Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/168/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Lučivjanskou v právnej veci žalobcov: v 1. rade M. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXXX Y. M., H. U., E., v 2. rade D. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX E., K.. L., X., E., v 3. rade K. A. X., nar. XX.X.XXXX, trvale C. XX E. L., L., X., E., v 4. rade L. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXXX E. K..Y., V. XXX R. X. Z. XNX, E., všetci právne zastúpení JUDr. Peter Pihorňa, advokát so sídlom Cyklistická 15, 040 01 Košice, kancelária Nám. Osloboditeľov 3, Košice, proti žalovanej: B. E.Á., nar. X.X.XXXX, bytom E. C. XXX, právne zastúpená JUDr. Mikuláš Buzgó, advokát so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o určenie neplatnosti závetu, takto

rozhodol:

U r č u j e, že závet poručiteľa U. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom H. R. XX, Košice, zomrelom dňa XX.X.XXXX spísaný dňa 3.4.2008 vo forme Notárskej zápisnice evidovaný pod č. N 105/2008, Nz 13845/2008, NCRIS 13768/2008 Notárskym úradom JUDr. Jozefíny Atanasovej je neplatný.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách štátu rozhodne súd osobitným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobkyne v 1. a 2. rade a pôvodná žalovaná v 2. rade Q. X., nar. X.X.XXXX, zomrelá dňa XX.X.XXXX, žalobou zo dňa 10.10.2008 žiadali súd, aby rozsudkom určil, že závet poručiteľa U. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom H. R. XX, E., zomrelom dňa XX.X.XXXX, spísaný dňa 3.4.2008 vo forme Notárskej zápisnice evidovaný pod č. N 105/2008, Nz 13845/2008, NCRIS 13768/2008 Notárskym úradom JUDr. Jozefíny Atanasovej je neplatný. Zároveň žiadali súd, aby im priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a v trovách právneho zastúpenia.

Žalobkyne žalobu odôvodnili najmä tými skutočnosťami, že U. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/ XXX, bydliskom H. R. XX, E., zomrelý dňa XX.X.XXXX, zanechal závet spísaný dňa 3.4.2008 vo forme Notárskej zápisnice evidovaný pod č. N 105/2008, Nz 13845/2008, NCRIS 13768/2008 Notárskym úradom JUDr. Jozefíny Atanasovej, ktorým odkázal jednu štvrtinu svojho domu - nehnuteľnosť vedenú Správou Katastra Košice, katastrálne územie Severné mesto, obec Košice - Sever, okres Košice I, na LV XXXX ako zastavané plochy a nádvoria, výmera 354 m/2, parcelné číslo XXXX, dom na parcele XXXX, súpisné číslo stavby XXX a jednu štvrtinu peňažných prostriedkov uložených na osobnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v Slovenskej sporiteľni, peňažné prostriedky na osobnom účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX v Slovenskej sporiteľni peňažné prostriedky na vkladovom účet č. XX- XXXXXXXXXX/XXXX v Komerčnej banke, svojej neteri - žalovanej. Zvyšok majetku ponechal poručiteľ na dedenie v zmysle zákona. Sú dcéry poručiteľa a po smrti svojho otca - poručiteľa, zistili v rámci

dedičského konania vedeného na Notárskom úrade JUDr. Andrea Kašperová pod sp. zn. na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , že ich otec poručiteľ zanechal závet s hore uvedeným obsahom. Poručiteľ trpel rakovinou a posledné mesiace svojho života strávil v medicínskych zariadeniach a to: I. interná klinika Fakultnej nemocnice L. Pasteura, Tr. SNP 1, 040 01 Košice v období od 7.2.2008 do 21.2.2008 a v ústave geriatrie Sv. Lukáša v Košiciach, Klinika geriatrie a ošetrovateľstva LF UPJŠ v Košiciach v období od 21.2.2008 do 17.4.2008, kde mu boli urobené komplexné vyšetrenia a bola nasadená liečba. Po preštudovaní si závetu a po laickej analýze zdravotnej dokumentácie, obrátili sa na znalca z oboru psychiatrie o zaujatie predbežného stanoviska k spôsobilosti poručiteľa na základe lekárskej dokumentácie, k spôsobilosti k spísaniu závetu v čase 3.4.2008, teda v čase dva týždne pred smrťou poručiteľa. Pri konzultácií bol vyslovený názor znalca, že poručiteľ trpel ľahkou formou demencie, u ktorej sú prítomné poruchy pamäti, zhoršenie predstavivosti a logického uvažovania, poruchy priestorovej organizácie, zvýšená sugestibilita - ľahko podlieha vplyvu okolia, ktoré môže zásadným spôsobom zapôsobiť na jeho schopnosť úsudku a rozhodovania sa. Komplikáciou sú stavy zmätenosti - u poručiteľa bol už na internej klinike diagnostikovaný organický psychosyndróm so stavmi zmätenosti a nasadené neuroleptikum Triapridal, ktoré sa podáva pri stavoch zmätenosti. Prejavujú sa dezorientáciou, úzkosťou, iluzórnym vnímaním - psychické prežitky. Nemožno uznať lucidný interval, keď bod dotyčný plne právne spôsobilý, možno pripustiť len nevýrazné prechodné zlepšenie stavu. U podpisovateľa závetu musí byť zachovaná schopnosť chápať podstatu poslednej vôle, jej následkov, schopnosť vybaviť si podstatu a rozsah majetku a schopnosť vybaviť si mená blízkych a príbuzných a ich nároky. Toto u poručiteľa zjavne nebolo splnené, nakoľko pri príjme na geriatriu je popisované ( 1. strana prepúšťacej správy), že bol orientovaný len osobou - vedel svoje meno, inak dezorientovaný - miestom, časom, situáciou a tiež, že kontakt bol sťažený, bol inkoherentný, čo znamená, že rozprával z cesty. Ide o stav ireverzibilný , to znamená nemenný, nedá sa vyliečiť, môže sa len zhoršovať pod vplyvom telesného ochorenia. Na základe tejto konzultácie a predbežného stanoviska, laického pohľadu, ale i morálneho hľadiska v nadväznosti na časový horizont spísania závetu, neuznávajú tento poručiteľov závet zo dňa 3.4.2008 za platný, nakoľko existuje podozrenie, resp. dôvodná obava, že v čase spisovania závetu nebol poručiteľ spôsobilý na právne úkony, vzhľadom na svoj zdravotný stav a nasadenú liečbu a bol pod vplyvom okolia. Žalovaná trvá na platnosti závetu a uplatňuje si svoje nároky z neho vyplývajúce v konaní na Notárskom úrade JUDr. Andrey Kašperovej pod sp. zn. . Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti závetu zdôvodňujú skutočnosťami, že podľa súčasnej platnej legislatívy nemožno dosiahnuť neplatnosť závetu poručiteľa iným spôsobom. Závet poručiteľa v konečnom dôsledku poškodzuje ich záujmy a práva, nakoľko sa ich dedičský podiel v zmysle závetu kráti oproti dedeniu v zmysle zákona o podiel v prospech žalovanej, vyplývajúci zo závetu.

Žalovaná sa vyjadrila k žalobe žalobkýň podaním zo dňa 22.4.2009 v ktorom uviedla, že žaloba je neopodstatnená. Vychádza z konštrukcie, že poručiteľ v čase spísania notárskej zápisnice nebol spôsobilý k právnym úkonom. K uvedenému záveru dospeli žalobkyne na základe čiastkových lekárskych správ a konzultácie so znalcom bez predloženia dôkazu tohto druhu v tomto konaní. Aj keď skutočnosť odborného stanoviska lekára odborníka by vytvárala dojem, že nebohý poručiteľ v skutočnosti trpel duševnou poruchou, v dôsledku ktorej právny úkon je neplatný, pritom ide o nesprávny záver, ktorý je v rozpore so skutočným zdravotným stavom nebohého poručiteľa v čase, keď závet zriaďoval. Za účelom vyhotovenia notárskej zápisnice o závete navštívila nebohého poručiteľa notárka JUDr. Jozefína Atanasová, ktorá pred spísaním závetu viedla rozsiahly rozhovor s poručiteľom, ktorý jej vyrozprával svoj životný osud. Uvádzal skutočnosti o manželstve s matkou žalobkýň, skutočnosti, kedy sa vrátil na územie bývalého ČSSR a uviedol dôvod, pre ktorý závetným spôsobom chce prejaviť svoju vôľu voči nej ako závetnej dedičke vo výške 1-iny podielu k zanechávanému dedičstvu. Pokiaľ by bola notárka zistila skutočnosti nasvedčujúce zmätenosti poručiteľa, takúto notársku zápisnicu by nebola vyhotovila. Je presvedčená o tom, že v tomto konaní je potrebné vykonať dôkazy výsluchom JUDr. Jozefíny Atanasovej na sviežosť uvažovania nebohého poručiteľa, na jeho orientáciu, ktoré skutočnosti notárka v rámci rozhovoru s poručiteľom zisťovala a na základe, ktorých sa rozhodla s menovaným spísať notársku zápisnicu. Tvrdí, že nebohý poručiteľ nebol duševne chorý a v čase spísania závetu nebol zmätený, ako sa o tom vyjadrujú žalobkyne v žalobe, dovolávajúc sa na lekársku správu z I. internej kliniky FNLP zo dňa 21.2.2008. Nebohý poručiteľ pred hospitalizáciou na uvedenej klinike padol na ulici, v dôsledku čoho utrpel opuch predkolenia a fraktúru nosovej kosti a tržnú ranu nosa. Z uvedeného dôvodu nebohý poručiteľ v čase hospitalizácie mohol javiť známky zmätenosti. Až počas hospitalizácie bol u poručiteľa odhalený tumorózny útvar ľavej obličky väčších rozmerov, ktorý organicky, ani v dôsledku liečby nemal vplyv na vôľovú zložku poručiteľa. V čase prepúšťania poručiteľa z I. internej kliniky FNLP z dôvodu zisteného ochorenia bol vybavený pobyt - jeho umiestnenie v Geriatrickom centre sv. Lukáša

