Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-38-2022.pdf
PDF · 92.61 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/38/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanej: H. U.Ň., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XXX, o zaplatenie 491,34 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovanej proti žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 28.4.2022, sa právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, v ktorom by žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 491,34 Eur s príslušenstvom, a to titulom nesplácania poskytnutého úveru riadne a včas.
2. Právny predchodca žalobcu žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.2.2009 bola medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzavretá Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 896,24 Eur a bola povinná právnemu predchodcovi žalobcu štandardnú mesačnú splátku vo výške 29,87 Eur. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, a to ani napriek viacerým výzvam zo strany právneho predchodcu žalobcu. Pred odstúpením pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na vymáhanie právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 5.3.2022 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 28.2.2022, obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 491,34 Eur. Žalovaná si nesplnila povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 28.2.2022, t.j. v lehote splatnosti do dňa 20.3.2022. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti, t.j. od 21.3.2022 do zaplatenia.
3. K žalobe právny predchodca žalobcu pripojil žiadosť o vydanie splátkovej karty Quatro, výpis z pôžičkovej karty Quatro.
4. Uznesením zo dňa 15.6.2022, č.k. 11Csp/38/2022-64, právoplatným dňa 7.7.2022, súd pripustil, aby z konania vystúpil právny predchodca žalobcu a na jeho miesto do konania vstúpil žalobca.
5. Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám písomne nevyjadrila, hoci mala žalobu doručenú do vlastných rúk, a to dňa 7.7.2022.
6. V zmysle § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 30.8.2022 súd verejne vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalovaná dňa 10.2.2009 vyplnila a podpísala žiadosť o vydanie splátkovej karty Quatro, na základe ktorej v rámci schváleného úverového rámca 896,24 Eur a štandardnej mesačnej splátky 29,87 Eur požiadala o vydanie karty. Zo strany právneho predchodcu žalobcu bola uvedená žiadosť žalovanej podpísaná dňa 12.2.2009 (č.l. 7 súdneho spisu).
9. Podľa predloženého výpisu z pôžičkovej karty Quatro (č.l. 9-23 súdneho spisu) boli od 18.2.2019 do 28.2.2022 vykonané transakcie (debetné a kreditné operácie) pri vyznačení počiatočného stavu vo výške 0,00 Eur, konečného stavu k 28.2.2022 vo výške - 491,34 Eur, pre kartu s vyznačením konečného čísla 2802 bez uvedenia účtu, ku ktorému mala byť karta zriadená, nasledovne: sumár debetných transakcií:
- 5.592,87 Eur, sumár kreditných transakcií: + 5.101,53 Eur.
10. Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom dňa 30.11.2017, postúpil pôvodný veriteľ (právny predchodca žalobcu) svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu, v dôsledku čoho súd pripustil zmenu žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 24.5.2022 (č.l. 47 súdneho spisu).
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
13. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších, účinného v čase od 01.01.2009 do 30.11.2009 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“) a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.4) (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
15. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
16. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
17. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
18. V prejednávanej veci je zrejmé, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ pri uzatváraní zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, nakoľko túto podpísala ako fyzická osoba s uvedením rodného čísla a bydliska. Pri uzatváraní zmluvy teda nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Súd vzhľadom na uvedené pri posudzovaní žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom uplatneného nároku vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001, pričom mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 12.2.2009 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úverový limit vo výške 896,24 Eur.
19. Po preskúmaní predloženej úverovej zmluvy súd zistil, že jej obsahom je len dohoda o výške úverového rámca a štandardnej mesačnej splátky. Z výpisu z pôžičkovej karty Quatro však vyplýva, že právny predchodca žalobcu na ťarchu kartového účtu účtoval aj úroky a poplatky. Neurčenie úrokov a poplatkov v spotrebiteľskej zmluve má však v zmysle cit. § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. za následok, že žalobca takéto úroky a poplatky nemôže od spotrebiteľa požadovať. Keďže je vysoko pravdepodobné, že spotrebitelia pri uzatváraní zmlúv podrobne neskúmajú obchodné podmienky ani cenníky, zákon ako podmienku pre uplatnenie nárokov na zaplatenie úrokov z omeškania či poplatkov vyžaduje, aby boli tieto uvedené priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere, čím umožňuje spotrebiteľovi získať informáciu o týchto nákladoch spojených s úverom. V posudzovanom prípade veriteľ, t.j. právny predchodca žalobcu navodzoval dojem, že žalovaná v pozícii dlžníka je povinná vrátiť len poskytnutý úverový rámec. V zmluve totiž nie je uvedená výška úrokovej sadzby. Na zadnej strane zmluvy vpravo dole sa síce malým písmom uvádza úroková sadzba 22,68 % ročne, ale uvedené je len príkladmé („za predpokladu, že bude schválená takáto úroková sadzba, bude RPMN taká, ako je tam uvedené“), a teda
z uvedeného jednoznačne nevyplýva, či aj v tomto konkrétnom prípade daný predpoklad platí, a teda či aj v tomto prípade bola žalovanej schválená úroková sadzba 22,68 % ročne a či sa tento predpoklad na ňu vôbec vzťahuje.
20. Súd ďalej zistil, že v zmluve nebola uvedená, okrem účtovaných úrokov a poplatkov, ani ročná percentuálna miera nákladov tak, ako to vyžaduje ust. § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z. z., pri absencii ktorej sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Uvedenie RPMN na zadnej strane zmluvy vpravo dole malým písmom je totiž opäť len príkladmé, a to tým spôsobom, že ak klient použije kartu na nákup u obchodníka v hodnote 49,79 Eur dňa 01.01.2009 a toho istého dňa použije kartu na výber hotovosti z bankomatu vo výške 33,19 Eur a dňa 15.2.2009 splatí svoj dlh vo výške 85,25 Eur, bude RPMN predstavovať 24,37 %. Uvedený príkladný výpočet však celkom určite neodzrkadľuje prejednávaný prípad, keďže žalovanej bol schválený úverový rámec vo výške 896,24 Eur, splátky mali byť vo výške 29,87 Eur, pričom žalovaná ani nemohla použiť kartu dňa 01.01.2009, keďže v tento deň nebola zmluva ani len uzavretá. Uvádzaný výpočet je preto nepoužiteľný a nemá žiadnu výpovednú hodnotu, z uvedeného dôvodu naň súd neprihliadol.
21. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaná podľa predložených listinných dôkazov úveru čerpala sumu 2.890,47 Eur (výbermi z bankomatov a úhradami kartou u jednotlivých predajcov), pričom právnemu predchodcovi žalobcu uhradila sumu 5.101,53 Eur, súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobca by mal právo žiadať od žalovanej len čistú nesplatenú istinu bez úrokov a poplatkov, ktorá však, ako vyplýva z uvedeného, bola žalovanou v celom rozsahu uhradená, resp. aj preplatená. Keďže v tomto prípade niet nesplatenej istiny, ktorú by bolo možné žalobcovi (ako právnemu nástupcovi pôvodného žalobcu) priznať, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, a to aj s uplatneným nárokom na zaplatenie úroku z omeškania, pretože ak niet dlžnej istiny, na ktorú by sa úroky z omeškania viazali, nie je možné priznať ani príslušenstvo z nej.
22. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
25. V konaní bola plne úspešná žalovaná, keďže súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Z uvedeného dôvodu by mal súd nárok na náhradu trov konania priznať žalovanej. Z obsahu súdneho spisu však vyplynulo, že žalovanej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu žalovanej nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.