Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_20C-48-2014.pdf
PDF · 102.92 KB
No categories available
20C/48/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľov: 1/ G.. H. W., A.. XX.X.XXXX, W. M., D. XXXX/XX, 2/ B. W., A.. XX.X.XXXX, W. W. O., F. XXXX/XX, obidvaja právne zast. JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom kancelárie v Košiciach, Štefánikova 26, proti odporcovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 2.064,10 eur s prísl, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom sumu 1.272,80 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh v časti úroku z omeškania z a m i e t a.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad súdny poplatok v sume 76,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali uloženia povinnosti odporcovi nahradiť škodu spôsobenú pri dopravnej nehode dňa 17.9.2010 poistencom odporcu D. H., ktorý v čase o 10.54 hod na polovičnom obojsmernom profile diaľnice D1 v úseku Behárovce - Jablonov v smere na Levoču, ako vodič motorového vozidla značky HYUNDAI ACCENT EČV: F. XXX W., za zníženej viditeľnosti prešiel do ľavého protismerného jazdného pruhu tak, že predchádzal kolónu vozidiel jazdiacu pred ním, v čas sa nezaradil do svojho jazdného pruhu a v protismernom pruhu sa čelne zrazil s vozidlom značky CITROEN SAXO, EČV: S. XXX I., ktoré viedol navrhovateľ v 1/ rade a ktoré sa po náraze prevrátilo na strechu, v dôsledku čoho navrhovatelia utrpeli ťažké poranenia. Pri dopravnej nehode, bola navrhovateľom spôsobená škoda na veciach a to totálnym zničením resp. stratou v hodnote 1.685,- eur. Došlo k poškodeniu pánskej bundy, pánskych zimných topánok, dámskej bundy a zimných topánok, pánskych modrých nohavíc značky VICTORINOX, pánskeho trička O´neal, pánskeho hnedého svetra a dámskych nohavíc, dámskeho trička, dioptrických okuliarov, mobilného telefónu značky NOKIA E 71 a zlatého prsteňa s očkom na zlatej retiazke. Navrhovatelia si ďalej uplatnili nárok na náhradu za lieky a pobyt v nemocnici vo výške 48,- eur, náhradu nákladov na dopravu a ubytovanie v súvislosti s návštevami v nemocnici v celkovej výške 331,10 eur. Celkovo si navrhovatelia voči odporcovi uplatnili nárok na náhradu sumy 2.064,10 eur. Na pojednávaní dňa 4.11.2014 právny zástupca navrhovateľov po čiastočnom plnení zo strany odporcu zobral späť podaní návrh v časti o zaplatenie sumy 294,16 eur a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Vo zvyšku na návrhu trval.
Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol, že nárok navrhovateľov považuje za nedôvodný a nepreukázaný. Napriek tomuto tvrdeniu súdu oznámil, že pristúpil k likvidácii poistnej udalosti v časti liečebných nákladov navrhovateľa v 1/ rade vo výške 47,95 eur a navrhovateľky v 2/ rade vo výške 16,50 eur. V prevyšujúcej časti poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru poškodený má povinnosť preukázať svoj nárok ako aj vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Poukázal na skutočnosť, že príčinná súvislosť musí byť bezpečne preukázanou. Namietal uplatnené náklady spočívajúce v návštevách príbuzných navrhovateľov v mieste ich hospitalizácie. Súčasne vzniesol námietku premlčania s tým, že dňa 17.9.2012 premlčacia doba uplynula a navrhol návrh zamietnuť.
Rozsudkom zo dňa 25.11.2014 súd odporcu zaviazal na úhradu sumy 1.769,94 eur, konanie v časti o zaplatenie sumy 294,16 eur zastavil a návrh v časti úroku z omeškania zamietol. Po podanom odvolaní Krajský súd Prešov rozsudok súdu I. stupňa vo vyhovujúcej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V zmysle pokynu odvolacieho súdu sa mal súd opätovne zaoberať uplatnenými nárokmi navrhovateľov s prihliadnutím na námietky odporcu.
