Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/49/2016

Uznesenie

Senát Krajského súdu v Žiline, zložený z predsedu senátu Juraja Krupu a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Pavla Polku na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.5.2016 v Žiline, o sťažnosti odsúdeného F. J. proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -31 zo dňa 22.2.2016

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného F. J. sa z a m i e t a .

odôvodnenie:

Citovaným uznesením Okresný súd Liptovský Mikuláš podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného F. J., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, okr. E. F., t.č. v ÚVTOS Ilava, na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. , lebo nezistil podmienky obnovy podľa § 394 Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonnej lehote sťažnosť. V jej odôvodnení obhajca tvrdí, že návrh odsúdeného má všetky náležitosti. Najdôležitejším podľa neho sú podstatné chyby v pôvodnom konaní, ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie v neprospech obvineného. Tvrdí, že obvinený konal o dohode o vine a treste pod tlakom okolností, a to z obáv pred použitím asperačnej zásady a zásady trikrát a dosť. Takto potom došlo k porušeniu zásady vyjadrenej v § 1, § 2 ods. 1 Tr. por., zásady bezprostrednosti a ústnosti, keď zákonným spôsobom neboli vypočutí vo veci svedkovia. Domáha sa zrušenia napadnutého uznesenia a povolenia obnovy konania s tým, že budú vypočutí všetci navrhovaní svedkovia.

Podľa navrhovateľa je napadnuté uznesenie „unáhlené, predčasné a jednostranné“. Závery súdu nie sú v súlade s účelom inštitútu obnovy konania. Namieta tiež nedostatočné poučenie v uznesení a to, že sa zameralo na pôvodné konanie. Tvrdí, že právne závery súdu nie sú správne, sú svojvoľné, ničím nepodložené. Napadnuté uznesenie nespomína dožiadanie, ktoré bolo vykonané sudcom z Trenčína. Napadnuté uznesenie je výsledkom nespravodlivého konania a nie je náležite odôvodnené. Prístup súdu k navrhovateľovi bol podľa neho diskriminačný. Opakovane sa vracia do pôvodného konania a zdôrazňuje, že pri rozhodovaní súd nikoho k veci nevypočul.

K sťažnosti, údajne podanej odsúdeným, potrebné je dodať, že sťažnosť nepochybne písala iná osoba, sú v nej pokyny pre odsúdeného a odsúdený ani sťažnosť nepodpísal. Najpravdepodobnejšie sťažnosť písal iný odsúdený.

Na takomto základe v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Zistil tak, že sťažnosť nie je dôvodná.

Je nesporné, že Okresný súd v Liptovskom Mikuláši rozsudkom sp.zn. zo dňa 12.8.2014 uznal obvineného F. J. za vinného z trestného činu (zločinu) týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa

§ 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov. Išlo o schválenie dohody o vine a treste.

V návrhu na povolenie obnovy konania odsúdený tvrdil, že „musel zobrať dohodu o vine a treste“ zo strachu pred prísnejším odsúdením. Zo spáchania trestného činu sa však necíti byť vinný. Niet svedka, ktorý by ho videl manželke ublížiť. Svedkovia mali vidieť manželku opitú. Domáhal sa výsluchu svedkov a ich konfrontácie, tvrdil, že týraný bol on a nie jeho manželka. V ďalšom obšírne popísal dôkaznú situáciu.

1)

Podstatou dohody o vine a treste je uzavretie obojstranne výhodnej dohody medzi prokurátorom na jednej strane a obvineným na strane druhej o spôsobe ukončenia trestnej veci, pričom takáto dohoda podlieha schváleniu súdu. Týmto konaním sa obvinený vzdáva práva na prerokovanie svojej veci pred nezávislým a nestranným súdom na hlavnom pojednávaní a trest mu súd uloží bez dokazovania viny.

Podmienky prijatia takejto dohody spočívajú v tom, že vyšetrovanie (skrátené vyšetrovanie) nasvedčuje tomu, že ide o trestný čin, ktorý spáchal obvinený, obvinený sa výslovne priznal k spáchaniu skutku, pričom vykonané dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania, boli dodržané procesné predpisy, návrh dohody o vine a treste je primeraný, návrh dohody obsahuje formálne podmienky upravené v § 232 ods. 7.

