Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Tos-49-2016.pdf
PDF · 71.59 KB
Case nature
Subarea
3Tos/49/2016
Uznesenie
Senát Krajského súdu v Žiline, zložený z predsedu senátu Juraja Krupu a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Pavla Polku na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.5.2016 v Žiline, o sťažnosti odsúdeného F. J. proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 2Nt/18/2015-31 zo dňa 22.2.2016
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného F. J. sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
Citovaným uznesením Okresný súd Liptovský Mikuláš podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného F. J., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, okr. E. F., t.č. v ÚVTOS Ilava, na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 3T/78/2014, lebo nezistil podmienky obnovy podľa § 394 Tr. por.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonnej lehote sťažnosť. V jej odôvodnení obhajca tvrdí, že návrh odsúdeného má všetky náležitosti. Najdôležitejším podľa neho sú podstatné chyby v pôvodnom konaní, ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie v neprospech obvineného. Tvrdí, že obvinený konal o dohode o vine a treste pod tlakom okolností, a to z obáv pred použitím asperačnej zásady a zásady trikrát a dosť. Takto potom došlo k porušeniu zásady vyjadrenej v § 1, § 2 ods. 1 Tr. por., zásady bezprostrednosti a ústnosti, keď zákonným spôsobom neboli vypočutí vo veci svedkovia. Domáha sa zrušenia napadnutého uznesenia a povolenia obnovy konania s tým, že budú vypočutí všetci navrhovaní svedkovia.
Podľa navrhovateľa je napadnuté uznesenie „unáhlené, predčasné a jednostranné“. Závery súdu nie sú v súlade s účelom inštitútu obnovy konania. Namieta tiež nedostatočné poučenie v uznesení a to, že sa zameralo na pôvodné konanie. Tvrdí, že právne závery súdu nie sú správne, sú svojvoľné, ničím nepodložené. Napadnuté uznesenie nespomína dožiadanie, ktoré bolo vykonané sudcom z Trenčína. Napadnuté uznesenie je výsledkom nespravodlivého konania a nie je náležite odôvodnené. Prístup súdu k navrhovateľovi bol podľa neho diskriminačný. Opakovane sa vracia do pôvodného konania a zdôrazňuje, že pri rozhodovaní súd nikoho k veci nevypočul.
K sťažnosti, údajne podanej odsúdeným, potrebné je dodať, že sťažnosť nepochybne písala iná osoba, sú v nej pokyny pre odsúdeného a odsúdený ani sťažnosť nepodpísal. Najpravdepodobnejšie sťažnosť písal iný odsúdený.
Na takomto základe v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Zistil tak, že sťažnosť nie je dôvodná.
Je nesporné, že Okresný súd v Liptovskom Mikuláši rozsudkom sp.zn. 3T/78/2014 zo dňa 12.8.2014 uznal obvineného F. J. za vinného z trestného činu (zločinu) týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov. Išlo o schválenie dohody o vine a treste.
V návrhu na povolenie obnovy konania odsúdený tvrdil, že „musel zobrať dohodu o vine a treste“ zo strachu pred prísnejším odsúdením. Zo spáchania trestného činu sa však necíti byť vinný. Niet svedka, ktorý by ho videl manželke ublížiť. Svedkovia mali vidieť manželku opitú. Domáhal sa výsluchu svedkov a ich konfrontácie, tvrdil, že týraný bol on a nie jeho manželka. V ďalšom obšírne popísal dôkaznú situáciu.
1)
Podstatou dohody o vine a treste je uzavretie obojstranne výhodnej dohody medzi prokurátorom na jednej strane a obvineným na strane druhej o spôsobe ukončenia trestnej veci, pričom takáto dohoda podlieha schváleniu súdu. Týmto konaním sa obvinený vzdáva práva na prerokovanie svojej veci pred nezávislým a nestranným súdom na hlavnom pojednávaní a trest mu súd uloží bez dokazovania viny.
Podmienky prijatia takejto dohody spočívajú v tom, že vyšetrovanie (skrátené vyšetrovanie) nasvedčuje tomu, že ide o trestný čin, ktorý spáchal obvinený, obvinený sa výslovne priznal k spáchaniu skutku, pričom vykonané dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania, boli dodržané procesné predpisy, návrh dohody o vine a treste je primeraný, návrh dohody obsahuje formálne podmienky upravené v § 232 ods. 7.
