Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_32Er-109-2012.pdf
PDF · 85.19 KB
Case nature
Area
Subarea
32Er/109/2012
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v exekučnej veci v prospech oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO: 35792752, so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava 26, zast.: JUDr. Andrea Cviková s. r. o., IČO 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti povinnému Š. M., A.. X.X.XXXX, W. F. XXXX/ X, XXX XX N., N.. E. L. B., F. E. X. D., vedenej pod spisovou značkou EX 85/12 súdnym exekútorom JUDr. Patríciom Baďurom, so sídlom Š. Rosívala 2, 84106 Bratislava, na vymoženie uloženej povinnosti 4.973,15 € s prísl., takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e v časti o vymoženie zmluvných pokút vo výške 2.816,72 € s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 2.816,72 € od 27.01.2004 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 9,39 € a trov konania vo výške 116,45 €.
odôvodnenie:
Dňa 08.08.2013 súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi voči povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 4.973,15 € s prísl. na základe vykonateľného zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu v Bratislave č. k. 16Zm 626/04-8 zo dňa 20.10.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 16Zm 626/04-41 zo dňa 29.09.2005.
Dňa 25.01.2016 doručil oprávnený súdu poštou doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie dňa 20.01.2016. V uvedenom doplnení návrhu je uvedené nasledovné: predmetné exekučné konanie je vedené na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému 1 a 2, ktorý je fyzickou osobou. Preto dopĺňajú návrh na vykonanie exekúcie nasledovne: Dňa 10.03.2003 uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinným 1 zmluvu č. 3034244182, na základe ktorej poskytol povinnému 1 pôžičku vo výške 3.983,47 €. Za poskytnutie pôžičky sa povinný 1 zaviazal zaplatiť oprávnenému odplatu vo výške 1.214,96 €, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie pôžičky za celú dobu poskytnutia pôžičky. Zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia pôžičky a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka na poskytnutie pôžičky. V zmysle zmluvy bol predo dlžník povinný uhradiť istinu pôžičky v 18 mesačných splátkach vo výške 221,30 €. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok sa dňa 05.02.2004 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t. j. nesplatená istina pôžička vo výške 2.655,58 €, a oprávnenému vznikol nárok na zmluvné pokuty vo výške 2.816,72 €, ktorý pozostáva zo zmluvných pokút 7 x 46,54 € a 2.622,39 € za omeškanie s úhradou zosplatneného úveru, ktorý sa stal splatným v dôsledku omeškania s úhradou splátky. Zmenka bola vystavená povinným 1 ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy, pre prípad omeškania povinného s plnením jeho splatných záväzkov a to v súlade so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Povinný 2 pristúpil k záväzku zo zmluvy a zároveň podpísal zmenku ako zmenkový ručiteľ za vystaviteľa zmenky. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým v zmluve/dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke a v súlade s ustanoveniami uvedeného zákona vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Na daný právny vzťah nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 z. z. vzhľadom k tomu, že v čase uzatvorenia zmluvy a vyplnenia zmenky tento právny predpis nebol účinný. Pripojil kópiu
zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 10.03.2003 medzi oprávneným ako veriteľom a Š. M. - povinným ako dlžníkom.
Podľa § 243f - Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
Podľa ods. 2 cit. ust., na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.
Podľa ods. 3 cit. ust., exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
Podľa ods. 4 cit. ust., ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
Podľa ods. 5 cit. ust., ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
Podľa ods. 6 cit. ust., ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
Podľa § 39 ods. 4 cit. zákona, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
Podľa § 57 ods. 1 pís. m/ Ex. poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Podľa § 57 ods. 3 cit. ust., ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
V predmetnom exekučnom konaní bolo vydané poverenie na základe zmenkového platobného rozkazu. Preto podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý bol prijatý novelou č. 438/2015 Z. z., oprávnený bol povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným a k návrhu na vykonanie exekúcie pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Zatiaľ bola exekúcia od účinnosti zákona podľa ods. 3 cit. ust. odložená. Zákon nadobudol účinnosť podľa čl. VIII uvedenej novely dňom vyhlásenia, ktorý bol 23.12.2015. Dňa 25.01.2016 súd obdržal podanie od súdneho exekútora, ktoré obsahovalo doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným, ktoré súdny exekútor obdržal dňa 20.01.2016. Súd ustálil, že doplnenie návrhu bolo uskutočnené v zákonnej lehote do 22.01.2016. Doplnenie bolo nepresné v tom, že uvádzalo dvoch účastníkov zmluvy a dvoch povinných, pričom v návrhu na vykonanie exekúcie ako aj v exekučnom titule bol povinný len jeden. Tento sa však zhodoval s jedným s uvedených povinných v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie, preto v tom súd nevidel zásadné pochybenie. Súd podľa § 243f ods. 6 cit. zákona preskúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 pís. m/ Ex. poriadku. Podmienkami na zastavenie exekúcie podľa tohto zákona sú: 1. vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a súčasne niektorá z nasledovných podmienok: nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Súd najprv skúmal, či ide o spotrebiteľskú zmluvu. V čase uzatvorenia zmluvy, t. j. 10.03.2003, ešte neboli účinné ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Predpisom, ktorý bol v tom čase účinný, bol zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch. Zákon