Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-185-2013.pdf
PDF · 107.88 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/185/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: EXCON Slovakia, s.r.o. v likvidácii, Svätoplukova 24, 821 08 Bratislava, IČO: 35 949 589, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., J. Jesenského 69, P.O.BOX 5, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 789 925, proti odporcovi: Skanska SK a.s., Krajná 29, 821 04 Bratislava, IČO: 31 611 788, zast.: JUDr. Vlastimil Klepáč, advokát, Krmanova 16, 040 01 Košice, o zaplatenie 11.677,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 23 Cb/236/2010 - 500 zo dňa 26.06.2013, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 23 Cb/236/2010 - 500 zo dňa 26.06.2013 p o t v r d z u j e .
Odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a navrhovateľa zaviazal na náhradu trov konania odporcu. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa od odporcu domáhal zaplatenia 11.677,84 eur titulom plnenia zo zmluvy o dielo. Navrhovateľ žalobu odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ uzatvoril s právnym predchodcom odporcu, spoločnosťou Skanska Technológie, a.s., ako objednávateľom zmluvu o dielo č. XXX/XX-XX D., v znení dodatku č. 1 a dodatku č. 2, predmetom ktorej bola dodávka a montáž oceľových konštrukcií „Haly povrchových úprav (scarfingu), (ďalej ako „zmluva o dielo č. 1). Podľa navrhovateľa dňa 20.11.2007 došlo medzi zmluvnými stranami k odovzdaniu kompletného diela bez vád a nedorobkov, čím mu v zmysle zmluvy o dielo č. 1 vznikol nárok na úhradu zádržného vo výške 10 % z faktúry č. XXXX XXXX, t.j. sumy 2.862,84 eur a 10 % z faktúry č. XXXX XXXX, t.j. sumy 2.862,84 eur, ktoré odporca do podania žaloby neuhradil. Rovnako odporca neuhradil časť dlžnej sumy z faktúry č. XXXX XXXX zo dňa 07.11.2007 vo výške 124,48 eur. Celková výška dlžnej sumy, ktorú odporca neuhradil, tak mala predstavovať sumu 11.677,84 eur, ktorú si navrhovateľ uplatnil spolu s úrokmi z omeškania. Odporca žalobu nepovažoval za dôvodnú a bránil sa tým, že ešte dňa 04.02.2010 (pred podaním žaloby) doručil odporcovi oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok a záväzkov, v ktorom si voči pohľadávke navrhovateľa vo výške 11.677,84 eur započítal do výšky žalovanej sumy svoju pohľadávku, titulom zmluvnej pokuty vyčíslenej faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.06.2009 znejúcou na sumu 488.479 eur na základe Zmluvy o dielo č. XXXX/URP-D.-XXXHB-P. M. (ďalej aj ako „zmluva o dielo č. 2“). Právnym následkom uvedeného započítania mal byť zánik vzájomných pohľadávok v časti, v ktorej sa vzájomne kryli, preto žalobu nepovažoval za opodstatnenú. Navrhovateľ však mal za to, že k platnému započítaniu nedošlo, nakoľko išlo o neexistujúcu pohľadávku, a preto nemohlo dôjsť ani k naplneniu zákonných predpokladov pre započítanie.
Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania skonštatoval, že medzi účastníkmi konania nebola sporná existencia záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo Zmluvy o dielo č. XXX/XX-XX D. a aj dodatkov. Odporca nesporoval dôvodnosť navrhovateľom vystavených faktúr, z ktorých časť predstavujúca zádržné bola predmetom sporu. Spornou bola výška žalobou uplatňovanej pohľadávky vzhľadom na kompenzačný prejav odporcu, urobený pred podaním žaloby, ktorým započítal svoju pohľadávku titulom zmluvnej pokuty vyplývajúcej zo zmluvy o dielo č. 2 do výšky žalovanej sumy voči pohľadávke navrhovateľa zo zmluvy č. 1. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa zameral dokazovanie na dôvodnosť uplatnenej zmluvnej pokuty odporcu voči navrhovateľovi a následný kompenzačný prejav odporcu voči pohľadávke uplatnenej žalobou. Súd prvého stupňa poukázal na bod 8.1 článku VIII zmluvy o dielo č. 2, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že ak zhotoviteľ nedokončí dielo v požadovaných termínoch dodania podľa bodu 3.1. tejto zmluvy, je objednávateľ oprávnený vyúčtovať zhotoviteľovi zmluvnú pokutu vo výške 1 % z ceny diela za každý deň omeškania. Ďalej z obsahu čl. III bodu 3.1. zmluvy o dielo č. 2 bolo konajúcemu súdu zrejmé, že zhotoviteľ sa zaviazal, že dielo v rozsahu článku II zmluvy o dielo sa zrealizuje v termínoch podľa tabuľky uvedenej v zmluve, pričom podľa bodu 11.6 článku XI zmluvy o dielo č. 2 sa odovzdanie a prevzatie tovaru realizovalo odovzdaním tovaru v sídle investora: Centrálny investičný sklad, za kontaktnú osobu bol určený G. E. (zamestnanec US Steel Košice, a.s.). V zmysle zmluvy o dielo sa dielo č. 2 malo realizovať vo viacerých termínoch a po častiach. Dodacími listami a medzinárodnými nákladnými listami (č.l. 199 až 330) mal súd prvého stupňa preukázané, že odporca dodal jednotlivé časti diela špecifikované pod poradovými číslami 1 až 6 do sídla investora: Centrálneho investičného skladu v termínoch, ktoré nepresiahli dátumy ukončenia dodávok podľa zmluvy o dielo. Z preberacieho protokolu datovaného dňom 29.03.2006 a z preberacieho protokolu datovaného dňom 10.04.2006 podpísaného zmluvnými stranami súd zistil, že na základe dodacích listov priložených k protokolu bol odporcovi ku dňu 25.03.2006 odovzdaný chladiaci úsek, vstupný zásobník a výstupný zásobník a ku dňu 12.04.2006 odovzdaný čistiaci úsek. Súd prvého stupňa uzavrel, že z označených preberacích protokolov vyplýva, že ku protokolárnemu odovzdaniu jednotlivých častí diela došlo v neskorších termínoch, ako to bolo dohodnuté v zmluve o dielo č. 2. Zmluvnú pokutu vyúčtovanú odporcom za oneskorené dokončenie diela preto posúdil ako opodstatnenú. Poukázal na bod 11.1 zmluvy o dielo, podľa ktorého dodávka je považovaná za splnenú až po overení množstva, kvality dodaného tovaru a úplnosti sprievodných dokladov odporcom. Na toto ustanovenie nadväzujú aj iné časti zmluvy, a to najmä bod 7.29 zmluvy, podľa ktorého zhotoviteľ po ukončení diela písomne vyzve objednávateľa na odovzdávacie a preberacie konanie a bod 7.30 zmluvy, podľa ktorého o odovzdaní a prevzatí diela spíše odporca s navrhovateľom zápisnicu, ktorú podpíšu zástupcovia zmluvných strán. Podľa názoru súdu prvého stupňa bolo nepochybné, že v danej veci nestačilo jednotlivé časti diela dodať do centrálneho skladu investora v určených lehotách, ale v týchto lehotách bolo potrebné dielo protokolárne odovzdať odporcovi, predložiť mu všetky dodacie listy a ostatné doklady viažuce sa k jednotlivým dodávkam v súlade s bodom 11.1. zmluvy. Pokiaľ išlo o tvrdenie navrhovateľa ohľadom neposkytnutia súčinnosti odporcu pri realizácií diela, súd prvého stupňa ho považoval za nepreukázané. Z mailovej komunikácie, ktorú navrhovateľ doložil na preukázanie neposkytnutia súčinnosti zo strany odporcu, súd zistil, že išlo o mailovú komunikáciu medzi spoločnosťou EXCON, a.s., so sídlom v Českej republike, ktorá nie je účastníkom tohto konania a C. E., označeným ako externý pracovník, ktorého bližšie pracovné zaradenie nebolo z predloženej mailovej komunikácie zrejmé. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že táto mailová komunikácia nebola vedená medzi osobami oprávnenými v zmysle zmluvy o dielo č. 2 jednať vo veciach technických či realizačných, na strane odporcu malo ísť o W.. Y. J. a na strane navrhovateľa o W.. C. L. Č. W.. O. M.. Uvedené osoby boli poverené účastníkmi konania jednať vo veciach týkajúcich sa diela, avšak navrhovateľ súdu nepredložil žiaden dôkaz o komunikácií medzi uvedenými osobami, z ktorého by súd vyvodil, že odporca bol v omeškaní v dôsledku neposkytnutia súčinnosti pri realizácií diela. Čo sa týkalo argumentácie navrhovateľa ohľadom neurčitosti zmluvnej pokuty, resp. jej nesprávneho výpočtu, konajúci súd uviedol, že v bode 8.1. je jednoznačne medzi zmluvnými stranami dohodnutá výška zmluvnej pokuty 1 % z celkovej ceny diela za každý deň omeškania v prípade nedokončenia diela v požadovaných termínoch dodania. Túto zmluvnú pokutu považoval za určitú, v obchodno-záväzkových vzťahoch obvyklú a primeranú. Súd sa stotožnil s výpočtom zmluvnej pokuty vyčísleným odporcom vo faktúre č. XXXXXXXXXX a nezaoberal sa navrhovaným výpočtom zmluvnej pokuty navrhovateľa, nakoľko v danej veci je predmetom sporu len časť zmluvnej pokuty vo výške 16.164,57 eur (11.164,57 eur započítaná voči žalovanej istine + 4.486,73 eur započítaná voči úrokom z omeškania), pričom táto suma je nižšia než zmluvná pokuta, na ktorú by mal odporca nárok v prípade, ak by ju počítal len za 1 deň
omeškania. Nakoľko súd prvého stupňa ustálil, že navrhovateľ sa dostal do omeškania s odovzdaním diela podľa zmluvy, zmluvná pokuta minimálne vo výške zodpovedajúcej hodnote tohto sporu, teda vo výške 16.164,57 eur bola uplatnená dôvodne a správne a v súlade s poctivým obchodným stykom. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa mal za to, že pohľadávka navrhovateľa v sume 11.677,84 eur z istiny a pohľadávka z úrokov z omeškania v sume 4.486,73 eur titulom plnenia zo zmluvy o dielo č. 1 v plnom rozsahu zanikla ešte pred podaním žaloby v dôsledku jej započítania voči pohľadávke odporcu titulom zmluvnej pokuty zo zmluvy o dielo č. 2 (do výšky žalovanej sumy), jednostranným započítaním učineným odporcom podaním zo dňa 04.02.2010 (voči istine) a podaním zo dňa 26.4.2010 (voči úrokom z omeškania), preto žalobu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 536 ods. 1, 2, 3, § 546, § 548 ods. 1, § 358 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 580, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.. V prvom rade namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na rozpor v tvrdeniach prvostupňového súdu, ktorý v odôvodnení uviedol, že mal za preukázané, že navrhovateľ dodal jednotlivé časti diela do sídla investora v termínoch, ktoré nepresiahli dátumy ukončenia dodávok podľa zmluvy o dielo a v nasledujúcom odseku uviedol, že z preberacích protokolov vyplýva, že ku protokolárnemu odovzdaniu jednotlivých častí došlo v neskorších termínoch, ako to bolo dohodnuté v zmluve o dielo. Prvostupňový súd tak negoval vlastný názor a konštatoval zároveň odovzdanie jednotlivých častí diela v neskorších termínoch oproti zmluvne dojednaným. Ďalej poukázal na niektoré zmluvné dojednania navrhovateľa a právneho predchodcu odporcu týkajúce sa zrealizovania, dokončenia a odovzdania jednotlivých častí diela, ako aj diela celého. Poukázal na to, že k odovzdaniu a prevzatiu diela došlo bez splnenia formálnej, zmluvou vyžadovanej náležitosti vyhotovenia zápisnice podľa bodu 7.30 zmluvy o dielo, nakoľko z tejto požiadavky pôvodne dojednanej v zmluve upustili obaja účastníci zmluvného vzťahu, čo potvrdili následným konaním. O odovzdaní a prevzatí diela mala byť v zmysle bodu 7.30 predmetnej zmluvy spísaná zápisnica, a teda nie preberací protokol alebo dokonca viac preberacích protokolov, o čo svoj názor o oneskorenom dokončení diela opiera súd prvého stupňa. V prípade, ak by zmluvné strany trvali na splnení formálnych náležitostí zo zmluvy, medzi týmito by došlo k spísaniu zápisnice. Namietal, že zo žiadneho ustanovenia Zmluvy o dielo č. XXXX/URP-D.