Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-11C/242/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. IČO 31 575951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti žalovanému: A. J., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX N. Č.. XXX, o zaplatenie 44,23 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 44,23 Eur z a s t a v u j e.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom sankčného úroku 5,27 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku sankčných úrokov z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom vo veci samej žalobca žiadal, aby súd platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu žalovanú istinu s úrokom z omeškania 20% ročne z debetného zostatku 44,23 Eur od 27.5.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, všetko titulom dlhu, ktorý žalovanému vznikol nevyrovnaním záporného zostatku po zrušení osobného účtu žalovaného Bankou. Existenciu dlhu tvoreného debetným zostatkom v sume 44,23 Eur žalobca preukazoval zmluvou zo dňa 30.11.2006, odstúpením od zmluvy zo dňa 21.5.2008, výpisom z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu uzatvorenia účtu 26.5.2008, výzvou na úhradu debetného zostatku, sadzobníkom poplatkov platným od 2.5.2008 a Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 1.7.2006 (ďalej len VOP.

Konajúci súd vo veci rozhodol dňa 11.3.2013 platobným rozkazom -23, ktorý bol zrušený dňa 5.6.2013 pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému do vlastných rúk ( § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p. ).

Žalovaný žalobný návrh spolu s prílohami osobne prevzal 22.3.2016. Podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 6.4.2016 súdu oznámil a dôkazne preukázal, že žalovanú istinu 44,23 Eur a trovy konania v žalobcom požadovanej sume 58,58 Eur zložil na účet žalobcu dňa 24.3.2016.

Žalovaný poukazoval na neprimeranosť požadovaných sankčných úrokov 20% ročne z dlžnej istiny, ktorú neuhradil z dôvodu, že výzva na zaplatenie pohľadávky mu nebola doručená, bol dlhú dobu vo výkone trestu. V súčasnosti poberá mzdu 600 Eur, zo mzdy sú exekučne vykonávané zrážky 300 Eur, pričom ide o pohľadávku na trovy spojené s výkonom trestu a trovy trestného konania. Na živobytie

mu tak ostáva životné minimum, preto žiadal, aby mu boli sankčné úroky odpustené, keďže žalovanú pohľadávku a trovy právneho zastúpenia už uhradil.

Žalobca dňa 23.5.2016 zobral návrh v časti o zaplatenie istiny 44,23 Eur späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Od vymáhania sankcií za omeškanie neupustil, trval na zaplatení úrokov 20% ročne z dlžnej sumy od 27.5.2008 do zaplatenia.

Podľa § 96 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie.

V danom prípade žalobca, ktorého vyššie uvedené zákonné ustanovenie považuje za dominus litis, zobral návrh na začatie konania v časti o zaplatenie istiny účinne späť, preto s prihliadnutím na tento jeho dispozitívny úkon, vykonaný pred začatím pojednávania vo veci, aplikujúc citované zákonné ustanovenie súd konanie zastavil.

Predmetom konania tak ostali sankčné úroky, ktoré žalobca žiadal v sadzbe 20% od z dlžnej istiny 44,23 Eur od 27.5.2008 do zaplatenia.

Súd právnu vec majúcu charakter drobného sporu v zmysle § 200ea O.s.p. rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.

Po dokazovaní vykonanom listinami, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu, mal súd preukázané, že žalovaný dňa 30.11.2006 uzatvoril s Dexia banka Slovensko, a.s. Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom ktorej je zmluva o zriadení účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v SKK- typ účtu Rastový osobný účet spôsobom spoplatňovania Balík Výhoda s frekvenciou výpisov mesačne a spôsobom doručovania poštou. Zmluvné strany sa dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Banka žalovanému listom zo dňa 21.5.2008 oznámila, že odo dňa 1.9.2007 ku dňu oznámenia eviduje na jeho osobnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX debetný zostatok vo výške 664,17 SKK. Týmto listom Banka súčasne v zmysle VOP odstúpila od vyššie citovanej zmluvy s účinkami dňom doručenia oznámenia a dňa 26.5.2008 osobný účet žalovaného uzavrela. Žalobca nedisponuje doručenkou preukazujúcou doručenie oznámenia o odstúpení od zmluvy zo dňa 21.5.2008. Žalobca písomnosti zasielal žalovanému v súlade s ustanovením článku VIII, časť B, bod 6 VOP, podľa ktorého sa písomnosti a oznámenia banky považujú za doručené, ak sú zasielané poštou, na druhý pracovný deň odo dňa odoslania. Odstúpením zo strany žalobcu zmluva zanikla s kreditným zostatkom 42,89 Eur a debetným zostatkom 21,51 Eur. Došlo k vzájomnému vyrovnaniu zostatku pri zatvorení účtu výpočtom -21,38 Eur ( stav účtu k 30.4.2008 ) + ( - 21,51 Eur titulom debetných položiek) = - 42,89 Eur.