Po vrátení veci súd opätovne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:
Podaním návrhom sa navrhovatelia domáhajú náhrady škody spôsobenej pri dopravnej nehode dňa 17.9.2010 poistencom odporcu D. H., ktorý v čase o 10.54 hod na polovičnom obojsmernom profile diaľnice D1 v úseku Behárovce - Jablonov v smere na Levoču, ako vodič motorového vozidla značky HYUNDAI ACCENT EČV: F. XXX W., za zníženej viditeľnosti prešiel do ľavého protismerného jazdného pruhu tak, že predchádzal kolónu vozidiel jazdiacu pred ním, v čas sa nezaradil do svojho jazdného pruhu a v protismernom pruhu sa čelne zrazil s vozidlom značky CITROEN SAXO, EČV: S. XXX I., ktoré viedol navrhovateľ v 1/ rade a ktoré sa po náraze prevrátilo na strechu, v dôsledku čoho navrhovatelia utrpeli ťažké poranenia. Pri dopravnej nehode, bola navrhovateľom spôsobená škoda na veciach a to totálnym zničením resp. stratou v hodnote 1.685,- eur. Došlo k poškodeniu pánskej bundy, pánskych zimných topánok, dámskej bundy a zimných topánok, pánskych modrých nohavíc značky VICTORINOX, pánskeho trička O´neal, pánskeho hnedého svetra a dámskych nohavíc, dámskeho trička, dioptrických okuliarov, mobilného telefónu značky NOKIA E 71 a zlatého prsteňa s očkom na zlatej retiazke. Odporca namieta premlčanie nároku a súčasne má za to, že navrhovatelia nepreukázali účelnosť uplatneného nároku ani príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a spôsobenou škodou. Súčasne odporca namieta potrebu zohľadnenia opotrebovania jednotlivých poškodených či zničených vecí.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady (72/166/EHS) z 24.04.1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, každý členský štát prijme v súlade s článkom 4 všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením. Rozsah krytia zodpovednosti a podmienky tohto krytia sa určia na základe týchto opatrení.
Podľa čl. 22 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES z 16.09.2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, osobnú ujmu a škodu na majetku, ktorú utrpeli chodci, cyklisti a iní nemotorizovaní užívatelia cesty, ktorí sú obyčajne najslabšími účastníkmi nehody, by malo pokrývať povinné poistenie vozidla účastného na nehode, kde majú nárok na odškodnenie podľa vnútroštátneho
občianskeho práva. Toto ustanovenie nepredurčuje zodpovednosť za škodu alebo úroveň výšky odškodneného pri konkrétnej nehode podľa vnútroštátnych právnych predpisov.
Podľa čl. 36 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES z 16.09.2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, skutočnosť, že osoba, ktorá utrpela ujmu alebo škodu, má priame právo na žalobu proti poisťovni, je logickým doplnením určenia takýchto zástupcov a navyše zlepšuje právne postavenie poškodených osôb pri dopravných nehodách vzniknutých mimo členského štátu, v ktorom má taká osoba trvalý pobyt.
Podľa § 4 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) cit. zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.
Podľa § 11 ods. 6 cit. zákona, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods. 7 cit. zákona poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 15 ods. 2 cit. zákona, na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
Po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že návrh je podaný dôvodne.
Čo sa týka odporcom vznesenej námietky premlčania nároku, v zmysle § 106 ods. 1 ObčZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. To je všeobecná premlčacia lehota, ktorá platí pre premlčanie práva na náhradu škody. T.j. odkedy sa poškodený dozvie o škode zo vzniknutej dopravnej nehody a o tom, kto za ňu zodpovedá. Od uvedeného okamihu mali navrhovatelia právo uplatniť voči tejto osobe, resp. voči jej poisťovateľovi, nárok na náhradu škody po dobu dvoch rokov. Táto dvojročná subjektívna lehota, t.j. jej začiatok závisí od subjektívneho zistenia poškodeného o škode a osobe za ňu zodpovednej.