v Košiciach. Prepúšťacia správa predložená v tomto konaní bez opodstatnenia prevzala psychiatrický nález z I. internej kliniky ohľadne zmätenosti poručiteľa. Uvádza, že počas hospitalizácie na I. internej klinike a následne počas jeho umiestnenia v geriatrickom centre, poručiteľa navštevovala dva až tri krát v týždni, resp. bol navštevovaný svedkom p. A. E.Ľ.. Rozdielne od dôkazu, ako tento uvádzajú žalobkyne nebohý poručiteľ bol orientovaný v čase a v priestore. Denne vyslovoval svoje požiadavky, ktoré následne k jeho spokojnosti plnili. Poručiteľ mal požiadavku na rôzne potravinové doplnky, ktoré mu pri opakovaných návštevách donášali. Mal požiadavky na kontakt so svojimi známymi a priateľmi, s ktorými si dopisoval a tak požadoval dopisný papier, robil si poznámky a dokonca kreslil, robil rôzne skice a nákresy. Uvedená činnosť absolútne vyvracia tvrdenie o dezorientácií poručiteľa, v dôsledku ktorej bol schopný len akejsi orientácie vo vzťahu k svojej osobe. Ide o účelový argument v snahe, aby žalobkyne dosiahli zmenu vôľového prejavu nebohého poručiteľa. Poručiteľ už za života uviedol skutočnosti, keď práve v dôsledku aktivít žalobkýň bol zbavený možnosti dediť po svojom otcovi ešte v čase pobytu v Kanade. Aj uvedený spor ju vzhľadom na dôvody uvedené v žalobe uráža, nakoľko žalobkyne celý čas od príchodu poručiteľa najprv v E. C. a následne do Košíc, sa o tohto nijako nezaujímali. Svojho otca neprišli navštíviť ani v čase, keď bol v Európe a tak starostlivosť o jeho osobu bola založená na jej nezištnej pomoci poručiteľovi v čase jeho pobytu v E. C., resp. v Košiciach. Je pravdou, že na tejto starostlivosti sa podieľal širší okruh jej rodiny a známych. Nebohý poručiteľ závet formou notárskej zápisnice zriadil po náležitom poučení a pre prípad svojej smrti. Prejavil poslednú vôľu z vlastného rozhodnutia a bez akéhokoľvek ovplyvnenia okolím, resp. akoukoľvek osobou. K spísaniu notárskej zápisnice došlo na základe jeho požiadavky, aby do geriatrického centra bola privolaná notárka, ktorá po tom, čo posúdila jeho spôsobilosť k právnemu úkonu, takýto závet s poručiteľom aj spísala. Nebohý poručiteľ rozlišoval veľmi citlivo skutočnosti, ktoré v konečnom dôsledku ho z dôvodu prejavenia vďaky za starostlivosť viedli k spísaniu takéhoto právneho úkonu, ktorý je predmetom tohto konania. Je pravdou, že poručiteľ mienil vo vzťahu k jednej ďalšej osobe naložiť s majetkom patriacim do dedičstva taktiež formou notárskej zápisnice, ale bol odmietnutý. Preto uvádza, že osoba zmätená a dezorientovaná, nevie konať uvedeným spôsobom. V dôsledku skutočnosti tvrdených v žalobe o duševnej nespôsobilosti nebohého poručiteľa, žiada ešte pred nariadením znaleckého dokazovania vypočuť okrem už navrhnutých svedkov aj jej manžela B.H. E. na to, ako sa nebohý poručiteľ správal pred právnym úkonom, ktorý je predmetom konania. Z výsluchu svedkov je možné ustáliť skutočnosti významné pre znalecké dokazovanie, ale predovšetkým o prítomnosti orientácie poručiteľa v čase a priestore, vo vzťahu k jednotlivým osobám. S rozhodnosťou namieta vzhľadom k denne vnímaným skutočnostiam, ako sa pred a po spísaní notárskej zápisnice správa poručiteľ, že tento konal v duševnej poruche, ako osoba nespôsobilá k právnemu úkonu, v dôsledku čoho je právny úkon neplatný. Z dôvodu takto podanej žaloby namieta, že požadované rozhodnutie, ktorého sa žalobkyne domáhajú, sa prieči dobrým mravom a tak je v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobkyne počas 30-ich rokov pobytu svojho otca ako poručiteľa na Slovensku slovom ani písmom o tohto neprejavili záujem. Nejavili záujem o dôvody, pre ktoré z Kanady odišiel a ani nejavili záujem o dôvody takéhoto jeho rozhodnutia. Osobne poručiteľa nenavštívili, aj keď jedna zo žalobkýň bola služobne v Európe. Po smrti otca ich vedú výslovne zištné záujmy, aj keď tento výsledok, že sa môžu domáhať vôbec akéhokoľvek dedičstva, je len výsledkom starostlivosti iných osôb, než žalobkýň. Nebyť starostlivosti o poručiteľa, jeho životný osud a majetnosť by sa boli uberali iným smerom, než v súčasnosti je možné bilancovať po nebohom aj nejaký majetok. Nebyť starostlivosti rodiny B. a E., poručiteľ by bol zomrel ako bezdetný, opustený samotár - bezdomovec, pochovaný na náklady mesta. Len starostlivosť o poručiteľa zo strany rodín neviedla k premrhaniu finančnej hotovosti, s ktorou poručiteľ disponoval, ale tieto sa použili účelne na kúpu rodinného domu v Košiciach a bol vedený k šetrnému a skromnému nakladaniu s peňažnými prostriedkami a k založeniu vkladnej knižky. Poručiteľ takto mohol činiť len z dôvodu, že starostlivosť o jeho osobu bola nezištne uvedenými osobami zabezpečovaná. Život nebohého poručiteľa bol poznačený okolnosťami ohľadne testamentu po svojom otcovi B. B., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX v E.. Podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára Z.. F., nebohý B. B. trpel na rakovinu žalúdka. Choroba spôsobila porušenie jeho nervového systému a táto bola liečená silnými utišujúcimi liekmi, a preto v deň podpísania testamentu a úmrtia dňa XX.X.XXXX, tento nebol spôsobilý k takémuto právnemu úkonu. Advokát, ktorý mal testament pripraviť na základe návštevy dňa 15.7.1980, testament doniesol na podpis dňa 16.7.1980 do nemocnice. Zistil, že pacient - poručiteľ krátko pred tým zomrel. Keď sa potom objavil rukou písaný testament, tiež zo dňa 16.7.1980, zistil, že sú rozdielne. Podľa vyjadrenia notára A. Banika v liste zo dňa 24.9.1981, tento uviedol, že testament bol nebohým B. B. - otcom nebohého poručiteľa v tomto konaní podpísaný pod nátlakom, v dôsledku aktivít matky žalobkýň C. B.. Napriek tejto skutočnosti, že na základe tohto testamentu dedili osoby v ňom uvedené, pohreb manželky nebohého B. B. bol zabezpečovaný susedom bez prejaveného záujmu rodiny, ktorá dedila po nebohom manželovi. Tieto skutočnosti a vnútorný odpor k úkonom matky žalobkýň

