Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10Cb-57-2015.pdf
PDF · 93.31 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/57/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: S. H., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX H. X. XXX, právne zastúpený: JUDr. Lenkou Maďarovou, advokátkou so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, proti odporcovi: EUROGRIT, spol. s r.o., so sídlom P. Mudroňa 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 730 131, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresnom súde Žilina dňa 5.2.2015 domáhal, aby súd rozhodol o zrušení jeho účasti v spoločnosti EUROGRIT, spol. s r.o., so sídlom P. Mudroňa 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 730 131, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Žilina v odd. Sro, vložka č. 18547/ L (ďalej označovaná aj ako „Spoločnosť). Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 22.8.2013 sa konalo valné zhromaždenie Spoločnosti, ktoré schválilo prevod jeho obchodného podielu na nadobúdateľa K. Q., ďalšieho jej spoločníka. Po tom, čo navrhovateľovi začali byť doručované rôzne výzvy na zaplatenie týkajúce sa záväzkov Spoločnosti, navrhovateľ zistil, že K. Q., ktorý je zároveň aj jediným konateľom Spoločnosti, nepodal návrh na zápis zmeny - prevodu obchodného podielu, do obchodného registra. Navrhovateľ K. Q. dňa 3.7.2014 zaslal žiadosť, aby podal návrh na zápis zmien do obchodného registra, avšak ten na ňu nereagoval. Navrhovateľovi je známe, že K. Q. podal na Daňový úrad Kysucké Nové Mesto žiadosť o vydanie potvrdenia o neexistencii daňových nedoplatkov, pričom daňový úrad mu vydal potvrdenie, že má nedoplatky na dani vo výške 1.279,36 eur. Zrejme z tohto dôvodu konateľ návrh na zápis zmien do obchodného registra nepodal. Navrhovateľ má obavu o chod Spoločnosti a zo zneužitia oprávnení konateľom Spoločnosti. Niekoľko rokov nemá záujem byť jej spoločníkom a viac ako jeden rok považuje svoju účasť v Spoločnosti za ukončenú. Má za to, že na základe vyššie opísaných okolností nie je možné od neho spravodlivo žiadať, aby v Spoločnosti naďalej zotrvával.
Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril.
Pojednávanie konané dňa 27.5.2016 sa uskutočnilo za súčasného splnenia zákonných podmienok vymedzených ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p., v prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a v neprítomnosti účastníkov konania. Riadne a včas predvolaný navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil a vyslovil súhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Odporca, ktorý mal predvolanie na pojednávanie doručené náhradným spôsobom podľa § 48 ods. 2 O.s.p., svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nepožiadal o jeho odročenie.
Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, a oboznámením podstatných častí pripojeného registrového spisu odporcu, pričom zistil nasledovné:
Právny zástupca navrhovateľa zotrvával na tvrdení, že od navrhovateľa nie je možné spravodlivo žiadať, aby v Spoločnosti zotrval. V roku 2013 malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorou mal navrhovateľ previesť svoj obchodný podiel na druhého spoločníka K. Q., túto zmluvu však navrhovateľ nemá, čiže jej existencia nie je zrejmá. Je však jednoznačné, že odkedy valné zhromaždenie schválilo prevod jeho obchodného podielu na K. Q., navrhovateľ stratil akékoľvek dispozičné oprávnenie so Spoločnosťou, akékoľvek informácie o konaní konateľa v Spoločnosti a svoju účasť v Spoločnosti považoval za ukončenú. Nakoľko však nedošlo k reálnemu prevodu obchodného podielu, navrhovateľ je dopytovaný zo strany veriteľov Spoločnosti. Pritom on sám nemá vedomosť o jej chode a nie je v jeho možnostiach ho nijako ovplyvňovať. Navrhovateľ je nútený chrániť sa pred veriteľmi Spoločnosti. Pretože neexistuje spôsob, akým by zo Spoločnosti vystúpil a taktiež nemá dosah na konateľa Spoločnosti, aby tento vykonal kroky smerujúce k zápisu prevodu obchodného podielu do obchodného registra, prichádza do úvahy len zrušenie jeho účasti v Spoločnosti súdom. Vzťahy medzi spoločníkmi sú od roku 2013 veľmi naštrbené, spoločníci spolu nekomunikujú, navrhovateľ od roku 2013 nerealizuje v Spoločnosti žiadne podnikateľské aktivity a nevie nič o jej účtovníctve.
Z potvrdenia vydaného Daňovým úradom Žilina, kontaktným miestom Kysucké Nové Mesto, vydaného na žiadosť K. Q. dňa 17.12.2013, vyplýva, že K. Q. mal k tomuto dňu nedoplatok na dani z pridanej hodnoty vo výške 1.279,36 €.
