch, v ktorých sa mu ani cestou exekúcie nepodarilo od dlžníka vymôcť úverovú pohľadávku, považovala odporkyňa za preukázané, že za uplatnením zmenky navrhovateľ nevidí formálny garančný účinok indosamentu, ale kauzu spočívajúcu v jej zodpovednosti za nevymožiteľnosť úverových pohľadávok, t. j. kauzu, o ktorej od počiatku vedel, že voči nej neexistuje. Dôkazom o tom, že navrhovateľ od počiatku mienil zmenky uplatniť iba voči nej, sú aj formálne vykonávané zachovávacie úkony, čisto formálny spôsob, ktorým sa navrhovateľ snažil predložiť zmenku vystaviteľovi na platenie, hoci vedel, že sa vystaviteľ o dátume splatnosti nedozvedel. Odporkyňa týmito skutočnosťami považovala za preukázané, že navrhovateľ v čase nadobúdania zmeniek vedel, že ona za vymoženie pohľadávok nezodpovedá, čo samotné podľa nej už stačí na záver o vedomom konaní na jej škodu. Tými istými skutočnosťami zároveň považovala za preukázaný aj úmysel navrhovateľa nadobudnúť zmenky s cieľom uplatniť ich napriek tomu voči nej. Vedomé konanie indosatára na škodu dlžníka pri nadobúdaní zmenky je subjektívny vzťah nového majiteľa k prevodu zmenky. O nepoctivé nadobudnutie sa jedná vtedy, ak indosatár reálne v okamihu nadobudnutia zmenky nielen pozná kauzálne súvislosti zmenky, ale súčasne aj vie, akú konkrétnu obranu, vyplývajúcu z týchto kauzálnych súvislosti, môže dlžník pri splatnosti voči indosantovi uplatniť. Preto len samotná vedomosť indosatára o skutkovom podklade námietok, ktoré proti predchádzajúcim majiteľom prichádzajú do úvahy, ešte neznamená, že zmenku nadobudol vedome na škodu dlžníka. Nadobúdateľ musí v momente nadobudnutia zmenky vedieť, že koná na škodu dlžníka. Musí si byť vedomý, že v dôsledku osobných vzťahov dlžníka s predchádzajúcimi majiteľmi zmenky táto škoda dlžníka ohrozuje a zmenku nadobudne napriek tomu, že vie, že uplatnením zmenky voči konkrétnemu dlžníkovi spôsobí tomuto dlžníkovi škodu. Súhlasiť treba s odporkyňou, že nadobúdateľ nemusí mať priamy úmysel škodu dlžníkovi spôsobiť, postačí, že vie, že mu škodu spôsobiť môže a pre prípad, že sa tak stane, je s tým uzrozumený. V prípade žalovanej zmenky bol primárne zmenkou zabezpečený záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ sa pri nadobúdaní zmenky s kauzálnou pohľadávkou oboznámil, poznal jej povahu, stav a pôvod, včítane zabezpečenia, ktoré sa na pohľadávku vzťahovalo (vyplýva to napr. aj z bodu 5.6. zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008). Navrhovateľ uviedol, že presné podmienky, za akých odporkyňa pohľadávky predávala, nepoznal alebo si myslí, že ich nepoznal. Jeho postupca sa v zmluve za vymoženie nezaručil a na tému ručenia odporkyne diskusiu neviedol. Súčasne však označil za štandardné, že ten, kto pohľadávky predáva, sa za ich vymožiteľnosť nezaručí. Vzhľadom na to považoval aj súd za preukázané, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmeniek vedel, resp. prinajmenšom mohol vedieť, že ani odporkyňa za vymožiteľnosť kauzálnych pohľadávok nezodpovedá. Napriek tomu dospel súd k záveru, že vedomé konanie navrhovateľa pri nadobúdaní zmenky na škodu odporkyne nebolo v konaní preukázané. Vykonané dôkazy hodnotil súd podľa zásad uvedených v § 132 OSP, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Z takto vykonaného dokazovania nevyplynulo, že navrhovateľ
