Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/110/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobcu U. Š., rod. N., nar. 11.10.1960, bytom F. XXXX/X, R. 2. C. N., bytom R. K. Č.. XXX, zast. advokátom JUDr. Ľubomírom Hudákom, Humenné, Mierová 87 proti žalovaným 1. F.X. X., bytom R. K. Č.. XX, 2. H. Š., bytom L. Č.. XXXX/XX, M., J. X, 3. E. D., bytom R., G. Č.. XXXX/XX, 4. J. N., bytom R. K., Č.. XXX, zast. advokátom JUDr. Jánom Sopiakom, ulica Štefánikova č. 17, Humenné o náhradu škody takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou podanom na tunajšom súde dňa 16.02.1995 sa pôvodní žalobcovia proti žalovanému Šimonovi Urbanovi domáhali, aby im uhradil sumu 10.000,- Sk (331,94 eur). V odôvodnení žaloby uviedli, že sú vlastníkmi nehnuteľností parc. č. XXX ornej pôdy o výmere 1038 m2 zapísanej na LV č. 126 k. ú. R. K.. Túto nehnuteľnosť žalovaný na základe uznesenia Okresného súdu Humenné U. XXX/XXXX, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu Košice XXCo/XXX/XXXX mal vypratať. Na jar roku 1994 si túto nehnuteľnosť pripravili na zasadenie zemiakov, avšak v tom im žalovaný zabránil a na tejto nehnuteľností si zasadil svoje plodiny. Keďže nehnuteľnosť žalovaný zabral protiprávne, bola mu Obvodným úradom v Snine uložená pokuta vo výške 500,- Sk. Toto rozhodnutie bolo potvrdené Okresným úradom v Humennom. Tým, že žalovaný žalobcom znemožnil predmetnú nehnuteľnosť riadne užívať, obrábať a brať z nej úrodu spôsobil im škodu minimálne vo výške 10.000,- Sk.

Žalovaný Šimon Urban v priebehu konania zomrel, preto súd uznesením zo dňa 3.3.2010 č. k. XC/XXX/ XXXX-140, ktoré právoplatnosť nadobudlo dňa 24.06.2010 žalobu proti nemu zastavil s tým, že žalobu žalobcov proti právnym nástupcom pôvodného žalovaného a to F. X., H. Š., E.X. D. C. J. N. vylúčil na samostatné konanie.

Vzhľadom na to, že ohľadom určenia vlastníctva k predmetnej nehnuteľností na tunajšom súde prebiehalo konanie pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd konanie vo veci uznesením č. k. XC/XXX/XX - 32 zo dňa 08.11.2000 prerušil do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníctva. Konanie vo veci XXC/XXX/XXXX, neskôr vedenej pod sp. zn. XC/XX/XXXX o určenie vlastníctva bolo právoplatne skončené 17.07.2007 zamietnutím žaloby.

Právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 12.03.2012 uviedol, že žalovaní nárok žalobcov, čo do výšky 130,00 eur, ktorá suma predstavuje náhradu za škodu spôsobenú v roku 1994 uznávajú, avšak žiada, aby vo zvyšku nároku žalobcov súd žalobu zamietol.

Súd rozsudkom č. k. XXC/XXX/XXXX - 128 zo dňa 12.03.2012, ktorý právoplatnosť nadobudol dňa 11.04.2012 určil, že žalovaní v 1. - 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť každému zo žalobcov po 65,00 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ohľadom zvyšku nároku žalobcov súd žalobu vylúčil na samostatné konanie s tým, že o trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí.

Právny zástupca žalobcov prípismi a na pojednávaní návrh upresnil tak, že títo žiadajú, aby súd zaviazal žalovaných v 1. - 4. rade, aby spoločne spoločne a nerozdielne uhradili žalobcovi v 1. rade sumu 651,00 eur a žalovanej v 2. Rade sumu 651,00 eur, ako náhradu za bezprávne užívanie nehnuteľností parc. č. KNC XXX, zapísanej na LV č. XXX. kat. územia R. K. za obdobie od roku 1994 do roku 2006 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporcov k úhrade trov konania.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. zo dňa 18.04.2013 tak, že určil, že žalovaní v 1.

