Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34Cb-52-2014.pdf
PDF · 124.71 KB
Case nature
Area
Subarea
34Cb/52/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu v 1. rade: MK Terra, s.r.o., Galantská cesta 658, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 45 378 380, žalobcu v 2. rade: L... W. C., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX I. XX, štátny občan P., obaja zastúpení: LEGAL & CORP, s.r.o., Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325 proti žalovanému: Mercedes-Benz Financial Services Slovakia, s.r.o., Tuhovská 11, 831 07 Bratislava, IČO: 35 728 116, zastúpený: ECKER-KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625 o zrušenie rozhodcovského rozsudku
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a. Žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 0 € a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca v 1. rade: MK Terra, s.r.o., Galantská cesta 658, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 45 378 380 a žalobca v 2. rade: W.XX.XX.XXXX,, sa žalobou zo dňa 04.03.2014, doručenou na súd dňa 05.03.2014, domáhali voči žalovanému Mercedes-Benz Financial Services Slovakia, s.r.o., Tuhovská 11, 831 07 Bratislava, IČO: 35 728 116, zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa c), g) a j) zákona č. 244/2004 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, a zaplatenia trov konania a to nasledovne: „Rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu Asociácia leasingových spoločností Slovenskej republiky, so sídlom: Cintorínska 21, 811 08 Bratislava, vydaný rozhodcom JUDr. Milanom Švecom, advokát, Vajnorská 98/D, 831 04 Bratislava dňa 28.012014 vo veci RK/06/ALS/13, sa zrušuje. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy konania.“
Žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade v žalobe uviedli, že dňa 28.01.2014 vydal Rozhodcovský súd Asociácia leasingových spoločností Slovenskej republiky, so sídlom: Cintorínska 21, 811 08 Bratislava (ďalej len „Rozhodcovský súd“), vo veci sp. zn. RK/06/ALS/13, v konaní s ustanoveným rozhodcom JUDr. Milanom Švecom, advokát, Vajnorská 98/D, 831 04 Bratislava, rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK/06/ ALS/13, ktorým boli žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému sumu vo výške 35 089,68 €, spolu s úrokom z omeškania to výške 8,75 % ročne zo sumy vo výške 35 089,68 € od 20.08.2012 do zaplatenia, náhradu trov konania a to odmenu rozhodcu vo výške 1 437 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 201,56 € na účet právneho zástupcu žalobcu, a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný (v rozhodcovskom konaní ako žalobca), sa domáhal rozhodnutia v rozhodcovskom konaní z dôvodu existencie rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania formou rozhodcovskej doložky v čl. 6 bod 6.2 zmlúv o postúpení práv a povinností a v čl. 6 Dohody o pristúpení k záväzkom zo dňa 01.02.2011, ktoré uzatvoril žalovaný so žalobcom v 2.rade.
Žalobca v 1.rade a žalobca v 2.rade, v žalobe uviedli, že sa domáhajú zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c), g) a j) zákona č. 244/2004 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZRK“), nakoľko jeden z účastníkov popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a pri rozhodovaní boli porušené všeobecné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Žalovaný (v rozhodcovskom konaní ako žalobca), sa žalobou doručenou rozhodcovi dňa 23.05.2013 domáhal voči žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade (v rozhodcovskom konaní ako žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade), zaplatenia sumy vo výške 35 089,68 € s príslušenstvom z titulu úhrady finančného vysporiadania zmluvy o finančnom leasingu č. 112297-L a zmluvy o finančnom leasingu č. 112298- L. Označené zmluvy uzatvoril so žalovaným ako prenajímateľom, nájomca, ktorým bola spoločnosť TECHNO s.r.o., sídlom Brnianska 2, 911 05 Trenčín, IČO: 313 590 43. Dňa 01.02.2011 uzatvoril žalovaný so žalobcom v 1. rade dve zmluvy o postúpení práv a povinností, ktorými žalobca v 1. rade vstúpil do práv a povinností nájomcu zo zmlúv a finančnom leasingu č. 112297- L a č. 112298-L. Predmetom zmluvy o finančnom leasingu č. 112297-L bol finančný leasing motorového vozidla typu M. - K. Q. XXXX C rok výroby XXXX, č. karosérie H Predmetom zmluvy o finančnom leasingu č. 112298-L bol finančný leasing motorového vozidla typu M. - K. Q. XXXX C rok výroby XXXX, č. karosérie H Neoddeliteľnou súčasťou vyššie uvedených zmlúv o finančnom leasingu č. 112297-L a č. 112298-L boli všeobecné obchodné podmienky finančného leasingu prenajímateľa (žalovaného).
