Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Cb-214-2014.pdf
PDF · 120.63 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/214/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: SPV Development s.r.o. so sídlom Poštová 3, 811 06 Bratislava, IČO: 36 711 128, zast. PRK Partners s.r.o. so sídlom Hurbanovo nám. 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643 proti žalovanému: HFD, s.r.o. so sídlom Karadžičova 55, 811 07 Bratislava IČO: 35 904 135, zast. Advokátska kancelária Beňová s.r.o. so sídlom Blumentálska 8, 811 07 Bratislava o zrušenie rozhodcovského rozsudku
rozhodol:
Súd z a m i e t a žalobu v celom rozsahu.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 836,28 EUR titulom náhrady trov právneho zastúpenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 28.08.2014 podanou v ten istý deň na tunajší súd domáhal, aby súd zrušil Rozhodcovský rozsudok vydaný 13. júna 2014 Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave so sídlom Gorkého 9, 816 03 Bratislava, v právnej veci evidovanej pod sp.zn. Rsp V-109/2013 (ďalej aj ako „rozhodcovský rozsudok“ a v tej súvislosti „rozhodcovské konanie“) z dôvodu podľa ustanovenia § 40 ods. 1 pís. h) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZRK“) že nastali dôvody, pre ktoré možno žiadať obnovu konania podľa ustanovenia § 228 až 235 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „OSP“) konkrétne dôvod podľa ustanovenia § 228 ods. 1 pís. a) OSP. Žalobca uviedol, že v zmysle predmetného rozhodcovského rozsudku bol povinný plniť žalovanému istinu vo výške 10.338,72 EUR s úrokom z omeškania a trov konania. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovanému) dňa 29.07.2014, pričom žalobca si svoju povinnosť v súlade s výrokom rozhodcovského rozsudku riadne splnil. Žalobca svoje právo na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku odôvodnil tým, že spor medzi účastníkmi riešený v rozhodcovskom konaní vznikol na základe Mandátnej zmluvy o zabezpečení projektových výkonov, potrebných povolení k výstavbe, ich vzájomnej koordinácii uzatvorenej medzi žalobcom ako mandantom, žalovaným ako mandatárom a IF. P. M. ako dodávateľom architektonických služieb, dňa 27.02.2008 (ďalej aj ako „MZ“). Predmetom MZ bolo poskytovanie komplexných služieb žalovaným spočívajúcich v organizácii a koordinácii realizácie projektu žalobcu „Rezidence P. A. - W.“ (ďalej aj ako „projekt“). Žalobca uvádza, že v danom projekte sa úplne spoľahol na znalosti G.. Y.. M., ktorý je aj jediným spoločníkom žalovaného. Nebol v tejto súvislosti oboznámený o riziku možnosti povolenia predmetnej výstavby - neudelenia pozitívneho stanoviska Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava. Skutočnosťou, ktorá zakladá dôvod na obnovu konania je listinný dôkaz - záväzné stanovisko k investičnej činnosti investora, vydané Magistrátom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava (ďalej aj ako „Magistrát“) vo vzťahu ku projektu Stavbe - Rezidencia P. A. č. MAGS ORM