v tomto konaní viedli nebohého poručiteľa U. B. k vyjadreniu sa, že „ život zožil so 6 metrovým pitónom“. Takto sa vyjadroval nebohý poručiteľ pred notárkou pred samotným úkonom spísania testamentu v prítomnosti svedkov. Preto poukazuje na vnútorné citové rozpoloženie nebohého poručiteľa, ktorý práve uvedeným spôsobom ošetrenia právneho úkonu mienil zabrániť nerešpektovaniu jeho vôle dediť ním označenými osobami. Táto žaloba sa prieči poslednej vôli poručiteľa aj keď predpokladal, že vzhľadom na životnú skúsenosť z počínania svojej manželky, môže byť jeho vôľový prejav spochybňovaný. Vo vzťahu k nej, bol poručiteľ ale rozhodnutý za každú cenu takýto právny úkony vykonať, nakoľko mienil starostlivosť trvajúcu niekoľko desaťročí podľa hierarchie hodnôt, ktoré uznával v čase tohto úkonu, voči jej osobe „ odmeniť“. Pokiaľ by súd rozhodol o žalobe v súlade so žalobným petitom, v dôsledku čoho by žalobkyne v dedičskom konaní mali dediť ako zákonné dedičky bez zohľadnenia závetu, takto priznané právo takýmto účastníčkam by sa priečilo dobrým mravom. Z týchto dôvodov namieta, aby právny úkon bol neplatný v dôsledku nedostatku vôle u poručiteľa v čase spísania závetu. Namieta, že by žalobkyne náležite preukázali naliehavý právny záujem v súlade s ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Podľa zaužívanej právnej praxe určovacia žaloba spravidla nie je opodstatnená vtedy ak vyriešenie určite otázky neznamená určité vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu, alebo práva, alebo ak požadovanú určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je, alebo nie právny vzťah, alebo právo. Naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa viaže na konkrétny určovací petit a v súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva žalobkýň alebo neistoty v ich právnom vzťahu. Z týchto dôvodov navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

A. E. nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, E. podaním zo dňa 16.8.2011 požiadal súd, aby pripustil jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. Svoj návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania odôvodnil tým, že žalobkyne takúto žalobu podali napriek tomu, že v skutočnosti nepoznali poslednú vôľu nebohého poručiteľa. Nepoznali dôvody, ktoré viedli k spísaniu závetu formou notárskej zápisnice, nakoľko s poručiteľom ako so svojim otcom sa nekontaktovali. Za jeho života o neho záujem neprejavovali. Z tohto dôvodu bol poručiteľ od r. 1980 na území ČSSR, kedy k jeho pobytu bol potrebný súhlas ŠtB, pričom on ponúkol garanciu - záruku v záujme naplnenia predstáv poručiteľa, aby sa mohol usadiť na našom území. Nebohý poručiteľ tým realizoval svoj dávny sen, aby po odchode do dôchodku sa mohol napriek zmene spoločenského poriadku vrátiť do svojho rodiska. Za celé obdobie pobytu poručiteľa sa žalobkyne a ani ich matka nezaujímali o osud, zdravie a potreby nebohého. V zmysle nazerania na osobu nebohého poručiteľa v období iného spoločenského poriadku šlo o spoločensky trpený element, ktorému podľa nášho právneho poriadku žiaden dôchodok UDZ vyplácaný nebol. Poručiteľ vnímal dobu v ktorej žil, vedel sa orientovať aj v ľudských vlastnostiach a v dôsledku toho veril minimálnemu počtu ľudí vrátane odborníkov. Práve z dôvodu vďaky voči žalovanej resp. jej matke tak, ako to počas života vyhlasoval, mienil sa odvďačiť zriadením závetu. Závetom „nevydeďoval" zákonné dedičky, len v rozsahu závetného poručenia sa odvďačoval žalovanej. Poručiteľ za života ho poveril, aby som dozeral na výkon jeho vôle po jeho smrti. Keďže bol nebohému U. B. výrazne nápomocný pri obstaraní a kúpe rodinného domu v Košiciach, ktorý patrí do dedičstva, ako aj z dôvodu, že mienil eliminovať zištné záujmy zákonných dedičov, poveril ho výkonom určitých úkonov, ktoré pre neho boli finančne nákladné. Z tohto dôvodu v dedičskom konaní si uplatňuje nárok na investície do cudzieho majetku. Z dôvodu, že rešpektuje poslednú vôľu nebohého poručiteľa, má morálny záujem na výsledku tohto konania, t.j., aby rozdielne od žaloby, tejto v tomto konaní vyhovené nebolo. Rozhodnutím súdu v tejto právnej veci budú dotknuté aj jeho práva a povinnosti. V súčasnosti sa stále právne nevenuje náležitá pozornosť vôli nebohého poručiteľa, preto zákonne upraveným spôsobom nemá možnosť na výkon takejto poslednej vôle pôsobiť. Preto výlučne v tomto konaní a týmto spôsobom z vlastného podnetu mieni vstúpiť do konania. Mieni podporovať v konaní tlmočenú obranu žalovanej s tým odôvodnením, že je to v súlade s vôľou nebohého poručiteľa a mieni jej pomáhať v konaní v záujme zamietnutia žaloby.

Okresný súd Košice I uznesením vydaným pod č.k. - 173 dňa 22.6.2012 nepripustil vstup A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., V. XX ako vedľajšieho účastníka do konania o určenie neplatnosti závetu v konaní sp.zn. . Konajúci súd dospel totiž k záveru, že osoba, ktorá dala podnet na svoje pripustenie do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej odôvodňuje svoj vstup tým, že je veriteľom úpadcu, nakoľko si uplatňuje v dedičskom konaní investície do cudzieho majetku a má morálny záujem na výsledku konania. Táto osoba, si však môže v plnom rozsahu svoje práva veriteľa

uplatniť v dedičskom konaní, keď má právo požadovať zapodievať sa jeho pohľadávkou. V zmysle extenzívneho výkladu je právny záujem daný predovšetkým tam, kde by bez neho bolo právo ohrozené alebo by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie neistým. Existencia právneho záujmu je daná aj v prípade ak tento právny záujem ovplyvní postavenie osoby aj v samotnom, či inom konaní. Podnet A. E. podľa názoru súdu nepreukázal a neodôvodnil skutočný právny záujem na výsledku konania v takom rozsahu, s ktorým by právne predpisy spájali možnosť pripustenia jeho osoby do konania ako vedľajšieho účastníka konania. Len poukaz na údajné morálne právo byť účastníkom konania a tvrdenia o existencii jeho poverenia na výkon vôle poručiteľa, ktoré mu malo byť udelené nezakladá skutočný právny záujem, ktorý mu oprávňuje priznať procesné postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. Vzhľadom na účel konania, jeho výsledok taktiež nijako neovplyvní právne postavenie A. E. ako veriteľa v samotnom dedičskom konaní. V dedičskom konaní si totiž bude môcť, pokiaľ tak doteraz neurobil, prihlásiť svoju pohľadávku voči poručiteľovi, tieto úkony však musí urobiť v rámci dedičského konania. Je nesporné, že právne nároky titulom investícií do cudzieho majetku nie sú závislé od výsledku sporového konania o neplatnosť závetu, a teda nezáleží na samotnom konečnom úspechu žalobkýň, či žalovanej, pretože si bude môcť uplatniť svoje nároky v samostatnom už prebiehajúcom dedičskom konaní. Súd zobral do úvahy aj vyjadrenia žalobkýň, ktoré jasne a zreteľne odmietli vstup A. E. do konania ako vedľajšieho účastníka. Predmetné uznesenie Okresného súdu Košice I nadobudlo právoplatnosť dňa 9.8.2012.

Žalobkyne v 1. a 3. rade podaním zo dňa 18.11.2013 oznámili súdu úmrtie žalobkyne v 2. rade Q. X. ´. dňa XX.X.XXXX. Zároveň súdu oznámili právneho nástupcu žalobkyne v 2. rade, ktorou je dcéra žalobkyne v 2. rade L. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXXX E., K.. Y., V. XXX R. X. Z. XNX, E..

Podaním zo dňa 5.6.2014 žalobkyne v 1. a 3. rade doplnili okruh dedičov po nebohej žalobkyni v 2. rade o manžela poručiteľky K. A. X. ´.O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XX E. L., L., X., E..

Na základe výzvy súdu, aby žalobkyne v 1. a 3. rade preukázali aktívnu legitimáciu označených dedičov po nebohej pôvodnej žalobkyni v 2. rade, žalobkyne v 1. a 3. rade v podaní zo dňa 6.10.2015 uviedli, že z hľadiska práva štátu Kanada, nie je potrebné po smrti závetného poručiteľa vykonávať ďalšie administratívne alebo súdne konanie pre vykonanie vôle poručiteľa vyplývajúcej zo závetu. Priamo v závete je uvedená osoba, ktorá vykoná stanovené pokyny po smrti poručiteľa. Ide de facto o plnomocenstvo pre prípad smrti. Touto osobou môže byť a aj je v tomto prípade závetný dedič. V prípade dedičstva po zosnulej Q. X. sa stal dedičom K. X.. Procesná pozícia účastníka - žalobcu K. X. vyplýva z jeho pozície závetného dediča, po jeho zosnulej manželke - Q. X., ktorá bola ako dcéra U. B. jeho oprávneným dedičom a tiež účastníkom tohto konania. Ako vyplýva zo znenia závetu, K. X. je závetným dedičom, ktorému prislúchajú aj práva zosnulej prejednávanej súdom v tomto konaní. Zároveň navrhujú pripustiť do konania aj neopomenuteľného dediča, ktorým je dcéra zosnulej Q. X. - L. X., nar. XX.X. XXXX, trvalým bydliskom XXXX E., K.. Y., V. XXX R. X. Z. XNX, E., ktorá má nárok na dedičstvo po nebohej matke Q. X. v jednej polovici.

