Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-536-2015.pdf
PDF · 83.62 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/536/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa : A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Čsl. H. XX, T., proti odporkyni : O. G., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, Č., t.č. E. XX, T., o zaplatenie sumy 900 eur takto
rozhodol:
Súd návrh v celom rozsahu zamieta.
Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu dňa 18.08.2015, doplneného 04.111.2015 domáhal zaviazania odporkyne na zaplatenie sumy 900 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že odporkyňa je jeho matkou, pričom manželstvo jeho rodičov bolo právoplatne rozvedené dňa 28.07.2003 rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P 49/2005-102, na základe ktorého bol navrhovateľ zverený do osobnej starostlivosti otca. Počas trvania rozvodového konania v období od 01.04.2005 do 01.01.2010 žil u svojho otca, avšak odporkyňa poberala z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny prídavky na dieťa aj napriek tomu, že navrhovateľ u nej nežil a prídavky nikdy neboli použité na výchovu a výživu navrhovateľa, teda sa odporkyňa bezdôvodne na úkor navrhovateľa obohacovala v celkovej výške 45 mesiacov x 20 eur , t.j. 900 eur.
Odporkyňa s návrhom navrhovateľa nesúhlasila, tento žiadala zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľ do dnešnej doby nikdy od nej nežiadal požadované prídavky na dieťa, preto vzniesla námietku premlčania nároku. Nepoprela, že v období od apríla 2006 žil navrhovateľ u svojho otca, prídavky na navrhovateľa poberala navrhovateľka, avšak nevyplácala ich navrhovateľovi z dôvodu, že s ním nemala žiaden kontakt, ktorému jej otec navrhovateľa bránil.
Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., ktorý mal predvolanie na pojednávanie dňa 27.05.2016 riadne vykázané, lehotu na prípravu pojednávania zachovanú, avšak bez riadneho ospravedlnenia sa na pojednávanie nedostavil. Súd preto vykonal vo veci dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámil sa s listinnými dokladmi : rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 38P/49/2005-102 zo dňa 20.11.2008, Úradným záznamom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 23.09.2014, Potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 27.10.2015, Potvrdeniami o poberaní prídavku na dieťa odporkyňou za roky 2006, 2007,2008,2009, ako i obsahom celého spisu tunajšieho súdu č.k. 38P/49/2005, pričom zistil nasledovný skutkový stav : Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 38P/49/2005-102 zo dňa 20.11.2008 v spojení s opravným uznesením č.38P 49/05-112 zo dňa 26.11.2008 súd zveril navrhovateľa do osobnej starostlivosti otca T. G., nar. XX.XX.XXXX a zaviazal ho písomne informovať matku navrhovateľa - odporkyňu O. G.
o zdravotnom stave navrhovateľa, školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách a ostatných aktuálnych a mimoriadnych okolnostiach týkajúcich sa navrhovateľa. V týchto častiach rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.01.2009. Súčasne súd zaviazal odporkyňu /matku/ platiť na výživu v tom čase maloletého navrhovateľa výživné 2.000 Sk mesačne od 01.04.2005 do 31.08.2008 a od 01.09.2008 výživné 3.000 Sk mesačne s úpravou i zročného výživného. Z dôvodu podaného odvolania odporkyňou v tejto časti, odvolací súd uznesením zo dňa 27.02.2009 rozsudok prvého stupňa v tejto časti zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 38P/49/2005-153 zo dňa 27.10.2009, právopl. 17.11.20009 súd zaviazal odporkyňu na platenie výživného na v tom čase maloletého navrhovateľa výživným 2.000 Sk mesačne od 01.04.2005 do 31.08.2008 a od 01.09.2009 výživným 3.000 Sk mesačne k rukám otca T. G.. Zároveň bolo rozhodnuté i o zročnom výživnom. Z odôvodnení týchto rozhodnutí súd okrem iného zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 13C 88/2002 zo dňa 28.07.2003 bolo manželstvo odporkyne a T. G. právoplatne rozvedené a v tom čase maloletý navrhovateľ bol zverený do osobnej starostlivosti matky, t.j. odporkyne, ktorá na maloletého poberala i prídavky na dieťa. Od 07.04.2006 sa navrhovateľ nachádzal v osobnej starostlivosti otca.
