Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/1/2016

Rozhodnutie

C. súd T. samosudcom Y.. H. G. v právnej veci žalobcu: AB X B. V., reg. č. XXX XX XXX, so sídlom H., U. XXX, L. XXXXXX, V. W., právne zast. H. kanceláriou R. R. s.r.o., so sídlom L. XXX/XX, XXX XX O., proti žalovanej: T. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XXXX/XX, XXX XX T., pr. zást. Y.. T. T., advokát, so sídlom kancelárie D. č. XXXX/X, XXX XX W., o zaplatenie X.XXX,XX € s prísluš., takto

rozhodol:

Z. z a m i e t a .

Z. je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov predstavujúcich trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX Q., do troch od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaného.

odôvodnenie:

Z. sa návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny v sume X.XXX,XX Q. s úrokom z omeškania X,XX % ročne z istiny od XX.XX.XXXX a trov konania.

U. návrh žalobca odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť V. S. U., a.s., uzatvorila so žalovaným úverovú zmluvu. Z. následne uzatvoril so žalovaným J. o splátkach uznaného dlhu. Z. uznal svoj dlh voči veriteľovi čo do právneho dôvodu a výšky X.XXX,XX €, ktorá pozostáva zo súčtu súm dlžnej istiny vo výške X.XXX,XX €, dlžného príslušenstva X,XX € a vyčísleného úroku z omeškania vo výške XXX,XX € a zároveň vrátiť dlh v pravidelných mesačných splátkach po XX,XX €. V žalobe taktiež uviedol, že právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

U. priznal žalobcovi v konaní uplatnený nárok L. rozkazom č.k. XXC/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXXX, voči ktorému podal žalovaný včas odpor s riadnym odôvodnením a uvedením skutkových okolností.

U. na deň XX.XX.XXXX nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu, žalovaný a jeho právny zástupca.

Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní je zrejmé, že ohľadom tej skutočnosti, že zmluva o úvere nemá podstatné obsahové náležitosti považuje za irelevantné z dôvodu existencie listinného dôkazu a to je uznania dlhu. Čo sa týka ďalších námietok protistrany najmä teda čo sa týka premlčania uviedol, že dlh ako taký premlčaný nebol a to ani v čase keď k uznaniu dlhu zo strany žalovaného došlo, taktiež poukázal na to, že čo sa týka samotného uznania dlhu nejedná sa o nekalú obchodnú praktiku a to z dôvodu, že tento návrh na uznanie dlhu žalovaný akceptoval v pohodlí domova a z tohto dôvodu nemohol byť zo strany žalobcu žiadnym spôsobom nútený. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie, resp. konfliktu záujmov poukazuje právny zástupca žalobcu na to, že či už u predchádzajúceho žalobcu, resp. súčasného žalobcu jedná sa o jedno konzorcium, ktoré patrí pod tzv. L. R., kde naďalej pôvodný vlastník pohľadávky a to spoločnosť V. S. U. a.s. je naďalej aj správcom

tejto pohľadávky, teda samotný žalovaný môže plniť tak pôvodnému veriteľovi, ako aj veriteľovi novému. Čo sa týka Z. o postúpení pohľadávok, ktorá sa nachádza na č.l. XX súdneho spisu trvajú na tom, že k postúpeniu pohľadávky došlo dňa XX.XX.XXXX, pričom ohľadom uvádzania niekoľkých ďalších iných údajov, či už v samotnej žalobe, alebo v oznámení o postúpení pohľadávky tieto považuje za mylné dátumy a to vzhľadom na skutočnosť, že medzi týmito spoločnosťami dochádzalo k niekoľkým zmluvám o postupovaní pohľadávok a to takto mohol byť uvedený aj mylný dátum.Čo sa týka konania za samotného žalobcu ohľadom P. z C. registra V. obchodnej komory k uvedenému uviedol, že osoby, ktoré sú uvedené v Z. o postúpení pohľadávok v čase postúpenia pohľadávky boli aj oprávnené konať v mene žalobcu, pričom z ich strany bol predložený z V. obchodnej komory k inému dátumu ako bola uzatváraná samotná Z. o postúpení pohľadávok, teda podľa jeho názoru Z. o postúpení pohľadávok podpísali v tom čase tie osoby, ktoré boli oprávnené konať za žalobcu.

