Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Er/905/2012

Uznesenie

Okresný súd Trnava, v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Provident Financial, s. r. o., Mlynské nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731, proti povinnému: K. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., Ul. gen. A. XXXX/XX, zomr. XX. XX. XXXX, vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Ing. Ivan Šteiner, PhD., so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Lipová 7, o vymoženie pohľadávky 1.300 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 69,42 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 131590 zo dňa 17. 01. 2013 v spojení s opravným uznesením, č. k. -12 zo dňa 15. 03. 2013 bol súdny exekútor Mgr. Ing. Ivan Šteiner, PhD. v zmysle § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trnava, č. k. -131 zo dňa 20. 04. 2011, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, č. k. -147 zo dňa 24. 07. 2012.

Súdny exekútor doručil na tunajší súd dňa 03. 07. 2014 podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko podľa vykonaného šetrenia v konaní bolo zistené, že povinný zomrel.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Z obsahu spisového materiálu ako aj z pripojeného uznesenia Okresného súdu Trnava, č. k. , -38 zo dňa 01. 10. 2013, súd zistil, že povinný K. S., nar. XX. XX. XXXX, zomrel dňa XX. XX. XXXX a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v tejto časti dňa 15. 10. 2013.

Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 13. mája 2011, sp. zn. konštatoval, že „úmrtie povinnej v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv

a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O. s. p. pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný, a preto by použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Obdobne Najvyšší súd rozhodol aj v rozsudku z 29. 12. 2012, sp. zn. .

Nakoľko má súd za preukázané, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, preto v súlade s vyššie uvedeným exekúciu zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

V zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže súd exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd zaviazal k náhrade trov exekúcie oprávneného.

O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 594/2012 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 17. 12. 2012, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným od 01. 01. 2009.

Súdny exekútor podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 03. 07. 2014 zároveň vyčíslil trovy exekúcie. Súdny exekútor žiada priznať náhradu trov exekúcie v celkovej výške 235,19 Eur, ktorá predstavuje odmenu súdneho exekútora v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 86,50 Eur, náhradu hotových výdavkov vo výške 88,04 Eur a náhradu za stratu času vo výške 25,74 Eur + 20 % DPH.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 26 vyhlášky základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.

Súd rozhodol o trovách exekúcie na základe súdnym exekútorom priloženej špecifikácie trov exekúcie a po preštudovaní spisového materiálu v zmysle vyššie citovaných ustanovení priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14, § 15 vyhlášky vo výške 53,12 Eur, po zaokrúhlení 53,50 Eur, a to za nasledovné úkony exekučnej činnosti - získanie poverenia na vykonanie exekúcie (3,32 Eur), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (3,32 Eur), každé zisťovanie účtu povinného (4 x 3,32 Eur), každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (3 x 3,32 Eur), každé zisťovanie bydliska povinného (3,32 Eur), každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (5 x 3,32 Eur), doručenie príkazu na začatie exekúcie (3,32 Eur).

Súd nemôže súdnemu exekútorovi priznať odmenu za úkony exekučnej činnosti - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému aj povinnému (2 x 3,32 Eur) ani doručenie príkazu na začatie exekúcie bankám (10 x 3,32 Eur), keďže z gramatického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že súdnemu exekútorovi možno priznať odmenu paušálnou sumou len za jedno doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a jedno doručenie príkazu na začatie exekúcie na rozdiel od písm. g) - j) § 15 ods. 1 vyhlášky, kde možno priznať súdnemu exekútorovi odmenu za každé zisťovanie bydliska povinného, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, každé zisťovanie účtu povinného a každé zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t. j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 4,20 Eur, nakoľko mal preukázané i vynaloženie týchto výdavkov - 1 x doručenka o prihlásení pohľadávky, 1 x závada v doručení upovedomenia o začatí exekúcie, 1 x doručenka o doručení žiadosti o udelenie poverenia.

Súd nerozhoduje o priznaní trov, ale len ich náhrady. Nahradiť možno len skutočne vynaložené trovy, nie tie, ktoré prípadne vzniknú v budúcnosti. V odmene exekútora je zahrnutá aj náhrada vrátenie poverenia súdu (1,85 Eur), oznámenie o ukončení exekučného konania (0,60 Eur + 1,65 eur), príkaz na odblokovanie (10 x 1,85 Eur) a vyúčtovanie trov exekúcie (1,85 Eur + 0,60 Eur). Popri odmene má exekútor nárok na náhradu hotových výdavkov, medzi ktoré sa zaraďuje aj poštovné. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej

činnosti. Poštovné teda musí byť exekútorom vynaložené, aby mu súd mohol priznať jeho náhradu. V predloženom exekučnom spise sa nenachádza doklad o ich vzniku a v prípade, že tieto vznikne v budúcnosti, súd ich nemôže priznať, pretože je možné dôvodne predpokladať, že tieto výdavky vzniknú súdnemu exekútorovi aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd by ho v tom prípade priznal duplicitne.

Súd priznal súdnemu exekútorovi i bankový poplatok - SLSP vo výške 0,15 Eur, keďže vznik tohto výdavku mal súd za preukázaný.

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov za použitý papier a toner (16,05 Eur), obálky (3,60 Eur), účtovnú firmu (3 Eurá), spisový obal (0,27 Eur), manipuláciu so spismi (8,07 Eur), predtlačené poštové šeky typu H2 (0,02 Eur), účtovné doklady (0,02 Eur), euroobal (0,26 Eur) a internet (0,50 Eur), ide o úkony vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, čo znamená, že súdny exekútor nemôže požadovať náhradu za výdavky ako súčasť účelne vynaložených hotových výdavkov, preto súd náhradu týchto výdavkov súdnemu exekútorovi nepriznal.

Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času za zanesenie každej listiny z úkonov na poštu exekútorom, ktorá je mimo sídla exekútorského úradu, v celkovej výške 25,74 Eur (39 polhodín). Z takéhoto postupu súdneho exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor si náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami, v prípade, že v rámci jedného úkonu vykonaného na mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekučného úradu alebo kancelárie, doručí písomnosti súvisiace s inými exekučnými konaniami. Súd nemá z exekučného spisu preukázané, že súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len písomnosť súvisiacu s jedným exekučným konaním, resp. ak doručoval písomnosti súvisiace s rôznymi exekučnými konaniami, uplatnil si náhradu za stratu času len v jednom exekučnom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky nepriznal.

Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 15 vyhlášky aj hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky o 20 % DPH zo sumy 57,85 Eur v celkovej sume 11,57 Eur. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ustanovením § 85j zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie vo výške 69,42 Eur.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie

smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).