Z Potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca zo dňa 27.10.2015 súd zistil, že odporkyňa poberala z tohto úradu prídavok na syna A., nar. XX.XX.XXXX od 01.04.2004 do 31.12.2009 vo výške 17,92 eur mesačne /540 Sk mesačne/ z a roky 2006,2007,2007 a v roku 2009 prídavok vo výške 21,25 eur mesačne.
Podľa § 1,2 Zák. č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákon a č. 461/2003 z.z. o sociálnom poistení, tento zákon upravuje poskytovanie prídavku na dieťa /ďalej len „prídavok“/. Prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.
Podľa § 2 ods. 1 Zák. č. 600/2003 Z.z., oprávnená osoba na uplatnenie nároku na prídavok je a/ rodič nezaopatreného dieťaťa, b/ osoba, ktorej je nezaopatrené dieťa zverené do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu c/ plnoleté nezaopatrené dieťa, 1. ak nie osoby uvedenej v písmene a/ 2 ak má upravenú vyživovaciu povinnosť od rodičov 3. ktoré uzavrelo manželstvo alebo 4. ktorého manželstvo zaniklo rozvodom.
Podľa § 9 Zák. č. 600/2003 Z.z., oprávnená osoba si môže uplatniť nárok na prídavok podaním písomnej žiadosti u platiteľa príslušného podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby okrem § 18.
Podľa §10 ods. 1 Zák. č. 600/2003 Z.z., platiteľ vyplatí prídavok oprávnenej osobe, ktorá si uplatní nárok podľa § 9 a ktorá spĺňa podmienky nároku podľa § 7.
Podľa § 10 ods. 2 Zák. č. 600/2003 Z.z., ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky nároku alebo ak nepreukáže rozhodujúce skutočnosti na posúdenie nároku, platiteľ vydá rozhodnutie o zamietnutí žiadosti.
Podľa § 12 ods. 1 Zák. č. 600/2003 Z.z., ak oprávnená osoba nevyužíva prídavok v súlade s § 1ods. 2, platiteľ z vlastného podnetu, z podnetu inej právnickej osoby alebo z podnetu fyzickej osoby vydá rozhodnutie o zastavení výplaty prídavku oprávnenej osobe a o poukazovaní prídavku a/ ďalšej oprávnenej osobe b/obci, v ktorej má nezaopatrené dieťa trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo c/ zariadeniu sociálnych služieb, v ktorom je nezaopatrené dieťa umiestnené.
Podľa § 13 ods. 1 Zák. č. 600/2003 Z.z., ak oprávnená osoba už nespĺňa podmienky nároku na prídavok alebo ak platiteľ vyplácal prídavok oprávnenej osobe neprávom, platiteľ rozhodne o odňatí prídavku.
Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V § 451 ods. 1 Obč. zák. je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a ktorý je povinný obohatenie vydať a tým, na úkor koho sa niekto bezdôvodne obohatil. Majetkový prospech je získaný plnením bez právneho dôvodu vtedy, ak ide o plnenie, kde o d začiatku nebol právny dôvod na plnenia, teda sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa malo plniť.
Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľa (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Kto je účastníkom konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva účastníkom konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane navrhovateľa, žalobcu a pasívnu - na strane odporcu, žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia jej nositeľom nie je, resp. nepreukáže súdu v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho sporu. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je resp. navrhovateľ nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je označený odporca.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ sa podaným návrhom vo veci domáha od odporkyne vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého na tom skutkovom základe, že v období jeho maloletosti poberala v období od 01.04.2006 do 01.01.2010 na navrhovateľa, svojho syna, prídavky na dieťa aj napriek tomu, že za toto obdobie na tieto nemala nárok, keďže navrhovateľ v tomto období sa nachádzal v osobnej starostlivosti otca. Ako vyplýva zo Zákona č. 660/2003 Z.z. o prídavku na dieťa, prídavky na dieťa sú štátnou sociálnou dávkou /§1 ods. 2 Zák./, ktorou štát /SR/ prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Jedná sa tu preto o právny vzťah medzi štátom a oprávnenou osobou, ktorej štát poskytuje príspevok na nezaopatrené dieťa. Navrhovateľ sa t.č. ako plnoletá osoba skoro po 8-10 rokoch domáha od svojej matky, ktorá v období od 01.04.2006 do 01.01.2010 neoprávnene na neho poberala prídavky na dieťa, aby mu bezdôvodné obohatenie predstavujúce vyplatené jej prídavky na dieťa, vydala podľa § 451 ods.1,2 Obč. zák. Prvoradým predpokladom vyhovenia nároku navrhovateľa je preukázanie vecnej aktívnej i pasívnej legitimácie v spore. Čo sa týka aktívnej legitimácie navrhovateľa, túto je povinný navrhovateľ preukázať tým, že nárok na prídavky na dieťa mu za špecifikované obdobie patrili a čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie odporkyne, tu je navrhovateľ povinný preukázať, že odporkyňa ako osoba v tom čase poberajúce prídavky na navrhovateľa neoprávnene je tieto povinná vydať navrhovateľovi, nakoľko sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila. Ako mal súd z vykonaného dokazovania a listinných dokladov preukázané, navrhovateľ preukázal v spore, že ako nezaopatrenému dieťaťu mu v spornom období prináležali prídavky na dieťa, ktoré na neho poberala ako štátnu sociálnu dávku jeho matka - odporkyňa ako oprávnená osoba spĺňajúca podmienky poberania týchto prídavkov. Ustanovenia § 1, §2, § 9, § 10, §12, § 13 Zák. č. 600/2003 Z.z. jasne a zrozumiteľne upravujú postup v prípade, ak sa zmenia pomery podmienok poberania prídavkov na dieťa s tým, že ak sa od 01. 04.2006 nachádzal navrhovateľ v osobnej starostlivosti otca T. G., tomuto nič nebránilo uplatniť si nárok na poberanie prídavku na navrhovateľa podaním písomnej žiadosti a následne po preukázaní rozhodujúcich skutočností na posúdenie jeho nároku by platiteľ prídavkov ako zástupca štátu posúdil oprávnenosť jeho nároku a zmenu osoby namiesto odporkyne, ktorej by prídavky na navrhovateľa boli vyplácané, príp. by platiteľ prídavku rozhodol o jeho odňatí a vrátení štátu, nie navrhovateľovi. Otec navrhovateľa však do dnešného dňa takúto žiadosť nepodal, nárok v zmysle § 15 cit. zákona zanikol uplynutím jedného roka od posledného dňa v mesiaci, za ktorý prídavok patrí. Z vyššie uvedených skutočností je teda zrejmé, že s prihliadnutím na skutočnosť, že prídavok na dieťa je štátnou sociálnou dávkou, odporkyňa nie je vo veci pasívne legitimovaná na jeho vrátenie navrhovateľovi, tento by jej prináležalo vrátiť výlučne štátu. Z tohto dôvodu bolo potrebné pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie návrh zamietnuť.
Odhliadnuc od tejto skutočnosti, navrhovateľ v spore vôbec nepreukázal, žeby sa odporkyňa na jeho úkor bezdôvodne obohatila v zmysle § 451 Obč. zák., skutočnosť, že prídavky na navrhovateľa v spornom období poberala vôbec nepreukazujú, žeby ich použila výlučne pre svoju potrebu. Tu súd prihliadol aj na vznesenú námietku premlčania nároku , kedy by aj v prípade úspechu a preukázania vzniku bezdôvodného obohatenia spotrebovaním prídavkov na navrhovateľa odporkyňou v období od 01.04.2006 do 01.01.2010 si takýto nárok uplatnil navrhovateľ až návrhom podaným na súd dňa 18.08.2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Obč. zák. počítanej od každej mesačnej splátky prídavku. Keďže sa odporkyňa podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. dovolala premlčania, súd premlčané právo nemôže veriteľovi priznať, čo by bolo ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní plne úspešnej odporkyni nepriznal ich náhradu, nakoľko táto žiadne trovy nežiadala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom podpísaného súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a / f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.