-XXXHB-P. M. nevyplýva povinnosť zmluvných strán spisovať, resp. vyhotovovať preberací či iný protokol. Preberacie protokoly boli účastníkmi zmluvy vyhotovené iba pre potreby fakturácie podľa zákona č. 431/2002 Z.z., a to pre účely stanovenia dátumu vzniku daňovej povinnosti. Uviedol, že dielo dodával po častiach a tieto boli preberané na základe dodacích listov, ktoré boli prvostupňovému súdu predložené, a ktoré aj súd posúdil ako preukazujúce dodanie diela. Až po úplnom dokončení príslušnej časti diela a jej dodaní do skladu investora s príslušnými dodacími listami mohol podľa bodu 5.2. zmluvy o dielo vystaviť faktúry, ktoré aj vystavil. Pre účely vystavenia faktúr boli vyhotovené preberacie protokoly, v prospech ktorých argumentuje prvostupňový súd, avšak tieto boli vyhotovované až na základe dodacích listov, čo preukazuje iba ich deklaratórny charakter nemajúci vplyv na skutočnosť, že dielo bolo objednávateľovi riadne a včas odovzdané. Navrhovateľ vyhotovil po dodaní jednotlivých častí diela faktúry, voči ktorým objednávateľ nenamietal a vystavené faktúry uhradil dokonca pred dátumom splatnosti a dokonca aj čo do rozsahu zádržného. Uvedené skutočnosti potvrdzujú názor navrhovateľa, že dielo bolo úplne ukončené, a to ešte pred dojednanými termínmi. Vystavenie faktúr spolu s pripojenými vzájomne odsúhlasenými súpismi prác potvrdzujú riadne dokončenie diela, na čo však prvostupňový súd neprihliadol. Poukázal na to, že navrhol vykonať dokazovanie oboznámením sa s uvedenými faktúrami a tiež oboznámením sa s výpismi z účtu navrhovateľa, preukazujúcimi uhradenie vystavených faktúr. Uvedené dôkazy podľa neho preukazujú, že právny predchodca odporcu tým, že fakturovanú cenu za dielo uhradil ešte pred dátumom splatnosti, potvrdil, že dielo bolo riadne a včas dokončené a prevzaté. Prvostupňový súd na pojednávaní dňa 26.06.2013 návrh na vykonanie dokazovania zamietol, napriek tomu, že navrhované dôkazy by preukázali neopodstatnenosť odporcom uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. K nároku na zmluvne dohodnutú zmluvnú pokutu navrhovateľ uviedol, že ak by mal objednávateľ za to, že sa dostal do omeškania, v zmysle bodu 8.9. predmetnej zmluvy o dielo, mohol si prípadnú zmluvnú pokutu započítať oproti cene diela, čo však neurobil. Uviedol, že dielo bolo riadne a včas dokončené a dodané, nakoľko vyrobil jednotlivé časti diela, dodal tieto na miesto určené v zmluve, t.j. do skladu investora, pričom toto dodanie bolo v každom prípade akceptované a oprávnenou osobou potvrdené. Momentom dodania častí diela do skladu investora a podpisom príslušných dodací listov (a CMR k nim) došlo k dokončeniu a dodaniu diela. Poukázal na tú skutočnosť, že deklaratórny charakter preberacích
protokolov potvrdzuje aj ich obsah, nakoľko z týchto nie je možné overiť množstvo, kvalitu a úplnosť príslušných častí diela. Vyslovil názor, že nakoľko zo Zmluvy o dielo č. XXXX/URP-D.-XXXHB-P. M. nevyplýva povinnosť vyhotovovania či predkladania preberacích protokolov, nie je ani možné viazať vznik nároku na zmluvnú pokutu na dátum podpísania protokolov, ale na dátum skutočného dodania, ktorý dodržal. Skutočnosť, že dielo bolo zhotovené v termíne, potvrdzuje aj fakt, že investor diela si voči odporcovi neuplatňoval žiadne sankcie, čo sa týka omeškania s dodaním diela. Uplatňovanie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a jej následné započítavanie oproti nároku uplatňovanému navrhovateľom v tomto konaní, považoval navrhovateľ za účelové, nakoľko k uplatňovaniu zmluvnej pokuty pristúpil odporca až po tom, ako si materská spoločnosť navrhovateľa v Českej republike uplatnila nároky voči materskej spoločnosti odporcu, a to tesne pred uplynutím premlčacej doby. Účelovosť konania odporcu potvrdzuje aj fakt, že tento sa v osobitnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod sp.zn. 33Cb/238/2009 domáhal zaplatenia sumy voči navrhovateľovi, avšak po podaní vyjadrenia k žalobe navrhovateľom (v konaní pred Okresným súdom Bratislava I v procesnom postavení odporcu), neuhradil súdny poplatok, v dôsledku čoho došlo k zastaveniu konania. Na preukázanie tvrdených skutočností oznámil v písomnom podaní zo dňa 29.03.2012 navrhovateľ súdu mená osôb, ktoré by mohli ním tvrdené skutočnosti potvrdiť, súd však ich výsluch ako svedkov v konaní nevykonal. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil započítanie. Vzhľadom na neexistenciu omeškania navrhovateľa s dodaním diela, odporca voči navrhovateľovi nemá pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty a z uvedeného dôvodu si túto ani nemohol započítať oproti pohľadávke navrhovateľa na zaplatenie zádržného. Navrhovateľ namietal tiež nesprávne posúdenie neposkytnutia súčinnosti zo strany objednávateľa. Zotrval na svojich tvrdeniach, že na strane objednávateľa dochádzalo opakovane k omeškaniu s poskytnutím potrebnej súčinnosti, pričom tieto problémy vznikli už pri vyhotovovaní projektovej a výrobnej dokumentácie a pokračovali aj po zahájení dodávok navrhovateľom. Vytkol súdu prvého stupňa, že nesprávne aplikoval ustanovenie článku VIII. bodu 8.1. na výpočet výšky zmluvnej pokuty a nesprávne vypočítal zmluvnú pokutu z celej hodnoty diela za všetkých 22 dní omeškania, t.j. tento spočítal omeškanie so zhotovením všetkých častí diela, hoci ich zhotovenie bolo termínovo dohodnuté odlišne. Navrhovateľ mal za to, že podľa výpočtu zmluvnej pokuty odporcom, ako aj konajúcim súdom je zmluvná pokuta neprimerane vysoká, vzhľadom na mieru údajne porušených zmluvných povinností a je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Záverom uviedol, že má za to, že uniesol dôkazné bremeno v tomto konaní a preukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku na zaplatenie zádržného a odporca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal odôvodnenosť práva na zmluvnú pokutu za údajné omeškanie a zákonnosť započítania oproti nároku žalobcu. Na podporu a preukázanie svojich tvrdení predložil relevantné dôkazy preukazujúce oprávnenosť nároku žalobcu v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a navrhovateľovi prizná náhradu trov konania, ktoré si vyčíslil.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a na základe toho vo veci správne rozhodol tak, že žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania. Navrhovateľ v odvolaní len zopakoval to, čo bolo obsahom jeho doterajších podaní a prednesov, neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by súd pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy. Navrhovateľom na poslednom pojednávaní navrhovaný dôkaz, súd prvého stupňa odmietol vykonať z dôvodu, že tento dôkaz nijako nemohol ovplyvniť výsledok rozhodnutia súdu. Ide o dôkaz, ktorý preukazuje, že faktúry, ktoré navrhovateľ vystavil, boli zaplatené, čo v konaní ani sporné nebolo. Vyslovil názor, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ bol v omeškaní s dodaním diela odporcovi na základe zmluvy o dielo č. 2, ktoré odporca preukázal listinnými dôkazmi
- preberacími protokolmi, ktoré vyhotovil a potvrdil navrhovateľ. Za omeškanie odporca fakturoval faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.06.2009 navrhovateľovi zmluvnú pokutu, ktorú následne odporca jednostranným úkonom zo dňa 04.02.2010 započítal na pohľadávku navrhovateľa do výšky 11.677,84 eur, čím pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi v celom rozsahu zanikla. Z uvedeného dôvodu sa navrhovateľ nemohol úspešne domáhať zaplatenia sumy 11.677,84 eur.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu
prvého stupňa, s dôvodmi odvolania navrhovateľa, ako aj s vyjadrením odporcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní navrhovateľ neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 205a O.s.p., s ktorými by sa prvostupňový súd riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
Navrhovateľ tvrdil, že nebol v omeškaní s odovzdaním diela a odporcovi teda nevznikol nárok na zmluvnú pokutu. Odporca nárok na zmluvnú pokutu odvodzoval z porušenia čl. III zmluvy o dielo č. 2 a mal za to, že navrhovateľ bol s dodaním diela v omeškaní v celkovej dĺžke 22 dní.
