Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-85-2015.pdf
PDF · 96.02 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/85/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176 proti žalovanej: Z. T., nar. XX.X.XXXX, W. L. XXX, W., v konaní o zaplatenie 5.269,81 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 4.300,-EUR s 8,15 %-ným ročným úrokom z omeškania od 12.10.2013 až do zaplatenia, nahradiť trovy konania 199,71 EUR s tým, že dlžnú sumu povoľuje žalovanej splácať v pravidelných mesačných splátkach 100,-EUR, splatných vždy do 25. dňa príslušného mesiaca, počínajúc nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného splatenia s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stáva zročným celý dlh.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 24.9.2014 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú k zaplateniu celkovej sumy 5.269,81 EUR, vyčíslenému ročnému úroku z omeškania vo výške 402,44 EUR a úroku z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 5.269,81 EUR od 19.9.2014 až do zaplatenia. Taktiež žiadal priznať náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 15.1.2013 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné podmienky žalobcu. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 4.300,-EUR, žalovaná sa ich zaviazala vrátiť v pravidelných mesačných splátkach po 125,85 EUR, pričom vrátiť ich mala v 84 splátkach. Pretože sa dostala do omeškania s jednotlivými splátkami, listom zo dňa 25.9.2013 bola vyzvaná k splateniu celého zostatku úveru vo výške 5.269,81 EUR v lehote 15 dní od odoslania výzvy.
Žalobca uviedol, že dlžná suma sa skladá z istiny vo výške 128,86 EUR, z úroku vo výške 913,85 EUR, zo zosplatnenej istiny vo výške 4.171,14 EUR, z poplatku za vedenie účtu vo výške 7,96 EUR a z poplatkov za upomienku II. vo výške 48,-EUR. Žalobca si vyčíslil aj 8,15 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 5.269,81 EUR za obdobie od 12.10.2013 do 18.9.2014, a to vo výške 402,44 EUR.
Žalovaná na pojednávaní dňa 27.5.2016 uviedla, že si je vedomá, že z pôžičky nič neuhradila, túto brala pre svojho vtedajšieho partnera. V súčasnej dobe je na materskej dovolenke. Jej jediným príjmom je rodičovský príspevok 202,- EUR, rodinné prídavky 22,- EUR + náhradné výživné. Býva v rodičovskom dome so svojou matkou, otec už zomrel. Spolu s nimi býva aj jej brat, ktorý je nezamestnaný a jej 4 deti - dospelá dcéra, ktorá je tehotná, bez partnera, ďalšia dcéra má 16 rokov a dvaja maloletí synovia. Vzhľadom na jej sociálne pomery požiadala o možnosť dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach maximálne po 100,-EUR.
Žalobca ako listinné dôkazy do spisu doložil Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorú účastníci konania uzatvorili dňa 15.1.2013. Na základe tejto úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 4.300,-EUR. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť v 84 mesačných splátkach po 127,84 EUR vrátane poplatku 1,99 EUR za vedenie účtu pri ročnej úrokovej sadzbe 30,74 %. V zmluve bola uvedená aj RPMN vo výške od 36,0 % do 37,5 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 19,37 %. Lehota splatnosti celého úveru bola dohodnutá na 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. V spodnej polovici zmluvy bolo drobnejším písmom uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú Úverové podmienky žalobcu a klient svojím podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s úverovými podmienkami žalobcu, že sú mu všetky jej ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. K tomu boli doložené aj Úverové zmluvné podmienky žalobcu - ITH113 - hotovostný úver a revolvingový úver a listina „Čo by ste mali vedieť o svojom úvere ?“. Doložená bola aj výzva žalobcu zo dňa 25.9.2013 adresovaná žalovanej označená ako: „Výzva k splateniu celého úveru“. V tejto výzve žalobca oznámil žalovanej, že v dôsledku omeškania so splácaním úveru je povinná okamžite uhradiť zostávajúcu časť úveru. Celková čiastka predstavovala k tomuto dňu sumu 5.269,81 EUR. Uvedenú sumu mala žalovaná uhradiť v lehote 15 dní odo dňa odoslania tejto výzvy. K tomu bol priložený poštový podací hárok, ktorým žalobca preukázal odoslanie výzvy. Doložil aj výpis čerpania, splátok a úhrad na poskytnutom úvere, z ktorého je zrejmé, že žalovaná neuhradila z poskytnutého úveru ani jednu splátku.
Žalovaná doložila do spisu potvrdenie ÚPSVaR o poberaní rodičovského príspevku za rok 2015, podľa ktorého za mesiace 01 - 03/2015 poberala 187,40 EUR a od 04/2015 je jej vyplácaných 203,20 EUR.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť 1.5.2014), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.5.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Posledne citované ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ako aj ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobudli účinnosť dňom 1.5.2014, pričom právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015).
