Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Cb-85-2020.pdf
PDF · 100.12 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cb/85/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne QUICK TRANS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Frankovská 9, IČO: 50 290 037, zastúpenej Sidor a partneri, s. r. o., so sídlom v Hlohovci, Železničná 4/A, IČO: 52 635 970, proti žalovanej Union poisťovňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, IČO: 31 322 051, o zaplatenie 1.893,85 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 1.545,04 eura a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.545,04 eura od 27.02.2020 do 15.07.2020 zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 58,39 eura a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamieta.
IV. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 63,16 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 1.893,85 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.893,85 eura od 27.02.2020 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 110,34 eura, ako aj náhrady trov konania. V návrhu uviedla, že strany sporu 24.10.2017 uzatvorili poistnú zmluvu č. 77615085, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla vo vlastníctve žalobkyne E. J. L.: F Dňa 21.10.2019 došlo ku škodovej udalosti tak, že vodič vozidla pri vjazde na nakladaciu rampu bočnými dverami zachytil vyčnievajúce zábradlie. Škodová udalosť bola 22.10.2019 žalovanej riadne nahlásená. Žalovaná listom z 11.02.2020 zaslala žalobkyni stanovisko k riešeniu škodovej udalosti, v ktorom skonštatovala, že nie je možné poskytnúť poistné plnenie, pretože ide o výluku z poistenia podľa článku 3 ods. 1 písm. c) časť B všeobecných poistných podmienok poistenia motorových a prípojných vozidiel VPP PMV/1013 (ďalej len „VPP“). Vodič vozidla pritom 11.02.2020 čestne vyhlásil, že dvere vozidla boli počas vzniku škodovej udalosti správne uzatvorené. Aj napriek čestnému vyhláseniu vodiča a predžalobnej výzvy, ktorá bola žalovanej zaslaná, žalovaná odmietla poskytnúť poistné plnenie. Žalobkyňa sa preto obrátila na súd. V rámci žalovanej istiny vychádzala z faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla v sume 2.092,85 eura s DPH, od ktorej odpočítala dohodnutú spoluúčasť v sume 199 eur. Úroky z omeškania požadovala od 27.02.2020, teda 15 dní po ukončení šetrenia zo strany žalovanej, ku ktorému došlo 11.02.2020. Napokon žiadala uhradiť aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vrátane paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky. Tvrdenia preukazovala poistkou č. 77615085, VPP, hlásením škodovej udalosti z 22.10.2019, stanoviskom žalovanej z 11.02.2020, vyhlásením vodiča PU 20905-2019 z 11.02.2020, faktúrou č. 1602191293 z 30.10.2019, predžalobnou výzvou zo 04.05.2020 a odpoveďou žalovanej na predžalobnú výzvu.
2. Na základe tvrdení a predložených listín žalobkyne vydal Okresný súd Banská Bystrica 29.06.2020 platobný rozkaz sp. zn. 13Up/1144/2020, ktorým návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. Proti predmetnému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. V odpore žalovaná uviedla, že opätovne zvážila likvidáciu poistnej udalosti a pristúpila k úhrade poistného plnenia v sume 1.545,04 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 27.02.2020 do 15.07.2020. Pri určení poistného plnenia vychádzala z faktúry č. 1602191293, v zmysle ktorej žalobkyňa za opravu poškodeného motorového vozidla uhradila sumu 1.744,04 eura bez DPH, od ktorej odpočítala spoluúčasť 199 eur. Žalobkyňa nemá nárok na úhradu poistného plnenia aj s DPH, pretože podľa článku 13 ods. 2 VPP žalovaná platiteľovi DPH poskytne poistné plnenie bez DPH (s výnimkou krádeže a zničenia vozidla). K odporu priložila VPP, oznámenia o úhrade plnenia zo 14.07.2020, poistnú zmluvu a výpis z banky.