59131/13-376112 (ďalej aj ako „záväzné stanovisko“ alebo aj ako „stanovisko“). V uvedenom stanovisku bol jednoznačne vyslovený nesúhlas s projektom žalobcu, ktorý žalobca nemohol použiť ako listinný dôkaz na podporu svojich tvrdení v rozhodcovskom konaní. Dôvodom bola skutočnosť, že žalovaný uisťoval po celú dobu spolupráce žalobcu ako mandanta o vydaní územného rozhodnutia, ktoré však po piatich rokoch vydané nebolo. Z tohto dôvodu mandant ukončil MZ so žalovaným. Činnosťou v zmysle MZ poveril nový subjekt - Y. G. O. P.S. po preverení postupu na Magistráte obdržal kópiu záväzného stanoviska. Predmetné stanovisko bolo adresované žalovanému, žalobcovi nebolo doručované ani v kópii. S predmetným stanoviskom sa žalobca oboznámil až po vydaní predmetného rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že žalovaný v priebehu rozhodcovského konania tvrdil, že negatívne stanovisko nebolo vydané napriek tomu, že takto konal šesť týždňov po vydaní záväzného stanoviska. Má za to, že negatívne stanovisko preukazuje, že žalovaný nepostupoval pri vykonávaní svojich povinností na základe MZ s odbornou starostlivosťou. Napriek uvedenému žalovaný v rozhodcovskom konaní argumentoval, že projekt je bezchybný a použiteľný. Na tomto argumente bol vydaný rozhodcovský rozsudok tak, že projekt bolo možné uskutočniť, keďže nebolo vydané negatívne rozhodnutie vo vzťahu k projektu a teda nemožno hovoriť o zmarenom projekte. Uviedol, že žalobca o existencii záväzného stanoviska nevedel v čase konania na rozhodcovskom súde, a dozvedel sa o ňom až po doručení rozhodcovského rozsudku. Má za to, že žalovaný o záväznom stanovisku vedel aj v súvislosti so skutočnosťou, že na Magistráte pracujú osoby blízke G.. Y.. M. - jeho manželka a jeho sestra. Žalobca má za to, že ak by bol v rozhodcovskom konaní použitý uvedený dôkaz, bolo by rozhodnuté v prospech žalobcu.
Na základe výzvy súdu sa žalovaný vyjadril k žalobe podaním, doručeným 08.10.2014 v ktorom uviedol, záväzné stanovisko bolo na webovej stránke X,XX uverejnené 27.03.2014, teda má za to, že žalobca sa mohol dozvedieť uvedenú skutočnosť v deň nasledujúci po zverejnení, teda 28.03.2014. Nie je dôvodné sa odvolávať na neznalosť pomerov žalobcu, ktorý bol po celú dobu spolupráce so žalovaným právne zastúpený. Je všeobecne známa skutočnosť, že magistrát uverejňuje svoje stanoviská na predmetnej webovej stránke od roku 2011. Žalobca mal možnosť si existenciu predmetného stanoviska overiť aj dopytom na Magistráte do ukončenia rozhodcovského konania (20.05.2014). Vyjadril aj názor, že rozhodcovský súd právne posúdil nárok žalovaného (v rozhodcovskom konaní žalobcu) s poukazom na ustanovenie § 407 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „ObZ“), teda z dôvodu čiastočného uznania záväzku žalobcom (čiastočnou úhradou fakturovanej sumy). Z uvedeného má žalovaný za to, že ak by v rozhodcovskom konaní bolo predložené predmetné stanovisko, nemalo by to vplyv na samotné posúdenie nároku žalobcu, teda žalovaného v rozhodcovskom konaní.
