Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10C-28-2007.pdf
PDF · 96.38 KB
No categories available
10C/28/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: T.. L. P., F.. XX.X.XXXX, T. Š., U. XXX/XX, zast. Mgr. Štefanom Šalkovským, advokátom, Svit, Štúrova 101 proti žalovanému: Okresné stavebné bytové družstvo Poprad, Moyzesova 3368, Poprad, IČO: 36 168 815, zast. advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners, s.r.o., Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47 251 654, o zaplatenie mzdových nárokov s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7 366,50 eur brutto spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 934,94 eur brutto od 11.7.2006 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 924,29 eur brutto od 9.8.2006 do zaplatenia, to všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Súd n a r i a ď u j e žalobcovi doplatiť súdny poplatok za návrh v sume 353,28 eur a to na účet prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s. Centrum vysporiadania finančných transakcií , Oddelenie spracovania agend , Thurzova 1, 042 21 Košice v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca podal na tento súd dňa 14.2.2007 voči žalovanému žalobu o zaplatenie mzdových nárokov s prísl. . Prvým petitom žaloby sa dožadoval zaplatenia mzdy za mesiac jún 2006 vo výške 22 325,- Sk , teraz 741,05 eur netto spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.8.2006 do zaplatenia a za mesiac júl 2006 vo výške 22 071,- Sk, teraz 732,62 eur netto spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.9.2006 do zaplatenia a okrem toho si uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 1 % za každý deň omeškania od 9.7.2006 do zaplatenia zo sumy 22 325,- Sk, teraz 741,05 eur a od 9.8.2006 do zaplatenia zo sumy 22 071,- Sk, teraz 732,62 eur. Druhým petitom žaloby sa dožadoval vyplatenia náhrady mzdy vo výške jeho priemerného zárobku, počnúc 1.8.2006 až do zaplatenia. Napokon si uplatnil náhradu trov konania. Po začatí konania podal žalobca dňa 8.9.2015 návrh na zmenu žaloby , ktorým sa dožaduje od žalovaného zaplatenia mzdy za mesiac jún 2006 vo výške 934,94 eur brutto spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 11.7.2006 do zaplatenia, za mesiac júl 2006 vo výške 924,29 eur brutto spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 9.8.2006 do zaplatenia a ďalej sa dožaduje od žalovaného zaplatenia náhrady mzdy vo výške jeho priemerného zárobku a to po 850,- eur brutto za každý mesiac , počnúc mesiacom august 2006 a končiac mesiacom október 2010 (spolu za 51 mesiacov) a to spolu s uplatnenou výškou úroku z omeškania ročne z každej uplatnenej mesačnej náhrady mzdy od nasledujúceho dňa po uplynutí výplatného termínu až do zaplatenia a uplatnil si aj náhradu trov konania. O pripustení zmeny žaloby súd rozhodol uznesením č.k. 10C/28/2007-73 zo dňa 27.10.2015 a s právoplatnosťou k 3.11.2015 a
ďalej súd konal a rozhodoval podľa tejto zmenenej žaloby a to s prihliadnutím na výsledok súvisiacich súdnych konaní tohto súdu sp. zn. 9C/142/2006 s právoplatnosťou k 30.4.2010 a sp. zn. 21C/35/2011 s právoplatnosťou k 4.5.2015.
Na pojednávaniach súdu žalobca, resp. jeho právny zástupca trvali na zmenenom návrhu . Nárok na vyplatenie mzdy za vykonanú prácu za mesiace jún a júl 2006 žalobca odôvodnil v zmysle § 118 Zák. práce a nárok na vyplatenie náhrady mzdy za mesiace august 2006 až október 2010, keďže ku dňu 31.10.2010 ukončil pracovný pomer, žalobca odôvodnil v zmysle § 142 ods. 3 Zák. práce , pretože nemohol vykonávať prácu , lebo mu žalovaný zamestnávateľ odoprel prístup do miesta výkonu práce a teda prekážky vo výkone práce boli spôsobené žalovaným zamestnávateľom. Keďže je žalovaný v omeškaní, k jednotlivým žalovaným sumám si žalobca uplatňuje úrok z omeškania po žalovanú dobu omeškania. Žalobca trval na tom, že medzi účastníkmi došlo k platnému vzniku pracovného pomeru a to na základe pracovnej zmluvy z 11.5.2005 uzavretej na dobu určitú do 10.5.2006 a jej podstatnými znakmi bol dohodnutý druh práce - kontrolór správy družstva , miesto výkonu práce - sídlo OSBD Poprad, Moyzesova 3368/25, deň nástupu do práce - 11.5.2005 a bola dohodnutá odmena ( mzda ). Platné uzatvorenie pracovného pomeru medzi účastníkmi od 11.5.2005 a jeho trvanie až do 31.10.2010 bolo potvrdené jednak rozsudkom tohto súdu č.k. 9C/142/2006-136 zo dňa 4.3.2010 a s právoplatnosťou k 30.4.2010, ktorým súd žalobu zamestnávateľa voči nemu o určenie neplatnosti pracovnej zmluvy zo dňa 11.5.2005 zamietol a jednak rozsudkom tohto súdu č.k. 21C/35/2011-232 zo dňa 1.7.2013 a v spojení so zmeňujúcom rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 9CoPr/1/2014 - 263 zo dňa 4.3.2015 a s právoplatnosťou k 4.5.2015, ktorým bola žaloba žalobcu voči zamestnávateľovi o určenie , že pracovný pomer na dobu určitú trvá, zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu , keďže jeho platnosť vyplýva z výsledku konania vo veci sp. zn. 9C/142/2006. Napokon aj podľa ďalšieho rozsudku tohto súdu č.k.9C/240/2005-46 zo dňa 6.3.2006 a s právoplatnosťou k 12.4.2006 bolo právoplatne rozhodnuté, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá. Preto má súd aj v tomto konaní vychádzať z týchto predchádzajúcich súdnych rozhodnutí. Žalobca tvrdí, že pracovný pomer medzi účastníkmi podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa neskončil uplynutím tejto doby ku dňu 10.5.2006, pretože na základe dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 10.5.2006 sa pracovný pomer zmenil na dobu neurčitú a žalobca v súlade s tým bez akýchkoľvek pochýb pokračoval v dojednanom zmenenom výkone práce ako vedúci oddelenia kancelária predstavenstva v sídle žalovaného a to v nasledujúcich mesiacoch máj , jún a júl 2006. V súlade s organizačným poriadkom družstva je na právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch oprávnený riaditeľ a nie štatutárny zástupca , ide o prenesenú kompetenciu a dňa 10.5.2006 uzatvoril žalobca dodatok č. 1 k pracovnej zmluve s vtedajším riaditeľom družstva Ing. Maličkým, ktoré poznal z jeho pôsobenia v tejto pracovnej pozícii 6 mesiacov pred uzatvorením dodatku č. 1 k pracovnej zmluve, a preto žalobca nemal žiadne pochybnosti o jeho funkcii a kompetencii v pracovnoprávnych vzťahoch. Dňom 1.8.2006 bol žalobca násilne vykázaný z dohodnutého miesta výkonu práce v sídle žalovaného a následne mu bol opakovane zamedzený prístup na toto pracovisko, čím žalovaný znemožnil žalobcovi výkon práce podľa pracovnej zmluvy. Žalobca bol 3-krát osobne za Ing. Troppom , vtedajším riaditeľom správy družstva a dožadoval sa u neho ústne umožnenia výkonu práce , ale tento mu odmietol umožniť výkon práce. Keďže Zákonník práce nevymedzuje formu pre takýto prejav, podľa neho stačí aj ústny prejav. Týmto svojím správaním žalovaný zamestnávateľ spôsobil žalobcovi ako zamestnancovi prekážky v práci. Žalobca nemohol byť zaevidovaný na príslušnom úrade práce, pretože nemal k dispozícii doklady od zamestnávateľa vrátane ukončenia pracovného pomeru. Napokon po 4 rokoch dal výpoveď žalovanému a k 31.10.2010 došlo k ukončeniu pracovného pomeru. Prekážky vo výkone práce , ktoré mu spôsobil žalovaný zamestnávateľ , súvisia s tým, že v družstve boli vnútorné rozpory v činnosti orgánov ( predstavenstva ) , čo je riešené v iných obchodnoprávnych súdnych konaniach, avšak žalované družstvo právne existovalo a existuje a nezhody medzi členmi predstavenstva nemôžu mať vplyv na jeho postavenie ako zamestnanca v žalovanom pracovnoprávnom vzťahu.