Podľa § 106 ods. 2 ObčZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Lehota 3 rokov je lehotou objektívnou a začína plynúť odo dňa, kedy ku vzniku škody došlo. Vzťah medzi subjektívnou 2-ročnou lehotou podľa § 106 ods. 1 ObčZ a objektívnou 3-ročnou lehotou podľa § 106 ods. 2 ObčZ je taký, že subjektívna lehota plynie v rámci objektívnej a uplynie najneskôr s uplynutím objektívnej, aj ak by nemala uplynúť celá. K dopravnej nehode v prejednávanej veci došlo dňa 17.9.2010. Od uvedeného okamihu začala plynúť objektívna lehota a skončila dňa 16.9.2013. Poistenec odporcu ako škodca bol právoplatne uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves dňa 15.3.2011 a od uvedeného okamihu začala plynúť subjektívna premlčacia doba. Skončila dňa 14.3.2013. Návrh vo veci samej bol navrhovateľmi podaný dňa 13.3.2013, teda v čase plynutia oboch premlčacích lehôt, a teda sa v žiadnom prípade nemôže jednať o premlčaný nárok. Na okraj súd dodáva, že pokiaľ ide o postup, ktorý majú poisťovne v prípade škodovej udalosti, resp. dopravnej nehody sledovať, a lehoty, v ktorých majú škodovú udalosť prešetrovať a uspokojovať nároky poškodených, tieto sú stanovené v zákone č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v platnom znení. Predovšetkým ust. § 11 ods. 6 a § 11 ods. 7 uvedeného zákona dáva poisťovni povinnosť konať bez zbytočného odkladu, resp. v lehote 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Spoliehanie sa na uplynutie lehoty nemožno považovať za konanie v súlade s dobrými mravmi, obzvlášť v prípade, že po podaní návrhu vo veci samej na súd odporca postupne časť nárokov navrhovateľov plnil bez toho, že by preukázal, že k tomuto plneniu došlo v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami v rámci plnenia si povinností a nie ako dôsledok existencie súdneho konania.
Čo sa týka nároku na náhradu škody, základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka sú : a) porušenie právnej povinnosti b) existencia škody c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou d) zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom t.j. ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Všetky tieto tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú charakter objektívny na rozdiel od zavinenia, ktorý má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné.
Podľa § 427 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla ako aj prevádzateľ lietadla.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené konanie. Základným predpokladom úspechu žaloby o náhradu škody v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je preukázanie existencie škody, príčinnej súvislosti medzi osobitnou povahou prevádzky a spôsobenou škodou. Dôkazné bremeno preukázania týchto predpokladov zaťažuje navrhovateľa.
Čo sa týka jednotlivých čiastkových nárokov, škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy sú rovnocenné. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach, ale aj na škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových hodnotách alebo na zdraví či na živote. Škodou na veci sa rozumie jej strata, zničenie, poškodenie alebo znehodnotenie bez ohľadu na to, z akých príčin k nim došlo. Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia.
Navrhovatelia si uplatnili nárok na náhradu za veci poškodené či zničené a stratené pri dopravnej nehode, a to pánskej bundy, pánskych zimných topánok, dámskej bundy a zimných topánok, pánskych modrých nohavíc značky VICTORINOX, pánskeho trička O´neal, pánskeho hnedého svetra a dámskych nohavíc, dámskeho trička, dioptrických okuliarov, mobilného telefónu značky NOKIA E 71 a zlatého prsteňa s očkom na zlatej retiazke. Je potrebné prisvedčiť argumentácii navrhovateľov, že v dôsledku čelného nárazu a následného otočenia vozidla „na strechu“ došlo k ich zraneniu, a toto im neumožnilo samostatne sa pohybovať po mieste nehody a dohľadávať svoje veci, ktoré pri náraze z vozidla vypadli. V tomto smere sa teda jedná o škodu na veciach bezprostredne súvisiacu s dopravnou nehodou ako jej bezprostredný následok. Je objektívne konštatované, že navrhovatelia po dopravnej nehode nemali možnosť hľadať stratené veci ani dokumentovať rozsah ich poškodenia v prípade, že boli v dôsledku zranení prevezení na lekárske vyšetrenie, a teda stratu a zničenie vecí je potrebné považovať za škodu súvisiacu s dopravnou nehodou, za ktorú zodpovedá odporca. Súd má za to, že navrhovatelia dostatočným spôsobom osvedčili a preukázali výšku škody, preto návrhu v časti žalovanej istiny vyhovel, pričom prihliadol na možnú mieru opotrebovania jednotlivých vecí.