Dňa 01.02.2011 uzatvoril so žalovaným žalobca v 2. rade, ako pristupujúci dlžník, Dohodu o pristúpení k záväzkom, ktorou žalobca v 2. rade prevzal všetky záväzky zo zmluvy o finančnom leasingu č. 112297-L a č. 112298-L a pristúpil k záväzkom žalovaného v 1. rade z oboch zmlúv o finančnom leasingu, čím sa stal zaviazaným spoločne a nerozdielne popri žalobcovi v 1. rade. Žalobca v 2. rade zároveň prehlásil, že podpisom tejto dohody o pristúpení mu bola predložená leasingová zmluva a všetky prílohy a súčasti, ako aj príslušné všeobecné obchodné podmienky finančného leasingu žalovaného, a že sú mu známe všetky práva a povinnosti z nich vyplývajúce. 34Cb/52/2014 -64
Žalobca v 2. rade je toho názoru, že vyššie uvedenú Dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa 01.02.2011 je v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky potrebné považovať voči žalobcovi v 2. rade ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca v 2. rade vystupoval v predmetnej dohode ako fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tak isto je nesporné, že žalobca v 2. rade pristúpil k zmluve o finančnom leasingu, na základe ktorej žalovaný vystupoval ako podnikateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ktorý vopred jednostranne určil tak obsah zmlúv o finančnom leasingu, ako aj všeobecných obchodných podmienok, či Dohody o pristúpení k záväzku. a nemal možnosť ich vôbec ovplyvniť. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalobca v 2. rade za to, že na Dohodu o pristúpení k záväzkom zo dňa 01.02.2011 sa má vzťahovať osobitná právna ochrana spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 53 ods. 1 a 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
V zmysle citovaného ustanovenia sa môže dojednať so spotrebiteľom iba taká rozhodcovská doložka, ktorá dáva spotrebiteľovi na výber, aby uplatňoval svoje nároky zo zmluvy buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo na všeobecnom súde. Rozhodcovská doložka uvedená v čl. 6 Dohody o pristúpení k záväzkom zo dňa 01.02.2011 však takúto možnosť žalobcovi v 2. rade nedáva, keďže v zmysle predmetnej rozhodcovskej doložky (čl. 6, bod 6.1) sa všetky spory, ktoré vzniknú v súvislosti s touto Dohodou o pristúpení, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú rozhodované podľa platného práva Slovenskej republiky v rozhodcovskom konaní, a to rozhodcom vybraným zo zoznamu rozhodcov vedeného Asociáciou leasingových spoločnosti SR. Žalobca v 2. rade poukázal na to, že rozhodcovská doložka v čl. 6 v bode 6.1 predstavuje neprijateľnú podmienku podľa ustanovenia § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka, a preto by mala byť s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka vyhlásená za neplatnú.
Žalovaný doručoval v rozhodcovskom konaní žalobu žalobcom prostredníctvom pošty doporučenou zásielkou do vlastných rúk, zásielka adresovaná žalobcovi v 1. rade sa dňa 21.05.2013 vrátila s poznámkou adresát neznámy a zásielka adresovaná žalobcovi v 2. rade mu bola dňa 24.05.2013 doručená. Rozhodcovský súd ďalej listami zo dňa 24.06.2013 oznámil žalobcom začatie rozhodcovského konania a vyzval ich, aby sa k žalobe vyjadrili formou žalobnej odpovede.