Podľa čl. VIII bod 8.1 zmluvy o dielo č. 2, ak zhotoviteľ nedokončí dielo v požadovaných termínoch dodania podľa bodu 3.1. tejto zmluvy, je objednávateľ oprávnený vyúčtovať zhotoviteľovi zmluvnú pokutu vo výške 1 % z ceny diela za každý deň omeškania.
Pre posúdenie oprávnenosti nároku odporcu na zmluvnú pokutu je rozhodujúce, či došlo k porušeniu povinnosti dielo dokončiť v požadovanom termíne. Vzhľadom na dôvody, ktoré sú uvedené ďalej, odvolací súd dospel k záveru, že pod dokončením diela je potrebné rozumieť jeho riadne odovzdanie objednávateľovi. Až týmto dňom je objednávateľ informovaný, že dielo ním objednané bolo zhotovené, a to za predpokladu, že je preukázané, že ide o objednané dielo. Táto skutočnosť musela byť teda potvrdená.
Odvolací súd má za to, že dodacie listy predložené navrhovateľom preukazujú len tú skutočnosť, že jednotlivé časti diela boli navrhovateľom dodané do sídla investora v súlade s čl. XI bod 11.6 zmluvy o dielo č. 2, podľa ktorého odovzdanie a prevzatie tovaru sa realizuje odovzdaním tovaru v sídle investora: Centrálny investičný sklad. Odvolací súd nevzhliadol rozpor v tvrdení súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že dodacie listy preukazujú dodanie jednotlivých častí diela do sídla investora v termínoch, ktoré nepresiahli dátumy ukončenia dodávok a tvrdením, že z preberacích protokolov vyplýva, že ku protokolárnemu odovzdaniu objednávateľovi došlo v termínoch neskorších. Dodaním diela v zmysle dodacích listov došlo len k splneniu podmienky uvedenej čl. XI bod 11.6 zmluvy o dielo č. 2, tento úkon však sám o sebe nepredstavuje zmluvné odovzdanie diela objednávateľovi.
Podľa čl. XI bod 11.7. sa dodávka považuje za splnenú až po overení množstva, kvality dodaného materiálu a úplnosti sprievodných dokladov objednávateľom. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že pre naplnenie pojmu „dodávka diela“ v zmysle zmluvy bolo potrebné, aby objednávateľ skontroloval jednotlivé časti diela z hľadiska kvality, množstva dodaného materiálu, ako aj úplnosti sprievodných dokladov. Nepostačovalo teda len samotné odovzdanie častí diela v sídle investora, ako sa mylne domnieva navrhovateľ.