Čo sa týka poškodených vecí - oblečenia, okuliarov, mobilného telefónu a prsteňa, v tomto smere má súd za to, že nakoľko nie je možné stav opotrebovania ošatenia zistiť, primeraná výška náhrady predstavuje 60% ich pôvodnej hodnoty. Veci - ošatenie, vzhľadom na rozsah zranení nebolo možné zachovať a boli zničené či už konaním zasahujúceho zdravotníckeho personálu priamo na mieste nehody (vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľov bolo ošatenie zničené rozstrihaním), alebo absolútnym znečistením krvou a prevádzkovými kvapalinami vozidla. Odporca tak bol zaviazaný na náhradu vo výške 119,84 eur (414,- eur t.j. 60% z uplatnených 690,- eur - čiastočné plnenie 294,16 eur).
Hodnota mobilného telefónu zn. Nokia E 71 bola súdom určené na 3/24 pôvodnej hodnoty (3/24 z 260,99 USD, kurz USD k euru predstavoval ku dňu nákupu telefónu hodnotu 1,492 USD : 1 euru). Je bežnou praxou, že mobilné telefóny sú využívané po dobu záruky, ktorá predstavuje 24 mesiacov. Tento bol používaný od decembra 2009 do septembra 2011, primeranou sa tak javí hodnota 3/24 ceny (260,99 USD / 24 * 3 = 32,62 USD = 21,86 eur).
Hodnota strateného zlatého prsteňa podľa názoru súd nebola vekom ani opotrebovaním znížená, táto skutočnosť nebola v konaní žiadnym spôsobom preukázaná ani tvrdená. S ohľadom na uvedené súd navrhovateľom priznal náhradu v celom rozsahu 800,- eur.
Čo sa týka náhrad za lieky a pobyt v nemocnici, v tomto smere má súd za to, že pokiaľ v zmysle ust. § 449 Občianskeho zákonníka sa pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením, vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka v 2/ rade bola v čase dopravnej nehody tehotná, je možné považovať uvedené náklady za účelne vynaložené a bezprostredne súvisiace s dopravnou nehodou. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia ide o samostatné právo poškodeného na náhradu účelných nákladov spojených s liečením. Aj keď poškodený občan dostáva väčšinu liečebných úkonov v prípade potreby z prostriedkov príslušnej poisťovne bezplatne (hoci na to prispieva platením poistného), môžu mu okrem toho vzniknúť rôzne náklady spojené s liečením, ktoré poisťovňa neuhrádza. Na ich náhradu má poškodený občan právo, ak ide o účelné náklady spojené s liečením. Medzi účelné náklady patria napríklad náklady spojené s rehabilitáciou, prilepšením na stravu, rozšírením ošetrovateľskej služby, náklady spojené s účelnými návštevami najbližších príbuzných v nemocnici a pod. (Peter Vojčík a kol. Komentár k občianskemu zákonníku, ASPI). Z titulu lekárskych kontrol navrhovateľov a návštev navrhovateľov príbuznými v nemocnici si navrhovatelia uplatnili nárok na úhradu sumy 331,10 eur. Vzhľadom na rozsah poranení navrhovateľov a tehotenstvo navrhovateľky v 2/ rade má súd za to, že uvedené výdavky možno považovať za odôvodnené. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
S ohľadom na skutočnosť, že zo strany odporcu došlo k čiastočnému plneniu vo výške 294,16 eur a navrhovatelia v uvedenej výške zobrali podaný návrh späť, v súlade s ust. § 96 O.s.p. súd v uvedenej časti konanie zastavil. Tento výrok rozsudku nebol podaným odvolaním dotknutý a nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2014.
O povinnosti úhrady súdneho poplatku súd rozhodol v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. podľa ktorého v prípade, že je navrhovateľ v konaní oslobodení od súdneho poplatku, táto povinnosť prechádza na odporcu ak u neho nie sú tiež predpoklady pre oslobodenie. Vzhľadom na status odporcu súd predpoklady oslobodenia od súdneho poplatku nezistil. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodol namiesto samosudcu, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § l75 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.