Z nepodpísanej zápisnice zo zasadnutia valného zhromaždenia Spoločnosti zo dňa 22.8.2013 vyplýva, že na tomto valnom zhromaždení sa mali zúčastniť traja vtedajší spoločníci Spoločnosti S. H., K. O. a K. Q. a valné zhromaždenie malo schváliť prevod celých obchodných podielov spoločníkov K. O. a S.Á. H. na zostávajúceho spoločníka K. Q., a to na základe Zmluvy o prevode obchodných podielov zo dňa 22.8.2013. Jediným spoločníkom Spoločnosti mal ostať K. Q..
Z pripojeného registrového spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. Sro 18547/L spoločnosti EUROGRIT, spol. s r.o., IČO: 36 730 131, súd zistil, že Spoločnosť vznikla dňa 26.1.2007. Jej prvými spoločníkmi boli Ľ. I., S. H. a Z.. K. H.. V roku 2010, na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 20.1.2010, ktorá bola v ten istý deň schválená aj valným zhromaždením Spoločnosti, došlo k úplnému, resp. čiastočnému prevodu obchodných podielov vtedajších spoločníkov, v dôsledku ktorých sa stali spoločníkmi Spoločnosti S. H. s vkladom vo výške 11.287 eur, K. O. s vkladom vo výške 10.955 eur a K. Q. s vkladom vo výške 10.955 eur. Spoločníkovi K. O. zanikla v dôsledku doručenia exekučného príkazu na vykonanie exekúcie postihnutím jeho obchodného podielu účasť v Spoločnosti dňa 3.5.2014. Aktuálnymi spoločníkmi Spoločnosti sú teda navrhovateľ S. H. a K. Q.Š.. Zo spisu nevyplýva, že by Spoločnosť voľný obchodný podiel po spoločníkovi K. O., ktorý na ňu prešiel, previedla na inú osobu. Z úplného znenia čl. XVI spoločenskej zmluvy Spoločnosti, vyhotoveného dňa 20.1.2010, súd zistil, že obchodný podiel možno previesť na iného spoločníka alebo na tretie osoby len s predchádzajúcim súhlasom valného zhromaždenia; súhlas nemožno odoprieť, ak ide o prevod na iného spoločníka. Z čl. IX tejto spoločenskej zmluvy vyplýva, že spoločníci majú nasledovnú výšku hlasov: S. H. 1.128 hlasov (34%), K. O. 1.095 hlasov (33%) a K. Q. 1.095 hlasov (33%).
Podľa §-u 148 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.
Podľa § 115 ods. 1 Obchodného zákonníka, so súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu. Podľa ods. 4 tohto zákonného ustanovenia, ak tento zákon v odseku 10 neustanovuje inak, účinky prevodu obchodného podielu podľa odsekov 1 a 2 nastávajú voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy sa súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje. Podľa ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, návrh na zápis zmeny v osobe spoločníka do obchodného registra pri prevode obchodného podielu podľa odsekov 1 a 2 je spoločnosť povinná doložiť súhlasom správcu dane podľa osobitného predpisu; to neplatí, ak dochádza k prevodu obchodného podielu v rámci zrušenia spoločnosti bez likvidácie v dôsledku zániku účasti spoločníka v spoločnosti. Toto potvrdenie je spoločnosť povinná si od správcu dane vyžiadať. Podľa ods. 6 tohto zákonného ustanovenia, povinnosť podľa odseku 5 má spoločnosť len vtedy, ak ide o prevod väčšinového obchodného podielu. Súhlas správcu dane je spoločnosť povinná doložiť o osobe spoločníka, ako aj o osobe nadobúdateľa, a to aj, ak ide o iného spoločníka spoločnosti. Podľa ods. 7 tohto zákonného ustanovenia, väčšinovým obchodným podielom sa na účely odsekov 6, 8 a 9 rozumie obchodný podiel, ktorý vzhľadom na pomer hodnoty vkladu spoločníka k výške základného imania spoločnosti spoločníkovi priznáva aspoň polovicu všetkých hlasov alebo obchodný podiel, s ktorým spája aspoň polovicu všetkých hlasov spoločenská zmluva. Podľa ods. 10 tohto zákonného ustanovenia, účinky prevodu väčšinového obchodného podielu nastávajú zápisom do obchodného registra.
Podľa § 200a O.s.p., konanie vo veciach obchodného registra je konanie, ktorým sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom inak ako na základe návrhu na zápis, zmenu zápisu alebo výmaz údajov podľa osobitného zákona.