V čl. III bod 3.1. sú uvedené termíny dodávok jednotlivých častí diela. Pre splnenie dodávky v uvedených termínoch bolo potrebné nielen ich dodanie v zmysle čl. XI pod 11.6., ale aj ich overenie tak, ako predpokladá čl. XI pod 11.7. zmluvy o dielo č. 2. Až týmto okamihom došlo k dokončeniu diela.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa a preberacie protokoly predložené odporcom považuje za dôkaz o tom, kedy došlo k dokončeniu diela v zmysle vyššie uvedených ustanovení zmluvy. Uvedené závery vyplývajú tiež z ust. čl. VII bod 7.30 zmluvy o dielo č. 2, podľa ktorého o odovzdaní a prevzatí diela spíše objednávateľ so zhotoviteľom zápisnicu, ktorú podpíšu zástupcovia zmluvných strán. Pre riadne vykonanie diela tak zmluva vyžadovala odovzdávacie a preberacie konanie, o ktorom mala byť spísaná zápisnica.
Navrhovateľ nepreukázal odovzdanie diela spôsobom predpokladaným zmluvou v dohodnutom termíne. Dodanie časti diela priamo investorovi uvedené v dodacích listoch ešte nie je riadnym vykonaním diela. Dodacie listy nie sú dokladom potvrdzujúcim riadne odovzdanie diela objednávateľovi, pretože v tomto
prípade mala byť spísaná zápisnica o prevzatí, ktorá predpokladala, že dôjde k odovzdaniu a prevzatiu diela objednávateľom, t.j. odporcom.
Navrhovateľ v odvolaní argumentoval tým, že v uvedenom prípade nebola zápisnica spísaná. Podľa názoru odvolacieho súdu preberací protokol je možné považovať z hľadiska obsahu za úkon, ktorý zodpovedá zápisnici o odovzdaní a prevzatí diela. Preberací protokol možno považovať za výsledok odovzdávacieho a preberacieho konania, ktoré bolo vyžadované zmluvou. Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, že došlo k spísaniu viacerých preberacích protokolov, je to len odrazom toho, že dielo bolo odovzdávané po častiach.
Nie je možné súhlasiť s názorom odvolateľa, že uhradením fakturovanej ceny za dielo zo zmluvy č. 2 odporca potvrdil, že dielo bolo navrhovateľom riadne a včas dokončené a prevzaté. Je na vôli objednávateľa, či a kedy si svoj nárok na zmluvnú pokutu uplatní. Jeho nárok uhradením ceny diela nezanikol. Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na vykonanie dôkazu oboznámením sa s obsahom faktúr, ktorými účtoval odporcovi cenu diela a výpismi z účtu navrhovateľa preukazujúcimi úhradu týchto faktúr, je preto opodstatnené. Hoci v písomnom vyhotovení rozsudku absentuje odôvodnenie tohto rozhodnutia, odvolací súd má za to, že nejde o takú vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Pokiaľ ide o argumentáciu, že uplatňovanie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty je zo strany odporcu účelové a že na preukázanie tvrdených skutočností navrhovateľ oznámil v písomnom podaní zo dňa 29.03.2012 súdu mená osôb, ktoré by mohli ním tvrdené skutočnosti potvrdiť, súd však ich výsluch ako svedkov v konaní nevykonal, odvolací súd uvádza, že z podania navrhovateľa doručeného súdu dňa 29.03.2012 nevyplýva, že navrhol vykonať výsluch svedkov za účelom preukázania uvedených skutočností.
Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa považuje dojednanú zmluvnú pokutu za jasnú a určitú. Z ust. čl. VIII bod 8.1. zmluvy o dielo jednoznačne vyplýva, že základom pre výpočet zmluvnej pokuty je cena diela. V odvolaní navrhovateľ opätovne namietal aj spôsob výpočtu výšky zmluvnej pokuty. Odvolací súd konštatuje, že výška zmluvnej pokuty počítanej ako 1 % z ceny diela už pri prvom dni omeškania predstavuje sumu vyššiu ako je výška pohľadávky uplatňovaná navrhovateľom v tomto konaní. Súd prvého stupňa sa s touto námietkou dostatočne vysporiadal, keď uzavrel, že zmluvná pokuta minimálne vo výške zodpovedajúcej hodnote tohto sporu, teda vo výške 16.164,57 eur, bola uplatnená dôvodne. Preto nebolo potrebné sa ďalej zaoberať navrhovaným výpočtom zmluvnej pokuty.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporcovi ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si ju neuplatnil.
Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.