Z písomných podaní a vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní je zrejmé, že napádajú aktívnu vecnú legitimáciu samotného žalobcu a to z dôvodu oznámenia o postúpení pohľadávky, kde sa tento listinný dôkaz nachádza v súdnom spise č.l. X s tým, že v predmetnom oznámení je rozpor, resp. nesprávne uvedený dátum postúpenia pohľadávky, resp. Z. o postúpení pohľadávky, pričom sa jedná o tak závažnú vadu, že sa jedná o neplatný právny úkon. I. dôkaz nachádzajúci sa v súdnom spise na č.l. XX označené ako postúpenie pohľadávky z E. zmluvy č. XXXXXXXXXX nie je samotnou zmluvou o postúpení pohľadávky a to aj vzhľadom na tretí odstavec predmetného oznámenia, pričom samotná zmluva o postúpení pohľadávky nebola do dnešného dňa zo strany žalobcu predložená ani súdu, ani žalovanému. U. uznanie dlhu považuje za nekalú obchodnú praktiku z dôvodov uvedených vo svojom písomnom vyjadrení. C. klasického úveru bol žalovanému poskytnutý aj tzv. revolving, pričom vzhľadom na spôsob uzatvárania Z. o spotrebiteľskom úvere a následne ponúkanej možnosti ohľadom revolvingového úveru považuje túto zmluvu z revolvingového úveru za takú zmluvu, ktorá je absolútne neplatná a to z dôvodov uvádzaných v písomnom vyjadrení. Z tohto dôvodu absolútnej neplatnosti Z. o revolvingovom úvere majú za to, že žalovaná suma predstavuje bezdôvodné obohatenie, kde plynie zákonná dvojročná premlčacia lehota, ktorá začala plynúť dňa XX.XX.XXXX a skončila dňa XX.XX.XXXX.

*

U. vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - D. dlhu a J. o splátkach, výpisom z C. registra žalobcu, oznámením o postúpení pohľadávky, poštovým podacím hárkom, L. pohľadávky z úverovej zmluvy- potvrdenie ako aj písomnými podaniami a výpoveďou žalobcu a žalovaného na pojednávaní a zistil nasledujúci skutkový stav:

Z D. dlhu a J. o splátkach zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalovaný uznal dlh čo do istiny vo výške X.XXX,XX €, poplatku vo výške X,XX € a úroku z omeškania vo výške XXX,XX €, pričom sa zároveň zaviazal uhradiť dlh v splátkach po XX,XX € do XX-teho dňa v mesiaci.

Z listu označeného ako „C. o postúpení pohľadávky, L. výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia“ zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že právny zástupca spoločnosti V. S. U. a.s. oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobcu, a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX a zároveň ju vyzval na zaplatenie celej uplatnenej pohľadávky.

Z poštového podacieho hárku č. Q predloženého žalobcom súd zistil, že žalobca podal v neuvedený deň subjektu U. pošta, a.s. na prepravu neznámy počet doporučených listov, medzi ktorými bola aj zásielka doručovaná žalovanému na adresu U. XXXX/XX, T..

Z listiny L. pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že nejdená o samotnú zmluvu o postúpení, ale iba o akési potvrdenie že došlo k uzatvoreniu zmluvy s názvom H. and G. of the S. S. G. O. H. v znení neskorších zmien a dodatkov, ktorou malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému ako aj potvrdenie o úhrade odplaty za postúpenie.

I. v registri „U.“ súd zistil, že zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi spoločnosťou V. S. U. a.s. a žalobcom sa v registri nenachádza.

L. § 5X4 ods. X a 2 C. zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

L. § 5X6 ods. X a 2 C. zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. J. postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

U. sa v prvom rade musel vysporiadať s otázkou právomoci a určenia rozhodného práva, právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie veci určil súd v súlade s čl. X bod X B. č. XX/XXXX o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (tzv. X. I.).

V otázke určenia rozhodného práva, ktoré sa použije na daný spor, t. j. hmotného práva, súd postupoval podľa W. N., čl. X ods. X, čl. X ods. 1, 3 B. G. I a za rozhodné právo určil právny poriadok U. republiky, nakoľko zmluva má zjavne užšiu väzbu práve s právom U. republiky s poukazom na tú skutočnosť, že obaja účastníci zmluvného vzťahu, t. j. právny predchodca navrhovateľa a odporca, postupovali od začiatku podľa slovenského právneho poriadku a nemali v úmysle sa riadiť iným ako týmto právnym poriadkom.

