Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_12C-220-2013.pdf
PDF · 121.86 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/220/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: MOSANA LIMITED, so sídlom Palm Grove House, P.O.BOX 438, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, spol. zapísaná v The Registrar of Companies of British Virgin Islands pod reg. č. 594171, zast. JUDr. Andrejom Gundelom, usadeným euroadvokátom, AK Ventúrska 14, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: W. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX S., zast. opatrovníčkou Ľ. H., bytom R. XXXX/X, XXX XX S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie sumy 1 829,03 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 1 671,47 eur, v časti úroku vo výške 17,30 % ročne zo sumy 1 488,12 eur od 27.10.2010 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania zo sumy 1 330,56 eur od 27.10.2010 do zaplatenia, z a m i e t a.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Pôvodný žalobca spol. CASH COLLECTORS SK s.r.o. sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.01.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 829,03 eur, úroku vo výške 17,30 % ročne zo sumy 1 488,12 eur od 27.10.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 488,12 eur od 27.10.2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava, na základe zmluvy o úvere, poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver, ktorý sa ho zaviazal uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami. Žalovaný mal porušiť podmienky úverovej zmluvy a prestal úver poskytnutý žalobcom splácať. Žalobca poukazoval na to, že Slovenská sporiteľňa, a.s., uzatvorili dňa 21.10.2010 zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou Havel, Holásek & Partners a následne táto spoločnosť postúpila pohľadávku žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.12.2010.
Tunajší súd rozsudkom č.k. 12C/220/2013-163 zo dňa 13.01.2014 zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 1.829,03 eur, úrok vo výške 17,3 % ročne zo sumy 1.488,12 eur od 27.10.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.488,12 eur od 27.10.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 109,5 eur a 569,65 eur na trovách právneho zastúpenia na účet zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný porušil podmienky úverovej zmluvy a nevrátil žalobcovi poskytnutý úver, súd preto žalobe vyhovel. Pokiaľ išlo o vnesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom je potrebné poukázať na to, že v predmetnej veci konečná splatnosť úveru bola dohodnutá 20.7.2010, nasledujúcim dňom začala plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva žalobcu na
súde a žaloba bola podaná 28.01.2013, preto dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas a nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu. V konaní nebolo preukázané, že žalobca predtým odstúpil od zmluvy, resp. vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Výrok o úroku z omeškania odôvodnil § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Zb. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník. Vo svojom odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa napriek vznesenej námietke premlčania, priznal nárok žalobcovi v celom rozsahu. Nepovažoval túto námietku za dôvodnú a odôvodnil to tým, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému na základe zmluvy o splátkovom úvere dňa 15.8.2005 úver. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť tento úver v pravidelných mesačných splátkach s dátumom prvej splátky 20.9.2005 a s dátumom poslednej splátky 20.7.2010. Súd prvého stupňa vôbec neprihliadal na ust. § 103 OZ, na ktoré poukázal vo svojom vyjadrení aj vedľajší účastník dňa 27.5.2013. V opačnom prípade by musel dospieť súd prvého stupňa k záveru, že lehota nezačala plynúť dátumom poslednej splátky, ale každá splátka sa premlčala samostatne, a preto nárok žalobcu je daný iba čiastočne. Daný je len v rozsahu 6 splátok, a to za obdobie od 20.2.2010 do 20.07.2010, ktoré boli ešte splatné v rozsahu pred uplynutím 3 ročnej premlčacej doby vo vzťahu k tomu, kedy bola podaná žaloba. Ostatné splátky, ktoré boli priznané sa premlčovali samostatne v 3 ročnej premlčacej dobe plynutej odo dňa splatnosti každej jednotlivej splátky. Rovnako namietal priznanie úrokov z omeškania od 27.10.2010 do zaplatenia, aj zmluvné úroky vo výške 17,3 %, priznané od 27.10.2010. Zmluvné úroky nemajú sankčnú povahu, tie plní iba úrok z omeškania a možno ich priznať len za zmluvne dohodnuté obdobie a nie obdobie po dobe splatnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Obdo 27/2012, preto žiadal zmeniť toto rozhodnutie a zamietnuť žalobu v časti prevyšujúcej sumu 157,56 eur s prísl., priznať náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa ako aj odvolacieho konania, resp. zrušiť rozsudok a vrátiť vec na ďalšie konanie.
K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že nárok, ktorý uplatnil v podanej žalobe pol nárokom úverovej zmluvy, táto bola upravená ustanoveniami Obchodného zákonníka, následne je potrebné potom nazerať na tento nárok ako na absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5Obo 56/2007, 5Obo 12/2010, 1Cdo 120/2010, rozhodnutie Ústavného súdu ČR II. ÚS 3711/11 a je treba aj na premlčanie prihliadať aj z pohľadu ustanovení Obchodného zákonníka, z ktorých vyplýva, že táto doba je v danom prípade 4 ročná. Nie je možné preto kombinovať ustanovenia Obchodného zákonník a Občianskeho zákonníka a zamieňať ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa od ustanovení, ktoré sa jednoducho, len pre jednu zo strán zdajú miernejšie. Ustanovenia o premlčaní v Občianskom zákonníka nemožno považovať za ustanovenia, ktoré sú na ochranu práv spotrebiteľa. Z uvedeného tiež poukázal na rozhodnutia počiatku plynutia premlčacej doby rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Obo 54/2007, a tiež ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa nároku na príslušenstvo v podobe riadnych úrokov z úveru a komentár k Obchodnému zákonníka Oľgy Ovečkovej a kolektívu z roku 2012. Preto navrhol potvrdiť rozhodnutie, odmietnuť odvolanie ako právne neúčinné a priznať aj náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd rozsudkom č.k. 18Co/76/2014-187 zo dňa 27.04.2015 potvrdil prvostupňový rozsudok v časti ktorým bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 157,56 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 157,56 eur od 27.10.2010 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti zrušuje rozsudok a vracia vec súdu 1.stupňa na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo spisového materiálu je zrejme, že úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý bol dohodnutý splácať v mesačných splátkach v rozsahu 5 rokov odo dňa uzavretia zmluvy. Vedľajší účastník, ktorý vystupoval na strane žalovaného má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, a teda z toho vyplýva, že môže podať vo veci odvolania, má na to procesnú legitimáciu. To vyplýva z ust. § 93 ods. 4 O.s.p. a v tejto súvislosti odvolací súd mal za to, že vedľajší účastník mal legitimáciu na podanie odvolania vo veci. Vo vzťahu k námietke premlčania, ktorú vzniesol vedľajší účastník v konaní a ktorú súd prvého stupňa považoval za nedôvodnú uviedol, že sa s týmto stanoviskom nestotožňuje. Je potrebné poukázať na ustanovenia § 103 OZ, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o premlčanie dlhu, ktorý pozostáva z jednotlivých splátok, pri vznesení námietky premlčania, posudzovať premlčanie splatnosti každej jednotlivej splátky samostatne. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná na súd 28.01.2013 a ide o nárok zo zmluvy, ktorá je zmluvou medzi dodávateľom služby, teda finančnou inštitúciou v náplni, ktorej je poskytovanie finančných prostriedkov a spotrebiteľom, ide o zmluvu spotrebiteľskú. V tejto súvislosti možno súhlasiť s právnym hodnotením tohto vzťahu so súdom prvého stupňa, teda aplikáciou ustanovení § 2, 3 a 4 zákona č.
258/2001 Zb.. V ostatnom je potrebné prihliadať na ustanovenia Občianskeho zákonníka. To znamená, že pokiaľ bola dohodnutá posledná splátka v zmluve, ktorá je pripojená k žalobe ku dňu 20.7.2010, potom je potrebné konštatovať, že nárok žalobcu bol skutočne dôvodný v rozsahu nároku na 6 splátok po 26,26 eur (791,- Sk v zmysle zmluvy), a to za obdobie splátok 20.07.2010 spätne do 20.02.2010 v celkovej sume 157,56 eur. Preto potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v nároku, ktorý priznal v sume 157,56 eur súd prvého stupňa a aj s úrokom z omeškania, ktorá je sankciou za oneskorenú úhradu dlhu.
V prevyšujúce časti odvolací súd rozsudok zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. s poukazom na to, že si síce súd prvého stupňa mal dostatočným spôsobom zistené a vyplýva to z jeho rozhodnutia, čo bolo predmetom konania, aký vzťah bol medzi účastníkmi konania, doba platnosti úverovej zmluvy, výška úroku z úveru, no neaplikoval na tento nárok vznesenú námietku premlčania. Je potrebné, aby súd prvého stupňa ešte raz vo veci rozhodol, riadne vec odôvodnil. S poukazom na dôvodnú námietku premlčania je potrebné v prevyšujúcej časti nárok žalobcu posúdiť s ohľadom na vznesenú námietku premlčania, teda zamietnuť a vyporiadať sa aj s otázkou odkedy dokedy patrí riadny úrok z úveru žalobcovi, t.z. v období platnosti úverovej zmluvy. Prvostupňovému súdu zároveň uložil rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p..
Z uvedeného dôvodu preto prvostupňový súd opätovne vec prejednal v súlade s pokynmi odvolacieho súdu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, zmluvou o úvere zo dňa 15.08.2005, výpisom z bankovej knihy, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 27.05.2013, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 13.02.2013, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0918/2010/CE zo dňa 21.10.2010, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.06.2015 a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2005 súd zistil, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytol žalovanému úver vo výške 29 000,- Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami po 791,- Sk splatnými k 20. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 20.09.2005 a konečnou splatnosťou úveru 20.7.2010, s úrokovou sadzbou 17,30 % ročne a ročnou percentuálnou mierou nákladov 9,98 %. Súčasťou uvedenej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.
Podľa výpisu z bankovej knihy, ktorá je súčasne Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 0918/2010/CE zo dňa 21.10.2010, zostatok pohľadávky voči žalovaným ku dňu jej postúpenia predstavuje sumu 1829,03 eur a pozostáva z istiny úveru 1488,12 eur, z riadneho úroku 66,55 eur a z úrokov z omeškania 274,41 eur.
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0918/2010/CE zo dňa 21.10.2010 spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava ako postupca postúpil pohľadávky uvedené a špecifikované v Prílohe č. 1 k tejto zmluve na postupníka HAVEL & HOLÁSEK s.r.o. Bratislava, IČO: 36 856 584, pričom uvedená zmluva nadobudla platnosť dňom podpísania zmluvy dňa 21.10.2010 a účinnosť dňom pripísania dohodnutej odplaty v celkovej výške.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.06.2015 spoločnosť CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 44 703 015, ako postupca, postúpila pohľadávky voči žalovanému, ktoré sú predmetom tohto konania na spol. MOSANA LIMITED, so sídlom Palm Grove House, P. O. BOX 438, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zapísaná v The Registrar of Companies of British Virgin Islands pod reg. č. 594171.
Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení zo dňa 27.05.2013 uviedol, že v danej veci konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.07.2010 a týmto dňom začala plynúť žalobcovi lehota na uplatnenie nároku a to aj keby si súd neosvojil tvrdenie žalobcu, keď žalobca poukazoval na ustanovenie § 405 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého došlo k predĺženiu premlčacej lehoty s poukázaním na skutočnosť, že žalobca uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde, pričom rozhodcovský súd rozhodol rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.2.2012, a preto došlo k predĺženiu premlčacej lehoty o 1 rok a z tohto dôvodu nárok žalobcu bol podaný dôvodne a včas.
Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 13.02.2013 uviedol, že úroky sa nestávali súčasťou istiny a počítali sa zvlášť odo dňa 20.07.2010. Úrok v sume 66,40 eur pozostáva zo súm 8,58 eur + 22,17 eur +21,45 eur + 14,30 eur.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, preto súd považuje za podstatný súlad spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust. § 53 a 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 i keď zmluva bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá dňa 26.11.2001.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 (ďalej len „Občiansky zákonník“ ), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160101>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa nemá alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
V danej veci vychádzajúc z predložených listinných dôkazov, súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, bola uzatvorená teda zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaných ustanovením zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe tejto zmluvy, právny predchodca žalobcu, poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 29 000,- Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami po 791,- Sk splatnými k 20. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 20.9.2005 a konečnou splatnosťou úveru 20.7.2010. Žalovaný svoju povinnosť splácať úver riadne a včas porušil.