Primárne považuje súd za potrebné vyjadriť sa k zrušeniu účasti spoločníka v spoločnosti súdom vo všeobecnej rovine. Kladné rozhodnutie súdu je podmienené tým, že dôvody, pre ktoré spoločník svoju účasť v spoločnosti žiada zrušiť, sú takého charakteru, že od neho nie je možné spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti naďalej zotrvával. Zákon tieto dôvody nijako nešpecifikuje a ponecháva súdu široké pole na uváženie. V odbornej literatúre i v judikatúre sa ako relevantné dôvody na strane spoločníka najčastejšie uvádzajú napr. jeho vážne zdravotné problémy, dlhodobá neprítomnosť, podstatná zmena osobných a rodinných pomerov, ktoré majú na postavenie spoločníka vplyv. Relevantnými dôvodmi na strane spoločnosti sú napr. zneužívanie väčšiny voči spoločníkovi, ktorý je v menšine (nie však samotná skutočnosť, že ide o minoritného spoločníka), nemožnosť realizovať podnikateľský zámer spoločnosti, ďalej závažné porušovanie povinností spoločnosti voči spoločníkovi, znemožnenie výkonu jeho práv, alebo závažné porušovanie povinností ostatnými spoločníkmi na ujmu spoločníka. Avšak napr. nezhody medzi spoločníkmi a hospodársky úpadok spoločnosti nie sú pre záver, že od spoločníka nemožno spravodlivo požadovať zotrvanie v spoločnosti, postačujúce (rozsudok NS SR, sp. zn. 2 Obo 179/2000). Súd musí pri rozhodovaní starostlivo zvážiť všetky skutkové okolnosti a dbať na to, aby nedošlo k odopretiu práv navrhovateľa, ale tiež, aby nedošlo k neúmernému zásahu do práv spoločnosti, príp. jej ostatných spoločníkov. Ochrana poskytovaná súdom sa teda musí vzťahovať nielen na navrhovateľa, ale aj na spoločnosť a ostatných spoločníkov. V tomto smere musí súd predovšetkým dbať na to, aby ujma spôsobená ktorejkoľvek zo zúčastnených osôb nebola neprimeraná, t.j. aby dôsledky zásahu do pomerov spoločnosti neboli podstatne závažnejšie, než ujma vzniknutá navrhovateľovi z nepriznania práva (rozsudok Nejvyššího soudu ČR, sp. zn. 29 Cdo 2084/2000). Dôkazné bremeno v konaní majú s ohľadom na svoje tvrdenia účastníci konania.
Navrhovateľ dôvodnosť podaného návrhu opiera o skutočnosť, že svoj obchodný podiel previedol na ďalšieho spoločníka, tento prevod bol schválený valným zhromaždením Spoločnosti, avšak konateľ Spoločnosti nepodal návrh na zápis zmeny do obchodného registra, v dôsledku čoho je navrhovateľ ešte stále spoločníkom Spoločnosti, no od momentu schválenia prevodu obchodného podielu valným zhromaždením nemá na Spoločnosť žiaden vplyv a nemá ani záujem v nej zotrvať.
Po právnom posúdení veci súd konštatuje, že navrhovateľom uvádzané skutkové okolnosti nemôžu byť dôvodom pre vyhovenie jeho návrhu. Ak navrhovateľ tvrdí, že svoj obchodný podiel previedol na iného spoločníka a zároveň, že tento prevod bol aj schválený valným zhromaždením (ako to vyžaduje spoločenská zmluva Spoločnosti), potom súd konštatuje, že navrhovateľ už nie je spoločníkom Spoločnosti, a teda jeho účasť v nej nemožno súdom zrušiť. Obchodný podiel, ktorý navrhovateľ prevádzal, bol menšinovým obchodným podielom (hodnota podielu 11.287 eur k základnému imaniu vo výške 33.197 eur). To znamená, že účinky prevodu tohto obchodného podielu nastali v zmysle § 115 ods. 4 Obchodného zákonníka voči Spoločnosti dňom schválenia zmluvy o prevode obchodného podielu valným zhromaždením (ak v zmluve nebola stanovená jej neskoršia účinnosť, ktorú však navrhovateľ netvrdil). Okamihom nadobudnutia účinnosti zmluvy o prevode menšinového obchodného podielu voči spoločnosti nadobúda nadobúdateľ obchodného podielu právne postavenie spoločníka a zápis zmeny v osobách spoločníkov do obchodného registra má len deklaratórny charakter. Konštitutívny charakter má výlučne zápis prevodu väčšinového obchodného podielu (§ 115 ods. 10 Obchodného zákonníka). S otázkou, či ide o prevod menšinového alebo