v okamihu indosovania zmeniek vedel, že zmenky môže využiť na škodu odporkyne a že práve s týmto úmyslom ich nadobudol. Navrhovateľ (jeho konateľ) vo výpovedi uviedol, že úverové pohľadávky, ktorých pôvodnou veriteľkou bola odporkyňa, nadobudol v čase, kedy nemal skúsenosti so zmenkami, bol to najväčší problém, s ktorým sa právnici borili, lebo dovtedy so zmenkami nerobili. Chcel mať istotu, že zmenky budú dobre indosované a pravdepodobne z tohto dôvodu bol do zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 zahrnutý bod 4.2. Zmenky len skontroloval, či boli na naňho prepísané a uložil ich do trezoru. Jemu postupník nedeklaroval, že za vymožiteľnosť zmeniek bude zodpovedať odporkyňa, predpokladal, že ani postupník v tom čase o zodpovednosti odporkyne nevedel. Úverové pohľadávky hneď po kúpe uplatnil na rozhodcovskom súde, tento postup považoval za výhodnejší, lebo jednak sa v rozhodcovskom konaní uplatňuje fikcia doručenia, takže na rozhodnutie nebolo treba dlho čakať, a jednak všetky pohľadávky mohol žalovať na jednom mieste, nebolo to prácne. Následne prebehlo exekučné konanie a niektoré pohľadávky boli vymožené. Až neskôr, po analýzach, zistil, že odporkyňa na zmenkách nevylúčila zodpovednosť za zaplatenie a stala sa zmenkovou dlžníčkou. Ak by o tejto skutočnosti vedel v čase postúpenia pohľadávok, možno by uvažoval aj o kúpe ďalších balíkov pohľadávok odporkyne, ktoré mu boli ponúknuté. Po zistení, že na zmenkách chýba vylúčenie, ktoré by mu bránilo vymáhať od všetkých, čo sú na zmenke podpísaní, zmenky postupne vypĺňal a uplatňoval proti dlžníkom. Použil len tie zmenky, v ktorých mu úverový dlžník pohľadávku nezaplatil ani v exekúcii. V súdnom konaní si zmenky uplatnil iba voči odporkyni, ktorá je zo všetkých indosantov najbonitnejší dlžník, voči vystaviteľom už získal exekučný titul na rozhodcovskom súde a ďalší exekučný titul preto nebol potrebný. Z výpovede C.. F., ani z výpovede navrhovateľa nevyplynulo, že by si v čase indosovania zmeniek niektorý z nich uvedomoval, že odporkyňa príslušnou doložkou na zmenke nevylúčila svoju zodpovednosť za jej zaplatenie, čím de iure poskytla zabezpečenie. Skutočnosť, že postupca nepovažoval odporkyňu za osobu, ktorá poskytla zabezpečenie, je zrejmá aj z toho, že ju o postúpení písomne neupovedomil (resp. odporkyňa netvrdila a ani nepreukázala, že by jej oznámenie zaslal), hoci podľa bodu 5.7. zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 mal povinnosť postúpenie oznámiť nie len dlžníkom, ale aj tým, ktorí poskytli zabezpečenie. Účasť C.. D. F. na rokovaní so zástupcami odporkyne o zaplatení zmeniek súd nepovažuje za dôkaz o prepojení obchodných spoločností, ktorých je štatutárnym zástupcom, s navrhovateľom. Z výpovede svedka vyplynulo, že spoločnosť BBF Capital, a.s., resp. LICITOR factoring, s.r.o. skúpili viacero balíkov pohľadávok, ktorých pôvodnou veriteľkou bola odporkyňa, zabezpečených zmenkami. Navrhovateľ od nich odkúpil len jeden balík (cca 300 pohľadávok), takže časť zmeniek majiteľa nezmenila. Účasť štatutárneho zástupcu obchodných spoločností, ktoré vlastnili zmenky indosované odporkyňou, na rokovaniach s odporkyňou o mimosúdnom riešení ich zaplatenia, je preto logická napriek tomu, že ani jedna z obchodných spoločností zatiaľ zmenky proti odporkyni neuplatnila. Svedok výslovne uviedol, že nikdy s odporkyňou za navrhovateľa nerokoval. Predaj pohľadávok navrhovateľovi so stratou 1% z ich nominálnej hodnoty nemusí nevyhnutne znamenať, že medzi postupcom a postupníkom existujú aj ďalšie vedľajšie dojednania. Svedok potvrdil, že ním zastúpené obchodné spoločnosti vlastnili veľké