Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6P-7-2016.pdf
PDF · 84.62 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/7/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou v právnej veci navrhovateľa: O. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., L. XXX, právne zastúpený: Mgr. Gabrielom Vonsom, advokát so sídlom Námestovo, Komenského 497, proti odporkyni: T. R., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. L. XXX, právne zastúpená: JUDr. Mária Vevurková, advokátka so sídlom Námestovo, Štefánikova 269/24, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu I. R., nar. XX.XX.XXXX, maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo O. R., nar. XX.XX.XXXX a T. R., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v C. L., zapísané v knihe manželstiev vedenej Matričným úradom Oravská L., zväzok 6, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX r o z v á d z a .
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:
IIa/ Maloletý I. R., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
IIb/ Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. I., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 200,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.
IIc/ Otec maloletého sa zaväzuje platiť na tvorbu úspor pre maloletého sumu vo výške 100,- Eur mesačne na osobitný účet, ktorý zriadila matka maloletého číslo účtu Slovenská sporiteľňa IBAN: U
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu domáhal, aby súd rozviedol manželstvo s odporkyňou. Návrh v podstate odôvodnil inými predstavami o fungovaní manželstva, názorovými rozdielmi, žiarlivosťou a výčitkami odporkyne, že finančne podporuje svoju rodinu, ktoré výčitky následne prerastali do častejších nezhôd a hádok. Od augusta 2015 fakticky nežijú v spoločnej domácnosti. Manželstvo je iba formálnym zväzkom. Mal. syna navrhoval zveriť do výchovy a starostlivosti odporkyne s tým, že na syna bude prispievať súdom určeným výživným. Uviedol, že je zamestnaný v spol. G. X. R. v G. republike. Y. príjem v čistom je 1.700,- € mesačne. Styk so synom upravovať nežiadal, so synom sa chce stretávať neobmedzene po dohode s odporkyňou.
Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 30. 5. 2016, navrhovateľ na podanom návrhu na rozvod manželstva zotrval, odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila.
O úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva účastníci v priebehu pojednavania predniesli rodičovskú dohodu a navrhli súdu ju schváliť.
Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodným listom dieťaťa, rozpisom výdavkov otca, správou kolízneho opatrovníka, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi, ďalej vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 21.9.2013, u oboch manželov sa jedná o prvé manželstvo, obaja účastníci sú národnosti slovenskej, z manželstva sa narodilo jedno dieťaťa maloletý I. R., nar. XX.XX.XXXX.
Navrhovateľ vo výsluchu na pojednávaní popieral, že by bol odporkyni počas doby ako žili v spoločnej domácnosti neverný. Uviedol, že momentálne má priateľku, pozná ju už v podstate od augusta 2015, ale na začiatku boli len priatelia, pretože ešte chcel manželstvo zachrániť. Odporkyňa ho upodozrievala z nevery, pretože si písal so svojou bývalou priateľkou a odporkyňa našla nejakú správu, tiež požičal vozidlo svojmu bratovi a odporkyňa vo vozidle našla ramienko z dámskej bielizne a nedala si vysvetliť, že to ramienko patrilo priateľke jeho brata. Uviedol, že pracuje ako stavebný robotník v Rakúsku a jeho mesačný príjem v čistom je zhruba 1.700 €. Momentálne býva u svojich rodičov, so synom je v kontakte. Dôvod rozpadu manželstva vidí v tom, že odporkyňa mu nedôverovala, žiarlila a tiež mu vyčítala, že finančne vypomáha rodine.
Odporkyňa s rozvodom manželstva súhlasila. Za príčinu rozvratu manželstva označila manželovu neveru, jeho klamstvá, nedostatok dôvery. O jeho nevere je presvedčená, vypočula si telefonický rozhovor, navrhovateľ bol doma nervózny, vracal sa domov neskoro v noci. Má vedomosť, že udržiava aj milenký vzťah s Martinou R.. Cez sociálne siete sa dozvedela, že navrhovateľ sa mal pred svadbou ženiť a nič jej o tom nepovedal. Momentálne ju sleduje aj so svojou priateľkou, nedajú jej dýchať, porušujú jej práva. Vzťahy medzi nimi sú narušené, rozviesť sa chce. Momentálne je na rodičovskej dovolenke, nepoberá rodičovský príspevok, je odkázaná na výživné, ktoré jej platí navrhovateľ. So synom býva u rodičov. Syn je zdravý.