K uvedenému vyjadreniu podal odpoveď žalobca písomným podaním doručeným súdu 30.09.2015, v ktorom uviedol, že povinnosť Magistrátu zverejniť záväzné stanovisko nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a informácie uvedené v takomto dokumente sa nestávajú všeobecne známe dňom ich zverejnenia, povinnosť zisťovať existenciu záväzného stanoviska prináležala žalovanému z MZ, ako aj v zmysle ustanovenia § 567 ods. 2 ObZ. Žalobca nemal dôvod, ani mu to z právneho predpisu nevyplýva si overovať existenciu či neexistenciu záväzného stanoviska. Odvoláva sa na spoluprácu v zmysle MZ a taktiež upozornil, že na webovej stránke Magistrátu denne pribudne niekoľko dokumentov vrátane záväzných stanovísk a preto nemožno od žalobcu očakávať, že bude denne sledovať webové sídlo Magistrátu. Má za to, že žalovaný klamal počas rozhodcovského konania, keď v konaní uviedol, že nebolo vydané žiadne ani kladné ani záporné rozhodnutie vo vzťahu k projektu. Toto zopakoval aj počas ústneho konania pred rozhodcovským súdom. V otázke dôkazu o doručení záväzného stanoviska žalovanému resp. G.. Y.. M., sám uvádza, že uvedené nevie preukázať, avšak odvoláva sa účasť manželky a sestry G.. Y. M. ako zamestnancov Magistrátu, ktoré sú priamo zapojené do procesu vydávania predmetných stanovísk. Vo vzťahu k meritu rozhodcovského konania uvádza, že existenciu predmetného záväzného stanoviska považuje za jeden z rozhodujúcich argumentov v konaní na základe tvrdenia, že Projekt bolo možné dokončiť, keďže nebolo vydané negatívne stanovisko. Teda, ak by v rozhodcovskom konaní bolo preukázané predmetné záväzné stanovisko, uvedená skutočnosť by mohla privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre žalobcu. Namieta aj tvrdenie žalovaného ohľadne dôvodu rozhodnutia rozhodcovského súdu argumentáciou § 407 ods. 3 ObZ, ktorú žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný) v celom rozsahu popieral neoprávneným konaním osoby vykonávajúcej čiastočnú úhradu ako aj s poukazom k charakteru výkonu fakturovanej činnosti, ako aj námietkou na reklamovanie kvality a rozsahu činnosti vykonávanej žalovaným. Má za to, že za existencie uvedených skutočností nie je možné sa domnievať, že išlo o uznanie záväzku tak ako to prezentuje žalovaný v tomto konaní. V závere považuje konanie žalovaného za konania v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia §
265 ObZ.. Žalovaný si nárokuje na vyplatenie odmeny za činnosť, ktorú riadne a včas nevykonal. Ako dôkaz navrhol vypočuť svedka S. Y.. G. O., ktorého si žalobca najal na vypracovanie novej projektovej dokumentácie k projektu. Taktiež zastupuje žalobcu v územnom a stavebnom konaní.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na termín 12.10.2015, 30.05.2016, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, právny zástupca žalovaného a žalovaný osobne. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi takto:
Žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe má za to, že sú dané dôvody pre nariadenie obnovy konania.
Právny zástupca žalovaného sa pridržiaval svojich písomných vyjadrení a žiadal žalobu zamietnuť.
Žalovaný k veci uviedol, že v decembri 2013 s ním žalobca sa snažil ukončiť zmluvný pomer. Zaslanú výpoveď neprevzal. V januári 2014 mu bola doručená výpoveď zo strany žalobcu, od tohto momentu už činnosť pre žalobcu nevykonával. Z adresy na ktorej činnosť vykonával sa odsťahoval a teda nemohol ani prevziať predmetné stanovisko. K meritu rozhodcovského konania uvádza, že išlo o zaplatenie dlžných paušálnych odmien, na ktoré mu vznikol nárok za obdobie, v ktorom žalobca nevytýkal žalovanému žiadne formálne ani iné vady.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi: kompletný spis rozhodcovského konania Rsp V-109/2013, Mandátna zmluva z 27.02.2008, Záväzné stanovisko z 10.02.2014, Poskytnutie informácie z Magistrátu, podanie právneho zástupcu žalovaného 10.06.2014, 18.02.2015, výpis z webovej stránky Magistrátu, Odpoveď na podanie žalovaného, faktúra č. 220711.
Z obsahu rozhodcovského rozsudku vyplynulo, že rozsudok bol vyhlásený po neverejnom konaní dňa 20.05.2014 a neverejnom zasadnutí senátu bez účasti strán dňa 13.06.2014, doručený žalobcovi 29.07.2014.