množstvo týchto pohľadávok, ktoré síce štandardným spôsobom vymáhali, ale pre veľké množstvo sa nedali naraz spracovať. S prihliadnutím na túto skutočnosť, a tiež na to, že zmenkami boli zabezpečené záväzky zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch, takže pre silnejúcu ochranu spotrebiteľa bola vymožiteľnosť pohľadávok oslabená, nie je rozhodnutie odpredať pohľadávky so stratou 1% nepochopiteľné. Treba uviesť, že aj odporkyňa postupovala pohľadávky so stratou, za odplatu vo výške 26% z hodnoty pohľadávok ku dňu ich postúpenia. Podľa názoru súdu nie je možné z ustanovenia bodu 4.2. zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 jednoznačne vyvodiť, že pre navrhovateľa boli hlavným predmetom obchodu iba zmenky, ktoré už od počiatku zamýšľal použiť jedine voči odporkyni. Na základe bodu 4.2. zmluvy o postúpení z 18.12.2008 mal navrhovateľ nárok na zľavu vo výške odplaty v prípade, ak sa preukáže, že zabezpečovacie prostriedky, ktoré vznikli za účelom zabezpečenia postúpených pohľadávok, nie sú spôsobilé v zmysle zákona č. 191/1950 Zb., prípadne v zmysle iných všeobecne záväzných právnych predpisov alebo ak všeobecne záväzné predpisy postúpenie práv a povinností z postúpenej zmenky, resp. iného zabezpečovacieho prostriedku a/alebo úkonu vylučujú. Navrhovateľ ani svedok nevedeli uviesť, na návrh ktorého účastníka zmluvy bol tento bod do zmluvy zahrnutý. Obaja zhodne vypovedali, že pri nadobúdaní nerozlišovali medzi úverovými pohľadávkami a zmenkami, kúpili pohľadávky so zmenkami ako celok.
V zmluve o postúpení, ktorú odporkyňa 26.9.2006 uzavrela s BBF Capital, a.s., sa obdobné ustanovenie, podľa ktorého by postupník mal právo na vrátenie odplaty pre vady zmenky, nenachádza. Dokonca v čl. VII. ods. 3 je právo výslovne vylúčené vo vzťahu k zabezpečeniu postúpenej pohľadávky. Svedok C.. F. však uviedol, že pohľadávky, ktoré im odporkyňa postúpila bez zmeniek, jej vracali a o vrátení sa robili protokoly. O. toto tvrdenie nerozporovala. Nie je preto vylúčené, že obsah bodu 4.2. zmluvy o postúpení z 18.12.2008 len reflektoval skúsenosti postupcu z jeho minulých vzťahov s odporkyňou. Je pravdou, že navrhovateľ nepoužil zmenky v súdnom konaní pri vymáhaní úverových pohľadávok od úverových dlžníkov, samotnú túto skutočnosť však nie je možné považovať za úmysel navrhovateľa od počiatku zmenky uplatniť výlučne len proti odporkyni. Navrhovateľ dostatočne vysvetlil, prečo takýto postup zvolil. Treba však uviesť, že ani v prípade, ak by navrhovateľ hneď po nadobudnutí uplatnil zmenky voči vystaviteľom, nič by mu nebránilo, aby dodatočne v súdnom konaní zaplatenie žiadal aj od odporkyne (čl. I. § 47 ods. 2 a 4 zmenkového zákona). Pri hodnotení, či sú splnené podmienky pre uplatnenie kauzálnych námietok v zmysle prvej vety čl. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona, je rozhodujúci úmysel indosatára nadobudnúť zmenku na škodu dlžníka. Nadobúdateľ teda už v čase indosovania musí vedieť nielen to, aké sú kauzálne súvislosti zmenky, ale vedomosť musí mať aj o konkrétnych námietkach, ktoré sa dlžníkovi z kauzálneho vzťahu ponúkajú. Na základe skúseností z rozhodovacej činnosti súd nemá dôvod pochybovať o tom, že nie každý majiteľ alebo nadobúdateľ zmenky sa dokonale orientuje v zmenkovom práve (napokon, dôkazom je aj konanie odporkyne pri indosovaní zmeniek). Možno síce očakávať, že indosatár vyvinie primerané úsilie, aby sa s právami a povinnosťami zmenkového veriteľa vopred