väčšinového obchodného podielu súvisí aj povinnosť predkladať obchodnému registru súhlas správcu dane podľa § 115 ods. 5 Obchodného zákonníka. Takáto povinnosť existuje iba v prípade prevodu väčšinového obchodného podielu. Navrhovateľ sa teda mylne domnieva, že dôvodom nemožnosti zápisu zmeny v osobách spoločníkov Spoločnosti v obchodnom registri môže byť daňový nedoplatok nadobúdateľa jeho obchodného podielu - K. Q.. Či k navrhovateľom tvrdeným právnym úkonom skutočne došlo (navrhovateľ zmluvu o prevode obchodného podielu nepredložil, zápisnica z valného zhromaždenia je nepodpísaná), nie je pre rozhodnutie súdu v tejto chvíli podstatné. Relevantné je, že uvádzané skutkové tvrdenia, ktoré majú byť dôvodom pre zrušenie účasti navrhovateľa v Spoločnosti, takéto rozhodnutie súdu výslovne vylučujú. Navrhovateľ v návrhu uvádza, že nemá možnosť donútiť konateľa Spoločnosti predložiť návrh na zápis zmien do obchodného registra, a teda docieliť, aby v obchodnom registri nevystupoval ako spoločník Spoločnosti. Súd však uvádza, že navrhovateľ má možnosť podať návrh na zosúladenie údajov (dosiahnutie zhody) medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom podľa § 200a O.s.p., od 1.7.2016 podľa § 289 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok). Konateľa spoločnosti, ktorý si nesplní svoju povinnosť podať v zákonnej lehote 30 dní návrh na zápis zmeny zapísaných údajov v obchodnom registri, je navyše možné postihnúť peňažnou sankciou (§ 5 ods. 5, § 11 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri). Vychádzajúc z tvrdení, že došlo k prevodu obchodného podielu navrhovateľa, a že nastali aj účinky jeho prevodu voči spoločnosti, na strane navrhovateľa existuje reálna možnosť, ako dosiahnuť výmaz jeho osoby z obchodného registra.
V prípade, že k prevodu obchodného podielu navrhovateľa nedošlo vôbec, príp. účinky prevodu obchodného podielu voči Spoločnosti z akéhokoľvek dôvodu nenastali, potom je navrhovateľ stále spoločníkom Spoločnosti a môže sa domáhať zrušenia svojej účasti v nej. V nadväznosti na to však súd konštatuje, že navrhovateľ neuvádza žiadne dôvody, ktoré by mohli odôvodňovať nemožnosť požiadavky v Spoločnosti zotrvať. Uvádzané dôvody - obava o chod spoločnosti, obava zo zneužitia oprávnení konateľom spoločnosti, neúčasť navrhovateľa na podnikaní Spoločnosti od r. 2013, všeobecne konštatované vážne nezhody medzi spoločníkmi nemôžu bez ďalšieho zakladať zákonný dôvod na zrušenie účasti navrhovateľa podľa §-u 148 ods. 1 Obchodného zákonníka. V tomto prípade by bolo nutné zobrať do úvahy reálny vplyv navrhovateľa na vnútorné usporiadanie a chod Spoločnosti. Keďže jednému zo spoločníkov zanikla účasť v Spoločnosti exekúciou jeho obchodného podielu, a tento voľný obchodný podiel podľa všetkého zatiaľ nie je prevedený na inú osobu (spoločnosť nemôže podľa § 120 ods. 2 Obchodného zákonníka vykonávať práva spoločníka), má navrhovateľ nateraz v Spoločnosti väčšinu hlasov. Má tak napr. dosah na zmenu osoby konateľa Spoločnosti. V prípade pasivity konateľa môže sám zvolať valné zhromaždenie (§ 129 Obchodného zákonníka). Spoločníci, ktorí nemajú záujem na trvaní spoločnosti, sa vždy môžu dohodnúť na jej zrušení a likvidácii. Navrhovateľom tvrdenú nemožnosť ovplyvňovať chod Spoločnosti a nezhody medzi spoločníkmi ako dôvod na zrušenie jeho účasti v Spoločnosti vyhodnotiť nemožno.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh navrhovateľa na zrušenie jeho účasti v spoločnosti v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V prejednávanej veci bol odporca úspešný v celom rozsahu, preto súd konštatuje, že mu svedčí právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi. Nakoľko však odporca návrh na rozhodnutie o trovách nepodal, rozhodol súd tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.