Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_41C-66-2016.pdf
PDF · 94.77 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/66/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci navrhovateľa: U., občan SR, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Dušan Janči, Garbiarska 695, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti odporcovi: I., občan SR, v konaní o zaplatenie 6 300 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 6 300 eur od 16.08.2014 do 11.04.2016, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh v časti paušálnej náhrady nákladov spojenou s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur z a m i e t a .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania, titulom nevráteného zaplateného súdneho poplatku vo výške 6,70 eur.
Navrhovateľovi sa v r a c i a súdny poplatok vo výške 371,30 eur po právoplatnosti tohto rozsudku prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska 9, 975 99 Banská Bystrica.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaním zo dňa 19.02.2016, osobne podaným Okresnému súdu Žilina dňa 23.02.2016, domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 6 300 eur s 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6 300 eur od 05.06.2014 do zaplatenia, náhradu paušálnej náhrady nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
Návrh skutkovo odôvodnil tým, že navrhovateľ ako kupujúci uzatvoril dňa 19.03.2014 s odporcom ako predávajúcim písomnú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj osobného motorového vozidla, značky Volkswagen Passat, farba strieborná, rok výroby XXXX VIN WVWZZZXCZXPXXXXXX, evidenčné číslo vozidla F., a to za kúpnu cenu 6 300 eur, ktorá bola navrhovateľom zaplatená v hotovosti odporcovi pri podpise kúpnej zmluvy, pričom jej zaplatením došlo aj k prevzatiu predmetu kúpy. Prepis osobného motorového vozidla bol vykonaný na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Liptovský Mikuláš, Okresný dopravný inšpektorát dňa 21.03.2014, pričom vyššie uvedenému osobnému motorovému vozidlu bolo pridelené nové evidenčné číslo W.. Dňa 04.06.2014 o 15:40 hod bol navrhovateľ vyzvaný Okresným riaditeľstvom Policajného zboru odbor kriminálnej polície Liptovský Mikuláš, na vydanie veci a to predmetného motorového vozidla, vrátane kľúčov, osvedčenia o evidencii motorového vozidla, nakoľko bolo zistené dôvodné podozrenie, že predmetné motorové vozidlo pochádza z trestnej činnosti. Dňa 31.06.2014 navrhovateľ vyzval odporcu k úhrade 6 300 eur v termíne do 15.08.2014 tak, aby dlžná suma bola najneskôr v tento deň pripísaná na účet navrhovateľa, na čo odporca nereagoval. Dňa 04.08.2014 bolo doručené uznesenie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave,
odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania zo dňa 29.07.2014, ČVS: Y., ktorým bolo rozhodnuté o vrátení predmetného osobného motorového vozidla Ministerstvu hospodárstva SR, nakoľko právo Ministerstva hospodárstva SR na vec, a to predmetné osobné motorové vozidlo bolo nepochybné. Konštatoval, že zmysle ustanovenie § 132 Občiansky zákonník nepozná trestný čin ako právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva.
Podaním zo dňa 19.04.2016, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 20.04.2016, zobral navrhovateľ návrh na začatie konania v časti istiny 6 300 eur späť. Žiadal odporcu zaviazať na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 6 300 Eur od 16.08.2014 do 11.04.2016, náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.
Okresný súd Žilina uznesením č.k. 41C/66/2016-29 zo dňa 22.04.2016, právoplatným a vykonateľným dňa 12.05.2016, konanie v časti istiny 6 300 eur v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.
Odporca sa k návrhu a jeho prílohám v zákonom stanovenej lehote, ani dodatočne do dňa vyhlásenia rozsudku, nevyjadril.
Podľa ustanovenia § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ustanovenia § 156 ods. 1 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo po čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie konania zo dňa 20.04.2016 o drobný spor, nakoľko po čiastočnom zastavení konania spor neprevyšoval 1 000 eur, po poučení účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 30.05.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 20.05.2016.
Súd na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 19.03.2014 kúpnu zmluvu o predaji osobného motorového vozidla, značky Volkswagen Passat, farba strieborná, rok výroby 2005, D., evidenčné číslo vozidla F., a to za kúpnu cenu 6 300 eur (č.l.6-7 spisu). Dňa 04.06.2014 o 15:40 hod bol navrhovateľ Okresným riaditeľstvom Policajného zboru odbor kriminálnej polície 2 oddelenie Liptovský Mikuláš, vyzvaný na vydanie predmetného osobného motorového vozidla, vrátane kľúčov od vozidla a osvedčenia o evidencii motorového vozidla, a to pre účely trestného konania. Navrhovateľ predmetné motorové vozidlo, vrátane požadovaného príslušenstva k vozidlu, dobrovoľne vydal (č.l. 8-9 spisu). Dňa 31.06.2014 navrhovateľ vyzval odporcu k úhrade kúpnej ceny 6 300 eur, resp. jej vrátenia, v termíne do 15.08.2014. Výzva bola odporcovi doručená dňa 21.07.2014 (č.l. 11-12 spisu). Uznesením Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, Odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania ČVS: Y. zo dňa 29.07.2014 bolo predmetné osobné motorové vozidlo, spolu s príslušenstvom, vrátené Ministerstvu hospodárstva SR, ako vlastníkovi predmetného osobného motorového vozidla (č.l. 12 spisu).