oboznámil, ale zo skutočnosti, že tak nespravil, nemožno vyvodzovať žiadne závery. Navrhovateľ tvrdil, že v čase indosovania zmeniek ešte nevedel, že nenapísaním príslušnej doložky odporkyňa svoju zodpovednosť za zaplatenie zmeniek nevylúčila, a keďže ani z ostatných vykonaných dôkazov opak nevyplynul, nie je namieste tvrdenie, že konal pri nadobúdaní zmeniek vedome na škodu odporkyne. Nedbanlivosť navrhovateľa, dokonca ani jeho hrubá nedbanlivosť, spočívajúca v tom, že pri vynaložení patričného úsilia mohol už pri nadobúdaní zmeniek zistiť, že odporkyňa je nepriamou zmenkovou dlžníčkou, nepostačuje. Kauzálne námietky preto nie sú prípustné. Z rovnakých dôvodov, ktorými odporkyňa odôvodnila vedomé konanie navrhovateľa pri nadobúdaní zmenky na jej škodu, považovala za preukázané, že sa navrhovateľ pri uplatňovaní zmenky dopúšťa šikanózneho výkonu práva, keď si v rozpore s dobrými mravmi z titulu zmenky v skutočnosti uplatňuje kompenzáciu za nevymožiteľné úverové pohľadávky. Hrozí podľa nej tiež riziko, že navrhovateľ paralelne získa rovnaké plnenie od úverového dlžníka a od nej, hoci de iure z rôznych právnych úkonov. Takýto stav nemôže napĺňať atribúty dobrých mravov a požívať právnu ochranu. Má zato, že navrhovateľ len zneužíva abstraktný charakter zmenky, využil jej chybu, že pri indosovaní nevylúčila garančný účinok indosamentu, ale ani táto chyba nemôže navodiť stav, pri ktorom sa navrhovateľ špekulatívne na jej úkor obohatí, keď tomu odporujú všetky kauzálne súvislosti, z ktorých vyplýva, že nikdy nemala niesť zodpovednosť za nevymožiteľnosť úverových pohľadávok. Navrhovateľ sa nekalým spôsobom od počiatku rozhodol zmenky voči nej zneužiť, spôsobiť jej škodu a sebe privodiť neodôvodnený prospech. Celý spor označila za výsledok špekulatívneho biznisu navrhovateľa a predchádzajúcich majiteľov zmenky, ktorí svoje podnikateľské riziko pri vymáhaní pohľadávok od úverových dlžníkov transformujú na istý zisk pri vymáhaní pohľadávok od nej, bez toho, aby museli vynaložiť väčšiu námahu . S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV. ÚS 1735/07, v ktorom sa konštatuje, že prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem, vedúci k extrémne nespravodlivému záveru, znamená porušenie základných práv, mala za to, že ani v tomto prípade by súd nemal právne normy vykladať len prísne formálne. K tejto námietke je potrebné v prvom rade poukázať na to, že zmenkový zákon je zákonom špeciálnym, má preto vždy prednosť pred inými právnymi predpismi všeobecnej povahy. Zmenkové vzťahy je možné posúdiť podľa všeobecného predpisu jedine vtedy, ak zmenkový zákon výslovne niektorú otázku nerieši. Právna teória za všeobecný predpis, ktorý sa v takom prípade uplatní, považuje len Občiansky zákonník ako najvšeobecnejší základ záväzkových vzťahov. Obchodný zákonník upravuje iba užší okruh vzťahov, najmä súvisiacich s podnikaním, na práva a záväzky zo zmenky sa preto ako všeobecný predpis uplatní len vtedy, ak určitú otázku nerieši zmenkový zákon ani Občiansky zákonník. Posúdiť zmenkovo-právny vzťah podľa ustanovenia § 3 OZ, resp. § 265 ObZ by preto bolo možné jedine v prípade, ak by zmenkový zákon neobsahoval výslovnú úpravu, ktorou sa zneužitie práva sankcionuje. Zmenka je dokonalý, nesporný a abstraktný cenný papier. Práva a záväzky sú definované len samotnou zmenkovou listinou a nie sú závislé od mimozmenkových vzťahov, a to ani v prípade, ak ide o tzv. zabezpečovaciu zmenku. Ak majiteľ konal pri nadobúdaní zmenky v zlej viere, previnil sa hrubou nedbanlivosťou alebo konal vedome na škodu dlžníka, poskytuje zmenkový zákon dlžníkovi ochranu