Z odôvodnenia vyplynulo, že žalovaný nemohol začať skôr s výkonom práce na projekte nakoľko finálny architektonický návrh dostal až 02.01.2010. Faktúry doručené žalobcovi zo strany žalovaného neboli rozporované neboli vrátené zo strany žalobcu a a ten ich ani nereklamoval, pričom ich z väčšej časti aj uhradil. Rizikovosť projektu zhodnotil súd tak, že tohto si musel byť aj žalobca vedomý jednak z vyhotoveného posúdenia spol. I. a taktiež sa žalobca stretol s primátorom v predmetnej veci a teda mu mohlo byť známe komunálne pozadie.
Z výpisu z obchodného registra pri zápise žalobcu je uvedené ako sídlo v čase od 30.10.2007 do 16.07.2014 Galandova 1, 811 06 Bratislava a z výpisu z obchodného registra žalovaného bolo preukázané, že v čase od 19.10.2004 má registrované sídlo Karadžičova 55, 811 07 Bratislava. Z kópie vydaného záväzného stanoviska z 10.02.2014 je zrejmé, že sa doručovalo na meno žalovaného na sídlo Galandova 1, 811 06 Bratislava.
Súd dôkaz navrhovaný žalobcom v žalobe - výsluch svedka G.. Y.. O. zamietol vykonať, nakoľko uvedený svedok je v existujúcom zmluvnom vzťahu obchodnoprávnej povahy voči žalobcovi, čo je spôsobilé privodiť jeho neobjektívne hodnotenie veci. Taktiež vstúpil do pozície žalovaného v predmetnom zmluvnom vzťahu, kvázi opravuje veci po žalovanom, čo je opätovne možné považovať za dôvod neobjektívneho hodnotenia. Súd má za to, že obsah jeho svedeckej výpovede popisom náležitostí stavebného a územného konania vrátane hodnotenia činnosti nemá vypovedaciu schopnosť k meritu konania. Za účelom hospodárnosti a efektívnosti konania, súd po analýze skutkovej podstaty predmetu konania a právnom zhodnotení rozhodol v zmysle ustanovenia § 114 ods. 1 OSP na prvom pojednávaní aj s ohľadom na dobu vedenia predmetného konania na tunajšom súde.
Súd v danom konaní skúma porušenie povinností rozhodcovského súdu, resp. porušenie práv účastníkov rozhodcovského konania, avšak nové dôkazy, resp. dôkazy týkajúce sa merita rozhodcovského konania, nevykonáva. Uvedeným by porušil zásadu procesného postupu súdov v konaní a na druhej strane by mohlo dôjsť k porušeniu práv druhého účastníka ako aj k oslabeniu právnej istoty súdneho konania.
Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobca nepreukázal právny základ ním uplatneného nároku.
Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 1 ods. l zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení (ďalej aj ako „ZRK“) Tento zákon upravuje a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike. (2) V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom. (3) V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.
Podľa ustanovenia § 17 ZRK „Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.“
Podľa ustanovenia § 27 ZRK „(1) Rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu sporu. (2) Ak sú svedkovia alebo znalci povinní chrániť utajovanú skutočnosť, 10) zachovávať obchodné a bankové tajomstvo alebo zákonom ustanovenú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, možno ich vypočúvať o predmete utajovanej skutočnosti, tajomstva alebo mlčanlivosti, len ak boli tejto povinnosti zbavení v súlade s ustanoveniami osobitného predpisu. (3) Ak rozhodcovský súd nemôže zabezpečiť vykonanie dôkazu sám, požiada o to súd. 11) Rozhodcovský súd uloží účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý dôkaz navrhol, aby na dožiadanom súde zložil preddavok na úhradu trov dožiadania. Trovy dožiadania v sume určenej dožiadaným súdom sú súčasťou trov rozhodcovského konania. (4) Výsledky dokazovania hodnotí rozhodcovský súd nestranne podľa svojej úvahy.“ Podľa ustanovenia § 40 ZRK „(1) Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa. (2) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.