Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Er/291/2007

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, adresa na doručovanie: Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, Kollárova 31, Trnava, IČO: 00 151 866 proti povinnému: N. R., Y.. XX.X.XXXX, N. XXX/X, E.Á. I. E. , vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Roman Liščák, so sídlom Nám. Sv. Michala 5, Hlohovec, o vymoženie sumy 16,60 eur a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Romanovi Liščákovi, so sídlom Nám. Sv. Michala 5, Hlohovec, náhradu trov exekúcie v sume 39,65 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 055439 zo dňa 5.4.2007 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Roman Liščák v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ Vrbové č.k. AA 1881933 zo dňa 7.7.2004.

Návrh na vykonanie exekúcie oprávnený doručil súdnemu exekútorovi dňa 19.3.2007.

Súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu dňa 12.3.2013 podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 uplynula prekluzívna lehota, v ktorej možno predmetné rozhodnutie o priestupku vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Rozhodnutie - blok na pokutu č.k. AA 11881933 zo dňa 7.7.2004, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, nadobudlo právoplatnosť dňa 7.7.2004 a stalo sa vykonateľným dňa 23.7.2004. V zákonnej trojročnej lehote musel oprávnený podať nielen návrh na vykonanie exekúcie, ale svoju pohľadávku musel skutočne vymôcť. Oprávnenému teda uplynula 3 - ročná prekluzívna lehota na

vymoženie svojej pohľadávky dňom 23.7.2007. Predmetné rozhodnutie prestalo byť vykonateľným, stratil sa základný atribút exekučného titulu, ktorým je vykonateľnosť a tým sa dostal do rozporu so zákonom, konkrétne s ust. § 41 Exekučného poriadku.

Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

V rámci novely zákonodarca nezakotvil do zákona o priestupkoch žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by určovali aplikáciu pôvodnej právnej úpravy, resp. novej právnej úpravy, pre rozhodnutia vydané do účinnosti novely, resp. po účinnosti tejto novely, keďže tá umožnila časovo neobmedzený výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Podľa názoru súdu, keď exekučný titul vznikol za predchádzajúcej právnej úpravy, kedy bol výkon rozhodnutia časovo obmedzený a aj exekučné konanie začalo za takejto právnej úpravy a neexistujú intertemporálne ustanovenia, tak pre konania už začaté za takejto úpravy je potrebné aplikovať zákon o priestupkoch účinný do 31.8.2008, a teda postupovať v zmysle dovtedajšieho § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Prijatím novely v roku 2008, účinnej od 1.9.2008, nemožno bez intertemporálnych ustanovení priamo ex lege posudzovať už začaté exekučné konania podľa tejto novšej právnej úpravy a priznať im časovú neobmedzenosť, keďže ide o hmotnoprávne ustanovenie. Na základe uvedeného má súd za to, že aj na výkon práva priznaného exekučným titulom v tomto exekučným konaním je potrebné aplikovať prekluzívnu trojročnú lehotu v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 a prihliadať na ňu ex offo.

Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by sa súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne. Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť ustanovení hmotnoprávnych (§ 7 ods. 1 priestupkového zákona - zodpovednosť za priestupok) alebo procesnoprávnych (§ 7 ods. 2 a 3 priestupkového zákona - ukladanie sankcií a ochranných opatrení). Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.

Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Je nesporné, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie. Ustanovenie § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, určujú zásadu, že odmenu patriacu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Exekučný poriadok v ust. § 203 pripúšťa výnimky z tejto zásady. Aby však bolo možné túto povinnosť uložiť oprávnenému, musí byť splnený jeden z dôvodov predpokladaných predmetným ustanovením Exekučného poriadku, a to, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie alebo exekúcia bola zastavená pre nedostatok majetku povinného alebo sa exekúcia zastavila z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V tomto prípade, keď dôvodom zastavenia exekúcie je preklúzia a v jej dôsledku neúčinnosť exekučného titulu nemožno vyvodiť, že k preklúzii došlo zavinením oprávneného, nakoľko na plynutie zákonných lehôt nemá oprávnený vplyv. Oprávnený postup exekútora, exekučného súdu a dĺžku exekučného konania nemohol ovplyvniť. Oprávnený svoju pohľadávku začal vymáhať v čase, keď exekučný titul bol účinný a vykonateľný, pričom plynutie času nemohol nijako ovplyvniť. K zastaveniu exekúcie teda nedošlo z dôvodu zavinenia oprávneného, ale z dôvodu objektívnej skutočnosti, ktorou je v tomto prípade plynutie času. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. Súd preto na úhradu trov exekúcie zaviazal povinného, a to v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Vychádzal pritom z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 21.7.2010, sp. zn. , z 11.4.2012 sp. zn. ako aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23.10.2014, sp. zn. , v zmysle ktorých pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie.

Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 27a Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 19.3.2007, preto patrí exekútorovi odmena podľa vyhlášky v znení účinnom do 30.4.2008.

Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v podaní zo dňa 11.3.2013 v celkovej výške 57,52 eur, ktoré pozostávajú z odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 19,92 eur, z odmeny v zmysle § 15 vyhlášky vo výške 13,28 eur, z náhrady za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky + cestovného vo výške 11,75 eur, z náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 2,33 eur, z odmeny v zmysle § 21 vyhlášky vo výške 0,66 eur a z 20 % DPH.

Podľa § 14 vyhlášky ods. 1 až 3, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 EUR za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, ktoré spočívajú v odmene súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky v celej požadovanej výške. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 13,28 eur (70 minút po 6,64 eur/ za každú aj začatú hodinu) za čas účelne vynaložený na tieto úkony: zápis poverenia do PC (10 min.), vyčíslenie trov exekučného konania (60 min.). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkony, za ktoré si uplatňoval odmenu aj podľa 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 vyhlášky. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu z 21.3.2012 nemožno priznať odmenu duplicitne za úkony, ktoré majú totožnú náplň: ,,dovolací súd však nepovažuje za opodstatnené ďalšie námietky dovolateľa uvedené v jeho mimoriadnom opravnom prostriedku, pretože má za to, že rozhodnutia exekučného súdu a odvolacieho súdu o ďalšej odmene súdnej exekútorky podľa ustanovení § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov a o náhradách hotových výdavkov sú správne a v podrobnostiach preto na ich odôvodnenie odkazuje. K týmto záverom, reagujúc na argumentáciu dovolateľa, že vyhláška o odmenách exekútorov „súdneho exekútora neobmedzuje, že by si trovy konania mohol uplatniť len podľa písm. a/ alebo podľa písm. b/“, dovolací súd iba stručne dodáva, že súdy ani nevylúčili určenie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a / a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov popri sebe; odmenu priznali aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (v rozsahu 2 hodín) a aj paušálnou sumou za 4 úkony exekučnej činnosti. Pokiaľ nepriznali odmenu za ďalšie tri súdnou exekútorkou účtované hodiny, rozhodli správne. Z účelu úpravy odmeňovania súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky o odmenách exekútorov pri zastavení exekúcie vyplýva, že popri sebe sa nemôžu priznať odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a aj za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré majú totožnú náplň.“. Na základe vyššie uvedeného súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v plnej výške, nakoľko si súdny exekútor uplatnil duplicitne odmenu za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky aj § 14 ods. 1 písm. b). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vydanie žiadosti o udelenie poverenia, vypracovanie a vydanie upovedomenia všeobecného o začatí exekúcie, zisťovanie majetku - nehnuteľnosti GKÚ internet, zisťovanie majetku lustrácia Všeob. zdravotná poisťovňa. Podľa názoru súdu sa jedná o úkony, ktoré majú totožnú náplň s úkonmi, za ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) spolu s § 15 ods.1 vyhlášky, a preto by odmena bola priznaná duplicitne.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za vrátenie poverenia, nakoľko ide o predbežný úkon, ktorý v čase rozhodovania súdu ešte nebol skutočne vykonaný. Tento úkon sa vykoná až v budúcnosti a súd nemá v súčasnosti preukázané, koľko hodín vynaloží súdny exekútor na vykonanie tohto úkonu.

Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 13,28 eur vypočítanej ako paušálna suma za 4 úkony exekučnej činnosti (4 x 3,32 eur) a to za úkony: získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2 x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu súdnemu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Hotové výdavky teda musia byť súdnym exekútorom už vynaložené, aby mu súd mohol priznať ich náhradu. Zároveň súd uvádza, že pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi prizná len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine, poštovým podacím hárkom, faktúrou. Súd nemôže priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka resp. nedoručená zásielka, pokiaľ ide o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora vyplýva, že si takéto hotové výdavky

uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné, ktorých vynaloženie mal preukázané doručenkami/nedoručenými zásielkami/poštovým podacím hárkom v exekučnom spise EX 129/2007. Súd tak priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému vo výške 1,33 eur. Súdny exekútor si tiež uplatnil náhradu hotových výdavkov za poštovné za doručovanie žiadosti o súčinnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., v exekučnom spise sa však nenachádzala doručenka/ nedoručená zásielka/poštový podací hárok, súd teda súdnemu exekútorovi náhradu hotového výdavku za toto uplatnené poštovné nepriznal, nakoľko jeho vynaloženie nemal preukázané.