tým, že mu umožňuje brániť sa proti zaplateniu zmenky aj námietkami, vyplývajúcimi z mimozmenkových vzťahov. Za prílišný formalizmus nie je, podľa názoru súdu, možné považovať skutočnosť, že ak špeciálna právna norma výslovne pripúšťa možnosť vznášať kauzálne námietky len za presne stanovených podmienok, súd nepriznaná úspech námietkam, odvolávajúcim sa jedine na ustanovenia všeobecného predpisu, ktoré nie sú na zmenkový vzťah vzhľadom na osobitnú úpravu použiteľné. Vedomé konanie na škodu dlžníka, za ktoré je treba považovať aj dôvody, ktorými odporkyňa odôvodnila námietku výkonu práva v rozpore so zásadami ekvity, je podľa ustanovenia prvej vety čl. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona právne významné len v prípade, ak týmto spôsobom majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní. Prípadné zneužitie práva, ku ktorému došlo neskôr, už nemá na povinnosť dlžníka zmenku zaplatiť, žiaden vplyv. Vzhľadom na to, že zmenkový zákon ochranu dlžníka rieši vyčerpávajúcim spôsobom, nie je možné jeho ustanovenia vykladať extenzívne, ani posudzovať práva majiteľa zmenky a povinnosti zmenkového dlžníka podľa ustanovení všeobecného predpisu. Pokiaľ by súd nepriznal navrhovateľovi právo zo zmenky jedine preto, že z dôvodov vyplývajúcich z mimozmenkových vzťahov by posúdil jeho postup nasledujúci po nadobudnutí zmenky ako šikanózny výkon práva, zámerne smerujúci k poškodeniu odporkyne, v skutočnosti by týmto postupom porušil kogentnú úpravu, vyplývajúcu z ustanovenia prvej vety čl. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona. Pravdou je, že Ústavný súd Českej republiky v náleze č. IV. ÚS 457/10 z 18.7.2013, na ktorý tiež odporkyňa poukázala, vyslovil názor, že aj v zmenkových vzťahoch nemôže súd priznať ochranu výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím. Tento záver však prijal v súvislosti s ochranou práv spotrebiteľa, v ktorých je zmenkový dlžník ako spotrebiteľ „slabšou“ stranou, od ktorej sa nedá očakávať hlbšie povedomie o zmenkovom práve a zmenka bola uplatnená medzi subjektmi, ktoré zásadne neboli v rovnakom postavení. Ústavný súd zdôraznil, že treba rozlišovať, či do zmenkového vzťahu vstupujú dvaja podnikatelia, alebo podnikateľ a nepodnikateľ. V tomto súdnom konaní sú obaja účastníci podnikatelia, odporkyňu nie je možné považovať za slabšiu stranu, ani pomer účastníkov sa nedá považovať za nerovnovážny. Odporkyňa v záverečnom vyjadrení upozornila na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 20Obdo/19/2014 z 29.10.2015, v ktorom v obdobnej veci vyslovil názor, že ak sa z obsahu spisu javí zmenka ako zmenka „spotrebiteľská“, treba sa zaoberať aj otázkou, či je zmenka platná. Z toho vyvodila, že je súd povinný ex offo skúmať, či je dohoda o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú ona uzavrela so zmenkovým dlžníkom - vystaviteľom zmenky a zároveň spotrebiteľom, dostatočne zrozumiteľná, či formulár dohody dostatočne chráni práva spotrebiteľa v rozsahu § 52 a nasl. OZ, alebo či ide o absolútne neplatnú zmluvu, čoho dôsledkom je neplatnosť zmenky. Súčasne poukázala na novelizované znenie čl. I. § 17 zmenkového zákona a mala za to, že súd aj v tomto konaní musí z úradnej povinnosti prihliadať na spotrebiteľský charakter zmenky. Účelom zmien, ktoré boli zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015 