“ Podľa ustanovenia § 41 ods. l veta prvá ZRK „Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku“ Podľa ustanovenia § 51 ZRK „(1) Na vecnú a miestnu príslušnosť súdov a na konanie pred nimi sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi. (2) Súd rozhoduje uznesením, ak všeobecný predpis o konaní pred súdmi neustanovuje, že rozhoduje rozsudkom. (3)Ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane použijú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.“ Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 ZRK „Na prípady, keď sa rozhodcovská zmluva uzavrela pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a keď rozhodcovské konanie v sporoch, na ktoré sa vzťahuje, nebolo do nadobudnutia účinnosti tohto zákona právoplatne skončené, vzťahujú sa doterajšie predpisy.” Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 OSP „(1) Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.“ Podľa ustanovenia § 122 OSP „(1) Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. (2) Ak je to účelné, možno o vykonanie dôkazu dožiadať iný súd alebo vykonať dôkaz mimo pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní na takto vykonávanom dokazovaní. Súd oboznámi účastníkov s výsledkami dokazovania na pojednávaní okrem konania podľa § 115a a 153a ods. 4. (3) Súd môže rozhodnúť, aby sa vykonané dôkazy doplnili alebo pred ním opakovali.“ Podľa ustanovenia § 123 OSP „Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.“ Podľa ustanovenia § 228 OSP „(1) Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.“
Povinnosťou súdu je skúmať, či žaloba o zrušenie rozhodcovského súdu bola podaná v zákonnej lehote podľa cit. § 41 ods. l veta prvá zákona o rozhodcovskom konaní v platnom znení, v zmysle ktorého, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku navrhovateľovi ako účastníkovi rozhodcovského konania. V danom prípade bol rozhodcovský rozsudok doručený 29.07.2014 žalobcovi ako žalovanému v rozhodcovskom konaní a táto žaloba bola podaná 28.08.2014 na príslušný súd. Na základe uvedeného je zrejmé, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote, čím bola splnená procesná podmienky a súd konal o predmete žaloby. V rozhodcovskom konaní sa musí dôrazne uplatňovať zásada rovnosti účastníkov konania. V ZRK mnohé právne vzťahy a právne skutočnosti nie sú upravené alebo sú upravené len veľmi vágne, čo môže viesť k problémom pri ich aplikácii ako aj pri obrane v rozhodcovskom konaní. Podľa obsahu uznesenie ÚS SR č.k. I.ÚS 222/09 zo dňa 17.08.2009 „Rovné postavenie účastníkov rozhodcovského konania je základnou zárukou zákonnosti konania a prejavom uplatnenia princípu ,,rovnosti zbraní účastníkov“. Je teda zákonnou povinnosťou rozhodcovského súdu postupovať v celom rozhodcovskom konaní tak, aby rovnosť účastníkov konania nebola len ich iluzórnym právom garantovaným zákonom, ale aby bola aj reálne v konaní naplnená. Týka sa to pritom všetkých štádií konania pred rozhodcovským súdom, vrátane doručovania žaloby na vyjadrenie, (nariaďovania) ústneho pojednávania, dokazovania a samotného rozhodovania (vrátane odôvodnenia rozhodcovského rozsudku).“ Súd podrobne skúmal, či bola zásada rovnosti účastníkov konania v rozhodcovskom konaní porušená. Danú situáciu vyhodnotil tak, že k porušeniu tejto rovnosti nedošlo. Súd nezistil, že by žalobca bol v priebehu rozhodcovského konania procesne znevýhodnený alebo diskriminovaný. Naopak, je nutné poukázať na to, že každý
účastník mal rovnakú možnosť realizovať procesné práva a povinnosti, pričom je zrejmé, že zo samotnej podstaty rozhodcovského konania ide o efektívny prostriedok využitia práva, čo sa prejavuje aj v zásade rýchlosti a hospodárnosti konania, čo je jednou zo základných zásad uvedených v komentároch k ustanoveniu § 26 ZRK.