Žalobcovia poukázali na ustanovenie § 25 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní podľa ktorého, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu, pritom ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.
Žalobca v 1. rade je toho názoru, že mu nebola rozhodcovským súdom riadne doručená výzva na vyjadrenie sa k žalobe formou žalobnej odpovede, pretože zo strany rozhodcovského súdu nebolo riadne vynaložené primerané úsilie, a preto žiadnu možnosť, aby bránil svoje práva a právom chránené záujmy pred Rozhodcovským súdom, ktorý rozhodol voči nemu výlučne na základe tvrdení žalovaného, čím došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania v zmysle ustanovenia § 17 zákona o rozhodcovskom konaní.
Žalobcovia zároveň žiadali súd z dôvodov uvedených v žalobe, o odloženie vykonateľnosti rozsudku rozhodcovského súdu sp.zn.RK/06/ALS/13.
Súd uznesením č. k. 34 Cb/52/2014 - 38 zo dňa 08.07.2014, odložil vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu sp.zn.RK/06/ALS/13, zo dňa 28.01.2014 v právnej veci žalobcu Mercedes-Benz Financial Services Slovakia, s.r.o., Tuhovská 11, 831 07 Bratislava, IČO: 35 728 116, proti žalovanému v 1. rade MK Terra, s.r.o., Galantská cesta 658, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 45 378 380 a žalovanému v 2. rade: V.. T.. W. C., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX I. XX, štátny občan P., o zaplatenie 35 089,68 € s príslušenstvom, vydaného rozhodcom rozhodcovského súdu Asociácia leasingových spoločností Slovenskej republiky v Bratislave, JUDr. Milanom Švecom, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 34 Cb 112/2013-148 zo dňa 22.07.2013, ktorým prvostupňový súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Rsp V - 10/2013, zo dňa 18.10.2013 a voči ktorému podal žalovaný odvolanie, potvrdil uznesením č. k. 3Cob 295/2014-156, zo dňa 30.01.2015. K žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 15.04.2014 a ktorý sa vyjadril k dôvodom, pre ktoré navrhujú žalobcovia zrušiť rozhodcovský rozsudok v zmysle § 40 ZRK nasledovne:
- jeden z účastníkov konania (žalobca v 2. rade) popiera platnosť rozhodcovskej doložky podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) ZRK, v nadväznosti na ustanovenie § 40 ods.1 písm. j) ZRK a to, že boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, pričom dôvodom neplatnosti rozhodcovskej doložky má byť jej neprijateľnosť vyplývajúca zo spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu založeného medzi žalovaným a žalobcom v 2. rade na základe Dohody o pristúpení k záväzkom zo dňa 01.02.2011.
Žalovaný nesúhlasí s uvedeným dôvodom žalobcu v 2. rade, nakoľko právny vzťah založený medzi žalovaným a žalobcom v 2. rade nespadá pod právny režim spotrebiteľských zmlúv a je nevyhnutné ho posudzovať výlučne ako obchodnoprávny vzťah. Z tohto dôvodu nemožno na žalovaným uplatnený nárok použiť ustanovenia právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa, a to ani v časti dojednania rozhodcovskej doložky, nakoľko právny vzťah medzi žalovaným a žalobcom v 2. rade vznikol na základe Dohody o pristúpení k záväzkom zo dňa 01.02.2011, na základe ktorej sa žalobca 2. rade zaviazal žalovanému ako veriteľovi, že splní jeho záväzky vyplývajúce zo zmluvy o finančnom leasingu č. 112297 - L a zo zmluvy o finančnom leasingu č. 112298 - L, ktoré boli uzatvorené podľa Obchodného zákonníka, čím sa stal ako pristupujúci dlžník voči žalovanému ako veriteľovi, zaviazaný spoločne a nerozdielne spolu so žalobcom v 1. rade.
