Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_9C-72-2016.pdf
PDF · 107.73 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/72/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného Mgr. Hendrich Schindler, advokát, advokátska kancelária so sídlom ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481 proti žalovanému: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX S. Š., o zaplatenie 151,00 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 93,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
- 100 € od 21.12.2014 do 16.01.2015,
- 93,80 € od 17.01.2015 až do zaplatenia,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
I. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v prospech jeho právneho zástupcu Mgr. Henricha Schindlera náhradu iných trov konania vo výške 4,29 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 29.02.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 151 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne a nahradiť mu trovy konania. Žalobca v návrhu uviedol, že účastníci konania dňa 19.11.2014 uzatvorili Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (Rámcová zmluva) a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (Zmluva o úvere), na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúročný úver vo výške 100 €. Rámcová zmluva a Zmluva o úvere nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 102,20 €, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru 2,20 €. Nakoľko žalovaný žalobcovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, tento si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania. V zmysle čl. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy si žalobca uplatňuje voči žalovanému aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 55 €. Žalovaný do dňa podania žaloby uhradil sumu 6,20 €.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že išlo o drobný spor podľa § 200ea O.s.p.
Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z obsahu spisu a zistil nasledujúce:
Formou elektronickej komunikácie uzavrel žalobca so žalovanou „Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb“. Podľa Článku I. bod 3 Rámcovej zmluvy - Rámcová zmluva Friendly Finance Slovakia a Spotrebiteľa o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojený ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“) rámcovo upravuje práva a povinnosti zmluvných strán bližšie upravených v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru a v Dohodách o zmene dohodnutých zmluvných podmienok.
Podľa Článku II. bod 3 - Príslušenstvom pohľadávky Veriteľa sú poplatky spojené s poskytnutím úveru, poplatky spojené so zmenou zmluve dohodnutých podmienok, úroky z omeškania, náklady spojené s omeškaním Klienta a náklady spojené s uplatňovaním pohľadávky Veriteľa.
Podľa Článku III. bod 3 - Rámcová zmluva a Zmluva sa považujú za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom Rámcovej zmluvy, Zmluvy a jej príloh Klientom elektronickou poštou. Uzavretím Zmluvy Spotrebiteľ potvrdzuje, že bol oboznámený s informáciami o podmienkach spotrebiteľského úveru.
Podľa Článku IV. bod 1 - Klient sa zaväzuje zaplatiť Veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím Úveru (ďalej len „Poplatok za poskytnutie úveru“), ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky Úveru, doby splatnosti Úveru a je uvedená na internetovej stránke Veriteľa a oznámená Spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte Klienta a pred uzatvorením Zmluvy.
Podľa Článku IV. bod 3 - Úver poskytnutý veriteľom je bezúročný.
Podľa Článku IV. bod 4 - V prípade omeškania so splátkami Úveru sa Klient zaväzuje zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením záväzku.
Podľa Článku V. bod 1 - Úver poskytnutý Veriteľom Klientovi je krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní, poskytnutý jednorázovo v celej výške.
Podľa Článku V. bod 4 - Poplatok za poskytnutie úveru je splatný dňom splatnosti Úveru a spláca sa spolu s Úverom v splátkach v rovnakých lehotách a rovnakým spôsobom dohodnutým Zmluvou na splácanie dlžnej sumy.
Konkrétne parametre úveru boli uvedené v „Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru“, podľa ktorej:
Veriteľ sa na základe Rámcovej zmluvy a Zmluvy zaväzuje poskytnúť Spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške € 100,00 EUR, s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke Veriteľa na bankový účet Spotrebiteľa uvedený v záhlaví Zmluvy v deň uzatvorenia Zmluvy, najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení Zmluvy a Spotrebiteľ sa zaväzuje vrátiť Veriteľovi Úver s Príslušenstvom v celkovej výške 102,20 EUR bezhotovostne na bankový účet Veriteľa.
Táto Zmluva sa uzatvára na dobu určitá, so splatnosťou Úveru s Príslušenstvom dňa 20.12.2014.