Z vyjadrení a výsluchu účastníkov konania na pojednávaní súd zistil, že manželstvo účastníkov konania je hlboko rozvrátené, manželstvo si už dlhodobo neplní ekonomickú funkciu a spoločenský účel, ktorý spočíva vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Vzťah medzi manželmi je hlboko a trvale poznačený vzájomným citovým odcudzením, nedôverou a manželstvo sa tak stalo už iba formálnym zväzkom. Manželia nebývajú v spoločnej domácnosti od augusta 2015. Za príčinu rozvratu súd považuje predovšetkým rozdielnosť pováh manželov, iné predstavy o fungovaní spoločnej domácnosti, účastníci konania manželstvo uzatvárali v čase tehotenstva odporkyne, do manželstva vstupovali bez toho, aby dobre poznali svoje povahové vlastnosti, čo vyplýva aj z vyjadrenia odporkyne, ktorá uviedla, že sa cez sociálne siete dozvedela, že navrhovateľ sa už mal v minulosti ženiť.
Súd je tiež presvedčený, že navrhovateľ bol odporkyni počas manželstva neverný, nasvedčuje tomu výpoveď odporkyne o správaní sa navrhovateľa a tiež tvrdenie navrhovateľa, že momentálne udržiava mimomanželský vzťah so ženou, ktorú už poznal v čase, keď ešte bývali s odporkyňou v spoločnej domácnosti. Vzhľadom na vyjadrenie účastníkov konania súd už ani nevidel možnosť obnovy manželského spolužitia medzi navrhovateľom a odporkyňou, a preto manželstvo rozviedol. Súd má za to, že takéto rozhodnutie nie je v rozpore ani so záujmami maloletého dieťaťa, v záujme ktorého je, aby vyrastalo v atmosfére harmónie, lásky a stability.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
V priebehu pojednávania, ktorého predmetom bol rozvod manželstvá, s ktorým je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode (§ 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), došlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu rodičovskej dohody, ktorá je uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 24 ods. 1,3,4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1,2,3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Súd rodičovskú dohodu schválil, pretože je v záujme maloletého dieťaťa. súd súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá starostlivosť o syna zabezpečuje vlastne od jeho narodenia, od augusta 2015 sa o maloletého stará sama, pričom v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Navrhovateľ so zverením syna do starostlivosti odporkyne súhlasil. Pri rozhodovaní o rodičovskej dohode v časti o výške výživného súd prihliadal aj na vek maloletého dieťaťa, jeho potreby, zdravotný stav a tiež na schopností, možností a majetkové pomery rodičov. Dohodu ohľadom výšky výživného , ktorú na pojednávaní uzavreli rodičia maloletých detí, súd posúdil z hľadísk uvedených v § 62 Zákona o rodine. V čase rozhodovania o rodičovskej dohode odporkyňa je na rodičovskej dovolenke, bez akéhokoľvek príjmu, finančne odkázaná na výživné od navrhovateľa. Zvýšené výdavky na maloleté dieťaťa nemá. Navrhovateľ je zamestnaný ako stavebný robotník v spol. G. X. R. v Rakúskej republike, s čistým mesačným príjmom cca 1.700 €. Odporkyňa spolu s mal. synom býva v rodičovskom dome spolu s rodičmi a navrhovateľ sa zasa odsťahoval k svojim rodičom. Medzi nevyhnutné výdavky navrhovateľa okrem základných výdavkov na stravu, bývanie, ošatenie patria výdavky na bývanie a cestovnom, keďže pracuje v zahraničí, ktoré navrhovateľ vyčíslil na sumu 650,- € mesačne, výdavky na cestovnom mesačne vo výške 350,- €, sa však súdu javia ako tendenčne uvedené a premrštené, rovnako ako výdavky za telefónne služby vo výške 70,- € mesačne. Súd rovnako súhlasil aj s tvorbou úspor maloletému, keďže finančná situácia navrhovateľa tvorbu úspor maloletému odôvodňuje. Úspory v budúcnosti môžu maloletému pomôcť pri zabezpečovaní kvalitnejšieho vzdelania a tým aj jeho následného uplatneniu v pracovnej oblasti, prípadne pokryť neočakávané náklady, súvisiace so starostlivosťou o maloletého.
Rozhodnutie o náhrade trov konania súd založil na ustanovení § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva, alebo určenie či tu manželstvo je, alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva príslušnému matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň v poradí uvedené ako druhé priezvisko si ponechal svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva príslušnému matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 zákona o rodine).