Žalobca v 2. rade ako pristupujúci dlžník pristúpil teda k uvedeným obchodným zmluvám a zaviazal sa na plnenie záväzkov z nich vyplývajúcich s pôvodným dlžníkom, čím 34Cb/52/2014 -65
bola medzi ním a žalobcom v 1. rade založená pasívna solidarita. Z uvedeného dôvodu nie je možné záväzok žalobcu v 1. rade oddeliť ani hodnotiť odlišne od záväzku žalobcu v 2. rade, ale tieto treba aj vo vzťahu k ich právnej povahe hodnotiť rovnako.
Žalovaný na základe uvedeného, považuje žalobcom v 2. rade uvádzané dôvody neplatnosti rozhodcovskej doložky za neopodstatnené, a bez akejkoľvek právnej opory.
- účastník konania (žalobca v 1 rade), namieta porušenie zásady rovnosti účastníkov konania v zmysle § 40 ods. 1 písm. g) ZRK:
Žalovaný nesúhlasí s uvedeným dôvodom žalobcu v 1. rade, a to, že mu nebola riadne doručená žaloba a výzva na vyjadrenie k žalobe, nakoľko rozhodcovský súd ju doručoval na adresu zapísanú v obchodnom registri t.j. Galantská cesta 658, 929 01 Dunajská Streda, čím vynaložil pri jej doručovaní primerané úsilie tak, ako to od neho vyžaduje § 25 ods. 1 ZRK. Naopak, žalobca v 1. rade, je zodpovedný za aktuálnosť a pravdivosť zapísaných údajov v obchodnom registri a bolo jeho povinnosťou údaje zosúladiť so skutočným stavom, resp. žalobca v 2. rade, ktorý bol v tom čase konateľom spoločnosti žalobcu v 1. rade, a ktorému bol doručený žalobný návrh v rozhodcovskom konaní dňa 24.05.2013, mohol oznámiť Rozhodcovskému súdu adresu na doručovanie. Uvedená skutočnosť bola preukázaná tým, že žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade (v rozhodcovskom konaní ako žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2. rade), sa spoločným podaním - žalobnou odpoveďou zo dňa 02.09.2013 vyjadrili k žalobnému návrhu.
Preto neobstojí tvrdenie žalobcu v 1. rade o nemožnosti oboznámenia sa s predmetom rozhodcovského konania ako ani o nemožnosti výkonu práva účastníka konania, keďže tento sa preukázateľne s predmetom konania oboznámil a zároveň sa prostredníctvom žalobnej odpovede vyjadril k žalobnému návrhu a navrhol dôkazy.
Žalovaný považuje žalobný návrh žalobcov za nedôvodný a navrhuje ho v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade k náhrade trov konania.
Povinnosťou súdu je skúmať, či žaloba o zrušenie rozhodcovského súdu bola podaná v zákonnej lehote podľa cit. § 41 ods. l veta prvá ZRK v platnom znení, v zmysle ktorého, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd preto zo zákona skúmal, či bola zachovaná 30 - dňová lehota podľa § 41 ods. l veta prvá ZRK v platnom znení, na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobcom.
Súd z predložených dôkazov - rozhodcovského spisu sp. zn. RK/06/ALS/13, zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný Rozhodcovským súdom Asociácie leasingových spoločností Slovenskej republiky, so sídlom: Cintorínska 21, 811 08 Bratislava, dňa 28.01.2013, a bol doručený žalobcovi v 1.rade (v rozhodcovskom konaní žalovanému v 1. rade) - dňa 17.02.2014 a žalobcovi v 2. rade (v rozhodcovskom konaní žalovanému v 2. rade) - dňa 25.02.2014.
V danom prípade žalobcovia mohli voči žalovanému podať na súde žalobu najneskôr do 27.03.2014.
Súd zistil, že žaloba bola žalobcom podaná osobne do podateľne súdu dňa 05.03.2014 a teda bola zachovaná lehota na jej podanie v zmysle § 41 ods. l ZRK.
Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 27.05.2016, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcov a právny zástupca žalovaného, ktorí predniesli svoje návrhy a uviedli, že trvajú na svojich tvrdeniach.