3. Žalobkyňa sa k odporu žalovanej vyjadrila podaním zo 06.10.2020. Potvrdila úhradu sumy 1.545,04 eura, ako aj úroku z omeškania. V nadväznosti na uvedené zobrala žalobu v časti zaplatenia istiny v sume 1.545,04 eura a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.545,04 eura od 27.02.2020 do 15.07.2020 späť. Zotrvala na žalobe v časti sumy 348,81 eura spolu s príslušenstvom a neuhradenie DPH označila za neprípustné krátenie poistného plnenia. Žalobkyňa utrpela škodu vo výške 2.092,85 eura a táto suma jej má byť nahradená, pretože ide o sumu, o ktorú sa majetok žalobkyne zmenšil.
4. Na podanie žalobkyne reagovala žalovaná podaním z 22.01.2021. Nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, že poistné plnenie krátila. Suma predstavujúca DPH nie je krátením poistného plnenia, pretože na túto sumu nemá žalobkyňa nárok. VPP boli koncipované v súlade s platnou legislatívou, keď zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) nepočíta s povinnosťou odviesť daň vo výške odpočítanej dane ako je to pri krádeži motorového vozidla. V opačnom prípade by došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobkyne. Suma 348,81 eura predstavuje DPH, pri ktorej žalobkyňa v súlade so zákonom o DPH má nárok na odpočet.
5. Súd nariadil súdne pojednávanie na 26.08.2022, na ktorom žalovaná zotrvala na písomných podaniach. Žalobkyňa sa pojednávania nezúčastnila, neprítomnosť ospravedlnila, pričom odkázala na svoje písomné podania.
6. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či žalovaná postupovala správne, ak znížila poistné plnenie o DPH. Sporným je aj nárok žalobkyne na náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré žalovaná odmietla uhradiť.
7. Súd následne uvádza relevantné právne normy aplikované pri právnom posúdení. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonník, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
9. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
10. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
11. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Súd v súlade s vyššie uvedeným vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 0,00 %
12. Podľa § 2 nariadenia výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
13. Podľa § 788 ods. 1 a 3Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
14. Podľa § 797 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
15. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
16. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
17. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
18. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6.638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých prevyšujúcich sumu 331,94 eura, 663,88 eura.
19. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Táto suma v roku 2020 bola 10,62 eura.
20. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. Podľa predloženého osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty je právny zástupca žalobkyne registrovaný pre daň od 11.11.2019.
21. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „C. s. p.“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
22. Podľa § 146 ods. 1 C. s. p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
23. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
25. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C. s. p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Vzhľadom na to, že žalobkyňa vzala podaním zo 06.10.2020 žalobu v časti istiny 1.545,04 eura a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.545,04 eura od 27.02.2020 do 15.07.2020 späť, súd konanie v tejto časti zastavil. K späťvzatiu časti istiny a príslušenstva došlo pred otvorením pojednávania a prednesoch strán sporu (pojednávanie konané 26.08.2022), a preto nebol potrebný súhlas žalovanej so späťvzatím. Súd teda konanie v tejto časti zastavil - v časti o zaplatenie istiny v sume 1.545,04 eura a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.545,04 eura od 27.02.2020 do 15.07.2020
27. Z § 788 Občianskeho zákonníka vyplýva, že poistná udalosť je definovaná ako náhodná udalosť. Náhodnou udalosťou je každá udalosť, o ktorej účastníci poistenia dôvodne predpokladajú, že môže nastať, v čase dojednania poistenia však nevedia, kedy sa tak stane, prípadne či sa tak stane. Náhodnou udalosťou nie je udalosť, o ktorej sa v čase uzavretia poistenia vie, že už nastala a ani udalosť, ktorú úmyselne privodil ten, na koho majetok sa poistenie vzťahuje. Náhodnou udalosťou môže byť aj udalosť, ktorá nastala v dobe, kedy hrozí vysoký stupeň vzniku dohodnutého poistného rizika. Počas celej doby trvania poistenia je poistený povinný dodržiavať zákonom uložené a zmluvne dohodnuté povinnosti. Povinnosti poisteného a prípadná sankcia za ich nedodržanie sú obsiahnuté v § 799 a v § 809 Občianskeho zákonníka, pričom platí, že vedomé porušenie povinností, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti znamená, že poistený mal vedomosť o tom, že porušenie povinností môže viesť k vzniku poistnej udalosti alebo zväčšiť rozsah jej následkov.