Celkové náklady na základne údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 29,2 %. Pri výpočte RPMN sa vychádzalo z predpokladu, že celková výška Úveru sa považuje za vyčerpanú dňom odpísania sumy zodpovedajúcej výške Úveru z bankového účtu Veriteľa.
Celkové náklady Spotrebiteľa podľa § 2 písm. g) Zákona (ďalej len „celkové náklady“) sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou € 2,20 EUR.
Celková čiastka podľa § 2 písm. h) Zákona (ďalej len „dlžná suma“), ktorú je Spotrebiteľ povinný zaplatiť Veriteľovi, je tvorená súčtom poskytnutého Úveru a celkových nákladov /Príslušenstva/, pričom v čase uzatvorenia Zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného splatenia záväzku Spotrebiteľa, predstavuje sumu 102,20 EUR.
Z obsahu spisu teda vyplynulo, že žalobca na základe Rámcovej zmluvy a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretých formou elektronickej diaľkovej komunikácie skutočne poskytol žalovanému sumu 100 €, ktorú žalovaný v dohodnutej lehote nevrátil.
Zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov - spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 2 písm.c) zákona č. 129/2010 Z.z. - iným veriteľom je právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, f) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223> a l) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20151223>, d), e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, g) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223> a m) až r) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>; za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. - na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 2 písm. a), c) a d) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku - na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca má postavenie tzv. iného veriteľa a vzťahujú sa na neho ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. uvedené v § 24 ods.1 tohto zákona.
Žalobca je podnikateľom, ktorý vykonáva podnikanie v zmysle § 2 ods.1 Obchodného zákonníka - Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Ziskom pri poskytovaní úveru je odplata za tento úver - úrok. Podľa § 497 Obchodného zákonníka
- Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Žalobca tvrdí, že jeho úver je bezúročný. Zároveň je však v Rámcovej zmluve (ktorá tvorí akési Všeobecné obchodné podmienky) uvedené, že okrem poskytnutej istiny je klient - žalovaný poskytnutý
zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru a doby splatnosti úveru.
Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 7 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
(1) Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. (2) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. (4) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/20151101> a agresívna obchodná praktika podľa § 9 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/20151101>. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/20151101>.
Deklaráciu žalobcu o poskytnutí bezúročného úveru považuje súd za klamlivú obchodnú praktiku. Súd totiž považuje za nelogické, aby žalobca podnikal na finančnom trhu bez snahy dosiahnuť zisk, ktorého vyjadrením pri úvere (alebo pôžičke) je práve odplata vo forme úrokov. Naopak, svoj zisk označuje ako „poplatok za poskytnutie úveru“, ktorý predstavuje poplatok za spracovanie a poskytnutie úveru. Toto vymedzenie poplatku evokuje zdanie, že ide o skutočné náklady, ktoré žalobca má so spracovaním a poskytnutím úveru, čo odporuje princípu podnikania - dosahovania zisku, keďže tento poplatok by mal žalobcovi refundovať iba skutočne vynaložené náklady. Zmysel poplatku za poskytnutie úveru (pričom skutočné náklady súvisiace so spracovaním a poskytnutím úveru zrejmé nie sú) sa prejavuje konštatovaním, že jeho výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru a doby splatnosti úveru. Z uvedeného vymedzenia je tak nespochybniteľné, že poplatok za poskytnutie úveru buď celkom alebo v rozhodujúcej časti tvorí zisk žalobcu ako dodávateľa.
Podľa § 9 ods.2 písm.i) zákona č. 129/2010 Z.z. - Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
Podľa § 11 ods.1 písm.b) zákona č. 129/2010 Z.z. - Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140501.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140501.html> a y) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140501.html>.
Keďže zmluva predložená žalobcom úrokovú sadzbu neobsahuje, je poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov. Tento záver platí aj vo vzťahu k poplatkom za vynaložené náklady vo výške 55 €, preto sa súd nimi podrobnejšie zaoberať nebude. Len v krátkosti súd uvádza, že skutočné náklady na rôzne výzvy a upomienky preukázané neboli (pričom v rámci poplatkov iba tieto môžu byť požadované) a upomienky podľa súdu nemôžu mať sankčný charakter (na to slúži zmluvná pokuta).