U. sa v druhom rade musel vysporiadať s otázkou, či došlo k relevantnému postúpeniu pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, ktoré by zakladalo vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie návrhu na začatie konania.

V zmysle ustálenej judikatúry sa vecnou legitimáciou rozumejú oprávnenia účastníkov konania vyplývajúce z hmotného práva, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je daný vtedy, ak žalobcov nenáleží ním v konaní tvrdené hmotné právo.

L. je predmetom konania žaloba o určenie povinnosti zaplatiť peňažný záväzok vzniknutý na základe právnej skutočnosti predchádzajúcej samotné súdne konanie, súd deklaruje existenciu takejto povinnosti žalovanej na základe zisteného skutkového stavu zahŕňajúceho v čase vyhlásenia rozsudku aj zistenie existencie spornej povinnosti (právoplatnosťou rozhodnutia je spornosť odstránená). T. byť tak v konaní preukázané, že žalobca je nositeľom tvrdeného práva a žalovaný nositeľom tvrdenej povinnosti zodpovedajúcej žalobcovmu právu. Je teda zrejmé, že súd musí skúmať či v čase vyhlásenia rozsudku existuje záväzkový vzťah, z ktorého má žalobcom tvrdené právo vo svojom meritórnom rozhodnutí deklarovať, a teda musí aj skúmať či tento vznikol, zmenil sa resp. zanikol, teda či trvá medzi účastníkmi konania (§ X54 ods. 1 O.s.p.).

U. rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov (§ X53 ods. 1 O.s.p.) a pokiaľ zistí, že žalobca v takomto nie je nositeľom v žalobe tvrdeného práva musí žalobu zamietnuť. L. skutočnosti sú skutočnosti, na ktoré objektívne právo viaže určité právne následky, teda sú to skutočnosti, ktoré podľa zákona musia nastať, aby sa niekto stal subjektom oprávnenia alebo povinnosti, ktoré sú pre určitú skutkovú situáciu všeobecne stanovené v zákone. L. skutočnosti určuje platné právo, určitá skutočnosť, ktorá vznikla zmenila sa alebo zanikla, ale ktorá nie je určená v práve ako skutočnosť majúca právny význam, nemôže z právneho hľadiska nejako ovplyvniť vzťahy medzi subjektmi. T. právne skutočnosti právna teória zahŕňa aj vôľové ľudské správanie, medzi ktoré patria právne úkony. J. právnym úkonom je aj zmluva. Z. ako dvojstranný právny úkon vzniká dvoma prejavmi vôle, stretnutím týchto dvoch prejavov vôle je zmluva uzatvorená. Ak teda zákon určuje ako právnu skutočnosť, s ktorou je spojená zmena v osobe veriteľa uzatvorenie zmluvy, dôjde k zmene v osobe veriteľa len v prípade, že je takáto zmluva uzatvorená a že vyvolá právne následky, teda okrem ďalšieho nesmie trpieť vadou absolútnej neplatnosti.

Za platného právneho stavu nedochádza k zmene v osobe veriteľa oznámením postúpenia pohľadávky postupcom, keďže s touto skutočnosťou nie je tento právny následok zákonom spojený. S oznámením postúpenia pohľadávky postupcom sú spojené iné právne následky ako zmena v osobe veriteľa, a to napr. nemožnosť zbaviť sa bez ďalšieho, záväzku plnením postupcovi (§ 526 ods. X C. zákonníka), pričom dlžník po takomto oznámení nie je oprávnený pred plnením svojho záväzku dožadovať sa

preukázania zmluvy o postúpení (§ 5X6 ods. X C. zákonníka). D. § 526 ods. 2 C. zákonníka preto nie je možné vykladať v tom zmysle, že v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo dokonca jej neexistencie dochádza k zmene v osobe veriteľa na základe oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky a teda by súd v konaní o postúpenú peňažnú pohľadávku bol zbavený možnosti preskúmať právny dôvod nadobudnutia subjektívneho práva žalobcu. D. platí o to viac v prípadoch, kde je právny dôvod vzniku práva žalobcu sporný. D. § 5X6 ods. X a 2 C. zákonníka len bližšie upravujú zodpovednostné vzťahy v prípade, že nedôjde k zániku záväzku plnením dlžníka oprávnenej osobe. X. by v rozpore s účelom občianskeho súdneho konania, dbajúc pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb ak by súd bez predloženia Z. o postúpení a jej posúdenia rozsudkom konštatoval ne/existujúce právo.