Okresný súd Košice I uznesením vydaným dňa 12.2.2016 pod č.k. rozhodol tak, že v konaní bude pokračovať so K. A. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XX E. L., L., X., E. - manželom žalobkyne v 2. rade a s L. X. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXXX E. K.. Y., V. XXX R. X. Z. XNX, E. - dcérou žalobkyne v 2. rade, ako procesnými nástupcami žalobkyne v 2. rade Q. X. O., rod. B.. B.E., nar. X.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX naposledy bytom Y. Z. XXX Q., K.. X., X., E., nakoľko z osvedčenia o úmrtí vydaného pohrebným ústavom v X., X. dňa 19.1.2009 mal súd za preukázané, že žalobkyňa v 2. rade dňa 14.1.2009 v X., X., zomrela. Z testamentu žalobkyne v 2. rade zo dňa 6.3.2006 súd zistil, že žalobkyňa v 2. rade ním zrušila všetky závety, dodatky a iné testamentárne dispozície akéhokoľvek charakteru a druhu, ktoré doteraz uskutočnila a vyhlásila tento závet za jediný, ktorý predstavuje a obsahuje jej poslednú vôľu. Zároveň ním vymenovala svojho manžela K. X. a dcéru L. X. za správcu jej dedičstva (vykonávateľ závetu a správca), dcéru L. X. pre prípad, že jej manžel zomrie alebo sa stane kedykoľvek neschopným alebo neochotným na vykonanie úkonov správcu. Odovzdala ním všetok svoj majetok akéhokoľvek charakteru a druhu a kdekoľvek sa nachádzajúci, vrátane akéhokoľvek majetku, nad ktorým má všeobecné právo, svojmu správcovi. Z potvrdenia E. Z.. I., C..B..F..F..C.., právnej zástupkyne K. X., nar. XX.X.XXXX so sídlom XXXX F. Q.. Y., Z., X., F. XJX, E., mal súd za preukázané, že žalobkyňa v 2. rade zanechala závet, avšak neuviedla žiadnu právnu požiadavku podľa platných zákonov provincie X. a E. týkajúcu sa vyžiadania si súdneho poverenia na dokončenie rozdelenia jej dedičstva v E.. Žiadna žiadosť preto nebola podaná na súd na vymenovanie vykonávateľa alebo

potvrdenie dedičstva. Z potvrdenia K. X., nar. XX.X.XXXX zo dňa XX.X.XXXX, manžela žalobkyne v 2. rade vyplýva, že bol menovaný správcom jej dedičstva a výlučným vykonávateľom jej závetu. Po smrti manželky 14.1.2009 spravoval jej dedičstvo plne v súlade s jej želaniami uvedenými v závete a podľa platných zákonov provincie Ontario a Kanada. Z krstného listu L. X. nar. XX.X.XXXX vydaného dňa 4.12.1983 Farnosťou v S., X., mal súd za preukázané, že L. X. je dcérou matky Q. X. rod. B.. B. a otca K. X.. Svoje rozhodnutie súd založil aj v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. v zmysle ktorého ten, o kom sa na základe jeho tvrdení možno dôvodne domnievať, že je poručiteľovým dedičom, je účastníkom konania o dedičstve od uplatnenia svojich dedičských práv v konaní dovtedy, kým sa nepreukáže, že nie je poručiteľovým dedičom alebo že nededí z dôvodu dedičskej nespôsobilosti. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2016.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi konania, výsluchom žalovanej, výsluchom navrhnutých svedkov, znaleckým posudkom, výsluchom znalca ustanoveného v konaní.

Účastníci konania v zásade po celé konanie zotrvali na svojej skutkovej ako aj právnej argumentácii.

Žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 26.1.2010 uviedla, že nebohý U. B. bol bratom jej nebohého otca, teda bol jej strýkom. V roku 1981 nebohý U. B. sa vrátil z Kanady na Slovensko, kde sa chcel usadiť. Spočiatku býval v rodinnom dome jej rodičov, ktorí mu vyčlenili vo svojom rodinnom dome jednu izbu. Jej matka sa o neho starala, varila mu. Po šiestich rokoch si kúpil dom. Po tom čo bol hospitalizovaný v roku 2008, navštevovala ho v zdravotníckom zariadení, informovala sa o jeho zdravotnom stave, nosila mu potrebné veci. Denne ho navštevovala na Klinike geriatrie, oddelenia dlhodobo chorých, javil sa jej kľudný, spokojný. Na svoj zdravotný stav sa nesťažoval. Nemal žiadne bolesti, vždy bol čulý, usmievavý a tešil sa na jej príchody do nemocnice. O tom, že chcel spísať závet, nemala vedomosť. O tejto skutočnosti sa dozvedela až potom, čo jej došlo predvolanie na dedičské pojednávanie v dedičskom konaní po nebohom U. B.. Spísanie závetu nebohým U. B. chápe ako zadosťučinenie pre ňu a jej rodinu, čo pre neho všetko urobili.

Svedok B. E. na pojednávaní dňa 23.3.2010 vypovedal, že je manželom žalovanej a s poručiteľom U. B. mal blízky vzťah. Pri rozhovoroch s ním nebol zmätený, nerozprával „ od veci“. O tom, že U. B. spísal závet sa dozvedel po jeho smrti.

Svedok A. E. na pojednávaní dňa 23.3.2010 okrem iného uviedol, že v čase keď bol U. B. hospitalizovaný na Klinike geriatrie, chodil ho navštevovať takmer každý deň. Pri príjme poručiteľa na geriatrické oddelenie nebol prítomný. U. B. bol švagor jeho sestry. Podľa svedka bol U.Š. B. veľmi vnímavý, komunikatívny, vôbec sa nejavil ako zmätený. Pri rozhovoroch s ním sa rozprávali aj o spísaní závetu a dňa 20.2.2008 mu výslovne povedal, že keď sa s ním v budúcnosti niečo stane, tak rodinný dom chce zanechať jemu a žalovanej. Dňa 28.3.2008 navštívil notárku JUDr. Jozefínu Atanasovú a požiadal ju, aby sa U. B. spísala závet. Dňa 3.4.2008 mu poručiteľ oznámil, že v ten deň bola za ním v priebehu dňa dvakrát notárka a zároveň mu oznámil, že keďže neprijal jeho ponuku byť závetným dedičom, tak nech rodinný dom predá, a aby si ponechal sumu 300.000,- Sk ako odmenu za to, že neprijal ponuku byť závetným dedičom. Spísanie závetu zo strany poručiteľa vníma ako vďačnosť za starostlivosť o jeho osobu zo strany rodiny.

V konaní bola vypočutá na pojednávaní aj JUDr. Jozefína Atanasová, notárka so sídlom Notárskeho úradu Hlavná 8, Košice, ktorá uviedla, že bola požiadaná A. E., ktorého pozná už asi 15 rokov o spísanie závetu U. B., ktorého dovtedy nepoznala. Prišla za ním na Kliniku geriatrie, opýtala sa ho, či chce spísať závet. Podľa jej názoru bol U. B. orientovaný veľmi dobre, nevyzeral smrteľne chorý. Následne odišla do úradu, aby v písomnej forme spísala závet a vrátila sa späť na kliniku, kde ho U. E. podpísal. Prítomný pri podpise nebol nik, a taktiež nikto nebol prítomný pri jej rozhovore s ním. Nepamätá sa na skutočnosť, kto zaplatil úhradu za spísanie závetu.