Dôvod obnovy konania v danom konaní nebol preukázaný. Argumentáciu žalobcu o nemožnosti vykonania/predloženia dôkazu v rozhodcovskom konaní súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nezakladajúcu povinnosť súdu konať vo veci obnovy konania. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000). Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie. O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 228 ods. l písm. b/ O.s.p.), ide vtedy, keď účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak ním navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie súdom v občianskom súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu (viď R 19/1975). Ustanovenie § 228 ods. 1 písm. b/ O.s.p. sa vzťahuje na prípady, v ktorých účastník konania tieto dôkazy voči súdu v pôvodnom konaní použil (dôkazy označil a navrhol ich vykonanie), nemohli byť ale súdom (ktorý vykonáva dokazovanie - viď § 122 ods. 1 O.s.p.) vykonané preto, lebo tomu bránila nejaká objektívna prekážka ako sa uvádza v uznesení Najvyššieho súdu SR z 11.8.2011, sp.zn. 3 Cdo 98/2011.
V predmetnom konaní žalobca argumentuje, že nebol predložený dôkaz, resp. že žalovaný zámerne zamlčal existenciu skutočnosti/listinného dôkazu, ktorým by bolo možné privodiť priaznivejšie resp. opačné rozhodnutie vo veci. Tvrdil, že žalovaný s takýmto dôkazom disponoval, avšak ako sám priznal vo svojom vyjadrení č.l. 91 uvedené nevie preukázať. Odkazuje len na okolnosti, že manželka a sestra sú zamestnancami Magistrátu a z uvedeného dôvodil, že o vydanom dôkaze G.. Y.. M. minimálne informovali. Je nesporné a preukázané, žalobca nepopierané, že v čase vydania stanoviska bol zmluvný vzťah na základe MZ so žalovaným ukončený zo strany žalobcu. Uvedené uviedol žalovaný v zápisnici z 30.05.2016 a potvrdil, že nevykonával žiadnu činnosť pre žalobcu v predmete MZ. Uviedol, že z miesta výkonu práce sa odsťahoval, nakoľko činnosť vykonával u žalobcu, čo žalobca potvrdil vo výpovedi v rámci rozhodcovského konania č.l. 100. V hlavičke stanoviska bolo uvedené obchodné meno žalovaného, avšak adresa Galandova 1, Bratislava, čo je registrované ako sídlom žalobcu v čase vydaného stanoviska. Žalovaný prehlásil, že sa so stanoviskom neoboznámil, o jeho vydaní nevedel a žalobca nepreukázal opak. Argumentácia spojitosti a prepojenia medzi rodinnými príslušníkmi P.. Y.. M. je nedôvodné a nedostatočné na vyvodenie tak závažných dôsledkov. Na druhej strane je preukázané, že stanovisko bolo zverejnené na webovej stránke Magistrátu, ako oficiálnej stránke verejne dostupnej. Bolo potvrdené, že žalobca mal ustanoveného právneho zástupcu ako aj náhradného zmluvného partnera za žalovaného. Z tohto je pre súd významné, že žalobca nepreukázal, že namietaný listinný dôkaz nemohol použiť v rozhodcovskom konaní a to z dôvodu, že
- stanovisko bolo vydané 10.02.2014 teda v čase pred rozhodnutím vo veci v rámci rozhodcovského konania (ukončené dokazovanie 20.05.2014),
- stanovisko bolo doručované na adresu sídlo žalobcu, ako je uvedené na záhlaví stanoviska,
- stanovisko bolo zverejnené 27.03.2014 na webovej stráne Magistrátu,
- v čase vydania stanoviska bol ukončený zmluvný vzťah so žalovaným,