- 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi v 1. rade sumu 586,00 eur a žalobkyni v 2. rade sumu 586,00 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd zároveň uložil žalovaným v 1. až 4. Rade, aby spoločne a nerozdielne uhradili na účet Okresného súdu Humenné trovy štátu vo výške 730,36 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným uložil povinnosť uhradiť žalobcom trovy konania vo výške 13,28 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1011,73 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení súd uviedol, že svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na ust. § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že právny predchodca žalovaných - pôvodne žalovaný Šimon Urban, ktorý v priebehu konania zomrel, svojím konaním znemožnil žalobcom užívať a brať plody z nehnuteľností, ktorá je v ich vlastníctve aj napriek tomu, že k vydaniu tejto nehnuteľností bol súdne zaviazaný, čím sa dopustil porušenia právnej povinností nebrániť vlastníkovi v užívaní jemu patriacej veci. Následkom tohto protiprávneho konania Šimona Urbana žalobcom vznikla škoda, výšku ktorej vyčíslil znalec z odboru poľnohospodárstva. Že škoda žalobcom vznikla potvrdili aj samotní žalovaní, ktorej časť, a to za obdobie roka 1994 uznali o čom svedčí právoplatný rozsudok tamojšieho súdu č. k. -128. Vychádzajúc zo skutočností, že právny predchodca žalovaných spôsobil žalobcom škodu v nižšej hodnote, akú mal majetok, ktorý po ňom v rámci dedičského konania žalovaní dedením nadobudli, súd ich v súlade s ust. § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka k jej úhrade zaviazal. K námietke premlčania nároku žalobcov za obdobie od roku 1995 vznesenej právnym zástupcom žalovaných uviedol, že žalobcovia žalobu o náhradu škody na súd podali začiatkom roka 1995 a keďže právny predchodca žalobcov (asi žalovaných) od nezákonného zadržiavania predmetnej nehnuteľností upustil až po roku 2006, za uvedené obdobie výška škody postupne narastala,. Preto súd pripustil zmenu žalobného návrhu a žalovaných zaviazal k úhrade škody za celé uvedené obdobie.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní v 1. - 4.rade. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, aby ho zamietol a priznal im trovy konania. Rozsudok súdu prvého stupňa napadli z dôvodu, pretože je nesprávny a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali, že ešte žalobným návrhom zo dňa 15. 02. 1995, ktorý bol súdu doručený dňa 16. 02. 1995 sa žalobcovia domáhali náhrady škody voči ich právnemu predchodcovi v sume 10 000 Sk s odôvodnením, že ich otec znemožnil žalobcom v roku 1994 riadne užívať ich nehnuteľnosť - parcelu CKN 220 a tým im spôsobil škodu vo výške nimi požadovanej. Týmto žalobným návrhom vymedzili predmet sporu tak, že ide o náhradu škody za znemožnenie užívania nehnuteľnosti za rok 1994. V tom čase žalobcovia inú náhradu žiadať nemohli, pretože v jari 1995 nevedeli a ani nemohli vedieť, ako sa do budúcna bude správať ich právny predchodca. Následne až na pojednávaní dňa 20. 06. 2011 bolo pripustené rozšírenie žalobného návrhu žalobcov, ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania, ktorým žalobcovia žiadali nahradiť škody dávno premlčané, čo namietali, avšak súd ich námietku nebral do úvahy. Rozsudkom bolo rozhodnuté o dávno premlčanom nároku, a to i napriek vznesenej námietke premlčania Preto bolo rozhodnutie nesprávne a súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil. V súvislosti s námietkou premlčania poukázali na písomné podanie zo dňa 04. 02. 2011. Ak by aj vychádzali z toho, že nárok žalobcu nie je premlčaný, nemohol súd prvého stupňa vo veci samej rozhodnúť tak, aby ich zaviazal spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi v 1.rade 586 Eur a rovnako a spoločne aj žalobkyni v 2.rade 586 Eur. Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy len do výšky nadobudnutého majetku. I keď je pravda, že hodnota majetku ich právneho predchodcu v dedičskom konaní bola celkom 2 272 Eur, z toho istého rozhodnutia vyplýva, že z tohto majetku nadobúdali majetok rôznej hodnoty. Ak teda výrok rozsudku znie, že sú zaviazaní spoločne a nerozdielne, potom by si žalobcovia, ak by sa rozsudok správoplatnil, mohli nárokovať v rámci výkonu rozhodnutia proti ktorémukoľvek z nich úhrady celej sumy, ktorá každému z nich bola prisúdená, teda čiastky 586 Eur, čo by u žalovaných v 2. - 4. rade predstavovalo sumu vyššiu ako je hodnota majetku, ktorý nadobudli v dedičskom konaní. Ďalej poukázali, že ak súd priznal žalobcom náhradu škody aj za roky 2005, 2006, nedá sa zistiť, ani z výroku, ani z dôvodov napadnutého rozsudku, akým spôsobom sa vyporiadal s námietkou, že do roku 2005 ich otec nehnuteľnosť neokupoval, neužíval, o čom predložil aj potvrdenia obecného úradu a lekársku správu. V spise sa nenachádza žiadna zmienka o tom, ako túto skutočnosť hodnotil súd prvého stupňa a ako zohľadnil predložené dôkazy potvrdzujúce tieto skutočnosti. Preto rozsudok súdu prvého stupňa je pre nedostatok vyhodnotenia týchto dôkazov nepreskúmateľný. Uviedli, že aj rozhodnutie o trovách konania je nesprávne. Súd prvého stupňa pokiaľ ide o trovy konania vyslovil, že žalovaní sú povinní uhradiť žalobcom trovy konania, ako aj trovy právneho zastúpenia, avšak z výroku tohto rozhodnutia nie je zrejmé, či všetci žalovaní alebo len žalovaný v 1. a 2.rade, prípadne žalovaní v 1. 3.rade. Preto výrok rozsudku aj o trovách konania je nejasný a nezrozumiteľný. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania a trovy právneho zastúpenia, tento je nesprávny aj z dôvodu, že do doby, kým súd nepripustil rozšírenie žalobného návrhu do 20. 06. 2011, bola hodnota predmetu sporu minimálna a nemohli byť priznané žalobcom trovy právneho zastúpenia v rozsahu, v akom to vyplýva z rozsudku. Uviedli, že ak by odvolací súd neuznal ich vznesenú námietku premlčania a nezamietol návrh žalobcov, navrhli alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove predmetný rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval dôvodnosť odvolacích námietok žalovaných v tom smere, pokiaľ ide o nepreskúmateľnosť rozhodnutia v otázkach týkajúcich sa tej skutočnosti, že do roku 2005 predchodca žalovaných nehnuteľnosť neužíval, o čom mali predložiť listinné dôkazy. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia sa týka aj námietok žalovaných ohľadom premlčania nároku žalobcov vzhľadom na zmenu návrhu, ktorá bola pripustená súdom dňa 20. 06. 2011, pričom súd sa nevyporiadal sa s námietkami žalovaných v písomnom podaní zo dňa 04. 02. 2011. Z odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť akými úvahami sa súd prvého stupňa pri posudzovaní týchto námietok žalovaných riadil a ako tieto skutočnosti vyhodnotil, minimálne okolnosti týkajúceho sa toho, že od roku 2005 právny predchodca žalovaných nehnuteľnosť neužíval. V odôvodnení rozhodnutia nie je zmienka o dôkaze, ktorý bol predložený žalovanými a rovnako tento dôkaz nie je súdom v odôvodnení rozhodnutia ani vyhodnotený. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, odvolací súd konštatuje, že v tejto otázke je nedostatočne zistený skutkový stav veci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva právne zdôvodnenie tejto uplatnenej námietky žalovanými v rozhodnutí samotnom a ani odkaz na príslušnú právnu normu. Zo strany súdu prvého stupňa bolo potrebné si ujasniť, čo je predmetom konania, resp. aký pôvodný nárok žalobcov bol predmetom konania.

