Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/20/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Andrejom Lukáčom v právnej veci žalobcu P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom J. V. Č.. XX proti žalovanému Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, IČO: 00 492 531 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

rozhodol:

Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely A.-C. X/X ornej pôdy o výmere XXX F. vytvorenej geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX z parcely A.-M. XXX/X trvalého trávnatého porastu o výmere XXXX F. zapísanej na E. Č.. XXX kat. územia J. V..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajší súd dňa XX.X.XXXX sa žalobca domáhal, aby určil, že je vlastníkom parcely A.-C. X/X ornej pôdy o výmere XXX m2 vyčlenenej geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotoveným dňa 8.2.2015 z parcely A.-M. XXX/X trvalého trávnatého porastu o výmere XXXX m2 zapísanej na E. Č.. XXX kat. územia J. V.. V odôvodnení žaloby uviedol, že parcelu A.-C. X/X užíva od roku 1987 pričom túto nehnuteľnosť nadobudol po svojich rodičoch, ktorí ju nadobudli od rodičov pred 2. svetovou vojnou. Uvedená nehnuteľnosť je v nepretržitej a dlhodobej držbe jeho a jeho právnych predchodcov z čoho je zrejmé, že túto nehnuteľnosť nadobudol do výlučného vlastníctva.

V rámci dokazovania súd vypočul žalobcu, zástupcu žalovaného, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami žalovaného obce J. V., svedkov ako aj ďalšími listinnými dôkazmi.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvá z dôvodov v nej uvedených a žiada, aby súd tejto vyhovel.

Zástupca žalovaného na pojednávaní v súlade s písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 28.4.2016 uviedol, že žalovaný k žalobe výhrady nemá nakoľko žalobca a jeho predkovia túto nehnuteľnosť vyčlenenú a oplotenú ohradou už viac ako 50 rokov užívajú ako svoju. Navrhol, aby súd žalobe vyhovel.

Z písomného vyjadrenia obce J. V. zo dňa 17.12.2015 je zrejmé, že parcelu A.-C. X/X v katastri J. V. vytvorenú geometrickým plánom XXXXXXXX-XXX/XXXX užíva žalobca ako svoju vlastnú a túto nadobudol od svojich rodičov, ktorí ju nadobudli od svojich právnych predchodcov.

Z čestných prehlásení občanov obce Ruská Volová P. A. a T. Q. zo dňa 17.12.2015, ktorých podpisy na nej boli overené Obecným úradom Ruská Volová je zrejmé, že geometrickým plánom vytvorenú parcelu A.-C. X/X nadobudol žalobca od svojich právnych predchodcov a túto od roku 1987 užíva ako vlastnú nepretržite nikým nerušený.

Z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotoveného Geodetickým združením Snina dňa 8.12.2015 úradne overeného Okresným úradom katastrálnym odborom Snina dňa 10.12.2015 je zrejmé, že parcela A.-C. X/X orná pôda o výmere XXX F. je vytvorená z parcely č. XXX/X trvalého trávnatého porastu o výmere XXXX F. zapísanej na E. Č.. XXX kat. územia J. V..

Z E. Č.. XXX kat. územia J. V. vyplýva, že ako vlastník tejto parcely je vedená Slovenská republika a jej správcom je Lesopoľnohospodársky majetok Ulič- žalovaný.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvod na závažné pochybnosti.

Pri uplatňovaní inštitútu vydržania je potrebné rozlišovať jednotlivé obdobia jeho právnej úpravy, a to obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenskej republiky do 31.12.1950, obdobie platnosti tzv. stredného občianskeho zákona č. 141/1950 Zbierky od 1.1.1951 do 31.4.1964 a obdobie platnosti terajšieho občianskeho zákona č. 40/1964 Zb. od 1.4.1964 s prihliadnutím na jeho novelizácie.

Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska od 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol ten kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov v pokojnej a nerušenej držbe vydržaním. Tak tomu bolo aj napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter bol ako vlastník vedený niekto iný. K takýmto prípadom dochádzalo napríklad vtedy, keď prevod vlastníctva k nehnuteľnosti na základe zmluvy uzavretej za platnosti obyčajového práva nebol na nadobúdateľa v pozemkovej knihe zapísaný. Táto skutočnosť však dôvodne mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti čo potom svedčilo o jeho oprávnenej držbe a ako o jednej z podmienok nadobudnutia vlastníctva. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti však nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Podľa obyčajového práva platila zásada, že kto nadobudol právnu držbu od oprávneného držiteľa mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

Podľa občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. (§ 115-116 ods. 1 v spojení s § 145), vlastnícke právo k nehnuteľnej i hnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu zákonom stanovenú, t. j. 3 roky hnuteľnú a 10 rokov nehnuteľnú vec. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu. V pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka (č. 40/1964 Zb. v znení noviel) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započítava aj doba po ktorú mal vec v oprávnenej držbe jeho právny predchodca.

Podľa § 130 ods. 1 vlastníckeho práva vydržaním musia byť mimo predpokladu spôsobilého predmetom vydržania splnené ďalšie 2 predpoklady, a to držba musí byť oprávnená a nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby.

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že vydržanie je jedným zo spôsobom originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva, a to zo zákona pri splnení zákonom požadovaných predpokladov. Jedným zo základným predpokladov nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnému majetku je jeho oprávnená držba. Oprávnená držba predpokladá faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva, ktoré je späté s vôľou nakladať s vecou ako so svojou v dobrej viere, že táto držiteľovi alebo vykonávateľovi práva patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť faktické ovládanie veci alebo vykonanie práva bdelej vôle a nakladať s vecou alebo s právom ako so svojím a dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patrí. Skutočnosť, že držiteľ alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný, nemožno posudzovať len z jeho osobného presvedčenia, ale aj z okolností na ktorých sa táto zakladá pričom tieto okolnosti musí v spore preukázať. V prípade pochybností o tom, či ide o držbu oprávnenú platí vyvrátiteľná domnienka, že držba je oprávnená a v takom prípade ten kto popiera dobromyseľnosť držiteľa má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby.

Vykonaným dokazovaním, a to hlavne z výpovedí účastníkov konania, písomného vyjadrenie žalovaného ako aj písomných prehlásení P.Z. A. a T. Q. a Obecného úradu obce Ruská Volová vyplýva, že predmetnú nehnuteľnosť ešte pred 2. svetovou vojnou nadobudli právni predchodcovia žalobcu v prírode reálne vyčlenenú a túto nepretržite a dobromyseľne užívali ako svoju do roku 1987, kedy ju previedli na žalobcu. Žalobca uvedenú nehnuteľnosť v celosti dobrovoľne a nikým nerušený užíva doposiaľ.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca žalobu o určenie vlastníckeho práva k parcele KN-C X/X nachádzajúcej sa v katastri územia J. V. podal na súd dôvodne, čo vyplýva aj z písomného vyhlásenia žalovaného a výpovede jeho zástupcu na pojednávaní, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že právo na ich náhradu úspešnému žalobcovi nepriznal nakoľko si túto neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Humenné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia ( § 204 ods. 2 O.s.p.).

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).