28. Z uvedeného je dostatočne zrejmé, že v danom prípade nejde o žiadne krátenie poistného plnenia ako sa mylne domnieva žalobkyňa. Ide o aplikáciu § 806 Občianskeho zákonníka, t. j. žalobkyňa má právo na poskytnutie plnenia vo výške určenej podľa poistných podmienok.
29. Súd sa teda následne zaoberal tým, či žalovaná postupovala správne, ak žalobkyni poskytla poistné plnenie bez DPH. Podľa verejného registra dostupného na internetovej stránke: https://www.financnasprava.sk/sk/elektronicke-sluzby/verejne-sluzby/zoznamy/ detail/_101c6128-e1f6-4a48-81ed-ad3c01220e03 je žalobkyňa registrovaná pre daň od 15.06.2016. Strany sporu uzavreli medzi sebou poistnú zmluvu č. 77615085. V zmluve je pri poistení motorového a prípojného vozidla uvedené, že pre toto poistenie platia okrem iného aj VPP. V zmluve zároveň žalobkyňa ako poistník vyhlásila, že jej boli oznámené VPP. Uvedené žalobkyňa žiadnym spôsobom nerozporovala. VPP v časti A, článku 13 ods. 1 a 2 ustanovujú, že poistné plnenie tomu, kto nie je platiteľom DPH, vyplatí poisťovateľ vrátane DPH. Poistné plnenie platiteľovi DPH z dôvodu krádeže alebo zničenia vozidla vyplatí poisťovateľ vrátane DPH, v ostatných prípadoch bez DPH. Poistený, ktorý je platiteľom DPH, je povinný opravovať vozidlo u opravcu, ktorý je platiteľom DPH. V opačnom prípade bude poistné plnenie vyplatené bez DPH. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že žalovaná postupovala správne v súlade s poistnou zmluvou a VPP. Poistné plnenie nekrátila, ale ho poskytla v
súlade s § 806 Občianskeho zákonníka podľa zmluvy a VPP. Nie je sporným, že autoservis opravujúci motorové vozidlo je platiteľom DPH (uvedené je možné zistiť z verejne dostupného registra uvedeného vyššie v rámci tohto bodu), žalobkyňa je platiteľom DPH, vozidlo nebolo ukradnuté a ani nebolo zničené, a preto v zmysle dohodnutých podmienok žalobkyňa nemá na DPH nárok. Súd preto žalobu žalobkyne v časti o zaplatenie sumy 348,81 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 348,81 eura od 27.02.2020 do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol. Nad rámec súd dodáva, že v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve je v § 26 ods. 6 uvedené, že na účely tohto zákona sa škodou na majetku rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku. Keďže zákon č. 595/2003 Z. z. o daní z príjmov a ani zákon o DPH nedefinuje pojem škody uplatňuje sa definícia podľa zákona o účtovníctve. V prípade, že sa automobil opraví, nejde o „neodstrániteľné poškodenie, resp. zničenie majetku“, a teda definícia škody nie je naplnená. V takomto prípade vzniká záväzok voči dodávateľovi (autoopravovni) s nárokom na odpočítanie DPH (ak bola služba, oprava dodaná platiteľom DPH), na čo správne poukázala aj žalovaná. Postup žalovanej je preto súladný s poistnou zmluvou a VPP, ako aj s daňovými predpismi.