Z notárskej zápisnice napísanej dňa 3.4.2008 notárom Jozefínou Atanasovou, Notársky úrad Hlavná 8, Košice súd zistil, že dňa 3.4.2008 o 13,15 hod. sa Jozefína Atanasová, notár so sídlom v Košiciach, na požiadanie dostavila do Geriatrického centra sv. Lukáša, Strojárska 13, Košice kde jej menom a osobne neznámy účastník U. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom E. - K., H. R. XXX/XX vyhlásil, že je na právne úkony spôsobilý, svoju osobnú totožnosť zákonným spôsobom preukázal občianskym

preukazom č. K. XXXXXX a požiadal ju, aby do notárskej zápisnice zapísala závet nasledovného znenia: „ Ja, U. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom E. - K., H. R. XXX/XX, pri plnom duševnom zdraví a vedomý si následkov svojho úkonu, po poučení § 479 Občianskeho zákonníka, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona, a pokiaľ tomu závet odporcu, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov, pre prípad mojej smrti prejavujem svoju poslednú vôľu a z vlastného rozhodnutia robím toto opatrenie: Jednu štvrtinu nehnuteľnosti zapísaných na Katastrálnom úrade v Košiciach, Správe katastra Košice, v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva XXXX, kat. územie Severné Mesto, obec Košice - Sever, t.j. pozemku parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 354 m/2 a domu súp. č. XXX na parc. č. XXXX, ako jednu štvrtinu peňažných prostriedkov na vkladných knižkách a účtoch, vedených v Slovenskej sporiteľni, a.s. a v Komerčnej banke, zanechávam svojej neteri B. E., rod. B., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom E. C. XXX. Zvyšné tri štvrtiny vyššie uvedených nehnuteľnosti ako aj peňažných prostriedkov na účtoch ponechávam na dedenie zo zákona“. O tomto právnom úkone spísala notársku zápisnicu, účastníkovi prečítala a vysvetlila, tento ju schválil a vyhlásil, že sa zhoduje so slobodným a vážnym prejavom jeho vôle. Potom na dôkaz toho ju predo ňou vlastnoručne podpísal, čo dosvedčuje. Listina súhlasí s pôvodnou u nej uschovanou pod č. N 105/2008, Nz 13845/2008, NCRis 13768/2008, skladajúcou sa z jednej strany. Ide o úplný odpis.

Z prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice L. Pasteura, I. Internej kliniky súd mal za preukázané, že U. B. bol hospitalizovaný na I. internej klinike odo dňa 7.2.2008 a hospitalizácia trvala do 21.2.2008. Následne bol dňa 21.2.2008 preložený do Vysokošpecializovaného odborného ústavu geriatrického sv. Lukáša v Košiciach n.o., Klinika geriatrie a ošetrovateľstva LF UPJŠ v Košiciach, Oddelenia dlhodobo chorých, Strojárenská 13, Košice, kde bol hospitalizovaný do 1.4.2008. Potom bol umiestnený v Hospici Vysokošpecializovaného odborného ústavu geriatrického sv. Lukáša v Košiciach n.o., Klinika geriatrie a ošetrovateľstva LF UPJŠ v Košiciach, Strojárenská 13, Košice, kde dňa 17.4.2008 zomrel.

Z predloženého znaleckého posudku č. 4/2010 zo dňa 25.1.2010, ktorý si dali vyhotoviť žalobkyne znalcom Z.. F. F., A.. Č. XXXX/XX, K. H. N., zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbor zdravotníctvo a farmácia a odvetvie Psychiatria, evidenčné číslo znalca 914103, bolo zistené, že znalec pri vypracovaní posudku vo veci posúdenia duševného stavu poručiteľa nebohého U. B., vychádzal zo zdravotnej dokumentácie nebohého - kópie prepúšťacej správy z I. Internej kliniky Fakultnej nemocnice L. Pasteura, Tr. SNP, Košice zo dňa 21.2.2008, prijímacej správy Vysokošpecializovaného odborného ústavu geriatrického sv. Lukáša v Košiciach n.o., Klinika geriatrie a ošetrovateľstva LF UPJŠ v Košiciach zo dňa 21.2.2008, kópie správy z Oddelenie dlhodobo chorých, zo správy o úmrtí zo dňa 17.4.2008, kópie lekárskeho dekurzu zo dňa 3.4.2008, kópie lekárskeho dekurzu zo dňa 7.4.2008, kópie ošetrovateľského záznamu zo dňa 12.4.2008 a kópie záznamu o odmietnutí liečby. Podľa znaleckého posudku znalec analyzoval zdravotnú a spisovú dokumentáciu nebohého U. B., nar. XX.XX.XXXX. V znaleckom posudku znalec uvádza, že podľa dostupnej dokumentácie, nebohý žil sám, z príbuzných dcéry žijú N. E., neter žije v E. C., pričom počas hospitalizácie vo Vysokošpecializovanom ústave Geriatrickom v Košiciach zanechal závet so spornou platnosťou. U. B. bol dňa 7.2.2008 prijatý na I. internú kliniku v Košiciach, po páde, tržnej rane nosa a zlomenine kostí nosa. Podľa prijímacej správy dovtedy sa na nič neliečil, neužíval žiadne lieky, počas hospitalizácie na Internej klinike boli realizované viaceré vyšetrenia, pričom medzi najvýznamnejšie nálezy patrí nádor ľavej obličky, s prekážkou odtoku moču, ľadvinová nevoľnosť, ťažká anémia nedostatku železa, malnutrícia - výživová nedostatočnosť a hypokoagulačný stav - porucha zrážanlivosti krvi. Pri neurologickom vyšetrení dňa 9.2.2008 nález kvantitatívnej poruchy vedomia ( porucha vedomia sprevádzaná poklesom bdelosti až kómu pri najťažších stavoch), pri psychiatrickom vyšetrení dňa 13.2.2008 nález organického psychosyndrómu s tranzitórnymi stavmi zmätenosti. U. B. odmietol operačné riešenie doporučené urológom a bol 21.2.2008 preložený do Vysokošpecializovaného geriatrického centra sv. Lukáša, na oddelenie dlhodobo chorých. V prijímacej správe ODCH je uvedené, že mal vedomie lucídne, ale orientovaný bol iba osobou, mal výrazne spomalené psychomotorické tempo, dával neadekvátne odpovede. Bolo realizované psychiatrické vyšetrenie dňa 13.3.2008, nález v čase vyšetrenia bez rušivých prejavov, orientácia o niečo lepšia, udával správne vek aj mesiac v roku, ale tiež nález porúch pamäti, nekritičnosti , spomaleného psychomotorického tempa so záverom Organický psychosyndróm, tranzitórne stavy zmätenosti. Psychologické vyšetrenie zisťuje výkon pri teste MMSE 24 bodov, čo zodpovedá ľahkej demencii. Počas tohto pobytu zaznamenané stavby zhoršenia v dekurze sťažený kontakt pre demenciu 25.2.2008,

27.2.2008 negativizmus, 5.3.2008 nepokoj, 19.3.2008 odmieta liečbu, 20.3.2008 sa cíti dobre, chce ísť domov - porucha úsudku, 26.3.2008 kolísanie kvality orientácie. Následne, v epikríze prepúšťacej správy, sa konštatuje progresia stavu pri celkovom ochorení, a bol preložený do Hospicu. Pri vstupe do Hospicu odmietol doporučené postupy, a nezmyselne odmietol aj potvrdiť uvedené svojim podpisom, čo svedčí o poruche úsudku pri demencii, kde znalec predpokladal progresiu stavu od posledného vyšetrenia. Počas pobytu v Hospici boli podávané lieky na tlmenie bolesti, Morfín v 12 hodinových intervaloch. Postupne dochádzalo k progresii porúch vedomia, pričom v deň podpisu závetu, 3.4.2008 je zaznamenaný v dekurze v noci stav zmätenosti, pri ktorom bol odmietavý, agresívny, nepokojný a vytrhol si permanentný katéter. Podobný stav bol zaznamenaný aj 7.4.2008 - agresívny, nepokojný, negativistický, podaný bol Haloperidol v kvapkách. 12.4.2008 bol dezorientovaný, preliezal zábranu postele. Tranzitórny stav zmätenosti, resp. prechodné stavy delíria, sú spôsobené dysfunkciou mozgu a to buď štrukturálnym poškodením mozgu samotného, alebo porušeným vnútorným prostredím organizmu ( poruchy minerálového hospodárstva, zhoršená výživa mozgu, nedostatok oxygenácie, infekcia, horúčky). Delírium často spúšťa zmenu prostredia, keď poznávacie funkcie sú nedostatočné na prispôsobenie sa novej situácií. Delírium sa prejavuje A/ zastretým vedomím, zníženou jasnosťou uvedomovania si okolia, so zníženou schopnosťou zaostriť, udržať, presunúť pozornosť, B/ Oba nasledujúce príznaky: 1/ zhoršením bezprostrednej a recentnej pamäti a relatívne zachovalou staropamäťou, 2/ dezorientácia dom, miestom alebo osobu, C/ je prítomný najmenej jeden z rušivých psychomotorických príznakov: 1. rýchle, nepredvídateľné prechody z hypoaktivity do hyperaktivity , 2. predĺžený reakčný čas, 3. zvýšený alebo znížené tempo reči, 4. predĺžená úľaková reakcia, D/ narúšanie spánku, alebo cyklu spánku sa prejavuje najmenej jedným z nasledujúcich príznakov : 1. insomnia - strata spánku, 2. zhoršovanie príznakov v noci, 3. rušivé sny nočné mory, ktoré môžu pokračovať ako halucinácie po prebudení, E/ príznaky začínajú rýchle a sú menlivé v priebehu dňa , F/ anamnéza, somatické a neurologické vyšetrenie alebo laboratórne testy svedčia pre základné mozgové alebo systémové ochorenie. Demencia je stav trvalého úbytku je stav trvalého poklesu pamäti, zhoršenia úsudku, schodnosti plánovať, organizovať a spracovávať informácie. Pri demencií sa rozlišujú 3 stupne, pri ľahkých stupňoch je pokles pamäti a ostatných psychických funkcií taký, že je postihnutá predovšetkým novopamäť, abstraktný úsudok, komplikované úkony ( napr. zabudne termín schôdzky, zabudne, akú informáciu obdržal od príbuzných, nie je schopný naučiť sa nové postupy, ale je ešte v zásade sebestačný), pri strednom stupni je porucha pamäti, myslenia, úsudku, taká, že nie je možné samostatná existencia ( nedokáže nakupovať, organizovať si denný program, nové informácie vštepuje iba na krátku dobu, sú poruchy orientácie miestom, môže vykonávať iba najjednoduchšie činnosti). Syndróm demencie sa vyznačuje tiež prejavmi emočnými - labilita, alebo podráždenosť, alebo apatia, je pritom zvýšená sugestibilita, ovplyvniteľnosť. Hodnotenie závažnosti stupňa demencie sa robí podľa toho, ktoré psychické funkcie sú postihnuté závažnejšie. U. B. v čase podpisu závetu trpel 2 psychickými poruchami , ktoré sú zaznamenané v zdravotnej dokumentácií, a to syndróm ľahkej až stredne ťažkej demencie, a intermitentnými stavmi zmätenosti, delíria. Pri hodnotení závažnosti syndrómu demencie vychádzal znalec z porúch orientácie, ktoré sú opakovanie zaznamenané, z porúch myslenia a úsudku ( spomalenie myslenia, odmietanie aj paliatívnej liečby - transfúzie, a nezmyselné odmietanie podpisu reverzu, nekritické hodnotenie svojho stavu - chcel ísť domov 20.3.2008). Z prepúšťacej správy z oddelenia dlhodobo chorých sa hovorí o progresii celkového stavu, pre ktorú bol preložený do Hospicu, znalec predpokladal aj progresiu stupňa syndrómu demencie. Pred vstupom aj po vstupe do Hospicu sa vyskytli stavy zmätenosti - delíria, ktoré je zaznamenané aj v deň podpisu notárskej zápisnice. V lekárskych, ani sesterských dekurzoch nie je zmienka, že by U. B. plánoval vykonanie závetu z vlastnej vôle, jeho pobyt v zdravotníckych zariadeniach je charakterizovaný prevažne pasivitou, nekritickým hodnotením svojho stavu a postupným zhoršovaním fyzického i psychického stavu až do smrti 17.4.2008. Preto znalec usudzuje, že dňa 3.4.2008 nebol spôsobilý vykonať právny úkon, t.j. podpis závetu, a to pre poruchu pamäti, úsudku a ostatných poznávacích funkcií, ktoré museli byť prítomné, i keď vedomie mohlo byť jasné.