zavedené do zmenkového zákona (čl. I. § 17 a čl. III. § 3a) bolo zabezpečiť ochranu osôb, ktorých zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Napriek tomu, že o spotrebiteľskom charaktere príčinného vzťahu zmenky súd nepochybuje, zaviazanosť odporkyne zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej ona mala postavenie dodávateľa, ale výlučne a jedine len v súvislosti s garančným účinkom indosamentu. Odporkyňa sa preto nemôže dovolávať ochrany, ktorú zmenkový zákon priznáva len spotrebiteľovi, ani očakávať, že súd bude ex offo skúmať zmluvné podmienky, ktoré ona sama vo formulári dohody o vyplňovacom práve k zmenke koncipovala. Otázkou neplatnosti dohody sa už súd v rozsahu včas uplatnenej námietky zaoberal. K neskôr podaným námietkam nie je možné v zmysle prvej vety § 175 ods. 4 OSP prihliadať. Okrem toho zmenka sa nestáva neplatnou v dôsledku neplatnosti dohody oprávňujúcej na vyplnenie blankozmenky, prípadná neplatnosť vyplňovacej dohody len umožňuje zmenkovému dlžníkovi vzniesť námietku nesprávneho vyplnenia zmenky podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona. Podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov. Osobitným predpisom, ktorý s účinnosťou od 1.1.2011 úplne zakázal použitie zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, bol až zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy, t. j. zákona č. 258/2001 Z. z., platil len zákaz splniť zmenkou dlh v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby, resp. počnúc od 1.1.2008 mohol podľa § 4 ods. 6 zákona veriteľ prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenka, z ktorej si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje postihové práva, nebola platobná, jej prostredníctvom nemal byť spotrebiteľský úver platený. Išlo o zmenku zabezpečovaciu a vzhľadom na to, že bola vystavená 7.6.2005, v ktorom čase nebolo zákonom zakázané použitie zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, nie je možné zmenkový prejav považovať za neplatný ani podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona. Zmenkový záväzok je nesporným záväzkom, a keďže v konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v námietkach odporkyňa nemala povinnosť zmenku zaplatiť, ponechal súd zmenkový platobný rozkaz v platnosti. O náhrade trov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. V konaní, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, navrhovateľovi vznikli trovy len právnym zastúpením. Advokát poskytol 3 úkony právnej služby: písomné vyjadrenie z 28.5.2014 k námietkam, písomné podanie z 18.3.2015, týkajúce sa veci samej a ďalšia porada s klientom 25.6.2016 (podľa záznamu z porady v trvaní viac než jednej hodiny). Z tarifnej hodnoty veci 1.743,34 eur je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon 81,33 eur. Paušálna náhrada výdavkov (§ 16 ods. 3 vyhlášky) prislúcha za úkon vykonaný v roku 2014 vo výške 8,04 eur, za úkon z roku 2015 vo výške 8,39 eur a za úkon z roku 2016 vo výške 8,58 eur. Súčet odmeny a náhrad, spolu 269 eur, sa podľa § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o sumu 53,80 eur, zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty 20%. Náhradu trov odporkyňa na základe § 149 ods. 1 OSP zaplatí navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu, ktorý na tento účel označil vo vyčíslení trov účet IBAN: SK29 0900 0000 0000 1161 3582.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..