Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-15-2016.pdf
PDF · 76.11 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/15/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. Z. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov E. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Y. č. XX toho času v N. na G. ulici č. X zastúpenej JUDr. Marianou Lechmanovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 a O. Z. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v N. - O. na W. ulici č. XX zastúpeného JUDr. Rastislavom Lenártom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Pollovej ulici č. 2 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 27P 50/2015-93 z 20.11.2015 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 27P 50/2015-93 z 20.11.2015 zamietol návrh matky, ktorým žiadala zvýšiť výživné na maloletú I. počnúc dňom 3.2.2015 do budúcna zo sumy 100 Eur mesačne na 250 Eur mesačne. Dlžné výživné žiadala zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne žiadala zaviazať otca zaplatiť matke trovy právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Vyslovila presvedčenie, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vo svojom rozsudku uviedol, ž nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu doterajšieho rozhodnutia. Vytkla konajúcemu súdu nesprávne vyhodnotenie situácie, keď konštatoval, že matka prišla o príjem z dobrovoľníckej činnosti, ktorú mala údajne ukončiť nedôvodne pre zmenu trvalého bydliska do Y., kde sa však nepresťahovala. Zdôraznila, že dobrovoľnícka služba je forma aktivácie uchádzača o zamestnanie vykonávaním dobrovoľníckej činnosti, ktorej cieľom je získanie praktických skúseností pre potreby na trhu práce. V rámci tohto aktívneho opatrenia trhu práce sú poskytované príspevky na vykonávanie aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby podľa § 52a zák. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplní niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dobrovoľnícku službu vykonáva uchádzač o zamestnanie v rozsahu 20 hodín týždenne nepretržite najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov u právnickej osoby alebo fyzickej osoby. Opakovane môže dobrovoľnícku službu vykonávať len ak ide o prírodné katastrofy, ekologické katastrofy, humanitárnu pomoc a v civilnej obrane. Z uvedeného je teda zrejmé, že matka sa k dobrovoľníckej činnosti nevzdala bezdôvodne. Poukázala na to, že súd prvého stupňa nezohľadnil ani skutočnosť, že otec dieťaťa žije v spoločnej domácnosti so svojou partnerkou, ktorá má príjem zo zamestnania 500 Eur mesačne, pričom na nákladoch na bývanie je povinná sa spolupodieľať. Zdôraznila, že nie je možné, aby bola zamestnaná v akejkoľvek práci, pretože maloletá dcéra je jej zverená do osobnej starostlivosti a preto sú pre ňu práce vykonávané v noci nepohodlné. Je naďalej evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a aktívne
si hľadá vhodné zamestnanie, v ktorom by mohla pracovať a súčasne v celom rozsahu zastávať aj rolu matky. Do toho času však podľa jej názoru by dieťa nemalo trpieť žiadnou finančnou núdzou, a to hlavne ak otec má dostatočný príjem na to, aby všetky potreby maloletej boli uspokojené, preto by výživné pre maloleté dieťa malo byť zvýšené. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, zvýšil výživné zo sumy 100 Eur na 250 Eur mesačne počnúc dňom 3.2.2015. Dlžné výživné za obdobie od 3.2.2015 do vyhlásenia rozsudku súd zaviazal otca zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne aby uložil otcovi povinnosť zaplatiť matke trovy advokátskeho zastúpenia, alternatívne aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie.
Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a matka ani v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o návrhu matky. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. Súd prvého stupňa vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady správne konštatoval, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k podstatnej zmene pomerov predovšetkým u maloletého dieťaťa, ale ani u otca, keďže vyživovacia povinnosť bola upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II z 2.4.2014 pod č.k. 17P 277/2013-59, kedy výživné bolo zvýšené z 80 Eur na 100 Eur počnúc dňom 5.11.2013 do budúcna. V čase rozhodnutia matka poberala nemocenské dávky a otec bol zamestnaný vo firme K. s priemernou čistou mesačnou mzdou za rok 2013 784,34 Eur. Je nepochybné, že od tejto poslednej úpravy nedošlo k tak výraznej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 78 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, kedy dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožňuje aj s výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, pretože vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci zodpovedajú zásadám logiky a nie sú v rozpore so zákonom, pretože vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Doposiaľ určené výživné, od ktorého určenia do rozhodnutia súdu uplynulo obdobie jeden a pol roka, je aj podľa odvolacieho súdu postačujúce na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktorého výchovu zabezpečuje matka osobnou starostlivosťou. Súd prvého stupňa v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadňoval obidve hľadiská pri určovaní, resp. zmene výživného, pretože spolu veľmi úzko súvisia, vzájomne sa podmieňujú, preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií a správne vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia a z neho vyplývajúcich zásah dospel k presvedčeniu, že neboli splnené zákonné kritériá pre zvýšenie výživného predovšetkým z dôvodov, že od poslednej úpravy nedošlo k tak zásadnej zmene pomerov trvalého charakteru, ktorá by zvýšenie výživného odôvodňovala. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že tak, ako pri poslednej úprave, aj v čase tohto rozhodnutia bola matka nezamestnaná, maloleté dieťa navštevovalo predškolské zariadenie, otcov príjem sa zvýšil len veľmi nepatrne, má
ďalšiu vyživovaciu povinnosť, preto konajúci súd rozhodol správne, ak návrh matky zamietol. Pre úplnosť dodáva, že súdna prax ustálila, že k podstatným zmenám pomerov dieťaťa dochádza spravidla po uplynutí doby približne troch rokov, a to v súvislosti s vekom a rastom dieťaťa, pokiaľ nenastanú iné mimoriadne skutočnosti odôvodňujúce zvýšenie výživného. V danom prípade je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného nenastala taká zmena pomerov trvalého charakteru, ktorá by zvýšenie výživného odôvodňovala. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v zmysle ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.