teda nie je daný žiadny objektívny dôvod pre nemožnosť použiť uvedený dôkaz v priebehu rozhodcovského konania. Práve naopak, súd vyslovuje názor, že ak bola MZ ukončená zo strany žalobcu ako mandanta, pričom nie je argumentačne v prospech žalobcu aplikovateľné ustanovenie § 574 ods. 3 ObZ, že by bol žalovaný ako mandatár povinný vykonať opatrenia potrebné na zabránenie vzniku škody, žalobca ako mandant mohlo vypovedať plnú moc, resp. učiniť oznámenie o ukončení činnosti mandatára voči Magistrátu. V bode 2.2 pis. a) je uvedené, že „za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť mandatára sa bude považovať nezískanie verejnoprávnych povolení, či súhlasov k realizácii Projektu inak než porušením povinností mandatára podľa zmluvy.“ V povinnostiach mandatára uvedených v čl. 3 však nie je takáto činnosť špecifikovaná. Súd taktiež prihliadal na druhú časť vety ustanovenia § 228 ods. 1 pís. a) OSP a teda, že ak môže privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Vzhľadom k charakteru novoobjaveného dôkazu ako aj k jeho obsahovej stránke súd nepovažuje ho za taký dôkaz, ktorým by bolo možné privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Samotné rozhodcovské konanie bolo vedené za účelom priznania nároku žalovanému z titulu neúplného vyplatenia fakturovaných súd ako odmeny za činnosť pre žalobcu. V konaní sa neskúmali vady konania žalovaného ani neúspech projektu, avšak obsahom žaloby bolo oneskorenie sa s vyplatením dlžnej sumy. V čl. 4. MZ je dohodnutá odmena a jej splatnosť, pričom vyplatenie odmeny nie je viazané na vydanie predmetného stanoviska. Nepresná ale voľná špecifikácia povinností žalovaného v MZ nemôže byť na ťarchu mandatára/ žalovaného. Rozhodcovský súd zobral na zreteľ argumentáciu účastníkov ohľadne dôvodov nevyplatenia, kedy žalobca namietal výšku odmeny ako aj primeranosť vyplatenej odmeny k stavu prác žalovaného na projektu. S poukazom na znenie MZ (čl. 2, 3) nie je možné prisvedčiť žalobcovi, že za použitia listinného dôkazu - záväzného stanoviska jeho negatívneho vyjadrenia, by sa zmenila povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanému nárok na odmenu, nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zmluvných povinností uvedených v čl. 2. Najmä ustanovenia bodov 2.3. 2.4. MZ.
Na základe uvedeného súd nemal inú možnosť, ako predmetný návrh zamietnuť, nakoľko v prípade, ak by rozhodnutie rozhodcovského súdu zrušil s poukazom na povinnosť rešpektovať ústavné práva a základné ľudské práva a slobody, došlo by z jeho strany k svojvoľnému rozhodnutiu, ktoré by bolo v rozpore s objektívnym právom (contra lege). Do práva na spravodlivý súdny proces rozhodne nepatrí právo, aby sa súd stotožnil s právnymi názormi prezentovanými jednou alebo druhou stranou v konaní. Súd nezistil procesné pochybenie smerujúce, resp. spôsobujúce porušenie rovnosti účastníkov, nerešpektovanie práv účastníkov rozhodcovského konania ako aj nezistil opodstatnenosť obnovy konania. Súd sa taktiež nestotožnil s dôvodmi obnovy konania, nakoľko predložený dôkaz - listinný stanovisko Magistrátu nepoňal za dôvod zakladajúci povinnosť súdu obnoviť skončené konanie. Súd vyhodnotil konanie tak, že nedošlo k porušeniu práv žalobcu a nebol daný dôvod pre obnovu konania a na základe uvedenej argumentácie žalobu zamietol.
S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobu zamietol, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca vo veci úspech nemal, teda právo na náhradu trov konania prislúcha žalovanému. Žalovaný si náhradu trov uplatnil v zákonnej lehote. Súd priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia podľa ustanovení § 13a a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške celkom 836,28 EUR špecifikované ako 3 právne úkony á 270,54 EUR (prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie na súd - vyjadrenie, účasť na pojednávaní) plus 2x režijný paušál á 8,04 EUR a 1 x režijný paušál á 8,58 EUR.
Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.