Krajský súd v Prešove uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude objasniť základ predmetu sporu v čase podania žaloby a neskoršie. Bude sa zaoberať termínom škody a ušlého zisku, pričom bude brať ohľad na to, že popri náhrade skutočnej škody Občiansky zákonník pripúšťa aj náhradu ušlého zisku, ktorý je v podstate ušlým majetkovým prospechom a spočíva v neustálom zväčšení majetku poškodeného, ktorý by bolo možné, nebyť škodovej udalosti dôvodne očakávať, vzhľadom na pravidelný priebeh veci. Tieto skutočnosti si musí zreteľným spôsobom ujasniť a v rozhodnutí ich aj jasne popísať. Bude sa zaoberať vznesenou námietkou premlčania, s poukazom aj na príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré v rozhodnutí uvedie, a to najmä v súvislosti s právnou kvalifikáciou žiadaného nároku žalobcov, ktorú ustáli. Za tým účelom musí zdokumentovať celý priebeh konania od začiatku sporu v konaní počínajúc konaním a končiac konaním pod č. k. , v ktorom bol vyhlásený rozsudok. Musí si zistiť, kedy prvýkrát žalobcovia rozšírili pôvodnú žalobu, ktorým podaním, či toto podanie bolo procesným spôsobom doručené aj druhej strane a kedy súd prvého stupňa prvýkrát pripustil zmenu žalobného návrhu. V závislosti od ustálenia týchto časových období potom bude zohľadňovať aj vznesenú námietku premlčania žalovaných. Tiež sa musí zaoberať tým, či na strane žalobcov mohla vzniknúť škoda aj za obdobie rokov 2005 a následne, z dôvodu ich námietky, že ich právny predchodca predmetnú nehnuteľnosť neužíval už v danom období. Ak bude považovať za potrebné v tomto smere môže vykonať aj dokazovanie, ktoré účastníci nenavrhli, ak objasní, čo najúplnejšie skutkový stav veci. Až po úplnom zistení skutkového stavu veci a vyhodnotení všetkých dôkazov, prijme právne závery, ktoré podrobne premietne do svojho rozhodnutia, v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p., tak, aby vo svojom rozhodnutí vysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, i ako vec právne posúdil, tak, aby jeho odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Dňa 23.06.2015 právny zástupca žalobcov súdu oznámil, že žalobca v 1. rade E. N. dňa 09.09.2015 zomrel. Dedička U. Š.Á. súdu oznámila, že do konania na strane žalobcov namiesto svojho nebohého otca vstupuje a Ladislav Urban súdu oznámil, že do konania na strane žalobcov nevstupuje. Preto súd uznesením sp. zn. zo dňa 20.01.2016 konanie o návrhu žalobcu v 1. Rade Juraja Urbana proti žalovaným v 1.-4. rade F. X., H. Š., E. D. a J. N. zastavil, na miesto žalobcu v 1. rade do konania pribral U. Š., rod N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, R. a zároveň žalobu žalobkýň v 1. rade U. Š., rod. N. a v 2. rade C. N. proti žalovaným v 1.- 4. rade vylúčil na samostatné konanie.