o ochrane spotrebiteľa stanovil v § 2 ods. 1, že na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby, c) výrobcom ten, kto 1. má sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky alebo na území členského štátu Európskej únie a výrobok vyrobil, obnovil, upravil, alebo ten, kto sa ako výrobca na výrobku označil, uviedol na výrobku svoju ochrannú známku, iný rozlišovací znak, alebo osoba podieľajúca sa na dodávateľskom reťazci, ktorej činnosť môže ovplyvniť bezpečnostné vlastnosti výrobku, 2. ak výrobca nemá sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu Európskej únie, za výrobcu sa považuje splnomocnený zástupca výrobcu so sídlom na území Slovenskej republiky alebo na území členského štátu Európskej únie, 3. ak splnomocnený zástupca výrobcu osoby uvedenej v druhom bode neexistuje, za výrobcu sa považuje osoba, ktorá výrobok do jedného z členských štátov Európskej únie doviezla, d) dovozcom podnikateľ, ktorý doviezol výrobky do Slovenskej republiky zo štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, e) dodávateľom každý ďalší podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodal predávajúcemu výrobky, f) výrobkom každá hnuteľná nová, použitá alebo upravená vec, ktorá bola vyrobená, vyťažená alebo inak získaná, bez ohľadu na stupeň jej spracovania, a ktorá, aj v rámci poskytnutia služby, je určená na ponuku spotrebiteľovi alebo v prípade ktorej možno rozumne predpokladať, že ju bude spotrebiteľ používať, ak sa táto vec dodáva v rámci podnikateľskej činnosti za odplatu alebo bezodplatne. Výrobkom je aj hnuteľná vec, ktorá je súčasťou alebo príslušenstvom inej hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci. Za výrobok sa považuje aj elektrina a plyn určené pre spotrebiteľa, g) službou akákoľvek činnosť, ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi s výnimkou činností podľa osobitných predpisov, 4a) (advokáti, notári, komerční právnici). Podľa § 2 pís. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 cit. ust., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Z uvedeného súd ustálil, že uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere bola zmluvou spotrebiteľskou, ako aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa vtedajších predpisov, nakoľko veriteľ bol podnikateľom poskytujúcim služby fyzickej osobe - nepodnikateľovi, a to dočasným poskytnutím peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky. Preto súd ďalej skúmal, či pri vydávaní exekučného titulu bolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Súd skonštatoval, že predložená Zmluva bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006. Tento zákon uvádza, že § 1 ods. 1 tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. § 1 ods. 2 zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, b) o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu, c) o poskytnutí úveru bez platby úroku a poplatkov, ktoré zabezpečujú splatenie úveru jednou splátkou, d) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver, e) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, f) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach. Podľa § 1 ods. 3 zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty. Z uvedeného vyplýva, že na predmetný úver, ktorý je podľa zmluvy spotrebný - bezúčelový a uzatvorený na 3 a pol roka, sa uvedený zákon vzťahuje. Súd skonštatoval, že zmluva má náležitosti spotrebiteľských zmlúv podľa § 4 zákona. Súd v nej nenašiel neprijateľné zmluvné podmienky. Čo sa týka obmedzenia alebo neprípustnosti použitia zmenky, uvedený zákon v § 4 ods. 7 v znení v čase uzatvorenia zmluvy len uvádza, že ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo
šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Ide teda len o obmedzenie použitia zmenky, pričom súd nezistil obmedzenie práv spotrebiteľa spojeného s vydaním zmenky. Čo sa týka rozporu s dobrými mravmi alebo so zákonom, súd posúdil výšku odplaty a sankcií, ktoré si na základe zmluvy uplatňuje oprávnený, nasledovne: RPMN je 12,18 %, čo nie je v rozpore s dobrými mravmi (obmedzenie výšky odplaty v nariadení vlády č. 87/1995 Z. z. na dvojnásobok priemernej RPMN pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne je účinné od 01.09.2014 a v nariadení vlády č. 238/2008 Z. z. na dvojnásobok priemernej RPMN pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je účinné od 01.06.2014). Za v rozpore s dobrými mravmi však súd považoval ustanovenia o sankciách, kde je uvedené, že v prípade omeškania dlžníka so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy je dlžník povinný uhradiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania, v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky pôžičky viac ako 15 dní po termíne splatnosti sa dlžník zaväzuje uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 5 % z výšky splátky, viac ako o 30 dní vo výške 10 % z výšky splátky a v prípade omeškania dlžníka so splnením záväzkov dlžníka podľa článku 11 ods. a zmluvy (splatnosť celej dlžnej sumy) je povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 50 % z nominálnej výšky pôžičky. Táto výška sankcií spojených s omeškaním dlžníka je neprípustná, ako to vidno aj z vyčíslenia veriteľa, kde je uvedené, že pôžička predstavovala sumu 3.983,47 €, od ktorej však bolo už pri uzatvorení zmluvy a vyplatení započítaná a teda odpočítaná suma 1.214,96 € ako úroky z pôžičky, t. j. povinný dostal v skutočnosti reálne iba sumu 2.768,51 €, pričom zmluvné pokuty prestavujú sumu 2.816,72 €, teda predstavujú 69,50 % pôžičky a presahujú 100 % výšky skutočne poskytnutej sumy. Z uvedených dôvodov súd rozhodol podľa § 57 ods. 3 Ex. poriadku o zastavení exekúcie v časti zmluvných pokút 2.816,72 € s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 2.816,72 € od 27.01.2004 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 7,71 € a trov konania vo výške 116,45 € (súdny poplatok prislúchajúci k zmluvným pokutám). Predmetom exekúcie tak zostáva suma 2.655,58 € s prísl.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné).