Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11P-28-2016.pdf
PDF · 72.39 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/28/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom Mgr. Ivanom Antalom v právnej veci maloletých detí: U. R., X.. XX.XX.XXXX C. C. R., X.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, deti rodičov: matka - M. R., X.. XX.XX.XXXX, L. F. XX a otec - C. Y., X.. XX.XX.XXXX, L. F. XX, o návrhu otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Návrh otca sa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Na Okresný súd Rimavská Sobota podal dňa 29.02.2016 otec detí návrh, v ktorom žiadal, aby mu boli maloleté deti U. C. C. zverené do osobnej starostlivosti, pričom svoj návrh ničím neodôvodnil.
V predmetnej veci bolo vytýčené pojednávanie na deň 30.05.2016, na ktoré sa však nedostavili rodičia maloletých detí, súd pojednával v ich neprítomnosti, keďže obaja mali doručenie predvolania vykázané riadne a včas, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili a nepožiadali ani o odročenie pojednávania.
Kolízny opatrovník navrhol návrh otca zamietnuť, pretože naposledy bolo o úprave práv a povinností rodičov rozhodované koncom minulého roka a otec v návrhu neuviedol žiaden dôvod, ktorý by odôvodňoval zmenu posledného rozhodnutia súdu.
Z pripojeného spisu bol na pojednávaní prečítaný rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 2P/284/2015-15 zo dňa 04.11.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.12.2015, z ktorého bolo zistené, že týmto rozsudkom boli maloleté deti U. R., C. R., ako aj Z. R. zverené do osobnej starostlivosti matky M. R. a otcovi C. Y. bola určená povinnosť platiť na každé dieťa minimálne výživné.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.
Podľa § 62 Zákona o rodine ods. 1/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť;
ods. 2 / obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov; ods. 3/ každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona; ods. 4/ pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť; ods. 5/ výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť; ods. 6/ ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine ods. 1/ ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného; ods. 2/ súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní; ods. 3/ výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine ods. 1/ pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie; ods. 2/ výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 Zákona o rodine ods. 1/ právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa; ods. 2/ práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Po zhodnotení vykonaného dokazovania, vyššie uvedeného skutkového stavu, ako aj citovaných zákonných ustanovení mal súd za to, že návrh otca nie je dôvodný, pretože od posledného rozhodnutia súdu ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom v konaní Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 2P/284/2015 nedošlo k žiadnej zmene pomerov tak na strane rodičov, prípadne detí, ktoré by odôvodňovali novú úpravu práv a povinností rodičov k týmto deťom. Zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala nové rozhodnutie súdu nebola zistená tak kolíznym opatrovníkom, ako ani súdom a naviac ani samotný otec v návrhu žiadnu takúto skutočnosť neuvádza a samotný návrh podal bez odôvodnenia.
Z uvedených dôvodov bol návrh otca v celom rozsahu zamietnutý.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a/, písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu (písm. a/), bolo zastavené (písm. c/).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odôvodnení sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastníkov dostal jeden rovnopis ) uviesť proti ktorému rozhodnutie smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.