Súd v intenciách naznačených Krajským súdom v Prešove v rámci dokazovania vypočul účastníkov konania, ich právnych zástupcov, oboznámil sa so žalobou zo dňa 16.02.1995, s písomnými vyjadreniami a ďalšími listinnými dôkazmi.

Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní a z jeho písomných vyjadrení je zrejmé, že žalobcovia náhrady škody, ktorú im spôsobil pôvodne žalovaný Š. N. - právny predchodca žalovaných v 1 - 4 rade sa domáhajú dôvodne. Š. N. žalobcom od 01.03.1994 do konca roka 2006 bránil v užívaní parcely KN XXX, čo je preukázané v konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX. Z odôvodnenia rozsudku, ktorý vo veci bol vynesený vyplýva, že žalovaný priznal, že spornú nehnuteľnosť stále užíva. Výška finančnej náhrady za bezdôvodné užívanie tejto nehnuteľnosti bola stanovená znaleckým posudkom a celková suma za roky 1995 - 2006 činí 1.172,00 eur. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd zaviazal žalovaných, aby spoločne a nerozdielne žalobcom uhradili každému zo žalobcov po 586,00 eur, vrátane trov konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných na pojednávaní a z jeho písomných vyjadrení vyplýva, že žalovaní nárok žalobcov uznávajú iba do výšky 130,00 eur, predstavujúcej náhradu škody za rok 1994 a žiadajú, aby súd v prevyšujúcej časti nároku žalobcov žalobu zamietol. Nárok žalobcu za rok 1995 a nasl. roky je premlčaný. Žalobcovia žalobou podanou na súd 16.02.1995 sa domáhali náhrady škody za rok 1994 vo výške 10.000,- Sk z dôvodu, že pôvodne žalovaný Š. N. im znemožnil užívať parcelu KN 220 nachádzajúcu sa v k. ú. R. K.. O tomto návrhu súd konal, ale nerozhodol, pričom 08.11.2000 vo veci konanie prerušil z dôvodu vedenia iného sporu. V konaní súd opäť pokračoval v roku 2007, avšak iba ohľadom sumy 10.000,- Sk. Žalobcovia žalobný návrh rozšírili až podaním zo dňa 12.03.2009 tak, že náhradu škody žiadali za obdobie od roku 1994 do konečného rozhodnutia, avšak škodu za jednotlivé roky bližšie nešpecifikovali. Následne žalobcovia v roku 2010 návrh upresnili tak, že žiadali náhradu 1.800,- eur, avšak opätovne nešpecifikovali jej výšku za jednotlivé roky. O škode a o tom, kto za ňu zodpovedá sa žalobcovia dozvedeli v roku 1994, kedy došlo zo strany Š. N. k bráneniu užívania ich nehnuteľností. Náhradu škody si za rok 1995 mali uplatniť v 2 ročnej subjektívnej premlčacej lehote. V tej istej lehote si mali uplatniť nárok na náhradu škody aj za ďalšie roky, čo neučinili, takže je zrejmé, že nárok na náhradu škody za rok 1995 a nasledujúce je premlčaný.

Podľa § 470 ods. 1,2 dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľového pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu.

V danom prípade predmetom konania je pohľadávka žalobcov voči právnemu predchodcovi žalovaných v 1. až v 4. rade Š. N., ktorá vznikla pred jeho smrťou a keďže majetok poručiteľa, ktorý bol predmetom dedičstva presahuje výšku hodnoty pohľadávky žalobcov, preto pasívna legitimácia žalovaných v tomto konaní nie je v rozpore so zákonom.

Z LV č. XXX k. ú. R.X. K. vyplýva, že žalobcovia E. N. a C. N., K.. R. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. 220 ornej pôdy o výmere 1038 m2 každý v jednej polovici.

Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. XC/XX/XXXX - 162 zo dňa 14.02.2003, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. XCo/XXX/XXXX - 179, ktorý právoplatnosť nadobudol dňa 17.07.2007 je zrejmé, že súd žalobu žalobcov C. P., H. A. C. D. J., proti žalovaným E. N. a C. N. o určenie, že parcela KNC XXX orná pôda o výmere 1038 m2 patrí do dedičstva po C. N., zomr. 28.03.1965 a E. N., zomr. 14.04.1984 zamietol.

Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. XXC/XXX/XXXX - 101 zo dňa 19.12.2006, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. XXCo/XX/XXXX - 132 zo dňa 28.05.2008, ktorý právoplatnosť nadobudol dňa 30.06.2008 je zrejmé, že žalovaný Š. N. je povinný žalobcom E. N. a C. N. vydať vypratanú parcelu č. XXX ornú pôdu o výmere 1038 m2 zapísanej na LV č. XXX k. ú. R. K.. O dovolaní žalovaného proti rozsudku krajského súdu Najvyšší súd SR uznesením XCdo/XX/XXXX, ktoré právoplatnosť nadobudlo31.05.2010 rozhodol tak, že rozsudky Krajského súdu a Okresného súdu zrušil a konanie vo veci zastavil z dôvodu, že o vyprataní predmetnej nehnuteľnosti bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XC/XXX/XXXX zo dňa 09.04.1992 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn XXCo/XXX/XXXX. (Prekážka právoplatne rozhodnutej veci).

Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 09.04.1992 č. k. XC/XXX/XX - 17 potvrdeného rozsudkom Krajského súdu Košice č. k. XXCo/XXX/XX - 28, ktorý právoplatnosť nadobudol dňa 12.01.1993 vyplýva, že žalovaní Šimon Urban a Mária Urbanová sú povinní žalobcom E. N. C. C. N., K.. R. vydať nehnuteľnosť parc. č. EN XXX ornú pôdu o výmere 1038 m2.

Z uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 19.03.1993 č. k. U. XXX/XX - 4, potvrdeného uznesením Krajského súdu Košice č. k. XXCo/XXX/XX - 10 zo dňa 29.07.1993, ktoré právoplatnosť nadobudlo 02.09.1993 je zrejmé, že na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku tunajšieho súdu č. k. XC/XXX/XX - 17 zo dňa 09.04.1902 v spojení s rozsudkom krajského súdu XXCo/XXX/XX - 28 zo dňa 19.11.1992 súd proti povinnými Š. N. C. H. N., K.. J. nariaďuje výkon rozhodnutia vyprataním nehnuteľností parc. č. EN 220 ornej pôdy o výmere 1038 m2, zapísanej na LV č. XXX a jej následného odovzdania oprávneným E. N. a C. N., K.. R..

Z rozhodnutia Okresného úradu Humenné č. j. 94/2195 zo dňa 28.12.1994 vyplýva že k odvolaniu Š. N. proti rozhodnutiu Obvodného úradu Snina č. XX/XXXX zo dňa 27.9.1994, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške 500,- Sk za to, že v apríli v roku 1994 neoprávnene zasadil zemiaky na parcele KN č. 220 patriacej E. N. a C. N. nevyhovuje a toto rozhodnutie potvrdzuje.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.03.2009 žalobcovia upresnili žalobný návrh, a náhradu škody žiadali za obdobie od roku 1994 až do konečného rozhodnutia súdu a žiadali, aby súd stanovil výšku škody za celkové obdobie na základe znaleckého dokazovania.

Zo Znaleckého posudku vyhotoveného znalcom A.. H. Y. Phd. dňa 28.08.2009 pod č. XX/XXXX vyplýva, že výška škody, ktorá žalobcom vznikla tým, že nemohli riadne užívať nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX k. ú. R. K., parc. č. XXX, ornú pôdu o výmere 1038 m2 za obdobie od 01.01.1994 do vypracovania znaleckého posudku činí 1.800,00 eur.

Z Doplnku ku znaleckému posudku č. XX/XXXX vyhotoveného znalcom Ing. H. Y. dňa 28.10.2011 je zrejmé, že výška škody, ktorá vznikla navrhovateľom tým, že nemohli riadne užívať parc. č. XXX, ornú pôdou o výmere 1038 m2, zapísanú na LV č. 126, k. ú. R. K. za obdobie od 01.01.1994 do 31.12.2006 predstavovala v roku 1994 sumu 130,00 eur, v roku 1995 sumu 105,00 eur, v roku 1996 sumu 165,00 eur, v roku 1997 sumu 130,00 eur, v roku 1998 sumu 71,00 eur, v roku 1999 sumu 99,00 eur, v roku 2000 sumu 135,00 eur, v roku 2001 sumu 75,00 eur, v roku 2002 sumu 47,00 eur, v roku 2003 sumu 48,00 eur, v roku 2004 sumu 57,00 eur, v roku 2005 sumu 120,00 eur a v roku 2006 sumu 120,00 eur. Celková suma za uvedené obdobie činila 1.302,00 eur.

Právny zástupca žalobcov doručil súdu dňa 29.06.2015 vyjadrenie v ktorom uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je správny a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, nakoľko správne posúdil samotný žalobný návrh zo dňa 15.02.1995, kde sa žalobcovia domáhali náhrady škody a následne spresnenie petitu z dôvodu vzniknutej škody, ktorá následne bola súdu riadne preukázaná. Aj po upresnení petitu - návrhu sa jedná stále o to isté konanie. S poukazom na uvedené preto žalovaný nemôže v tomto súdnom konaní úspešne uplatniť námietku premlčania. Žalobcovia preukázali, že zo strany odporcu došlo k trvajúcemu znemožneniu užívania ich nehnuteľnosti, čo preukázali, a to listinnými dôkazmi doloženými súdu podaním zo dňa 06.03.2011, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi doloženými súdu od roku 1995, rozsudkami vo veci konania , jednotlivými rozsudkami, kde bolo konanie prerušené až do právoplatného skončenia konania . Následne po skončení týchto konaní rozhodnutím KS PO bolo pokračované v konaní, kde došlo písomným podaním k upresneniu petitu. Aj vzhľadom na vyššie uvedené je rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí vznesenej námietky premlčania správne.

Zástupca žalovaných doručil súdu dňa 10.09.2015 vyjadrenie v ktorom uviedol, že žalobcovia v žiadnom z predchádzajúcich podaní adresovaných prvostupňovému súdu po zrušujúcom uznesení KS PO zo dňa 23.08.2013 si nesplnili povinnosť, aby upresnili súdu čoho sa vlastne domáhajú, na akom právnom základe a kedy podľa ich názoru došlo k sprocesneniu rozšírenia ich pôvodného žalobného návrhu a čoho sa teda vlastne v konaní domáhajú, o ktorom z ich viacerých návrhov na rozšírenie pôvodného žalobného návrhu z roku 1995 je treba rozhodnúť. Navrhuje žalobný návrh žalobcov na náhradu škody za obdobie po roku 1995 zamietnuť a to vzhľadom na vznesenú námietku premlčania. V tejto súvislosti majú za to, že k rozšíreniu pôvodného žalobného návrhu žalobcov nedošlo skôr ako v roku 2011, ak nie až v roku 2013.

Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcov na náhradu škody vyplýva, že v čase podania žaloby sa domáhali zaplatenia sumy 10 000,- Sk z dôvodu, že im pôvodný žalovaný v roku 1994 znemožnil predmetnú parc. č. 220 riadne užívať, t.j. zasadiť na nej zemiaky obrábať ju a zobrať úrodu, čím im bola spôsobená škoda. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa tohto ustanovenia je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy sú rovnocenné. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach, ale aj na škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových hodnotách alebo na zdraví či na živote. Škodou na veci sa podľa Obchodného zákonníka rozumie jej strata, zničenie, poškodenie alebo znehodnotenie bez ohľadu na to, z akých príčin k nim došlo. Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny veci v časepoškodenia.

Ušlým ziskom sa rozumie majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod vecí. Podľa názoru súdu je potrebné aj nárok žalobcov uplatnený v žalobe zo dňa 16.02.1995 považovať za nárok na náhradu ušlého zisku, ktorý by za obvyklých okolností mohli žalobcovia dosiahnuť, keby im bolo umožnené predmetnú nehnuteľnosť obhospodarovať.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.03.2009 žalobcovia upresnili žalobný návrh, a náhradu škody žiadali za obdobie od roku 1994 až do konečného rozhodnutia súdu a žiadali, aby súd stanovil výšku škody za celkové obdobie na základe znaleckého dokazovania. Toto podanie bolo doručené žalovanému Š. N. dňa 01.04.2009 a jeho právnej zástupkyni dňa 25.03.2009.

Dňa 02.11.2010 doručil právny zástupca žalobcov upresnenie návrhu v ktorom uviedol, že vzhľadom na znalecký posudok, ktorý stanovil výšku škody , ktorá vznikla žalobcom za obdobie od 01.01.1994 do 28.08.2009 na 1800 eur, upresňuje žalobný návrh tak, že žiada, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 1800 eur. Toto podanie bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaných dňa 08.11.2010.

Dňa 16.03.2011 doručil zástupca žalobcov v 1. a 2. rade upresnenie žalobného návrhu v ktorom uviedol, že žiada uložiť žalovaným povinnosť nahradiť škodu žalobcom za obdobie od roku 1994 až do konca roka 2006. Odôvodnil to tým, že žalovaný bránil v užívaní pozemku žalobcom do konca roka 2006, ako to vyplýva z rozsudku .

Na pojednávaní súdu dňa 12.03.2012 právny zástupca žalobcov spresnil návrh tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. až 4. rade, aby spoločne a nerozdielne uhradili žalobcovi v 1. rade sumu 651 eur a žalobcovi v 2. rade sumu 651 eur ako náhradu za bezprávne užívanie nehnuteľnosti parc. č. F. XXX, zapísanej X. Z. Č.. XXX kat. územie R. K. za obdobie od roku 1994 do roku 2006. Súd uznesením na tom istom pojednávaní pripustil zmenu žalobného návrhu.

Právny zástupca žalovaných na pojednávaní súdu dňa 12.03.2012 uznal nárok žalobcov za rok 1994 vo výške 130 eur a uviedol, že túto sumu sú ochotní uhradiť. Suma 130 eur predstavuje výšku ušlého zisku žalobcov za rok 1994, ako to vyplýva z Doplnku znaleckého posudku č. 22/2009. Súd preto rozsudkom sp. zn. -128 zo dňa 12.03.2012 uložil žalovaným v 1.-4. Rade povinnosť uhradiť žalobcovi v 1. Rade sumu 65 eur a žalobkyni v 2. rade 65 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zvyšok nároku žalobcov vylúčil na samostatné konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2012 a vykonateľnosť dňa 17.04.2012.

Vzhľadom na vyššie uvedené je po pripustení zmeny žalobného návrhu a rozhodnutí o časti nároku žalobcov rozsudkom zo dňa 12.03.2012 predmetom tohto konania nárok žalobcov na zaplatenie sumy -náhrady ušlého zisku za obdobie rokov 1995 - 2006.

Zástupca žalovaných podaním zo dňa 25.10.2010 vzniesol námietku premlčania. Odôvodnil to tým, že žaloba bola podaná vo februári 1995 a žalobcovia si uplatňovali nárok na náhradu škody za rok 1994. Následne až podaním zo dňa 12.03.2009, ktoré bolo doručené súdu dňa 17.03.2009 označeným ako upresnenie návrhu, žiadali náhradu škody za obdobie od r. 1994 až do konečného rozhodnutia súdu. V tejto súvislosti tiež uviedol, že neb. otec - pôvodný žalovaný v roku 2005 už spornú parcelu č. 220 vôbec neužíval, pretože mu to nedovoľoval zdravotný stav. Z ustanovení § 106 ods. 1,2 nesporne vyplýva, že žalobcom v časti bezvýsledne uplynula objektívna premlčacia doba, ale určite im uplynula subjektívna premlčacia doba, okrem nároku na náhradu škody za rok 1994. Na preukázanie svojich tvrdení doložil právny zástupca lekársku správu od MUDr. Stanislava Bôžika zo dňa 28.10.2010, ktorou lekár potvrdil, že pôvodne žalovaný Šimon Urban sa posledných 10 rokov liečil na závažné interné ochorenia - ischemickú chorobu srdca, so zlyhávaním, fibriláciou predsiení - pre ktoré bol opakovane hospitalizovaný na int. Oddelení a na LDCH. Pre chronické pčúcne závažné ochorenia bol opakovane hospitalizovaný na pľ. Dddeleniach a v Tatrách -TBC pľúc, asthma bronchiale. Pre uvedené ochorenia bol prevažne bezvládny, prakticky odkázaný na pomoc druhej osoby. Taktiež doložil potvrdenie od S. R. K. z 21.10.2010 z ktorého vyplýva, že pozemok parc. č. F. XXX, ktorý je vo vlastníctve pána E. N., nebol dnes už nebohým Š. N. užívaný približne 5 rokov pred jeho úmrtím.

Súd sa preto zaoberal aj tým, či žalobcovia mohli mať majetkovú ujmu v podobe ušlého zisku aj za obdobie rokov 2005 a nasledujúcich a na základe predložených dôkazov - lekárskej správy, správy Obce Stakčínska Roztoka ako aj výpoveďami účastníkov dospel k záveru, že pôvodne žalovaný Š. N. už v roku 2005 nebol spôsobilý užívať spornú parcelu a teda ani nemohol žalobcom brániť v jej užívaní.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Súd sa preskúmal námietku premlčania vznesenú právnym zástupcom žalovaných a dospel k záveru, že je dôvodná. Žalobcovia prvýkrát rozšírili žalobu podaním doručeným súdu dňa 17.03.2009, podanie bolo doručené žalovanému dňa 01.04.2009. V zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, čo v tomto prípade nebolo sporné, preto nárok žalobcov pred 01.04.2006, kedy začala plynúť premlčacia doba je premlčaný. Keďže pôvodne žalovaný Šimon Urban už v roku 2005 nemohol brániť a nebránil žalobcom v užívaní spornej parcely č. 220, ako súd už vyššie uzavrel, nárok žalobcov na náhradu ušlého zisku za obdobie rokov 1995 - 2005 je v celom rozsahu premlčaný.

Vykonaným dokazovaním v tomto konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalovaných - pôvodne žalovaný Š. N. svojím konaním bránil žalobcom užívať a brať plody z nehnuteľnosti, ktorá je v ich vlastníctve aj napriek tomu, že k vydaniu tejto nehnuteľnosti bol súdne zaviazaný, čím sa dopustil porušenia právnej povinnosti nebrániť vlastníkovi v užívaní veci mu patriacej. Následkom tohto protiprávneho konania Šimona Urbana žalobcom vznikla majetková ujma v podobe ušlého zisku, ktorý by boli za obvyklých podmienok dosiahli, pričom výšku ušlého zisku za jednotlivé roky vyčíslil znalec z odboru poľnohospodárstva. Že majetková ujma žalobcom vznikla, potvrdili aj samotní žalovaní, keď uznali nárok žalobcov do výšky 130 eur za rok 1994, o čom svedčí právoplatný rozsudok tunajšieho súdu č. -128. Pôvodná žaloba bola podaná na súde dňa 16.02.1995 a touto žalobou si žalobcovia uplatnili nárok na zaplatenie ušlého zisku za rok 1994, pričom o tomto nároku bolo rozhodnuté práve rozsudkom -128. Predmetom tohto konania tak ostal nárok na náhradu majetkovej ujmy - ušlého zisku za obdobie rokov 1995 -2006 a keďže tento je v celom rozsahu premlčaný tak, ako súd uzavrel vyššie, neostávalo súdu nič iné ako žalobu zamietnuť.

O trovách konania rozhodne súd v zmysle § 151 O.s.p. do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.