Vzhľadom k návrhu žalovanej na pojednávaní dňa 23.3.2010, na ktorom požiadala o nariadenie znaleckého dokazovania súdom, súd do konania uznesením zo dňa 15.6.2010 pribral znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria ( liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) Z.. C. C.Á., X. XX E. a uložil mu povinnosť odpovedať na otázky, či bol poručiteľ U. B. pri zostavovaní závetu dňa 3.4.2008, vzhľadom na svoj zdravotný a psychický stav, spôsobilý vykonať právny úkon a zhodnotiť zdravotný ( duševný ) stav poručiteľa U. B. v deň zostavovania závetu 3.4.2008, t.j. či poručiteľ bol spôsobilý slobodne a vážne prejaviť svoju vôľu formou spísania závetu a schopný posúdiť význam a následky takého právneho úkonu.

Súdny znalec Z.. C. C. v znaleckom posudku č. 4/2011 zo dňa 8.7.2011 jednoznačne uviedol, že V. U. B. bola dňa 3.4.2008 vzhľadom na svoj zdravotný stav a psychický stav schopnosť rozpoznať dôsledky svojho konania znížená, preto nebol spôsobilý vykonať právny úkon a u U. B. bola dňa 3.4.2008 vzhľadom na svoj zdravotný a psychický stav schopnosť rozpoznať dôsledky svojho konania znížená, preto nebol spôsobilý slobodne a vážne prejaviť vôľu formou spísania závetu a nebol schopný posúdiť význam a následky takéhoto právneho úkonu. V časti označenej ako rozbor znalec uviedol, že posúdenie duševného stavu posudzovaného U. B. bolo uskutočnené na základe preštudovania zdravotnej dokumentácie. Po preštudovaní zdravotnej dokumentácie nezistil v rodinnej anamnéze žiadnu neuropsychickú záťaž. V osobnej anamnéze zistil, že nebol dlhoročne liečený na žiadne ochorenie. Pri hospitalizácií na I. internej klinike FNLP v Košiciach bolo zistených niekoľko ochorení: Mikrocytová sideropenická anémia ťažkého stupňa, Tumorózny ložiskový proces v oblasti dolného pólu ľavej obličky, ureterohydronefróza vľavo, Incip. CHRI, pri prijatí zhoršená v.s. z prerenálnych príčin, Artériová hypertenzia 1. st. ESC/ESH novozistená, st. p. páde s následnou fraktúrou a tržnou ranou nosa, Sekundárna malnutrícia, Sek. hypokoagulačný stav, Incipientná hypostatická bronchopneunómia, Cysta pravej obličky. Podľa uvedených záznamov v zdravotnej dokumentácií nebol menovaný U. B. do hospitalizácie na I. internej klinike v Košiciach psychiatrický liečený. Ukazuje sa, že zmeny v jeho psychickom stave začali počas hospitalizácie na I. internej klinike v Košiciach, kedy bolo prvý krát zrealizované aj psychiatrické konzílium (13.2.2008). Psychiater konštatoval poruchu vedomia - zmätenosti, čo je stav kedy jedinec nie je schopný reálne posúdiť dôsledky svojho konania. Je to stav prechodný a kvalita vedomia sa aj vďaka psychofarmakám následne zlepšila. Psychiater pri tomto vyšetrení diagnostikoval aj Organický psychosyndróm. Je to ochorenie, pri ktorom dochádza k zmenám, zhoršovaniu kognitívnych funkcií ( intelektové a pamäťové funkcie). Toto ochorenie je prejavom poškodenia mozgu, napr. vekom. Vznikol teda už pred hospitalizáciou v nemocnici, okolie však tieto zmeny ešte nepostrehlo. V takomto prípade je mozgové tkanivo citlivejšie a zraniteľnejšie na akékoľvek zmeny v organizme. Počas hospitalizácie na oddelení dlhodobo chorých je v dekurze dňa 25.2.2008 záznam, že verbálny kontakt je s pacientom sťažený pre dementný syndróm, čo korešponduje s nálezom „neadekvátnych odpovedí“ v prijímacej správe, 26.3.2008 udáva, že nie je v nemocnici, následne, že je na urológií, čo svedčí o nepresnej orientácií miestom a situáciou. Dňa 31.3.2008 bolo zrealizované psychiatrické vyšetrenie, psychiater potvrdil diagnóza Organický psychosyndróm, predchádzajúce stavy zmeny vedomia hodnotí ako tranzitórne stavy zmätenosti. Od 3.4.2008 sa stavy zmätenosti a nepokoja opakujú ( 5.4.2008, 7.4.2008, 12.4.2008) čo pravdepodobne súviselo s celkovým zhoršovaním telesného zdravotného stavu vplyvom nádorového ochorenia. Od 2.4.2008 boli menovanému podávané analgetiká, od 7.4.2008 pravidelne denne, k čomu došlo tiež v súvislosti so zhoršovaním somatického stavu. Od 14.4.2008 došlo k výraznej kvalitatívnej poruche vedomia - somnolencii, sporu a následne k úmrtiu 17.4.2008. Celková progresia nádorového ochorenia, ktorú sprevádzalo aj chudnutie, výrazne bolesti a celkové chradnutie podmienila aj zmeny v psychickom fungovaní posudzovaného. Tieto zmeny psychického stavu sa prejavovali opakovanými zmenami v kvalite vedomia - zmätenosťou, kedy sú u jedinca poznávacie schopnosti ako aj schopnosť rozpoznať dôsledky svojho konania znížené.