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 42 Občianskeho zákonníka ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Z vykonaného dokazovania mal súd za zrejmé, že navrhovateľ vydal predmet kúpy, a to predmetné osobné motorové vozidlo, za ktoré zaplatil odporcovi dohodnutú kúpnu cenu, orgánom činným v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní následne vrátili predmetné osobné motorové vozidlo pôvodnému vlastníkovi. Ak teda navrhovateľ bol povinný vydať predmet kúpy, a tento v konečnom dôsledku orgánom činným v trestnom konaní aj vydal, vlastnícke právo k predmetnému osobnému motorovému vozidlu nenadobudol, a toto nezostalo bez jeho pričinenia, resp. zavinenia, v jeho dispozícii a majetkovej sfére, okresný súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že navrhovateľovi vznikol nárok na vrátenie kúpnej ceny od odporcu. Možno usúdiť, že k rovnakému záveru dohodou dospeli účastníci konania, keď podľa vyjadrenia navrhovateľa odporca kúpnu cenu 6 300 eur navrhovateľovi vrátil 11.04.2016. Táto skutočnosť nebola v priebehu konania zo strany odporcu spochybnená. Súd tak v zmysle § 120 ods. 3 O.s.p. mal za preukázaný skutkový stav tak, ako ho opísal vo svojich tvrdeniach navrhovateľ. Navrhovateľ v tejto časti o zaplatenie istiny 6 300 eur (kúpnej ceny) vzal návrh späť.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 3a nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci, keď odporca vrátil navrhovateľovi kúpnu cenu 6 300 eur až dňa 11.04.2016, rozhodol, že navrhovateľovi vzniklo právo aj na úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že odporca sa dostal do omeškania s vrátením kúpnej ceny za predmetné osobné motorového vozidlo v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka, prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie, teda dňom nasledujúcim po dni určeným navrhovateľom vo výzve na zaplatenie, t.j. dňom 16.08.2014. V čase prvého dňa omeškania odporcu so zaplatením, resp. vrátením kúpnej ceny, bola výška základnej úrokovej sadzby ECB v období od 11.06.2014 do 10.09.2014 vo výške 0,15 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti, § 121 O.s.p.). Navrhovateľovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 6 300 eur od 16.08.2014 do 11.04.2016 (dátum vrátenia kúpnej ceny). Súd ďalej návrh v časti paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, tak ako v návrhu na začatie konania žiadal navrhovateľ, zamietol. Navrhovateľ žiadnu paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur v konaní nepreukázal, súdu nedoložil relevantné dôkazy svedčiace o jej dôvodnosti. Naviac súd dopĺňa, že v prípade, ak sa jedná o paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur ustanovenú § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, o ktorej takejto jedinej má súd vedomosť z vlastnej činnosti, tak túto v danom prípade vzhľadom na charakter sporu by
nebolo možné priznať. Z návrhu na začatie konania, z pripojených listín k návrhu na začatie konania, ako aj z výsledkov vykonaného dokazovania súd usúdil, že sa v danom prípade jedná o spor medzi dvomi fyzickými osobami, teda o spor občianskoprávny. V danom prípade sa nejedná o žiadny vzťah podľa § 261 a nasl. Obchodného zákonníka, a teda na tento vzťah nemožno aplikovať ani Nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, vrátane ustanovenia § 2 nariadenia.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Navrhovateľ bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. prislúcha náhrada trov konania voči odporcovi, ktorý bol v konaní neúspešný. Navrhovateľ bol v konaní plne úspešný aj s prihliadnutím na jeho procesný úkon čiastočného späťvzatia návrhu v súlade s § 96 ods. 1, 3 O.s.p., nakoľko čiastočné zastavenie konania zavinil odporca, tým že uplatnenú istinu 6 300 eur zaplatil až v čase po podaní návrhu na začatie konania. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 23.02.2016. Odporca zaplatil uplatnenú istinu dňa 11.04.2016. Pre správanie odporcu tak navrhovateľ vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Odporca je tak povinný uhradiť trovy konania (§ 146 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd pri rozhodnutí o trovách konania tak ako už bolo vyššie uvedené vychádzal z § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. a z toho, že navrhovateľ bol v konaní úspešný v plnom rozsahu. Navrhovateľovi tak vzhľadom na uvedené vzniklo právo požadovať od navrhovateľa náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo, t.j. od vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej dňa 30.05.2016, trovy konania nevyčíslil. Súd mu tak priznal len z obsahu spisu vyplývajúce trovy konania. Trovy konania, ako ich súd priznal, spočívajú v trovách konania vo výške 6,70 eur titulom nevráteného zaplateného súdneho poplatku. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľovi v intenciách uvedeného nepriznal.
Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6, 70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
So zastavením konania pred prvým pojednávaním je v zmysle vyššie citovaného § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch spojený nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania. Keďže konanie v danej právnej veci bolo pre čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľom v časti istiny 6 300 eur, z ktorej istiny bol aj vyrubovaný súdny poplatok, zastavené pred prvým pojednávaním a predmetom konania zostali už len zákonné úroky z omeškania zo sumy 6 300 eur od 16.08.2014 do 11.04.2016 a navrhovateľ na výzvu súdu dňa 17.03.2016 súdny poplatok z podaného návrhu vo výške 378 eur zaplatil, súd konštatuje splnenie podmienok uvedených vo vyššie citovanom
zákonnom ustanovení § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Preto súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. nariadil vrátiť navrhovateľovi ním zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania krátený o 1 % najmenej o 6,70 eura podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., t. j. súdny poplatok vo výške 371,30 eur (zaplatený súdny poplatok 378 eur krátený o 1%, najmenej o 6,70 eur). Následne súd na vrátenie súdneho poplatku po právoplatnosti rozsudku upravil Slovenskú poštu, a.s..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.