Žalovaný, resp. jeho právny zástupca na pojednávaniach súdu navrhol žalobu zamietnuť , pretože nie je preukázaná existencia vzniku nárokov na vyplatenie mzdy za mesiace jún a júl 2006 , ako aj na vyplatenie náhrady mzdy za mesiace august 2006 až október 2010. Zároveň vzniesol námietku premlčania, pretože žaloba bola podaná dňa 14.2.2007 a v pôvodnej žalobe, čo sa týka druhého petitu si žalobca uplatnil náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku od 1.8.2006 do zaplatenia a to bez príslušenstva. Pôvodnou žalobou si žalobca nemohol uplatniť náhradu mzdy za žalované nároky, ktoré mu vznikli až po podaní žaloby na súd dňa 14.2.2007 , pretože v čase podania žaloby ešte neboli splatné. K rozšíreniu žaloby žalobcom o tieto ďalšie nároky na náhradu mzdy došlo až 8.9.2015 a na tom nič
nemení ani uznesenie zo dňa 10.11.2011 o prerušení tohto konania do skončenia konania vedeného na tomto súde pod sp. zn. 21C/35/2011, pretože aj pri prerušení konania môže účastník upravovať svoj žalobný návrh (petit). Bolo vecou žalobcu, aby si strážil včasné uplatnenie jednotlivých nárokov na náhradu mzdy v rámci 3-ročnej premlčacej lehoty podľa rímskej zásady „bdelým patrí právo“ a keďže tak neurobil včas, tento jeho žalovaný nárok je premlčaný. Žalovaný vyčítal žalobcovi , že nerešpektoval nové vedenie a že nemohol uzavrieť dodatok č. 1 k pracovnej zmluve dňa 10.5.2006 s Ing. Milanom Maličkým ako riaditeľom správy družstva, ale len s Ing. Troppom. Preto žalovaný považuje dodatok č. 1 k pracovnej zmluve uzavretý medzi účastníkmi dňa 10.5.2006 za neplatný. Je pravdou, že v spornom žalovanom období spracovávala pre družstvo mzdové podklady p. Sedláčková, ktorá im odovzdala pracovnoprávnu agendu až dodatočne a to v r. 2008, kedy sa vedenie družstva relevantne dozvedelo o evidovanom počte zamestnancov družstva.
Súd vykonal dokazovanie: výsluchom účastníkov, pripojenými spismi tohto súdu sp. zn. 9C/142/2006 a 21C/35/2011, právoplatným rozsudkom tohto súdu č.k. 9C/240/2005-46 zo dňa 6.3.2006 a s právoplatnosťou k 12.4.2006, pracovnou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi dňa 11.5.2005, dohodou o zmene pracovnej zmluvy z 11.5.2005 , dodatok č. 1 uzavretej medzi účastníkmi 10.5.2006, potvrdením o výške mzdových záväzkov žalovaného voči žalobcovi za mesiace jún a júl 2006, výpisom z obchodného registra žalovaného, písomnou výpoveďou žalobcu z 26.8.2009 o skončení pracovného pomeru so žalovaným k 31.10.2010, odpoveďou žalovaného z 6.9.2010 vrátane doručenia zápočtového listu, výplatnými páskami žalobcu o zúčtovanej mzde za mesiace máj, jún a júl 2006 ( druhý štvrťrok 2006 ) a výpočtom priemernej hrubej mzdy od 1.8.2006 a ďalej a to z podkladov o zúčtovaných mzdách z výplatných pások žalobcu za druhý štvrťrok 2006, na základe čoho súd zistil tento skutkový stav:
Na základe písomnej pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania zo dňa 11.5.2005 sa stal žalobca zamestnancom u žalovaného na dobu určitú a to do 10.5.2006 v pracovnej pozícii kontrolór správy družstva a s miestom výkonu práce v sídle žalovaného. Písomnou dohodou o zmene tejto pracovnej zmluvy a to dodatkom č. 1 uzatvoreným medzi účastníkmi konania dňa 10.5.2006 sa s účinnosťou od 10.5.2006 zmenil pracovný pomer medzi účastníkmi na dobu neurčitú a to v novej pracovnej pozícii žalobcu ako vedúci oddelenia