P. na to súd musí posúdiť samotnú existenciu a zároveň aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, pokiaľ predmetom súdneho konania je právo na plnenie postúpené z pôvodného veriteľa na žalobcu. Z. záväzku môžu spočívať v zmene niektorého z jeho subjektov, jednou z týchto zmien je aj zmena v osobe veriteľa postúpením pohľadávky, spočívajúca v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nový veriteľ (postupník). K postúpeniu pohľadávky dochádza na základe zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl. C. zákonníka). X. posúdenia Z. o postúpení pohľadávky nemožno posúdiť ani aktívnu vecnú legitimáciu a to z nasledovných dôvodov. Z. o postúpení pohľadávky musí spĺňať všetky požiadavky na právny úkony, pričom s prípadnou vadnosťou právnych úkonov sú spojené právne následky. T. náležitosti právneho úkonu patria aj náležitosti prejavu vôle a touto je aj určitosť právneho úkonu (§ 37 C. zákonníka). D. právneho úkonu je kategóriou objektívnou. Ak ide o právny úkon pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí táto určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať z textu listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný, nestačí, pokiaľ je jasné zmluvným stranám, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je objektívne rozpoznateľné osobám, ktoré nie sú zmluvnou stranou. Ak teda zmluva o postúpení pohľadávky nie je v písomnej forme nie je dostatočne určitá, má vadu a v súlade s § 37 ods. X C. zákonníka je neplatná, pričom táto neplatnosť je neplatnosťou absolútnou, ku ktorej súd prihliada ex offo bez ohľadu na tvrdenia účastníkov konania. H. neplatnosť pôsobí proti každému, pričom absolútne neplatný úkon treba hodnotiť ako neexistujúci úkon, nemôže vyvolať nijaké právne následky.

L. ako právo na plnenie je nezameniteľne určená jednak subjektmi t.j. kto komu má plniť a jednak právnym dôvodom a výškou predmetu plnenia. X. uvedenia právneho dôvodu nie je možné identifikovať, najmä pri peňažných plneniach medzi subjektmi s viacerými obdobnými záväzkami, pohľadávka z ktorého záväzku je postupovaná. Ak nie je pohľadávka v zmluve o postúpení pohľadávky takto určená a teda nie je možné určiť, čo je predmetom záväzkového vzťahu vzniknutého zo zmluvy o postúpení pohľadávky, je zmluva o postúpení pohľadávok neurčitá.

P. vyššie uvedené skutočnosti však súd nemohol posúdiť vzhľadom na nepredloženie Z. o postúpení pohľadávky žalobcom a to napriek skutočnosti, že bol žalobca riadne poučený v zmysle ust. § 120 ods. X O.s.p..

Z. tým, že súdu nepredložil Z. o postúpení pohľadávok, nepreukázal, že je vecne aktívne legitimovaný, čo je samostatným dôvodom na zamietnutie žaloby. Z. predložené akési potvrdenie o postúpení pohľadávky vzhľadom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu postačovať v žiadnom prípade nemôže. L. možno taktiež konštatovať, že táto listina je podpísaná osobou M.M. van U. a W.J.T., ktorý nie je uvedený vo výpise z obchodného registra žalobcu predloženého žalobcom. P. na skutočnosť, že neidentifikovaný o výpis z C. registra V. obchodnej komory, ktorý by mal preukazovať opak, označený žalobcom na pojednávaní, nie je v slovenskom jazyku a zároveň ho ako apostilovaný dokument súdu žalobca ani nepredložil, pričom nemal ďalšie návrhy na dokazovanie, súd túto argumentáciu žalobcu nezohľadnil.