30. Súd ale žalobkyni priznal (t. j. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť) paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, ktorá bola uplatnená v súlade s bodom 10. a 12. tohto rozsudku (žalovaná sa dostala s úhradou poistného plnenia do omeškania) a po zohľadnení skutočnosti, že ide primárne o vzťah medzi podnikateľskými subjektami, t. j. vzťah spadajúci pod režim Obchodného zákonníka so subsidiárnym uplatnením príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
31. Žalobkyňa si uplatnila aj sumu 110,34 eura predstavujúcu náklady spojené s uplatnením pohľadávky za predžalobnú výzvu zo 04.05.2020. Súd súhlasí so žalobkyňou, že trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (§ 251 C. s. p.), a preto nemôže byť predžalobná výzva zahrnutá do trov konania, keďže ide o náklad, ktorý vznikol ešte pred začatím konania. Ide ale o účelne vynaložený náklad, pretože kvalifikovanou predžalobnou výzvou možno v konečnom dôsledku odvrátiť súdne konanie a teda má svoj účel. V danom spore plnila predžalobná výzva svoj účel ale len v časti istiny 1.545,04 eura, pretože len v tejto časti je žaloba žalobkyne dôvodná. Vo zvyšku (DPH) je požadovaná suma nedôvodná a žiadaná v rozpore s poistnou zmluvou a VPP, a preto ani nemôže plniť účel riadne vynaloženého nákladu. Súd preto pri tarifnej hodnote za predžalobnú výzvu vychádzal zo sumy 1.545,04 eura, čo predstavuje tarifnú odmenu 71,37 eura, ku ktorej súd pripočítal režijný paušál 10,62 eura a DPH. Výsledná suma je potom 98,39 eura. Avšak žalobkyňa požaduje aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, čo predstavuje k predžalobnej výzve duplicitu. Otázkou vzťahu medzi paušálnou náhradou nákladov a ďalšími nákladmi spojenými s vymáhaním pohľadávok (nákladmi na upomienky a predžalobnú výzvu) sa pritom zaoberal aj Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-287/17 zo dňa 13. 9. 2018. Súdny dvor skonštatoval, že veriteľovi, ktorý sa domáha priznania náhrady nákladov upomienok zaslaných dlžníkovi z dôvodu omeškania dlžníka s platbou, umožňuje získať okrem paušálnej sumy vo výške 40 eur aj primeranú náhradu tej časti týchto nákladov, ktorej suma presahuje výšku tejto paušálnej náhrady. Z toho, čo bolo uvedené, vyplýva, že článok 6 smernice 2011/7 sa má vykladať v tom zmysle, že veriteľovi, ktorý sa domáha priznania náhrady nákladov upomienok zaslaných dlžníkovi z dôvodu omeškania dlžníka s platbou, priznáva právo získať na tomto základe okrem nároku na paušálnu sumu vo výške 40 eur stanovenú v odseku 1 tohto článku aj primeranú náhradu v zmysle odseku 3 rovnakého článku, pokiaľ ide o časť týchto nákladov presahujúcu túto paušálnu sumu. Súd sa plne stotožňuje s názorom vysloveným Súdnym dvorom Európskej únie, čo v danom spore znamená, že žalobkyňa má nárok len na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 58,39 eura (98,39 eura - 40 eur; a na jej zaplatenie žalobkyni zaviazal súd žalovanú), pretože o túto sumu prevyšuje tento náklad paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamietol, pretože si uplatnila náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky duplicitne a v neúčelnej výške.
32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 a 2 C. s. p. a s § 256 ods. 1 C. s. p, teda podľa zásady úspechu v spore a podľa zásady procesného zavinenia zastavenia konania. Žalobkyňa bola „úspešná“ v časti istiny 1.545,04 eura (v tejto časti žalovaná zavinila zastavenie konania, pretože pre jej správanie sa, t. j. čiastočnú úhradu dlžnej sumy, žalobkyňa zobrala žalobu čiastočne späť), čo je k pôvodne žalovanej istine 1.893,85 eura úspech v 81,58 %. Žalovaná bola úspešná v časti istiny 348,81 eura (v tejto časti súd žalobu žalobkyne zamietol), čo k pôvodne žalovanej istine 1.893,85 eura predstavuje úspech 18,42 %. Čistý úspech žalobkyne je
potom 63,16 % (81,58 % - 18,42 %). Súd preto rozhodol tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 63,16 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.