Podľa výpisu z rastového osobného účtu žalovaného ku dňu 26.5.2008 bol na účte žalovaného debetný zostatok 42,89 Eur, majúci charakter nepovoleného debetu v zmysle článku III, bodu 23 VOP, ktorý predstavuje sumu vyrovnania zostatku na zatvorenom účte a stal sa žalovateľným nárokom. Podľa článku III, časť A, bod 35 VOP debetný zostatok je klient povinný vysporiadať do dátumu zrušenia účtu.

Žalobca sa v tomto konaní domáhal od žalovaného zaplatenia sumy rovnajúcej sa nevyrovnanej výške debetného (záporného ) zostatku na účte, generovanej bankovým systémom a korešpondujúcej s údajmi uvedenými v informačnom systéme žalobcu.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddielu Sa, vložky číslo 148/L mal súd preukázané, že pôvodný veriteľ Dexia banka Slovensko, a.s. od 1.1.2012 podniká pod obchodným menom Prima banka Slovensko, a.s.

Súd z výsledkov dokazovania mal jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi konania ako zmluvnými stranami vznikol dňa 30.11.2006 záväzkovo právny vzťah na základe zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Z hľadiska právnej kvalifikácie formulárová zmluva bola koncipovaná ako kombinovaná zmluva uzatvorená podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka o

rastovom osobnom účte a zmluva o poskytnutí služby PP, uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný o povolené prečerpanie na osobnom účte nežiadal (bod 4 zmluvy ). Podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka (zák.č. 513/1991 Zb. v platnom znení ), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Podľa § 716 (1) Zmluvou o vkladovom účte sa zaväzuje banka zriadiť tento účet pre jeho majiteľa v určitej mene a platiť z peňažných prostriedkov na účte úroky a majiteľ účtu sa zaväzuje vložiť na účet peňažné prostriedky a prenechať ich využitie banke. (3) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. V zmysle § 261 ods. 6, písm. d/ Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov vyššie uvedený záväzkový vzťah je absolútnym obchodom. Z článku III, bodu 15 Všeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy o bežnom účte vyplývala žalovanému ako klientovi banky povinnosť dodržiavať na účte kladný zostatok najmenej vo výške minimálneho zostatku zverejneného v obchodných priestoroch banky pre jednotlivé banky.

Podľa článku III, bodu 23 Všeobecných obchodných podmienok ( VOP) ak účet klienta dosiahne debetný zostatok bez súhlasu banky, tento nadobúda charakter nepovoleného debetu. V prípade vzniku takéhoto nepovoleného debetu banka zašle klientovi upomienku s požiadavkou na vyrovnanie nepovoleného debetu v lehote v nej stanovenej a klient je povinný nepovolený debet vyrovnať v bankou stanovenej lehote uvedenej v upomienke. Nevyrovnanie nepovoleného debetu v stanovenej lehote sa považuje za podstatné porušenie zmluvy o účte, pričom pohľadávka banky sa stane okamžite splatnou.. Ak vznikne na účte debetný zostatok, banka má právo uplatniť úročenie debetu a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu, prípadne účtovať sankčný poplatok, ktorý je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku, ktorý žalobca zverejňoval spôsobom uvedeným v čl. I, bode 7 VOP. Podľa písmena E Sadzobníka poplatkov Dexia banky Slovensko, a.s., platného od 1.1.2004 sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte bola 20% p.a.

Podľa článku III, bodu 36 VOP banka bola oprávnená odstúpiť od zmluvy s okamžitou možnosťou zrušenia účtu, keďže klient (žalovaný) dosiahol na účte nepovolený debet a v lehote stanovenej bankou tento nevyrovnal. Takáto skutočnosť sa podľa citovaného ustanovenia považuje za podstatné porušenie zmluvy.