Zo strany vedľajšieho účastníka bola vznesená námietka premlčania súd sa s ňou musel v prvom rade vyporiadať.
Aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.
Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5MCdo 20/09).
Všeobecná 3-ročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je právo žalovateľné. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Všeobecná 3-ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve (pozri R 1/1998).
V danej právnej veci žalovaný bol povinný dlžnú sumu úveru splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 26,26 eur, pričom súčasťou týchto splátok bol aj dohodnutý úrok z úveru. Splatnosť jednotlivých splátok bola dohodnutá k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, pričom splatnosť poslednej splátky bola dňa 20.07.2010. Žalobca v danej právnej veci bola podaná na tunajšom súde dňa 28.01.2013. Nakoľko mal žalovaný úver splácať formou mesačných splátok, zročnosť každej jednej splátky nastala samostatne a u každej jednej splátky začala samostatne aj plynúť premlčacia doba.
Nepremlčaných bolo teda šesť splátok splatných od 20.02.2010 do 20.07.2010 v celkovej výške 157,56 eur. V tejto časti bola žaloba dôvodná, čo konštatoval vo svojom rozhodnutí aj odvolací súd. Z tejto sumy súd žalovaného zaviazal aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania.
Pokiaľ sa jedná o splátky splatné v období pred 28.01.2010 ( 3 roky spätne od podania žaloby) súd dospel k záveru, že tieto splátky sú premlčané a to vrátane úrokov z úveru, ktorý bol ich súčasťou. V tejto časti preto nárok žalobcu súd považoval za nedôvodný.
Žalobca si samostatne uplatnil aj nárok na vyčíslený riadny úrok vo výške 66,50 eur, pričom podľa jeho vyjadrenia zo dňa 13.02.2013, úroky sa nestávali súčasťou istiny a počítali sa zvlášť odo dňa 20.07.2010.
Tento úrok pozostáva zo súm 8,58 eur + 22,17 eur + 21,45 eur + 14,30 eur. Zo strany žalobcu nebola predložená podrobnejšia špecifikácia ohľadom obdobia, za ktoré bol úrok vyčíslený, sumy istiny, z ktorej bol úrok vypočítaný a súd preto je toho názoru, že zo strany žalobcu v tejto časti žaloby nedošlo k uneseniu dôkazného bremena a preto žalobu aj v tejto časti považoval za nedôvodnú.
V ďalšom si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 274,41 eur a to titulom úroku z omeškania z nezaplatených splátok vyčíslených od prvého dňa omeškania žalovaného so splácaním jeho záväzkov do dňa postúpenia predmetnej pohľadávky, t.j. do dňa 26.10.2010. Bližšie tento uplatnený nárok nešpecifikoval. Súdu teda nebolo zrejmé za ktoré obdobie je tento úrok z omeškania vyčíslený a z akých dlžných súm. Pre neunesenie dôkazného bremena súd preto aj v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú.
Súd pre úplnosť poukazuje, že zo strany žalobcu bol síce predložený výpis z úverového účtu žalovaného, ale ani z neho nie je zrejmý spôsob vyčíslenia jednak riadnych úrokov a jednak úrokov z omeškania. Jedná sa o výstup z informačného systému pôvodného veriteľa, ktorý na základe príslušného programu v prospech účtu žalovaného a to na ťarchu účtu, pripisoval už vyčíslené sumy úrokov a úroku z omeškania.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 1 671,47 eur zamietol.
Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie úroku z úveru vo výške 17,30 % ročne zo sumy 1 488,12 eur od 27.10.2010.
Úroky z úveru predstavujú odplatu alebo cenu plnenia tak, ako sa to konštatuje v súdnej praxi (vrátane rozhodnutia 14Co/83/2012 Krajského súdu v Prešove), avšak povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru počas celej doby, po ktorú tento úver, teda požičané finančné prostriedky neboli vrátené veriteľovi, má svoje limity v tom zmysle, že táto zásada platí až do tzv. splatnosti úveru.
Úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom, a ten má sankčnú povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).
Za čas po splatnosti úveru má teda veriteľ právo na úroky z omeškania vo výške stanovej všeobecne záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj právna konštrukcia navýšenia úrokov z omeškania o úroky za úver, napr. zmluvnou podmienkou o platní úrokov za úver do zaplatenia aj po splatnosti úveru, a teda počas omeškania. Úverové obdobie nie je podstatnou zložkou úveru, ale pokiaľ sa úver podmieňuje úverovým obdobím, zákonite nastáva zmluvne dohodnutá splatnosť úveru a ku dňu splatnosti má dlžník povinnosť zaplatiť úver a úroky (odplatné úroky, cena). Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca má teda nárok na úrok z omeškania (sankčné úroky z omeškania) po zosplatnení úveru, kedy nastupujú sankčné úroky z omeškania.
Súd preto považoval nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z úveru od 27.10.2010 za nedôvodný a žalobu aj v tejto časti zamietol.
Žalobca si uplatnil aj nárok na úrok z omeškania zo sumy 1 448,12 eur od 27.10.2010.
Súd poukazuje, že „úrokový'' právny vzťah môže vzniknúť len vtedy, ak bol medzi účastníkmi (platne) založený hlavný peňažný záväzkový právny vzťah. V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi nový (ďalší) záväzkový právny vzťah. Ak teda vznikne dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, dochádza tým k zmene v obsahu práv veriteľa a povinností dlžníka, inak povedané k zmene v obsahu záväzkového právneho vzťahu spočívajúcej v tom, že okrem povinnosti splniť záväzok hlavný je dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší (akcesorický).
Účelom inštitútu premlčania je stimulácia veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv, snaha predchádzať dôkaznej núdzi na strane veriteľa, ktorá vzniká v dôsledku plynutia času, prispieť k právnej istote v
súkromnoprávnych vzťahoch. Účelom právnej úpravy úrokov z omeškania je zabezpečenie plnenia včas, čiastočná náhrada škody vzniknutá omeškaním plnenia, sankčná funkcia potrestania dlžníka za porušenie povinnosti. Preto aj výklad premlčania úrokov z omeškania vychádza zo zachovania rovnováhy splnenia účelu týchto právnych inštitúcií.
Právo na úrok z omeškania je právom, ktoré sa premlčuje za každý deň samostatne, pričom nemusí byť uplatnené za celé obdobie omeškania. Úrok z omeškania vzniká v dôsledku povinnosti dlžníka splniť záväzok, t.j. z povinnosti nebyť v omeškaní a ak dlžník svoj záväzok nesplní, resp. záväzok nezanikne najneskôr v deň jeho splatností, dlžník porušil povinnosť nebyť v omeškaní, z ktorej vzniká právo na úrok z omeškania za tento deň. Zároveň k rovnakému dňu porušenia povinnosti začína plynúť premlčacia doba k takto vzniknutému právu z porušenia povinnosti k úroku z omeškania. Porušením svojej povinnosti splniť záväzok, resp. povinnosť nebyť v omeškaní, dlžník vytvára pre seba každý deň novú možnosť porušiť povinnosť splniť záväzok i nasledujúci deň. Trvanie omeškania je preto potrebné chápať a vykladať ako každodenné nové porušenie povinnosti dlžníka splniť záväzok.
Premlčanie úrokov z omeškania môže plynúť samostatne, a v prípade námietky premlčania, týkajúcej sa istiny, možno priznať úroky z omeškania len do okamihu, ku ktorému sa premlčala istina.
V tomto smere mal súd za preukázané, že ku dňu 27.10.2010 bol žalovaný v omeškaní so zaplatením istiny a úrokov z úveru vo výške 157,56 eur. Z tejto sumy žalobcovi bol aj priznaný nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z priznanej sumy. Vo zvyšnej časti, nakoľko si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania z premlčanej istiny, súd nárok považoval za nedôvodný a žalobu aj v tejto časti zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.