Súd vo veci vykonal dokazovanie dôkazmi: informatívnym výpisom z obchodného registra žalobcu v 1. rade a žalovaného, s originálom rozhodcovského spisu sp. zn.RK/06/ALS/13 Asociáciou leasingových spoločností Slovenskej republiky, so sídlom: Cintorínska 21, 811 08 Bratislava, prednesmi právneho
zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní, ako aj ďalšími dokladmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Súd zistil z originálu rozhodcovského spisu sp. zn. RK/06/ALS/13 - z podania žalovaného zo dňa 11.06.2013 (v rozhodcovskom konaní žalobcu), že žalovaný oznamuje rozhodcovi JUDr. Milanovi Švecovi, že doručil rovnopis žaloby žalovanému v 2. rade a že sa nepodarilo zásielku doručiť žalovanému v 1. rade.
Súd zistil z originálu rozhodcovského spisu sp. zn. RK/06/ALS/13 - z podania Rozhodcovského súdu zo dňa 24.06.2013 adresovaného žalobcovi v 1.rade (v rozhodcovskom konaní žalovanému v 1.rade), ktorým mu oznamuje začatie rozhodcovského konania a vyzýva ho na vyjadrenie k žalobe a ktoré mu bolo doručované a podané na poštovú prepravu dňa 20.09.2014 ako doporučená zásielka, s tým, že zásielka bola na pošte uložená dňa 24.09.2013 a späť sa vrátila Rozhodcovskému súdu dňa 14.10.2013.
Súd zistil z originálu rozhodcovského spisu sp. zn. RK/06/ALS/13 - z podania Rozhodcovského súdu zo dňa 24.06.2013 adresovaného žalobcovi v 2.rade (v rozhodcovskom konaní žalovanému v 2.rade), ktorým mu oznamuje začatie rozhodcovského konania a vyzýva ho na vyjadrenie k žalobe a ktoré mu bolo doručované a podané na poštovú prepravu dňa 27.06.2014 ako doporučená zásielka, s uvedením, že adresát je neznámy, a ktorá sa vrátila späť Rozhodcovskému súdu dňa 01.07.2013.
Súd zistil z originálu rozhodcovského spisu sp. zn. RK/06/ALS/13 - z podania Rozhodcovského súdu zo dňa 21.08.2013, adresovaného žalobcovi v 2. rade (v rozhodcovskom konaní žalovanému v 2. rade), ktorým mu oznamuje začatie rozhodcovského konania a vyzýva ho na vyjadrenie k žalobe, a ktoré mu bolo doručené 23.08.2013.
Súd zistil z Dohody o pristúpení k záväzkom, že bola uzatvorená podľa § 533 Občianskeho zákonníka dňa 01.02.2011, na základe ktorej sa žalobca v 2. rade ako pristupujúci dlžník, zaviazal, že splní za žalobcu v 1. rade všetky jeho záväzky zo zmluvy o finančnom leasingu č. 112297 - L a zo zmluvy o finančnom leasingu č. 112298 - L.
Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
34Cb/52/2014 -66
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 133 O. s. p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení v rozhodnom čase: § 17 účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. § 25
(1) Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.
(2) Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na doručovanie súdnych písomností. § 40 ods.1 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a). § 41 ods.1 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Súd prejednal vec v rozsahu predložených listinných dôkazov žalobcami a žalovaným a nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností počas konania a z ktorých žalobcovia vyvodzovali opodstatnenosť žalobného návrhu. Týmito skutkovými tvrdeniami vymedzili žalobcovia predmet konania, v intenciách ktorého dôvodnosť návrhu súd posúdil.
Súd mal preukázané z originálu rozhodcovského spisu sp. zn. RK/06/ALS/13, že žalovaný (v rozhodcovskom konaní ako žalobca), sa žalobou domáhal voči žalobcom (v rozhodcovskom konaní ako žalovaným v 1. a 2. rade), úhrady pohľadávok, ktoré mal voči nim z titulu vysporiadania právnych vzťahov vyplývajúcich zo zmluvy o finančnom leasingu č. 112297-L zo dňa 04.09.2008 a zo zmluvy o finančnom leasingu č. 112298- L zo dňa 04.09.2008. Uvedené zmluvy uzatvoril žalovaný ako prenajímateľ so spoločnosťou TECHNO s.r.o., t. č. so sídlom Brnianska 2, 911 05 Trenčín, IČO: 31 359 043 - s pôvodným nájomcom. Predmetom zmlúv bol finančný leasing nákladných automobilov, podrobne špecifikovaných v čl. I týchto zmlúv. Dňa 01.02.2011 uzatvoril žalovaný, pôvodný nájomca a žalobca v 1. rade zmluvu o postúpení práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu č. 112297 - L a zmluvu o postúpení práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu č. 112298, ktorými žalobca v l. rade vstúpil do práv a povinností pôvodného nájomcu z oboch zmlúv. Dňa 01.02.2011 uzatvorili zároveň žalovaný a žalobca v 2. rade Dohodu o pristúpení k záväzkom, na základe ktorej sa žalobca v 2. rade ako pristupujúci dlžník žalovanému zaviazal, že splní za žalobcu v 1. rade všetky jeho záväzky z oboch zmlúv (ďalej len „Dohoda o pristúpení k záväzkom“). Žalobca v 2. rade ako pristupujúci dlžník, sa tak stal popri žalobcovi v 1. rade, dlžníkom žalovaného.
Súd sa v prvom rade zaoberal žalobcom v 2. rade vznesenou námietkou neplatnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky v rozhodcovskom konaní, ako dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZRK, t.j. či bola platná dohoda medzi zmluvnými stranami o dojednaní rozhodcovskej zmluvy/doložky, t.j. že všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov z predmetných zmlúv budú rozhodnuté pred Rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní a to s ohľadom na ďalším dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedený žalobcom v 2.rade podľa § 40 ods. 1 písm. j) ZRK, a to, či boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a to práva žalobcu v 2. rade (v rozhodcovskom konaní ako žalovaný v 2. rade).
Súd mal v konaní preukázané, že zmluva o finančnom leasingu č. 112297 - L a zmluva o finančnom leasingu č. 112298 - L, boli uzatvorené podľa Obchodného zákonníka, pričom žalobca v 2. rade ako pristupujúci dlžník na základe uzatvorenej Dohody o pristúpení k záväzku podľa ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka medzi ním a žalovaným, zo dňa 01.02.2011, pristúpil k záväzkom dlžníka - žalobcu v 1. rade, dojednaným vo vyššie uvedených zmluvách a to, že splní jeho záväzky vyplývajúce zo zmluvy o finančnom leasingu č. 112297-L a zmluvy o finančnom leasingu č. 112298 - L, a teda sa zaviazal na ich plnenie spoločne a nerozdielne (solidárne) spolu s ním, čím bola medzi nimi založená pasívna solidarita, čo znamená, že žalobca v 2. rade sa stal dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi - žalobcovi v 1. rade a s ktorým je zaviazaný na plnenie záväzku spoločne a nerozdielne.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v 2. rade sa stal popri žalobcovi v 1. rade solidárnym dlžníkom, a tento jeho záväzok nie je možné oddeliť od záväzku žalobcu v 1. rade, a preto nemožno použiť vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade ustanovenia Občianskeho zákonníka a právnych predpisov upravujúcich
ochranu spotrebiteľa, ktoré by mali vplyv na prípadné posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky
- z hľadiska dojednania
34Cb/52/2014 -67
neprijateľných podmienok podľa ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka, a následne tým aj posúdenia dôvodu porušenia práv žalobcu v 2. rade (v rozhodcovskom konaní ako žalovaného 2. rade) podľa § 40 ods. 1 písm. j) ZRK na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko žalobca v 2. rade nie je spotrebiteľom, aj keď vystupuje ako fyzickú osoba, má zmluvný vzťah - solidárny záväzok so žalobcom v 1. rade, ktorý vznikol pri podnikateľskej činnosti.
V právnej úprave platnej a účinnej v čase uzatvorenia predmetných zmlúv v ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je spotrebiteľ definovaná osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že za spotrebiteľa môže byť považovaná aj právnická osoba, avšak iba ktorá nakupuje výrobky alebo využíva služby, ktoré nie sú určené pre jej ďalšiu podnikateľskú činnosť.
V zmysle smernice článku 2 písm. b) Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, definuje za spotrebiteľa iba fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.
Súd pri posudzovaní tejto skutočnosti skúmal ďalej skutočnosť, či žalobca v 2. rade (v rozhodcovskom konaní ako žalovaný v 2. rade), vzniesol podľa ust. § 21 ods.2 ZRK, námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, t.j. najneskôr pri prvom úkone vo veci samej.
Súd mal v konaní preukázané z rozhodcovského spisu a nebolo to ani sporné, že žalobcovia (v rozhodcovskom konaní ako žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade), si neuplatnili námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, t.j. najneskôr pri prvom úkone vo veci samej, hoci výzva Rozhodcovskému súdu im bola riadne doručená.
Súd sa ďalej zaoberal dôvodom, na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedeným žalobcom v 2. rade podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZRK, a to, či bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania voči žalobcovi v 1.rade, a dospel k záveru, že žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie mu bola doručená v súlade s ustanovením § 25 ZRK a O.s.p. a to dňa 01.07.2013.Súd poukazuje na ustanovenie § 51 ods. 3 ZRK, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, subsidiárne sa aplikujú ustanovenia generálnej právnej normy upravujúcej civilný proces. (III. ÚS 95/2010, II. ÚS 173/2010).
Podľa názoru súdu, v danom prípade v rozhodcovskom nebola porušená zásada rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní podľa § 17 ZRK, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v 1. rade (v rozhodcovskom konaní žalovaný v 1. rade), bol o predmete, ako aj o priebehu rozhodcovského konania informovaný, a to tak v postavení žalobcu v 1. rade, ako aj v postavení konateľa žalobcu v l. rade, nakoľko sa obaja žalobcovia (v rozhodcovskom konaní žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade), vyjadrili k žalobe spoločným podaním zo dňa 02.09.2013 - žalobnou odpoveďou, založenou v rozhodcovskom spise, a preto nie je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZRK. Rovnosť strán v konaní znamená, že strany majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie a musí byť im daná plná príležitosť k uplatneniu ich práv. Tento princíp je vyslovene vyjadrený v § 17 ZRK, podľa ktorého, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Predmetné ustanovenie tak predovšetkým zdôrazňuje základnú zásadu rozhodcovského konania, ktorou je rovnosť sporných strán v tomto konaní. Rovnosťou strán je treba rozumieť predovšetkým rovné postavenie strán z hľadiska procesných práv a povinností a z hľadiska poskytovanej možnosti pre ich uplatnenie. Napríklad vo vzťahu k poskytovaným lehotám je nevyhnutné, aby dĺžka jednotlivých lehôt v rozhodcovskom konaní bola v zásade obdobná pre obe strany, to sa týka aj predlžovania lehôt na žiadosť strán - k obom strán je nutné pristupovať obdobne t.j. nie je možné vyhovieť len žiadosti jednej strany na predĺženie lehoty a druhej strane žiadosť o predĺženie lehoty neopodstatnene zamietnuť, alebo poskytnúť podstatne kratšiu lehotu. Rovnosť strán je potrebné zachovávať mimo iného aj tým, že žiadnej zo strán nebude poskytovaná neodôvodnená výhoda napríklad tým, že jej bude umožnené pripraviť sa na niektoré úkony za výhodnejších podmienok,
napríklad so znalosťou argumentácie druhej strany, zatiaľ čo druhá strana takúto znalosť mať nebude. Ďalšou situáciou, kedy je potrebné dbať zvýšenou mierou na zachovanie rovného (procesného) postavenia oboch strán, je priebeh ústnych pojednávaní v rozhodcovskom konaní a to hlavne pri výsluchu svedkov, kedy je potrebné poskytnúť obom stranám rovnakú možnosť napríklad, aby obe strany rovnako mohli klásť svedkom otázky. Obdobným spôsobom je rovnako potrené pristupovať k žiadostiam oboch strán o odročenie už nariadeného ústneho pojednávania. Uvedené požiadavky na zachovanie rovného postavenia je však potrebné chápať nie ako absolútne či dogmatické požiadavky, ktoré musia byť zachované za každých okolností, ale vždy so zohľadnením konkrétnej procesnej situácie. Povinnosť poskytnúť sporovým stranám príležitosť k uplatneniu ich práv spočíva predovšetkým v povinnosti rozhodcov primeraným spôsobom umožniť stranám, aby v konaní uplatnili tvrdenia v svoj prospech a navrhli dôkazy nevyhnutné k preukázaniu týchto tvrdení. Povinnosť rozhodcu je splnená okamžikom, kedy bola strane uvedená príležitosť primeraným spôsobom poskytnutá, nespadá však už medzi túto povinnosť rozhodcu realizáciu uvedeného práva spornou stranou zabezpečovať.