Je nesporné, že Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 15.1.2013 je spotrebiteľskou zmluvou. Keďže súd musel rozhodovať na základe právnej úpravy platnej v čase vyhlásenia rozsudku, musel aplikovať ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.5.2014 a prednostne použiť na právny vzťah medzi účastníkmi konania Občiansky zákonník. Zároveň musel aplikovať aj ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014.
Keďže ide o spotrebiteľský úver, súd musel aplikovať aj ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 9.6.2013.
Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo,
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Ako bolo uvedené vyššie v § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného do 9.6.2013 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. V tomto prípade však v úverovej zmluve takáto konečná splatnosť dohodnutá nebola. Vyslovene bolo uvedené, že lehota splatnosti je 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Takéto určenie konečnej splatnosti úveru nie je dostatočne určité a priamo zo zmluvy nie je jasné, kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Zo zmluvy sa priamo nedá určiť, kedy bol, resp. má byť žalovanej úver poskytnutý a tým sa ani nedá presne určiť dátum konečnej splatnosti úveru.
Keďže zmluva neobsahuje konečnú splatnosť úveru, v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného do 9.6.2013 sa stáva bezúročnou a bez poplatkov.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Žalobca poskytol žalovanej celkovú sumu 4.300,- EUR. Nebolo sporné, že žalovaná z poskytnutého úveru neuhradila ani jednu splátku. Pretože súd považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 4.300,- EUR. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
Žalobca si ďalej uplatnil aj nárok na úhradu poplatkov za 4 upomienky, každú vo výške 12,-EUR, t.j. 48,- EUR, a to v zmysle § 1 Hlavy 18 Úverových zmluvných podmienok žalobcu. Upomienky mal žalovanej podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad zaslať dňa 8.4.2013, 29.5.2013, 24.7.2013 a 12.8.2013. Podľa vyššie citovaného § 1 Hlavy 18 Úverových zmluvných podmienok žalobcu, žalobca mal žalovanej vyúčtovať poplatok za upomienky, žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovanej tento poplatok za upomienky vyúčtoval a vôbec nepreukázal, že by žalovanej nejaké upomienky vôbec doručil. V spise sa takýto dôkaz nenachádza. Preto súd aj v tejto časti, t.j. v časti zaplatenia poplatkov za upomienky v celkovej výške 48,-EUR žalobu zamietol.
Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatku za vedenie účtu vo výške 7,96 EUR. Pretože zmluva je bezúročná a bez poplatkov, súd aj v tejto časti žalobu zamietol.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne z dlžnej sumy 5.269,81 EUR od 12.10.2013 do 18.9.2014 vo výške 402,44 EUR a od 19.9.2014 do zaplatenia. Súd mu priznal sumu 4.300,-EUR. Žalobca výzvou zo dňa 25.9.2013 vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy do 15 dní od odoslania výzvy. 15. deň od odoslania výzvy uplynul dňa 10.10.2013, splatnosť nastala dňa 11.10.2013, nasledujúcim dňom sa dostala do omeškania. Preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi spolu s istinou aj zákonný 8,15 %-ný ročný úrok z omeškania z priznanej sumy od 12.10.2013 až do zaplatenia.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ žiadal priznať celkovú istinu 5.269,81 EUR a z tejto sumy si počítal aj úrok z omeškania, súd preto aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca sa domáhal priznania sumy 5.269,81 EUR, súd mu priznal 4.300,-EUR, čo je jeho 81,60 %- ný úspech oproti 18,40 %-nému neúspechu. Odrátaním neúspechu od úspechu vychádza, že žalobca má právo na 63,20 % svojich trov. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania 316,-EUR za zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Pretože mu patrí 63,20 % z jeho trov, súd zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 199,71 EUR.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V tomto prípade žalovaná požiadala o možnosť splatenia dlžnej sumy v mesačných splátkach maximálne vo výške 100,-EUR z dôvodu, že v súčasnej dobe je na rodičovskej dovolenke. Jej jediným príjmom je rodičovský príspevok 202,-EUR, rodinné prídavky 22,-EUR + náhradné výživné. Býva v rodičovskom dome so svojou matkou, otec už zomrel. Spolu s nimi býva aj jej brat, ktorý je nezamestnaný a jej 4 deti
- dospelá dcéra, ktorá je tehotná, bez partnera, ďalšia dcéra má 16 rokov a dvaja maloletí synovia.
Súd pri rozhodovaní o povolení splátok zvažoval vyššie uvedené sociálno-ekonomické postavenie žalovanej, ktoré porovnal so žalobcom, ktorý je právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania sú finančno-ekonomické činnosti. Povolenie splátok žalovanej v žiadnom prípade nemôže ekonomicky ohroziť činnosť žalobcu, naproti tomu, žalovaná pri svojej finančnej situácii nie je schopná zaplatiť súdom priznanú sumu bez ohrozenia jej základných životných potrieb. Preto súd povolil žalovanej dlžnú sumu splácať v určených splátkach, pod hrozbou straty výhody splátok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I, v 2 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).