Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_14C-47-2015.pdf
PDF · 88.17 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/47/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s. so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanej: X. E., K.. X.XX.XXXX, trvale bytom 080 05 Š.O. XX, V., v konaní o zaplatenie 872,98 EUR s prísl. takto
rozhodol:
z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 140,25 EUR,
v r a c i a žalobcovi súdny poplatok v sume 1,80 EUR cestou príslušného prevádzkovateľa systému, po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 205,89 EUR spolu s 8,5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 13.10.2013 do zaplatenia, a to v splátkach po 30 EUR mesačne splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou súdu doručenou dňa 5.12,2014 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 872,98 EUR, zákonný úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 872,98 EUR od 13.10.2013 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 140,25 EUR (mesačná zmluvná pokuta vo výške 28,05 EUR x 5 mesiacov omeškania od októbra 2013 do februára 2014) a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že dňa 13.1.2013 bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere na čiastku 850 EUR za odplatu vo výške 323 EUR s tým, že žalovaná ako dlžníčka sa zaviazala celkovú čiastku vo výške 1.173 EUR uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach po 4,25 EUR a v ďalších 10 mesačných splátkach po 116,03 EUR. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdila žalovaná podpisom zmluvy. Žalobca v žalobe zároveň uviedol, že žalovaná uhradila celkovo sumu 300,02 EUR, pričom poslednú splátku vo výške 50 EUR uhradila 16.9.201a3, následne už splátky neplatila, preto jej žalobca oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v predžalobnej upomienke zo dňa 21.8.2013 a oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 30.10.2013 oznámil, že záväzok bol zosplatnený k 12.10.2013.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením listinných dôkazov, pričom boli oboznámené: zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31.1.2013, predžalobná upomienka zo dňa 21.8.2013, oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 30.10.2013, vyjadrenie žalobcu zo dňa 21.4.2016, doklad ktorým žalovaná požiadala o poskytovanie domáceho servisu zo dňa 31.1.2013, zmluva o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 31.1.2013, rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 6.11.2012, vyjadrenie NBS zo dňa 3.10.2014, čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 16.5.2016, ako aj ostatný obsah spisu zistil tento skutkový stav:
Podaním súdu doručeným dňa 20.5.2016 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 140,25 EUR späť a žiadal o vrátenie súdneho poplatku. Navrhol teda, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 872,98 EUR spolu s 8,5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 13.10.2013 do zaplatenia. Podaním súdu doručeným dňa 25.4.2016 žalobca súdu predložil prehľad splácania úveru, ako aj odmeny za zmluvu o domácom servise, z ktorého vyplýva, že žalovaná doposiaľ uhradila za domáci servis celú sumu 348,08 EUR (3x 116,03) a z titulu úverovej zmlvy sumu 300,02 EUR.
Žalovaná v rámci výsluchu pred súdom poukázala na to, že dostala ponuku SMS správou alebo telefonicky od pracovníčky žalobcu s tým, že si môže zobrať druhý úver, keďže predtým už jeden úver mala, pričom pracovníčka žalobcu V.. W. prišla za ňou domov, pretože oni to takto praktizovali, že chodili za klientom domov. Uviedla, že pri druhej zmluve jej nejaká časť cca 500 EUR bola priamo strhnutá na pôvodnú zmluvu. Úver brala ako pomoc do domácnosti, keďže manžel je nezamestnaný a ona má príjem iba cca 500 EUR mesačne, pričom jej zároveň pomáhajú rodičia, ako aj svokor u ktorého s rodinou býva a s ktorým platí na polovicu inkaso, čo je 100 EUR mesačne. Taktiež má ďalšie výdavky na cestovné do práce 40 EUR mesačne a samozrejme výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby, potreby detí a pod.. Ohľadom uzavretia zmluvy uviedla, že celé to mohlo trvať asi 15 minút, pričom p. W. jej povedala, koľko si môže vziať, koľko je dlh na predchádzajúcej zmluve, aká je mesačná splátka. Žalovaná uviedla, že má vedomosť o tom, že žalobca mal dosť vysoké úroky, ale keď je človek v zlej situácii, tak sa unáhli a až neskôr si to uvedomí, avšak v tom čase to nejako neriešila. V. W. jej tiež povedala, že bude chodiť k nej domov pre splátky a pri uzavretí zmluvy zapísala do karty splátok asi aj do pôvodnej aj do novej koľko jej strhla a zbytok jej vyplatila v hotovosti. Ohľadom skutočnosti, či bolo rámci uzavretia zmluvy vysvetľované čo je RPMN, resp. priemerná RPMN, žalovaná uviedla, že toto vôbec neriešili, V.. W. iba vpísala údaje do zmluvy a to bolo všetko. Vôbec jej nevysvetľovala, že zmluvu o domácom servise môže alebo nemusí uzavrieť, vôbec nebola rozoberaná skutočnosť, či môže uhrádzať splátky aj poštovou poukážkou alebo z účtu, iba jej povedala, že bude chodiť inkasovať splátky, preto ani inú možnosť nemala. Žalovaná zároveň uviedla, že určite nenavrhla alebo nežiadal uzavretie zmluvy o domácom servise a už vôbec nebola reč o tom, že túto zmluvu nemusí uzavrieť. Taktiež jej pracovníčka žalobcu nepovedala, že osobné inkasovanie splátok ju bude stáť cca 350 EUR.