Záväzkový vzťah medzi účastníkmi bol založený zmluvou uzavretou 30.11.2006 a skončil odstúpením žalobcu od zmluvy. Súd uzavrel, že posudzovaný právny vzťah svojou povahou a podstatou je vzťahom spotrebiteľským na základe zmluvy uzavretej medzi podnikateľským a nepodnikateľským subjektom s jednoznačným spotrebiteľským účelovým určením na strane fyzickej osoby a pre jej kvalifikáciu a právny režim sú smerodajné ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzatvárania posudzovanej zmluvy. Pri spotrebiteľských zmluvách má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, normy obchodného práva sú v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v platnom znení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (ods. 1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (ods. 2 ). V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Zmluva, z ktorej si žalobca uplatňuje v prejednávanej veci svoje nároky, bola uzavretá 30.11.2006. V zmysle § 54 ods. 1 ObčZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, účinného od 14.6.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Všeobecná premlčacia doba pre obchodno-právne vzťahy je podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=424664-424665> štvorročná, zatiaľ čo v občianskoprávnych vzťahoch sa v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníku <http:// www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=3343973-3343974> právo premlčí za tri roky odo dňa, keď sa mohlo vykonať prvý raz.

Plynutie trojročnej premlčacej lehoty v prejednávanom prípade začalo podľa názoru súdu dňom nasledujúcim po odstúpení od zmluvy s účinkom zrušenia účtu, t.j. dňom 27.5.2008 a skončilo sa dňom 27.5.2011. V čase začatia konania, t. j. dňa 29.1.2013, bol žalobcov nárok na zaplatenie istiny premlčaný. S odkazom na citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadal aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania nároku.

Záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania, založený Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, zanikol zrušením zmluvy v dôsledku odstúpenia žalobcu od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je jedným zo spôsobov zrušenia zmluvy. Možnosť odstúpenia od zmluvy bola v danom prípade účastníkmi dohodnutá.

Súd poznamenáva, že na rozdiel od právnej úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, kde účinným odstúpením sa zrušuje zmluva od začiatku (§ 48 ods. 2), odstúpením od zmluvy v obchodných vzťahoch sa zmluva podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka zrušuje a účinky odstúpenia nastávajú až momentom odstúpenia (ex nunc).

Žalovaná istina - dlh z debetného zostatku na osobnom účte žalovaného vyplýva z prehľadu o delikvencii žalovaného, generovaného bankovým systémom ku dňu 30.4.2008 a následne ku dňu uzatvorenia účtu 26.5.2008, ktorý bol zaplatený dňa 24.3.2016. Podľa § 324 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Bolo nesporné, že žalovaný sa so splnením peňažného záväzku vyplývajúceho mu zo zmluvného vzťahu so žalobcom dostal do omeškania. Podľa dojednaných podmienok bol debetný zostatok na účte splatný najneskôr do zrušenia účtu, v danom prípade do 26.5.2008.

Predmetom konania ostal uplatnený nárok na zaplatenie sankčných úrokov za nepovolený debet na osobnom účte vo výške 20% ročne, ktorý žalobca požadoval od 27.5.2008 do zaplatenia. Majetková sankcia pri nepovolenom debete na osobnom účte predstavuje akcesorický záväzok k hlavnému záväzku. Úrokový záväzkovo-právny vzťah, ktorý vzniká iba v tých prípadoch, keď medzi účastníkmi existuje hlavný peňažný záväzkovo-právny vzťah, je vedľajším a akcesorickým peňažným záväzkovo- právnym vzťahom. Úrokovým záväzkovo-právnym vzťahom je záväzok (zmluvný alebo zákonný) zaplatiť veriteľovi určitú pomernú časť (spravidla určenú percentuálnou sadzbou) hlavného peňažného záväzku. Hlavný záväzok by už v tomto konaní nebolo možné priznať v dôsledku jeho premlčania, na ktoré by konajúci súd musel prihliadať. Istina sa premlčala uplynutím 3 rokov od jej splatnosti, teda 27.5.2011. Žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sankčných úrokov, bola podaná dňa 29.1.2013, a teda všetky nároky žalobcu na sankčné úroky vzniknuté pred 29.1.2010 súd považuje za premlčané v zmysle § 101 ObčZ. Súd aplikoval dotknuté príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, najmä § 121 ods. 3 a § 100 ods. 2 ObčZ, ktoré majú rozhodujúci význam pre posúdenie predmetu sporu. Súd posudzoval premlčanie nároku na zaplatenie sankčného úroku v spojení s premlčaním istiny, z ktorej tento nárok vznikol. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku si osvojil právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutí zo dňa 18. augusta 2011, podľa ktorého právo na zaplatenie úroku z omeškania je právom, ktoré sa premlčuje za každý deň samostatne, pričom nemusí byť uplatnené za celé obdobie omeškania. Súd podriadil režim požadovaných sankčných úrokov pri nepovolenom debete na osobnom účte režimu úrokov z omeškania ( iba toto príslušenstvo pohľadávky má charakter sankčný ), ktoré sú samostatným právom pri zachovaní akcesority v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 ObčZ. V zmysle osvojeného názoru NS SR právo na úrok z omeškania je právom, ktoré sa premlčuje za každý deň samostatne. Trvanie omeškania je preto v zmysle uvedeného právneho názoru NS SR potrebné chápať a vykladať ako každodenné nové porušenie povinnosti dlžníka splniť záväzok. Úroky z omeškania (sankčné úroky) sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe ( § 101 ObčZ),