U. taktiež považuje za potrebné dodať, žalobca rovnako postupoval aj v iných sporových veciach predmetného senátu, kde bol niekoľkonásobne vyzývaný na predloženie totožnej Z. o postúpení pohľadávky, pričom Z. o postúpení pohľadávky súdu nepredložil. G. súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca riadne Z. o postúpení pohľadávok neidentifikoval a túto označil zmätočne a zároveň rozporne iným dátumom v samotnej žalobe a iným dátumom v súdu predloženom oznámení o postúpení pohľadávky.

U. je síce známy „starší“ G. NS SR sp. zn. XObo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX avšak súd dáva do pozornosti „novšiu“ ustálenú judikatúru B. súdu SR XCdo/XX/XXXX z XX. januára XXXX v zmysle ktorého, má súd oprávnenie skúmať samotnú zmluvu o postúpení pohľadávok v prípade vzniku pochybností, ktorá skutočnosť vyplýva tak z jej rôznych dátumov uvedených žalobcom (XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX) ako aj tvrdení žalovaného.

Z. možno konštatovať, že nedošlo k relevantnému oznámeniu postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky z dôvodu, že nebolo určité, zrozumiteľné z dôvodu, že v oznámení nie je presne špecifikované z čoho pohľadávka vyčíslená na konkrétnu sumu pozostáva, pričom táto suma ani nezodpovedá výške uplatnenej pohľadávky v tomto konaní.

B. žalobca zmluvu o postúpení pohľadávok nepreložil nie je za dôkazného stavu vo veci v čase rozhodnutia možné konvalidovať notifikačnú povinnosť a zároveň nie je možné skúmať existenciu a platnosť predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá by preukazovala vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu.

P. k vyššie uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal svoju vecnú aktívnu legitimáciu. Z uvedeného dôvodu sa súd meritom veci nezaoberal a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

U. však považuje za potrebné dodať, že žalobca zároveň súdu predložil J. o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. U. je toho názoru, že je nelogické a zároveň vylúčené, aby spotrebiteľ, ak mal vedomosť o skutočnom stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej lehoty. L. J. je kombináciou jednostranných a dvojstranných právnych úkonov upravujúcich právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Je to formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah. P. k predformulovanému obsahu J. možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. O. predformulovaná J. nemôže byť pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľná a určitá, pretože inštitúty uznania záväzku, premlčania, prípadne rozhodcovskej doložky, ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Z pohľadu súkromnoprávnej ochrany spotrebiteľa podpisom formulárovej J. si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto J. privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu. V rovine verejnoprávnej ochrany spotrebiteľa upravenej ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľov je potrebné okolnosti, za ktorých žalobca uzatvára so spotrebiteľmi formulárové J. o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, považovať za nekalú obchodnú praktiku. N. k uzatvoreniu takejto J. nikdy nevychádza od spotrebiteľa. J. je dlžníkovi predkladaná na podpis s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu. U. chcel splátky, avšak musel podpísať celý formulár, pričom súd má za to, že ani len netušil význam obsahu J., ktorú podpisoval. L. nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi. J. sa dodatočne upravujú práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je nutné považovať splátkovú J. za dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej oprávnený odvodzuje svoj právny nárok. L. režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v článku X ods. X U. G. XX/XX/EHS z 5. apríla XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na J.. U. preto považuje J. pre jej nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva za neplatnú.

K inštitútu dobrých mravov súd považuje za potrebné uviesť, že dobré mravy netvoria spoločensky normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácii zodpovedajúcich všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania a podobne. J. mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie a sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. C. zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. O. a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny, hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z tohto vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu a preto akékoľvek súhlasné a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. O. podľa § 3 ods. X C. zákonníka výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občiansko-právnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

L. § X51 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. E., ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

L. § X42 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § X42 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal a to trovy právneho zastúpenia v sume XXX,XX Q. za X úkony právnej služby (príprava a prevzatie právneho zastúpenia, podanie odporu, vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX a účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX) á XX,XX Q. + režijný paušál X x X,XX Q., náhradu cestovných výdavkov ( cesta KE - MI na pojednávanie a späť XXX km ) XXX x X,X x X,XX vo výške X,XX € a amortizáciu XXX x X,XXXX vo výške XX,XX a náhradu za stratu času X x polhodina á. X/XX výpočtového základu XX,XX € vo výške XX,XX € podľa vyhlášky T. spravodlivosti SR č. XXX/XXXX Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom priznanú náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť v zmysle § X49 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Michalovce v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.