kancelária predstavenstva OSBD Poprad a s miestom výkonu práce v sídle žalovaného. V predchádzajúcich právoplatne skončených súdnych konaniach tohto súdu sp. zn. 9C/142/2006, 21C/35/2011 a 9C/240/2005 bolo vyriešené , že medzi účastníkmi vznikol a trvá pracovný pomer dohodnutý s účinnosťou od 11.5.2005 na určitú dobu jedného roka a ktorý sa písomne zmenil s účinnosťou od 11.5.2006 na dobu neurčitú. Z výsledkov týchto predchádzajúcich súdnych konaní tohto súdu súd vychádzal aj pri rozhodovaní v tomto súdnom konaní. Podľa predložených vyúčtovaní mzdy ( výplatných pások ) za mesiace jún 2006 a júl 2006 žalobcovi bola priznaná za vykonanú prácu hrubá mzda a to za mesiac jún 2006 v sume 934,94 eur splatná do 10.7.2006 a za mesiac júl 2006 v sume 924,29 eur splatná do 8.8.2006. Podľa predložených vyúčtovaní mzdy ( výplatných pások ) za II. štvrťrok 2006 činila priemerná hrubá mesačná mzda žalobcu 850,- eur. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný nevyplatil žalobcovi v riadnom výplatnom termíne vyúčtovanú mzdu za mesiac jún 2006 v sume 934,94 eur brutto a za mesiac júl 2006 v sume 924,29 eur . Od 1.8.2006 až do riadneho ukončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi písomnou výpoveďou z pracovného pomeru zo strany žalobcu k 31.10.2010 žalovaný znemožňoval žalobcovi vykonávať prácu , neumožnil mu vstup na dohodnuté miesto výkonu práce do sídla žalovaného, odmietol mu prideľovať prácu a za toto obdobie mu odmietol vyplácať mzdu. Preto si žalobca voči žalovanému zamestnávateľovi pre prekážky v práci spôsobené zamestnávateľom uplatňuje náhradu mzdy počnúc mesiacom august 2006 a končiac mesiacom október 2010 vo výške hrubej priemernej mesačnej mzdy a čo je za 51 mesiacov po 850,- eur brutto spolu suma 43 350,- eur brutto. Žalovaný vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku na uplatnenú náhradu mzdy po podaní žaloby na súd dňa 14.2.2007, pretože žalobca navrhol zmenu žaloby o tieto nároky až dňa 8.9.2015, t.j. po uplynutí všeobecnej 3- ročnej premlčacej lehoty. Pokiaľ je vznesená námietka premlčania žalovaného nároku alebo jeho časti žalovaným, súd k tomu prihliada ex offo.
Podľa § 118 ods. 1 Zák. práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 129 ods. 1 Zák. práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Podľa § 130 ods. 2, 5 a 8 Zák. práce platí, že mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy a to v písomnej forme. Zamestnávateľ je povinný po vykonaní zrážok podľa § 131 poukázať mzdu alebo jej časť zamestnancom na ním určený účet v banke alebo aj na viac účtov.
Podľa § 131 ods. 1 Zák. práce zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavky poistného na verejné zdravotné poistenie, príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, zrážky preddavku na daň alebo dane, ich nedoplatkov a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
Podľa § 142 ods. 3 Zák. práce ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa , ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Podľa § 144a ods. 1, písm. a/ Zák. práce ako výkon práce sa posudzuje aj doba, keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci.
Podľa § 134 ods1 a 2 Zák. práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období . rozhodujúcom obdobím je kalendárny štvrťrok, predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok.