Keďže súd zastáva názor, že poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov, žalovaná je povinná vrátiť iba poskytnutú istinu vo výške 100 €, z ktorej do dňa rozhodnutia súdu vrátila 6,20 € (dňa 16.01.2015) a preto dlžná suma je 93,80 €.
§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. - ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k uzatvoreniu úverovej zmluvy - Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba ECB ku dňu 21.12.2014 bola 0,05% ročne a potom výška úrokov z omeškania je 5,05% ročne.
Trovy konania
Podľa § 142 ods.2 O.s.p. - Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa NS ČR sp. zn. 23 Cdo/2585/2015 - „Úspěch ve věci při rozhodování o náhradě nákladů potřebných k účelnému uplatňování nebo bránění práva proti účastníku, který ve věci úspěch neměl, se poměřuje ve smyslu § 142 o. s. ř. Úspěch účastníka podle § 142 odst. 1 o. s. ř. v řízení o zaplacení peněžité pohledávky se poměřuje i co do úspěchu ohledně uplatněného úroku z prodlení. Nejvyšší soud přijal uvedený právní názor ve shodě s nálezem Ústavního soudu sp. zn. I. ÚS 2717/08, v němž Ústavní soud dospěl k závěru, že pokud je předmětem civilního řízení vedle pohledávky též její příslušenství (např. úroky z prodlení), je nutno při rozhodování o náhradě nákladů dle míry úspěchu ve věci zvážit míru úspěchu v celém sporu, tj. nejen ohledně pohledávky, ale též stran jejího příslušenství.“ Žalobca požadoval zaplatenie sumy 151 € + 0,54 € (5,05% p.a. úroky z omeškania zo sumy 102,20 € od 21.12.2014 do 16.01.2015) + 6,63 € (5,05% p.a. úroky z omeškania zo sumy 96 € od 17.01.2015 do 30.05.2016) = 158,17 € a priznaná mu bola suma 93,08 € + 0,36 € (5,05% p.a. úroky z omeškania zo sumy 100 € od 21.12.2014 do 16.01.2015) + 6,43 € (5,05% p.a. úroky z omeškania zo sumy 93,08 € od 17.01.2015 do 30.05.2016) = 99,87 €. Úspech žalobcu - 63%, úspech žalovaného - 37%, čistý úspech žalobcu - 26%. Žalobcovi tak patrí náhrada trov konania v rozsahu 26% zo zaplateného súdneho poplatku 16,50 €, teda suma 4,29 €. Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia, k tejto súd uvádza nasledujúce:
NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“ Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré
síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1 O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc. Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany a výška dlžnej sumy. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný.
Aktuálne dospel NS SR pri posudzovaní otázky náhrady trov konania v hromadných veciach v rozhodnutí sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“
Súd má za to, že uvedený právny názor možno uplatniť nielen voči vedľajšiemu účastníkovi zastúpenému advokátom ale aj voči účastníkovi zastúpenému advokátom.
Na záver súd ešte poukazuje na ďalšie aktuálne rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 3678/12 - Ústavní soud ve svém usnesení sp. zn. I. ÚS 3372/11 uvedl, že „Právní řád a jeho interpretace Ústavním soudem soudům zachovává prostor, aby ve svých rozhodnutích zohlednily nejen okolnosti průběhu řízení, ale i případné chování účastníků a jejich poměry konstituované ještě před jeho zahájením (viz ustanovení § 143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy při rozhodování o náhradě nákladů řízení jsou povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce, zvláště ve specifických případech, kdy jde
- za prvé o řízení, v němž proti rozsudku nalézacího soudu není odvolání přípustné (řízení o tzv. bagatelní věci),
- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv. formulářovou žalobu),
- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,
- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy o přepravě, dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb informační společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační poplatek podle zákona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých souvisejících zákonů).
Pokiaľ ide o náhradu trov vedľajšieho účastníka, nepriznal ju súd s poukazom na citované rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, od argumentácie ktorého nevidí dôvod sa odchýliť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.