Priznanie sa obvineného je podmienkou začatia konania o dohode o vine a treste (§ 232 ods. 1 Tr. por.); priznaniu však musí v zmysle označeného ustanovenia zodpovedať aj celková dôkazná situácia. Teda predbežný záver o vine obvineného je východiskom pre uzavretie dohody o vine a treste. Na priznanie sa páchateľa k spáchaniu trestného činu ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. môže súd prihliadnuť, ak sa priznanie týka všetkých skutkových okolností, ktoré sú kvalifikačným momentom súdom použitej právnej kvalifikácie, vrátane okolností, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby.

Konanie o dohode o uznaní viny a prijatí trestu je osobitným procesným trestnoprávnym spôsobom konania, predstavujúcim špeciálne mechanizmy. Napríklad obvinený pritom vyhlási, že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v návrhu dohody o vine a treste kvalifikuje ako určitý trestný čin, uvedomuje si, že ak súd prijme návrh na dohodu o vine a treste a vynesie rozsudok, ktorý nadobudne právoplatnosť vyhlásením, nebude možné proti tomuto rozsudku podať odvolanie a i.

Ak sťažovateľ v súčasnosti zhruba rok po odsúdení tvrdí, že jeho postup v konaní o dohode o vine a treste vo veci nebol pravdivý, nebol úprimný a že pred prokurátorom aj pred súdom klamal, môže mať síce pravdu, to však automaticky na druhej strane všeobecne znižuje dôveryhodnosť jeho tvrdení.

2)

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Za nové skutočnosti sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania v konaní, ktorého sa návrh na obnovu týka. Novú skutočnosť je treba spravidla preukázať novými dôkazmi. Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní obsiahnutý v spise, uplatnený niektorou z procesných strán alebo nebol vykonaný.

Pri rozhodovaní, či má byť povolená obnova konania, je povinnosťou súdu preskúmať, či navrhovaný dôkaz je dôkazom novým, súdu skôr neznámym a či by na základe neho mohlo dôjsť k inému rozhodnutiu vo veci. Hodnotenie dôkazov v rámci tzv. obnovovacieho konania sa sústreďuje na zistenia,

či navrhovaný dôkaz sám alebo v spojení s inými už vykonaným dôkazmi môže viesť k inému rozhodnutiu vo veci a uvedený rozsah by hodnotenie dôkazov nemalo prekračovať.

Odsúdený v rámci konania o povolení obnovy konania neuviedol žiadne nové skutočnosti a ani nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by, či už samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu. Podstatou návrhu na povolenie obnovy konania je návrh na výsluch osôb (tiež znalca), ktoré v pôvodnom konaní boli riadne vypočuté (okrem jednej z nich) a ich výpovede obvinený v konaní o dohode akceptoval. Okresný súd sa v napadnutom uznesení s týmito skutočnosťami dostatočne zaoberal a svoje stanovisko riadne odôvodnil. Nadriadený súd na tieto závery len odkazuje, keďže sa s nimi v plnom rozsahu stotožnil a tieto si osvojil. Navrhovateľ tiež žiadnym dôkazom nepodložil svoje tvrdenie, že „dohodu“ prijal resp. pristúpil k nej pod nátlakom. Napadnuté uznesenie teda neobsahuje žiadne svojvoľné a ničím nepodložené závery, nie je ani unáhlené, predčasné a ani jednostranné.

Je vhodné poznamenať, že v konaní o obnove konania súd nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vysporiadal so všetkými okolnosťami a obhajobou obvineného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod. V obnovovacom konaní je súd oprávnený len skúmať, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu (...). Takéto nové skutočnosti alebo dôkazy navrhovateľ nepredložil. Vo veci išlo o týranie, teda nie o jednorazový útok, ale dlhšie trvajúce konanie páchateľa, preto ani prípadne predložené nové dôkazy či skutočnosti o jednotlivom útoku len veľmi teoreticky mohli by znamenať iné rozhodnutie (v tomto prípade o vine).

Na základe týchto skutočností a úvah krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.