Podľa § 1 ods. 4 Zák. práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy upravujúce individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej . Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka . Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa , keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 517 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní a ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Podľa § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c prechodných ustanovení k úprave účinnej od 1.2.2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013. V čase od 31.5.2006 do 25.7.2006 výška úroku z omeškania činila 8 % ročne a v čase od 26.7.2006 do 26.9.20016 výška úroku z omeškania činila 9 % ročne.
Na základe zisteného skutkového stavu a cit. právnej úpravy, s prihliadnutím na celkové výsledky vykonaného dokazovania súvisiaceho s prejednávanou vecou , ako aj s prihliadnutím na výsledky právoplatne skončených predchádzajúcich súdnych konaní tohto súdu sp. zn. 9C/142/2006,21C/35/2011 a 9C/240/2005, o ktoré sa súd oprel aj v tomto súdnom konaní, súd dospel k právnemu záveru , že žaloba žalobcu je dôvodná v časti uplatneného nároku na zaplatenie mzdy za mesiac jún 2006 v sume 934,94 eur brutto splatnej k 10.7.2006 a za mesiac júl 2006 v sume 924,29 eur brutto splatnej k 8.8.2006. Spolu priznaná mzda žalobcovi za uvedené obdobie činí sumu 1 859,23 eur a k obom sumám tvoriacim priznanú mzdu súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí splatnosti mzdy až do zaplatenia. Ďalej súd priznal žalobcovi uplatnenú náhradu mzdy za obdobie od 1.8.2006 do 14.2.2007 , po ktorú dobu žalobca pre prekážky na strane žalovaného zamestnávateľa nemohol riadne vykonávať prácu a hoci sa vykonávania tejto práce u žalovaného opakovane, ale márne dožadoval. Toto obdobie predstavuje nepremlčanú časť z celkom uplatneného nároku na náhradu mzdy za obdobie do 14.2.2007 a tvorí ju náhrada mzdy za obdobie od 1.8.2006 do 14.2.2007 , t.j. za 6 mesiacov a 14 dní vo výške priemerného zárobku a to 850,- eur brutto,
čo je za 6 mesiacov suma 5 100,- eur brutto ( 850,- eur x 6 mesiacov ) a za 14 dní suma 407,27 eur brutto po zaokrúhlení ( 850,- eur : 30 dní = 29,09 eur po zaokrúhlení x 14 dní ) a spolu to činí priznanú náhradu mzdy v sume 5 507,27 eur brutto . Spolu priznaná mzda a náhrada mzdy činí sumu 5 366,50 eur brutto a žalovaný z nej musí najprv vykonať zákonné odvodové a daňové povinnosti a žalobcovi vyplatiť len čistú mzdu a náhradu mzdy. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania jednak časti uplatnenej náhrady mzdy za obdobie od 14.2.2007 do 31.10.2010 a jednak v časti uplatneného príslušenstva k uplatnenej náhrade mzdy za celé žalované obdobie, pretože žalobca si uplatnil príslušenstvo k náhrade mzdy až procesným návrhom z 8.9.2015, t.j. po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty.
Tretím výrokom rozsudku súd rozhodol o doplatení súdneho poplatku žalobcu za prisúdený zmenený návrh. Podľa položky 1, písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov je výška súdneho poplatku za prisúdený zmenený návrh 6 %, čo je suma 441,50 eur po zaokrúhlení ( 6 % zo sumy 7 366,- eur po zaokrúhlení ). Doposiaľ žalobca zaplatil súdny poplatok za návrh v sume 2 658,- Sk , čo je teraz suma 88,22 eur a má doplatiť rozdiel 353,28 eur. O doplatení súdneho poplatku súd rozhodol podľa § 5 ods. 1 , písm. h) cit. zákona a lehota na zaplatenie súdneho poplatku je v súlade s § 8 ods. 4 cit. zákona. Predpísaný doplatok súdneho poplatku sa má zaplatiť prevádzkovateľovi systému podľa § 9 ods. 3 cit. zákona.
Podľa § 151 ods. 3 OSP o náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V Poprade dňa 30.mája 2016
Mgr. Mária Pajerchinová, Dr., v.r. samosudca Za správnosť vyhotovenia: Ing. Ingrid Vajdíková