Dňa 25.9.2012 bol žalovanou predložený znalecký posudok č. 140/2012 znaleckou organizáciou v odbore Zdravotníctvo a farmácia, Boženy Němcovej 8, Bratislava, Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., forensic.sk zo dňa 25.8.2012. Znalci znaleckej organizácie po analýze podkladov dospeli k záveru, že poručiteľ U. B. dňa 3.4.2008 vzhľadom na svoj zdravotný stav a psychický stav bol spôsobilý vykonať právny úkon a bol spôsobilý slobodne a vážne prejaviť vôľu spísanú formou notárskej zápisnice dňa 3.4.2008 a bol schopný posúdiť význam a následky takéhoto právneho úkonu. Na základe znaleckého posúdenia konštatovali, že poručiteľ z hľadiska psychických porúch v čase spísania závetu netrpel takými poruchami kognície, ktoré y mu bránili vykonať v podstate jednoduchý právny úkon. Nestotožnili sa so závermi znalcov Z.. F. a Z.. C., ktorí považovali psychický stav poručiteľa za závažný v zmysle neschopnosti posúdiť svoje konanie a vedieť posúdiť odkaz závetu pre jeho príbuzných. Počas hospitalizácie na I. internej Klinike FNLP v Košiciach sa objavili tranzitórne (prechodné) poruchy vedomia v podobe zmätenosti. Bol konzultovaný psychiater s odporučením liečby, po ktorej sa stav upravil. Naďalej však odmietal akúkoľvek intervenčnú liečbu. Na oddelení pre dlhodobo chorých, a neskôr aj v hospici závažnosť somatického stavu progredovala. Podľa záznamov, epikríz, a ako tak čitateľných rukou písaných záznamov je podľa znaleckej organizácie možné konštatovať, že poručiteľ vcelku racionálne zhodnotil svoj somatický stav s tým, že po predchádzajúcich opakovaných

poučeniach radikálnu liečbu tumoru opakovane odmietol, taktiež odmietal aj niektoré iné formy liečby (transfúzie a pod.), čo všetko bolo akceptované ošetrujúcimi lekármi. Poručiteľ sa počas hospitalizácií na rôznych pracoviskách podrobil opakovaným psychiatrickým vyšetreniam rôznymi psychiatrami, ktorí mu opakovane diagnostikovali organický psychosyndróm pri somatickom ochorení s prechodnými stavmi zmätenosti. Údaje poukazujúce na možný dementný syndróm sa v dokumentácii objavujú až neskôr 13.3.2008. Jednalo sa o tzv. test MMSE vykonaný psychológom, ktorý mal hodnotu 24 bodov, teda nepoukazoval na možnosť závažnejšej formy demencie. (MMSE je tzv. screeningový, orientačný test používajúci sa pri podozrení na možnosť demencie, pričom samotný test nie je pre diagnózu demencie postačujúci, diagnóza demencie je vždy komplexná.) Znalci vo svojich záveroch ako dôvody, prečo poručiteľ nebol spôsobilý podpísať závet (nie napísať, závet napísala notárka), uvádzajú demenciu ľahkého až stredne ťažkého stupňa s progresiou a stavy zmätenosti. Na toto tvrdenie nie je podľa znaleckej organizácie v dokumentácii dostatok dôkazov, CT mozgu záverovalo len ľahkú atrofiu mozgovej kôry, iné mozgové poškodenie nebolo zistené, klinické psychiatrické vyšetrenia sa o trvalých (podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb je pre diagnózu demencie nutné trvanie najmenej šesť mesiacov) hlbokých poruchách kognície, poruchách pamäti, úsudku a správania, ktorých podkladom by mala byť demencia nevyjadrujú. (Poručiteľovi bola stanovená diagnóza organického psychosydnrómu s prechodnými stavmi zmätenosti. Organický psychosyndróm je len všeobecná diagnóza, pod ktorou sa rozumie všeobecné oslabenie psychických funkcií v dôsledku poškodenia mozgu najrôznejšej príčiny. Toto oslabenie psychických funkcií môže byť krátkodobé, prechodné, alebo aj trvalé, môže dosahovať rôzny stupeň od ľahkého po ťažký, tento stupeň sa môže zlepšovať, alebo zhoršovať, môže mať súvis s prebiehajúcimi telesnými ochoreniami, jednotlivé psychické funkcie môže byť oslabené rôzne. Pod pojmom organický psychosyndróm sa jedná sa o neurčitú diagnózu, ktorá sa používa relatívne často a nejednotne, pod tento pojem možno zaradiť celé spektrum duševných porúch od ľahkých kognitívnych porúch /t.j. forenzne nevýznamných duševných porúch/ až po ťažké demencie /t.j. forenzne významné duševné poruchy/. Pokiaľ táto diagnóza nie je presne špecifikovaná, jej validita a použiteľnosť je z forenzne - psychiatrického hľadiska nulová.) Psychiatrické vyšetrenia dávajú prechodné stavy zmätenosti do súvislosti so závažným somatickým ochorením. Poruchy správania, ako aj prechodné poruchy vedomia v podobe zmätenosti boli následkom ťažkého somatického ochorenia a nie demencie. Teda demenciu po doznení stavov zmätenosti u poručiteľa nemožno nijakým spôsobom potvrdiť, taktiež výpoveď notárky prítomnosť prechodného stavu zmätenosti počas jej dvoch návštev vylučuje (stav zmätenosti je nápadný aj laikovi, nemajúcemu vzdelanie v oblasti duševných porúch).

Podľa ust. § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

Podľa ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ust. § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

Podľa ust. § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa ust. § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Podľa ust. § 476b Občianskeho zákonníka závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

Podľa ust. § 476d Občianskeho zákonníka poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

Podľa ust. § 46 prvá veta zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti ( Notársky poriadok) v znení platnom a účinnom v čase spísania závetu notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. V notárskej zápisnici môže pokračovať notár, ktorý notársku zápisnicu spísal, alebo iný notár so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Pokračovanie v notárskej zápisnici je súčasťou notárskej zápisnice.

Podľa ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti ( Notársky poriadok) v znení platnom a účinnom v čase spísania závetu notárska zápisnica musí obsahovať

a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice,

b) meno, priezvisko a sídlo notára,

c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, zamestnanie a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,

d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,

e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov,

f) obsah právneho úkonu,

g) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,

h) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,

ch) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

Podľa ust. § 48 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. v znení platnom a účinnom v čase spísania závetu ak notár nepozná účastníkov, svedkov úkonu, dôverníkov alebo tlmočníkov osobne, títo musia preukázať svoju totožnosť platným úradným preukazom alebo ich totožnosť musí byť potvrdená dvoma svedkami totožnosti.

Podľa ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je z hľadiska procesného základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku). Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia.

Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku považuje súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovanej o nedostatku naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov na určení neplatnosti závetu. Podľa názoru súdu žalobcom prislúcha naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže ako neopomenuteľní dedičia by boli v dôsledku závetu zriadeného poručiteľom U. B. v inom postavení z hľadiska dedičského práva. Prislúchalo, a aj prislúcha im preto právo domáhať sa určenia neplatnosti závetu. Podľa ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon plnoletej osoby, ktorá koná v duševnej poruche, ktorá ju robí k takému právnemu úkonu neschopnou a to bez toho, aby u takejto fyzickej osoby došlo k súdnemu rozhodnutiu o pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Tie sú neplatné podľa ust. § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Závery o neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžadujú nepochybné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. V takomto prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Pod duševnou poruchou treba rozumieť takú poruchu, ktorá vylúči u konajúcej osoby možnosť posúdiť následky svojho konania ( rozumová, intelektuálna ) schopnosť alebo schopnosť svoje konanie ovládať ( vôľová, určovacia) schopnosť. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Môže ísť aj o prechodnú duševnú poruchu a v tomto prípade treba pozornosť venovať aj tomu, či osoba konajúca v duševnej poruche v konkrétnom prípade nemala tzv. jasný okamih ( lucida intervalla ).

Či v danom prípade konal poručiteľ v stave duševnej poruchy, bolo predmetom dokazovania.

Do konania pribratý súdny znalec Z.. C. C. jednoznačne uviedol v závere znaleckého posudku, že u poručiteľa U. B. bola dňa 3.4.2008 vzhľadom na svoj zdravotný a psychický stav schopnosť rozpoznať dôsledky svojho konania znížená, preto nebol spôsobilý vykonať právny úkon. U poručiteľa U. B.Í. bola dňa 3.4.2008 vzhľadom na svoj zdravotný a psychický stav schopnosť rozpoznať dôsledky svojho konania znížená, preto nebol spôsobilý slobodne a vážne prejaviť svoju vôľu formou spísania závetu a nebol schopný posúdiť význam a následky takého právneho úkonu.

Vychádzajúc z uvedených odborných záverov súdneho znalca poručiteľ U. B. nebol spôsobilý vykonať právny úkon - zriadenie závetu, a preto mal súd za to, že takýto právny úkon je absolútne neplatný podľa ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd pritom vychádzal z ním podaného znaleckého posudku ako aj z jeho výpovede na pojednávaní dňa 27.5.2016 a jeho závery v znaleckom posudku tak považoval za logické a obhájené aj neskorším podaním vysvetlenia do zápisnice na pojednávaní dňa 27.5.2016.