Priznanie sa obvineného je podmienkou začatia konania o dohode o vine a treste (§ 232 ods. 1 Tr. por.); priznaniu však musí v zmysle označeného ustanovenia zodpovedať aj celková dôkazná situácia. Teda predbežný záver o vine obvineného je východiskom pre uzavretie dohody o vine a treste. Na priznanie sa páchateľa k spáchaniu trestného činu ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. môže súd prihliadnuť, ak sa priznanie týka všetkých skutkových okolností, ktoré sú kvalifikačným momentom súdom použitej právnej kvalifikácie, vrátane okolností, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby.
Konanie o dohode o uznaní viny a prijatí trestu je osobitným procesným trestnoprávnym spôsobom konania, predstavujúcim špeciálne mechanizmy. Napríklad obvinený pritom vyhlási, že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v návrhu dohody o vine a treste kvalifikuje ako určitý trestný čin, uvedomuje si, že ak súd prijme návrh na dohodu o vine a treste a vynesie rozsudok, ktorý nadobudne právoplatnosť vyhlásením, nebude možné proti tomuto rozsudku podať odvolanie a i.
Ak sťažovateľ v súčasnosti zhruba rok po odsúdení tvrdí, že jeho postup v konaní o dohode o vine a treste vo veci nebol pravdivý, nebol úprimný a že pred prokurátorom aj pred súdom klamal, môže mať síce pravdu, to však automaticky na druhej strane všeobecne znižuje dôveryhodnosť jeho tvrdení.
2)
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Za nové skutočnosti sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania v konaní, ktorého sa návrh na obnovu týka. Novú skutočnosť je treba spravidla preukázať novými dôkazmi. Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní obsiahnutý v spise, uplatnený niektorou z procesných strán alebo nebol vykonaný.
Pri rozhodovaní, či má byť povolená obnova konania, je povinnosťou súdu preskúmať, či navrhovaný dôkaz je dôkazom novým, súdu skôr neznámym a či by na základe neho mohlo dôjsť k inému rozhodnutiu vo veci. Hodnotenie dôkazov v rámci tzv. obnovovacieho konania sa sústreďuje na zistenia,
či navrhovaný dôkaz sám alebo v spojení s inými už vykonaným dôkazmi môže viesť k inému rozhodnutiu vo veci a uvedený rozsah by hodnotenie dôkazov nemalo prekračovať.
Odsúdený v rámci konania o povolení obnovy konania neuviedol žiadne nové skutočnosti a ani nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by, či už samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu. Podstatou návrhu na povolenie obnovy konania je návrh na výsluch osôb (tiež znalca), ktoré v pôvodnom konaní boli riadne vypočuté (okrem jednej z nich) a ich výpovede obvinený v konaní o dohode akceptoval. Okresný súd sa v napadnutom uznesení s týmito skutočnosťami dostatočne zaoberal a svoje stanovisko riadne odôvodnil. Nadriadený súd na tieto závery len odkazuje, keďže sa s nimi v plnom rozsahu stotožnil a tieto si osvojil. Navrhovateľ tiež žiadnym dôkazom nepodložil svoje tvrdenie, že „dohodu“ prijal resp. pristúpil k nej pod nátlakom. Napadnuté uznesenie teda neobsahuje žiadne svojvoľné a ničím nepodložené závery, nie je ani unáhlené, predčasné a ani jednostranné.
Je vhodné poznamenať, že v konaní o obnove konania súd nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vysporiadal so všetkými okolnosťami a obhajobou obvineného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod. V obnovovacom konaní je súd oprávnený len skúmať, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu (...). Takéto nové skutočnosti alebo dôkazy navrhovateľ nepredložil. Vo veci išlo o týranie, teda nie o jednorazový útok, ale dlhšie trvajúce konanie páchateľa, preto ani prípadne predložené nové dôkazy či skutočnosti o jednotlivom útoku len veľmi teoreticky mohli by znamenať iné rozhodnutie (v tomto prípade o vine).
Na základe týchto skutočností a úvah krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.