Podľa § 21 písm. a) vyhlášky, odmena za vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu vydaného textu je 0,66 eura.

Súdny exekútor požadoval odmenu za vydanie kópie listiny poverenia zo spisu s vyznačenou zhodou v zmysle § 21 vyhlášky vo výške 0,66 eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v takto požadovanej výške, nakoľko súdnemu exekútorovi by odmena za vydanie odpisu alebo potvrdenia v zmysle § 21 vyhlášky prináležala len vtedy, ak by ho účastník konania, prípadne súd požiadal o vyhotovenie fotokópie určitých listov, prípadne celého spisu. V spise sa žiadny záznam o vydaní kópie listiny poverenia v zmysle vyššie uvedeného nenachádza, a preto v zmysle vyššie uvedeného súd súdnemu exekútorovi náhradu za odpis poverenia na vykonanie exekúcie nepriznal.

Podľa § 23 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.

Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času pre osobné doručovanie písomností (žiadosti o udelenie poverenia, upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému, oznámenia Kataster, vyčíslenia trov, vrátenia poverenia) v zmysle § 23 vyhlášky vo výške 6,60 eur. Z takéhoto postupu súdneho exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor si náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami, v prípade, že v rámci jedného úkonu vykonaného v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekučného úradu alebo kancelárie, doručí písomnosti súvisiace s inými exekučnými konaniami. Súd nemá z exekučného spisu preukázané, že súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len písomnosť súvisiacu s jedným exekučným konaním, resp. ak doručoval písomnosti súvisiace s rôznymi exekučnými konaniami, uplatnil si náhradu za stratu času len v jednom exekučnom konaní. Pokiaľ ide o vrátenie poverenia, súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času, nakoľko tento úkon nebol ešte vôbec uskutočnený. Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky nepriznal.

Súdny exekútor si uplatnil náhradu za stratu času a cestovné náhrady v súvislosti s pracovnou cestou vykonanou dňa 4.7.2007 za účelom súpisu hnuteľných vecí povinného a zisťovania majetku povinného a doložil všetky potrebné doklady pre výpočet cestovnej náhrady. Súdu predložil úradný záznam o výsledku pracovnej cesty, kópiu technického preukazu a pokladničný doklad preukazujúci cenu pohonných hmôt. Súd vypočítal náhradu cestovných nákladov a náhradu za stratu času za vykonanú pracovnú cestu spolu vo výške 6,53 eur. Cestovné náhrady a náhrada za stratu času boli vypočítané za 20 km jazdy medzi mestami/obcami Hlohovec - Bučany a späť, pričom výpočet vychádzal z ceny pohonnej hmoty 1,25 eur/l, ktorú súdny exekútor preukázal doložením pokladničného dokladu. Vzdialenosť: 20 km; cena za 1 l PHM = 1,25 eur; priemerná spotreba na 1 km = 0,062 l (z technického preukazu má súd preukázanú spotrebu motorového vozidla 6,2 l na 100 km) => 0,062 x 20 km = 1,24 l x 1,25 eur = 1,55 eur, paušálna náhrada = 0,183 eur/1 km => 20 km x 0,183 eur = 3,66 eur, náhrada za stratu času 0,66 eur za každú aj začatú polhodinu => 2 polhodiny x 0,66 eur = 1,32 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi cestovné náhrady a s tým súvisiacu náhradu za stratu času v súdnym exekútorom uplatnenej výške 5,15 eur.

Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku (v aktuálnom znení), ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal

zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky, ako aj náhrad o 20 % DPH zo sumy 33,04 eur v celkovej sume 6,61 eur. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 39,65 eur (odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky 13,28 eur, odmena podľa § 15 vyhlášky 13,28 eur, náhrada hotových výdavkov za poštovné 1,33 eur, cestové náhrady a náhrada za stratu času vo výške 5,15 eur, DPH vo výške 6,61 eur) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinného.

Nahradiť trovy exekúcie súd v súlade s ustanovením § 197 ods. 1 Exekučného poriadku uložil povinnému, keď mal za to, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie. Pokiaľ oprávnený podal včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie, ako to už judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 29. júla 2010, sp.zn.: . Preto trovy exekúcie podľa vyššie citovaného ustanovenia v zásade hradí povinný.

V súlade s vyššie uvedeným, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd exekúciu zastavil, je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov exekúcie nie je možné podať odvolanie. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 Občianskeho súdneho poriadku), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).