Súdny znalec Z.. C. C. kvalifikoval u poručiteľa v čase spísania závetu zníženú schopnosť rozpoznať dôsledky svojho konania, pričom vychádzal zo zdravotnej dokumentácie poručiteľa, kde sa nachádzal záznam psychiatrického konzília ( 13.2.2008), kedy psychiater skonštatoval kvalitatívnu poruchu vedomia - zmätenosť, čo je stav, kedy jedinec nie je schopný rozpoznať následky svojho konania. Psychiater diagnostikoval zároveň ochorenie „ Organický psychosyndróm“, pri ktorom dochádza k zmenám, zhoršovaniu kognitívnych funkcií ( pamäťové a intelektové ) funkcie. Toto ochorenie je prejavom poškodenia mozgu, a vzniklo už pred hospitalizáciou poručiteľa v zdravotníckom zariadení. Znalec na pojednávaní poukázal na to, že je možné, že okolie tieto zmeny nepostrehlo. Znalec tiež pripustil možnosť vplyvu podávaných liekov na psychické fungovanie poručiteľa, ktoré pod ich vplyvom mohli ovplyvniť myslenie, chápavosť a úsudkovú schopnosť ( schopnosť správne pochopiť svoju osobnú situáciu a vyhodnotiť konanie okolia). Znalec pripustil možnosť zníženej odolnosti poručiteľa voči vonkajším vplyvom a možnosť zvýšenej sugestibility ( ovplyvniteľnosti) voči okoliu, ktoré mohlo zásadným spôsobom ovplyvniť jeho chovanie a rozhodovanie. Znalec uviedol, že pri koncipovaní záveru znaleckého posudku nevychádzal z diagnózy organický psychosyndróm, ale vychádzal zo stanovenia diagnózy kvalitatívnej poruchy vedomia, teda stavu zmätenosti. Stav zmätenosti v medzinárodných klasifikácií chorôb pod kódom F05 je porucha vedomia, kvalitatívna porucha vedomia, keď je kvalita vedomia výrazne poškodená, vedomie je dezorganizované, celkové psychické fungovanie človeka je dezorganizované, človek nie je schopný súvisle, adekvátne, zodpovedne porozumieť veciam a udalostiam v okolí, nie je schopný posúdiť tieto okolnosti, jeho rozhodnutie, kvalita rozhodnutia je znížená a nie je schopný rozpoznať dôsledky svojho rozhodovania a konania v danom období.

Súd nemal o záveroch znaleckého posudku súdneho znalca žiadne pochybnosti a tieto v konečnom dôsledku boli aj obhájené znalcom na pojednávaní, ktorý sa dostatočným spôsobom vyrovnal s

argumentáciou a závermi znaleckého posudku č. 140/2012 podaným znaleckou organizáciou v odbore Zdravotníctvo a farmácia, Boženy Němcovej 8, Bratislava, Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., forensic.sk zo dňa 25.8.2012, ktorý bol vypracovaný na žiadosť žalovanej, a ktorý súd rovnako ako znalecký posudok predložený v konaní žalobcami, považoval len za listinný dôkaz, z ktorého je zrejmé, že znalecká organizácia nesúhlasí so závermi znalca Z.. C. C..

Znalec Z.. C. C. k diametrálne odlišným zisteniam znaleckej organizácie v ich znaleckom posudku uviedol, že podľa jeho názoru, psychický stav u poručiteľa sa výrazne zhoršoval, pričom vplyvom jeho telesného ochorenia u neho vznikali stavy zmätenosti a v poslednom období, napr. aj v deň spísania závetu dňa 3.4.2008 sa napr. pred polnocou nachádza záznam o tom, že je zmätený, vytrhol si permanentný močový katéter, je agresívny, negativistický, odmieta zavedenie permanentného močového katétra, a teda nebol schopný adekvátne posúdiť situáciu.

Podľa ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si súd urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.

Keďže súd považoval závery znalca za správne a jednoznačné ( v spojení s vyhodnotením iných listinných dôkazov a to listinným dôkazom - znaleckým posudkom predloženým žalobcami a lekárskymi správami o zdravotnom stave poručiteľa zo dňa 21.2.2008, 21.2.2008, ošetrovateľskými záznamami ), a teda nemal o nich pochybnosť, nevyhovel tak návrhu žalovanej na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania.

Na tomto mieste súd poznamenáva, že znalecká organizácia v znaleckom posudku predloženom žalovanou nedodržala líniu znaleckého dokazovania a zákonom nedovoleným spôsobom presiahla znalecké kompetencie, keď vyjadrovala subjektívne názory ohľadom motívu spísania závetu poručiteľom ( str. 11 „ je veľmi pravdepodobné, že poručiteľ naliehal nato, aby sa tieto veci dali do poriadku aj preto, že si závažnosť a konečnosť svojho stavu uvedomoval“ ) a vyjadrovala aj právny názor na vec ( str. 11 „ podpis závetu je jednoduchý právny úkon, poručiteľ to, že časť predmetného dedičstva chce odkázať svojej neteri, v minulosti opakovane deklaroval“ ), čím vznikla pochybnosť o objektivite podaného znaleckého posudku.

Pokiaľ ide o výpoveď JUDr. Jozefíny Atanasovej, notárky so sídlom Notárskeho úradu Hlavná 8, Košice na pojednávaní dňa 23.3.2010, na túto súd pri hodnotení dôkazov nemohol prihliadnuť, nakoľko bola získaná porušením jej povinnosti mlčanlivosti.

Podľa ust. § 39 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. ( Notársky poriadok) notár a jeho zamestnanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone notárskej činnosti, s výnimkou prípadov uvedených v tomto zákone. Notár dbá o to, aby povinnosť mlčanlivosti dodržiavali jeho zamestnanci.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia § 39 zákona č. 323/1992 Zb. Povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže notára zbaviť

a) účastník písomným vyhlásením alebo b) minister vo veciach podľa § 3 ods. 1 písm. a) až d) na účely trestného konania, c) predseda súdu vo veciach ďalšej činnosti notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve na účely trestného konania.

Povinnosť mlčanlivosti notára je upravená v zákone a obsahuje ju aj sľub notára. Notár je povinný udržať v tajnosti všetko, o čom sa v rámci svojej činnosti dozvedel, čo vykonal a o čom rokoval, o klientoch, ktorých prijal, ako aj o všetkých ostatných činnostiach. Notára nemožno prinútiť, aby navonok prejavil poznatky, ktoré v rámci svojej notárskej činnosti získal. Profesijné tajomstvo sa vzťahuje na osobný aj písomný kontakt notára s účastníkmi, na jeho kanceláriu, korešpondenciu, veci, ktoré má v úschove, na jeho rozhovory s účastníkmi. Notár nemôže sám seba požiadať o zbavenie povinnosti mlčanlivosti, keďže táto povinnosť je integrálnou súčasťou výkonu jeho povolania. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť môže notára zbaviť subjekt, v záujme ktorého je inštitút mlčanlivosti zriadený, teda účastník konania. V konkrétnej veci by tak mohol urobiť len U. B., čo však nie je možné, keďže zomrel. Pri vykonaní úkonu zbavenia mlčanlivosti je jeho účastník nezastupiteľný, a teda podľa názoru súdu už nie je možné zabezpečiť zbavenie mlčanlivosti notárky JUDr. Jozefíny Atanasovej vo veci jej svedectva o spísaní notárskej zápisnice, závete poručiteľa U. B..

Výpovede svedkov B. E. - manžela žalovanej a A. E. súd vyhodnotil vzhľadom na príbuzenské a blízke rodinné vzťahy so žalovanou ako tendenčné. U A. E. súd prihliadol aj na skutočnosť, že to bol práve on, ktorý zabezpečil notárku JUDr. Jozefínu Atanasovú za účelom spísania závetu U. B.Č., ktorú podľa výpovede notárky pozná asi 15 rokov, a okrem iného prihlásil si svoju pohľadávku vo výške 300.000 Sk v dedičskom konaní po nebohom poručiteľovi U. B.. Predmetné konštatovanie súdu podporuje aj vyjadrenie A. E. v jeho návrhu na pripustenie vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej, keď uviedol, že má morálny záujem na výsledku tohto konania, t.j. aby rozdielne od žaloby, tejto v tomto konaní vyhovené nebolo.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V súlade s ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne o trovách konania samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa ust. § 151 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Náhrada trov konania je procesnou povinnosťou, ktorej obsahom je záväzok na zaplatenie sumy, ktorá sa úplne alebo sčasti zhoduje s trovami zaplatenými iným účastníkom, štátom alebo iným subjektom občianskeho súdneho konania. Dôvodom na uloženie náhrady trov konania je výsledok konania, zavinenie niektorých trov alebo náhoda, ktorá trovy konania spôsobila. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci, ktorá znamená, že účastník konania, ktorý bol v spore úspešný, má nárok na náhradu trov konania.

V danom prípade má súd za to, že sú splnené podmienky na to, aby bolo možné rozhodnúť o trovách štátu osobitným uznesením, vzhľadom na skutočnosť, že súd nerozhodol o náhrade trov konania v rozsudku, ale o týchto rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ust. § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.