Súd poukazuje na UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 335/2010-16, a to, že „podstata rozhodcovského konania spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi. Jeho významnými prednosťami oproti konaniu pred všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť a nižšie trovy konania. Pri tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do výsledkov rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov, pretože v súlade s § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) možno tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú v dodržiavaní zákonnosti. Aj keď toto rozhodcovské konanie možno označiť za menej zložitú procedúru, než aká je vlastná konaniu pred všeobecnými súdmi, je v rámci neho nevyhnutné dodržiavať zásady spravodlivosti a zákonnosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, subsidiárne sa aplikujú ustanovenia generálnej právnej normy upravujúcej civilný proces. Danou právnou normou je zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. (III. ÚS 95/2010, II. ÚS 173/2010).
34Cb/52/2014 -68
Z doterajšej judikatúry ústavného súdu však nevyplýva aplikovateľnosť čl. 46 ods. 1 ústavy na všetky rozhodnutia vydané v rámci rozhodcovského konania. V tejto súvislosti ústavný súd upriamil svoju pozornosť na charakter a podstatu rozhodcovského konania. Jedným z predpokladov založenia právomoci rozhodcovského súdu je jeho zmluvný základ (§ 3 zákona o rozhodcovskom konaní). Na základe zmluvy alebo rozhodcovskej doložky sa strany slobodne rozhodnú riešiť spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu. Uzavretím zmluvy alebo rozhodcovskej doložky sa strany dobrovoľne a vedome vzdávajú práva na súdnu ochranu vykonávanú prostredníctvom všeobecných súdov a zverujú ju rozhodcovskému súdu, ktorý je súkromnoprávnou osobou, pretože ho nemožno vzhľadom na jeho účel a charakter bez ďalšieho zaradiť k orgánom verejnej moci.
Podľa názoru ústavného súdu rozhodcovské konanie nadobúda verejnoprávny rozmer až momentom meritórneho rozhodnutia rozhodcovského súdu - rozsudku, keď právny poriadok Slovenskej republiky rozhodcovskému rozsudku pripisuje vlastnosť vykonateľnosti a zároveň je aj exekučným titulom. Do tohto okamihu je toto konanie vo sfére rozhodcovského súdu a má charakter súkromnoprávneho vzťahu.“ Súd preto dospel k záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola porušená zásada rovnosti účastníkov konania, a preto nie je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZPK).
Na základe uvedeného súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a dospel k záveru, že žaloba žalobcov je nedôvodná, nakoľko v konaní neboli preukázané zákonné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V konaní mal plný úspech žalovaný voči žalobcom, preto súd uložil žalobcom spoločne a nerozdielne povinnosť uhradiť žalovanému náhradu trov konania, nakoľko bol v konaní voči nemu plne úspešný, avšak žalovaný si náhradu trov konania v zákonnej lehote nevyčíslil, súd mu priznal 0 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).