z čoho vyplýva, že ich možno úspešne uplatniť v uzavretom časovom intervale, ohraničenom tromi rokmi odo dňa podania žaloby spätne (ostatné neskoršie sú premlčané v dôsledku uplynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby k jednotlivým denným úrokom z omeškania) a dňom, keď vznikne možnosť na účinné vznesenie námietky premlčania voči istine. Tento interval je však vždy maximálne 3 roky bez jedného dňa a každým uplynutým dňom sa o deň zmenšuje. Z uvedeného je zrejmé, že veriteľ môže podať žalobu po uplynutí premlčacej doby k istine Súd určil moment uplatniteľnosti a vymáhateľnosti nároku na sankčný úrok dňom 29.1.2010, t. j. 3 roky pred podaním návrhu na súd vo veci. Premlčanie úrokov môže plynúť samostatne, avšak v prípade námietky premlčania, týkajúcej sa istiny, možno priznať úroky z omeškania len do okamihu, ku ktorému sa premlčala istina. Z uvedeného teda vyplýva, že nárok žalobcu na zaplatenie sankčných úrokov (úroku z omeškania) je dôvodný len od 29.1.2010, keď v tom čase bola istina ešte uplatniteľná a vymáhateľná na súde. Keďže istina sa premlčala uplynutím trojročnej doby od jej splatnosti, t.j. 27.5.2011, do uplynutia premlčania istiny bola žaloba čiastočne dôvodná, a preto určil dobu, po ktorú vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania v intervale od 29.1.2010 do 27.5.2011. Vo zvyšnej časti nárok žalobcu považoval za nedôvodný pre jeho premlčanie, na ktoré bol u žalovaného ako spotrebiteľa povinný prihliadať ex offo. Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 369 Obchodného zákonníka (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 Občianskeho zákonníka ( ObčZ) dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis ( ods. 2 ). Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom k 29.1.2010 bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Keďže žalobca na zaplatení sankčných úrokov trval, súd žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške vyplývajúcej z kogentnej úpravy § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka SR v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď zmluvný vzťah medzi účastníkmi posúdil ako vzťah so spotrebiteľským charakterom. K 29.1.2010 bola základná úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou 1%, žalovaný je preto povinný platiť úroky z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššie, teda 9 % ročne z dlžnej sumy. Vychádzajúc z uvedeného súd potom zamietol návrh v časti úrokov z omeškania presahujúcich kogentne upravenú výšku majetkových sankcií za omeškanie s plnením peňažného záväzku v ustanoveniach Občianskeho zákonníka a na základe vyššie uvedeného zákonného mandátu prednostne použil na tieto majetkové sankcie za omeškanie ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zamietol teda návrh v časti presahujúcej úrokovú sadzbu nad 9% a v časti časového intervalu od 27.5.2008 do 28.1.2010 a od 28.5.2011 do 24.3.2016 vrátane. Vychádzajúc z vyššie uvedeného priznané sankčné úroky predstavujú sankčný úrok za obdobie od 29.1.2010 do 27.5.2011, vypočítaný v sume 5,27 Eur spôsobom 483/365 x 0,09 x 44,23 Eur. Konanie v časti o zaplatenie istiny bolo zastavené pre správanie sa žalovaného. V danom prípade by žalobcovi v zmysle § 146 ods. 2, veta druhá patrila náhrada trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, ktoré si advokát žalobcu uplatnil vo výške 58,58 Eur. V konaní bolo preukázané, že tieto trovy v požadovanej výške žalovaný žalobcovi už dobrovoľne uhradil.

V prejednávanej veci samostatným nárokom, o ktorom súd rozhodoval, ostalo príslušenstvo žalovanej pohľadávky, keďže žalobca od jeho vymáhania neupustil. Vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov konania v tejto časti žalobou uplatneného nároku súd aplikujúc ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Lehota na plnenie je odôvodnená ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odôvodnené odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2, písm. a/ až f/ O.s.p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zák.č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).