Účastníci uzavreli dňa 13.1.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej mal byť žalovanej poskytnutý úver vo výške 850 EUR s úrokom 20 % z istiny a odmenou vo výške 18 % z istiny. Zo zmluvy vyplýva, že istina predstavuje 850 EUR, odplata 323 EUR a celková dlžná čiastka na úhradu sumu 1.173 EUR. Zo zmluvy tiež vyplýva, že žalovaná sa zaviazala veriteľovi úver, vrátane odplaty, riadne a včas uhradiť, a to v 13 mesačných splátkach tak, že prvé 3 splátky uhradí vo výške 4,25 EUR a ďalších 10 splátok vo výške 116,03 EUR. Zo zmluvy taktiež vyplýva priemerná RPMN vo výške 46,35 %.
Zo zmluvy o poskytovaní domáceho servisu uzavretej v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka vyplýva, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu, ktorej predmetom je úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri využívaní domáceho servisu klientom. Domáci servis je poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe zmluvy o úvere č. 520130225 zo dňa 31.1.2013 uzatvorenej medzi poskytovateľom ako veriteľom a klientom ako dlžníkom. Je to najmä služba spočívajúca v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania (článok I - Predmet zmluvy). Z článku II - Práva a povinnosti zmluvných strán vyplýva, že žalobca sa zaväzuje poskytovať klientovi domáci servis a to v mieste trvalého bydliska, resp. v mieste určenom po vzájomnej dohode strán a klient sa zaväzuje využívať domáci servis a zaplatiť poskytovateľovi odmenu v celkovej výške 348,09 EUR a to v troch pravidelných mesačných splátkach vo výške 116,03 EUR s tým, že splátky odmeny sú splatné pri preberaní splátok úveru v zmysle zmluvy o úvere. Z tohto článku (bod 2.5) zároveň vyplýva, že v prípade
ak klient odovzdá poskytovateľovi sumu nižšiu ako je splátka úveru, právo poskytovateľa na odmenu podľa tejto zmluvy ostáva nedotknuté. Uvedené platí aj v prípade, ak poskytovateľ bol pripravený vykonať všetky potrebné úkony na poskytnutie služby a k poskytnutiu služby nedošlo z dôvodov na strane klienta ako aj v prípade predčasnej úhrady viacerých splátok zo strany klienta.
