Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoE/404/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, IČO: 45 869 464, zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátom, so sídlom v Bratislave, Martinčekova č. 13, IČO: 42 174 716, proti povinnému: O. Q., C.. XX.XX.XXXX, S. O. N. XX, O. N., vedenej u súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej, so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/ A, pod sp. zn. EX 2614/15, o vymoženie 1.481,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.05.2015, č. k. -16, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že dňa 28.4.2015 mu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie 1.481,90 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu Rozhodcovského rozsudku sp. zn.: IIB1010043 zo dňa 19.8.2011. Súd prvého stupňa následne poukázal na ust. § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p. a uviedol, že mal v konaní preukázané, že uznesením zo dňa 13.4.2012 č.k.: - 15 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie 1481,90 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu Rozhodcovského rozsudku sp. zn.: IIB1010043 zo dňa 19.8.2011 zamietol. Uznesením zo dňa 3.10.2012 č.k. -34 súd exekučné konanie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil. Mal zato, že prekážka rozsúdenej veci - rei iudicata predstavuje neodstrániteľný nedostatok konania, pričom tento neodstrániteľný nedostatok konania má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1, prípadne vec postúpiť inému orgánu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovanej právnej úpravy súd prvého stupňa zastavil exekučného konania z dôvodu existujúcej prekážky právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednaná. Je zrejmé, že totožnosť veci je daná ako totožnosťou predmetu konania, tak totožnosťou jeho účastníkov, takže toto konanie z procesného hľadiska nemôže prebehnúť, keďže už raz bolo o nároku právoplatne rozhodnuté. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách exekučného konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (§ 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku, nakoľko tým prekračuje zákonné limity pre skúmanie podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Namietal, že vydanie poverenia nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá prekážku res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, predstavuje len proces. Súd v tomto štádiu konania nie je oprávnený rozhodovať o zastavení konania, ale o udelení alebo neudelení poverenia. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinného.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Uznesenie je vo výroku o zastavení exekučného konania vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Z uvedených skutkových zistení súdu prvého stupňa vyplýva, že o tej istej veci v inom konaní sa oprávnený už domáhal vymoženia rovnakej povinnosti uloženej rovnakým exekučným titulom a medzi tými istými účastníkmi konania v rovnakom procesnom postavení.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa 19.08.2011, sp. zn. IIB1010043 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, a to rozhodcami JUDr. Jánom Huňadym, JUDr. Marekom Baňasom a Mgr. Branislavom Legátom. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.09.2011 a vykonateľnosť dňa 21.10.2011.

Podľa ust. § 44 ods. 2 tretia veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 103 O.s.p. prihliada súd kedykoľvek za konania na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 a 2 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa ust. § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Na základe toho istého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. IIB1010043 zo dňa 19.08.2011 bola vedená exekúcia v prospech toho istého oprávneného a proti tomu istému povinnému. Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením, sp. zn. -15 zo dňa 13.04.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. -29 zo dňa 29.06.2012, ktorý napadnuté uznesenie potvrdil, z dôvodu, že exekučný titul, nie je materiálne vykonateľný. Následne okresný súd Spišská Nová Ves uznesením, sp. zn. -34 zo dňa 03.10.2012 exekúciu zastavil a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2012 v časti zastavenia exekúcie.

Odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 28.03.2013, podľa ktorého prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa v exekučnom konaní posudzuje primerane k špecifikám tohto konania. Keďže Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie primerane aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne upravuje zásadu, v zmysle ktorej platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Primeranosť použitia citovaného ustanovenia sa prejavuje napríklad v tom, že v sporovom konaní v zásade platí, že o veci samej súd rozhoduje rozsudkom ( ust. § 152 ods. 1 prvá veta O.s.p.), pričom zákon stanovuje prípady, v ktorých súd o veci samej rozhodne uznesením, zatiaľ čo v exekučnom konaní súd vždy rozhoduje len uznesením.

Z uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu vyplýva, že keďže Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie subsidiárne aplikovať ustanovenie O.s.p., ktoré upravujú inštitút res iudicata.

Odvolací súd má preto za to, že exekučný súd v konaní postupoval správne, keď zastavil exekučné konanie ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Exekučný súd vo svojom uznesení správne skonštatoval, že res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť, nakoľko súd už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustná a toto rozhodnutie teda predstavuje prekážku rozhodnutej veci. Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých má za následok, bez ďalšieho zastavenie konania v celom rozsahu. Rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu, že exekučný titul, nie je materiálne vykonateľný, tak zakladá prekážku res iudicata a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúciu na podklade toho istého exekučného titulu. Uvedené predchádzajúce rozhodnutie o zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, na podklade rovnakého exekučného titulu predstavuje prekážku rozhodnutej veci.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie o zastavení exekučného konania ako vecne správne podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd ma zato, že nie sú splnené procesné podmienky konania, konanie vykazuje neodstrániteľný nedostatok, a tým je prekážka rozhodnutej veci (res iudicata).

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.