Žalobca v rámci podania súdu doručeného dňa 25.4.2016 poukázal na to, že žalovaná svojím podpisom na samostatnej žiadosti o poskytnutie domáceho servisu objednala službu domáci servis ako ďalšiu službu z portfólia služieb poskytovaných žalobcom a zaviazala sa za túto službu zaplatiť. Z tohto vyjadrenia taktiež vyplýva, že poskytovanie služby domáci servis je predmetom samostatnej objednávky a samostatnej zmluvy a jej uzavretie v žiadnom prípade nie je podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru, pričom žalobca je toho názoru, že zmluva o poskytovaní úveru nie je predmetom tohto konania.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mala byť žalovanej poskytnutá suma 850 EUR. Z výsluchu žalovanej však vyplynulo, že už pri uzatváraní zmluvy jej bola strhnutá suma cca 500 EUR na pôvodný úver a taktiež aj prvá splátka. Z vykonaného dokazovania taktiež vôbec nevyplynulo, aby mala žalovaná vedomosť o tom, že prvé tri splátky platí iba vo výške 4,50 EUR. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, aké obligatórne náležitosti musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom okrem iného je to doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti (§ 9 ods. 2 písm. f), ročná percentuálna miera nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j), ako aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k). Keďže predmetná zmluva uzavretá medzi účastníkmi neobsahuje minimálne vyššie uvedené obligatórne náležitosti, predmetný úver sa považuje s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva zároveň neobsahuje údaje týkajúce sa finančného agenta p. Viery Slávičkovej, keďže v zmluve je uvedené iba jej meno, priezvisko bez miesta podnikania, resp. adresy trvalého pobytu (§ 9 ods. 2 písm. b). V súvislosti so zmluvou o domácom servise súd poukazuje na vykonané dokazovanie, hlavne výsluch žalovanej, z ktorého jednoznačne vyplýva, že uzavretie tejto zmluvy bolo nevyhnutnou podmienkou pre poskytnutie úveru (čo je súdu známe aj z iných konaní napr. 14C/302/2014), teda nemožno uzavrieť, že sa jednalo o samostatnú zmluvu, ktorej uzavretie nebolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti súd taktiež poukazuje na žalobcom predložené rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 6.11.2012, pričom žalobcom prezentované závery o tom, že náklady na domáci servis nemajú byť započítané do RPMN je možné jednoznačne vyvrátiť, keďže aj z rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie vyplýva, že toto by platilo v prípade, ak by spotrebiteľ nemusel uzavrieť zmluvu o domácom servise, avšak v danom prípade to bolo práve naopak, teda pokiaľ chcel spotrebiteľ získať spotrebiteľský úver, resp. získať ho za daných podmienok, tak musel uzavrieť aj zmluvu o domácom servise. Pre súd je zároveň nepochopiteľné z akého dôvodu nemohla byť odplata za inkasovanie splátok zahrnutá už v samotnej zmluve o úvere, pričom súd považuje za úplne absurdné aby aj podpriemerný spotrebiteľ pri poskytnutí čo i len základných informácií podstaty tejto odplaty súhlasil s tým, že nebude uhrádzať splátky poštovou poukážkou, resp. prevodom z účtu, ale že bude dobrovoľne platiť aj neprimerane vysokú odplatu za osobné inkasovanie splátok. Uvedené skutočnosti podľa názoru súdu možno považovať aj za určitú strategickú psychológiu žalobcu spočívajúcu v tom, aby klient mal vždy pripravené prostriedky na splátku bez ohľadu na svoju reálnu finančnú situáciu, pričom nie je zanedbateľné aj to, že finančný agent žalobcu je odmeňovaný aj v závislosti od vybraných splátok. Takéto dojednanie jednoznačne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože akýkoľvek iný bežný spôsob úhrady splátok úveru je nepochybne neporovnateľne lacnejší než spôsob, ktorý dojednal žalobca bez toho, aby dal žalovanej na výber inú možnosť, teda dá sa povedať, že sa jedná o určité vnútenie uzavretia tejto zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené je teda nesporné, že podmienkou pre uzavretie úverovej zmluvy bolo aj podpísanie zmluvy o domácom servise a preto je namieste pri závere o skutočnosti, že úver je bezúročný a bez poplatkový započítať na úver všetky platby žalobcov jednak na úverovú zmluvu, ako aj zmluvu o domácom servise, pričom z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalovaná doposiaľ zaplatila celkovo sumu 644,11 EUR, preto ju súd zaviazal na zaplatenie sumy 205,89 EUR spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania od 13.10.2013, keďže k tomuto dátumu už bola nepochybne v omeškaní s plnením svojho dlhu a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd umožnil žalobkyni splatenie dlhu v primeraných mesačných splátkach po 30 EUR mesačne tak, aby to existenčne neohrozilo žalovanú a jej rodinu (3 maloleté deti), nakoľko žalovaná je v podstate jedinou živiteľkou rodiny s príjmom cca 500 EUR mesačne.
Keďže žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 140,25 EUR pred prvým pojednávaním späť, súd v tejto časti konanie podľa § 96 O.s.p. zastavil a zároveň s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 1,80 EUR, keďže vo veci bol vyrubený poplatok vo výške 60,50 EUR (6 % zo súčtu istiny vo výške 872,98 EUR a zmluvnej pokuty vo výške 140,25 EUR), pričom po späťvzatí žaloby o sumu 140,25 EUR by súdny poplatok predstavoval sumu 52 EUR, čo predstavuje rozdiel 8,50 EUR a po odpočítaní zákonného krátenia v sume 6,70 EUR predstavuje suma na vrátenie súdneho poplatku výšku 1,80 EUR.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení pričom pomerne neúspešnejší žalobca nemá právo na náhradu trov konania a pomerne úspešnejšia žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.