Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_11C-40-2016.pdf
PDF · 133.17 KB
No categories available
11C/40/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Peter Vrbjar, v právnej veci žalobcu Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Š. G., narodený XX. S. XXXX, bytom J. XXX, XXX XX F.R. J., o zaplatenie 422,69 € istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Zaväzuje žalovaného uhradiť žalobcovi 350,- Eur istiny s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05% p. a. odo dňa 02. 12. 2014 do zaplatenia a náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 16,48 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 60,83 Eur.
V prevyšujúcej časti žalobcu z a m i e t a.
Určuje zmluvnú podmienku uvedenú v rámcovej zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb uvedenú v článku 4 bod 5 zo dňa 31.10.2014: „V prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy ako aj náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátané nasledovne: spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové náklady vo výške 15,- Eur. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové náklady vo výške 10,- Eur. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky - celkové náklady vo výške 10,- Eur. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou z úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti - celkové náklady vo výške 30,- Eur. “za n e p l a t n ú z dôvodu jej neprijateľnosti“.
Určuje zmluvnú podmienku uvedenú v rámcovej zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru , iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb uvedenú v článku 4 bod 1 zo dňa 31.10.2014. “klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi vopred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy. “za n e p l a t n ú z dôvodu jej neprijateľnosti“
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 422,69 €, úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 357,69 € od 02.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 25,00 € a trov právneho zastúpenia vo výške 92,30 €. Poukázal na skutočnosť, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo dňa 31.10.2014 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“) a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva“), a to tým, že žalovaný prijala návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III. bodom 3. Rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 350,00 €. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty.
Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 357,69 €, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 350,00 € a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 7,69 €. Výšku odplaty si žalovaný určil sám na webovom sídle žalobcu, a to v závislosti od výšky poskytnutej sumy a lehoty splatnosti úveru. RPMN uvedená v Zmluve skutočne neodzrkadľuje reálnu hodnotu RPMN, nakoľko jej výpočet predpokladá ročný základ celkovej súčasnej hodnoty čerpaných prostriedkov, pričom žalovaný sa zaviazal splatiť dlh žalobcovi v lehote kratšej ako 3 mesiace od poskytnutia úveru.
Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 01.12.2014. Nakoľko žalovaný žalobcovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, v zmysle čl. IV bodu 4 Rámcovej zmluvy s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení, si žalobca uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 357,69 € odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia.
Žalobca písomnými výzvami vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku voči žalobcovi. V zmysle čl. IV. bodu 5 Rámcovej zmluvy si žalobca uplatnil voči žalovanému aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,00 €, pričom žalovaný bol pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy riadne oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti žalovaného splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový nárok žalobcu tak predstavuje sumu vo výške 422,69 € s príslušenstvom.
Žalovaný sa k podanej žalobe napriek výzve súdu a procesným poučeniam nevyjadril.
Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku: (1) Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. (2) Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, b) sociálneho zabezpečenia, c) konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, d) vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, e) konania o dedičstve, f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti, g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, h) sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, i) ochrany osobnosti. (3) Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.
Keďže sa v danom prípade jedná o pohľadávku vo výške 422,69 €, teda drobný spor,
súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania.
Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné:
Z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 24.11.2014 vyplýva, že táto bola medzi účastníkmi konania uzavretá na základe zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a jej predmetom bola rámcová úprava práv a povinností zmluvných strán bližšie upravených v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru a v Dohodách o zmene dohodnutých zmluvných podmienok. V zmysle článku IV. bodu 1. Rámcovej zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru (ďalej len „poplatok za poskytnutie úveru“), ktorého výška bola určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a bola uvedená na internetovej stránke žalobcu a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy. Podľa článku IV. bodu 3. Rámcovej zmluvy je úver poskytnutý žalobcom bezúročný. Z článku IV. bodu 5. Rámcovej zmluvy vyplýva, že v prípade omeškania žalovaného so splátkami úveru je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, konkrétne súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené žalobcom z dôvodu omeškania žalovaného. Tieto náklady sú vyrátane nasledovne: Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové náklady 15,00 €, Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové náklady vo výške 10,00 €, Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové náklady vo výške 10,00 €, Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky: celkové náklady vo výške 30,00 €.
Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 31.10.2014 vyplýva, že táto bola medzi účastníkmi konania uzavretá na základe Rámcovej zmluvy a žiadosti žalovaného, a to podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a jej predmetom bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 350,00 € s jednorazovým čerpaním bezhotovostným prevodom z účtu v banke žalobcu na bankový účet žalovanej v deň uzatvorenia Zmluvy, najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení Zmluvy, a záväzok žalovaného vrátiť žalobcovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 357,69 € bezhotovostne na bankový účet žalobcu. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 01.12.2014. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 30,5 % a boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 7,69 €. Celková čiastka, ktorú bol žalovaný ako spotrebiteľ povinný zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi, tak bola tvorená súčtom poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstva), pričom v čase uzatvorenia Zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného splatenia záväzku žalovaného predstavovala sumu 357,69 €.
Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že dňa 31.10.2014 bol z uvedeného účtu v prospech účtu žalovaného, uvedeného v Rámcovej zmluve aj v Zmluve, zrealizovaný prevod sumy vo výške 350,00 €. Platba bola označená variabilným symbolom 1633463 s poznámkou, že deň splatnosti je 01.12.2014.
Z Upomienky o nezaplatení pohľadávky vo výške 497,36 € zo dňa 08.12.2014 vyplýva, že žalobca žalovaného upozornil, že jeho pôžička je po splatnosti, čím porušil Zmluvu, a preto mu žalobca vyúčtoval administratívne náklady vymáhania vo výške 35,00 € a vyzval ho na úhradu celkovej dlžnej čiastky vo výške 497,36 €.
Z Urgencie nezaplatenej pohľadávky vo výške 402,69 € zo dňa 15.12.2014 vyplýva, že nakoľko žalovaný napriek mnohým výzvam žalobcu nezaplatil svoj záväzok, zvyšuje sa dlžná čiastka k uvedenému dňu o administratívne náklady spojené s konaním vymáhania vo výške 10,00 €. Celková dlžná čiastka tak bola vo výške 412,69 €.
Z Upozornenia na hrozbu exekúcie pohľadávky vo výške 412,69 € zo dňa 22.12.2015 vyplýva, že nakoľko žalobca k uvedenému dňu evidoval dlh žalovaného stále ako neuhradený, vyúčtoval mu ďalšie administratívne náklady spojené s inkasným konaním vo výške 10,00 €.
Žalovaný tak žalobcovi celkovo dlhoval 412,69 €.
Z výpovede dohody o splátkovom kalendári zo dňa 01.01.2015 vyplýva, že nakoľko finančné záväzky žalovaného voči žalobcovi neboli k uvedenému dňu vyrovnané, žalobca žalovaného vyzval na úhradu celkovej dlžnej sumy 432,69 € v lehote do troch dní.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne, čo do vyhovujúcej časti, tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, dôvodná, a preto v tejto časti žalobe vyhovel. V časti o zaplatenie celkových nákladov tvorených poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 7,69 € a skutočne vynaložených nákladov vo výške 65,00 € s príslušenstvom žaloba nie je dôvodná, a preto súd žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.
Nárok žalobcu na zaplatenie istiny poskytnutej pôžičky sa opiera o oboznamovanú Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 31.10.2014 a Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 31.10.2014 a o ustanovenia § 657 a § 658 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v čase uzavretia Rámcovej zmluvy a Zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Podľa ustanovenia § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že účastníci konania dňa 31.10.2014 uzavreli Rámcovú zmluvu a Zmluvu, na základe ktorých žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke pôžičku v sume 350 €. Žalovaný sa v lehote do 01.12.2014, teda do 31 dní zaviazal vrátiť žalobcovi okrem istiny poskytnutej pôžičky 350 € aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 7,69 €. Podľa Rámcovej zmluvy a Zmluvy úver bol poskytnutý ako bezúročný pri ročnej percentuálnej miere nákladov 30,50 %, teda žalovaný sa zaviazal vrátiť do 31.10.2014 celkom 357,69 €. Z predloženého výpisu z účtu je nepochybné, že žalobca žalovanému prevodom na účet poskytol dňa 31.10.2014 pôžičku vo výške 350,00 €. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na istinu vo výške 350,00 €, na 7,69 € titulom poplatku za poskytnutie úveru a 65,00 € titulom náhrady skutočne vynaložených nákladov.
Žalobe v časti o zaplatenie žalovanej istiny vo výške 350,00 € súd vyhovel, nakoľko na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu bezúročnej Zmluvy, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 350,00 €, pričom žalovaný žalobcovi sumu poskytnutej pôžičky nevrátil. Súd preto žalovaného zaviazal k úhrade dlžnej sumy vo výške 350,00 € istiny zodpovedajúcej výške žalobcom poskytnutých peňažných prostriedkov.
Výrok o úrokoch z omeškania je v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení. Na základe doteraz citovaných ustanovení právnych predpisov je zrejmé, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom nakoľko poskytovanie pôžičiek je formou podnikateľskej činnosti žalobcu, tento má v zmysle citovaného ustanovenia § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch postavenie tzv. iného veriteľa.
Podľa ustanovenia § 25d zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami § 9 ods. 11 a § 24 ods. 1 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. septembrom 2014. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1. septembra 2014, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Z citovaného ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1. septembra 2014 vyplýva, že aj na iných veriteľov a zmluvy nimi uzatvárané sa vzťahuje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1. septembra 2014, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru; a tiež ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1. septembra 2014, podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 až 3 a ods. 5 a 6 Občianskeho zákonníka: (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ustanovenia 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“ S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora č. C-76/10 vo veci POHOTOVOSŤ / F.Č.F.), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú neplatnosť zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a
Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ,,z neplatného právneho úkonu“).
Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku: (3) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. (4) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Zmluvná podmienka uvedená v bode 1. článku IV. Rámcovej zmluvy zo dňa 31.10.2014, ako aj zmluvná podmienka uvedená v článku 2 odseku 7 Zmluvy zo dňa 31.10.2014 a tiež zmluvná podmienka uvedená v bode 5. článku IV. Rámcovej zmluvy zo dňa 31.10.2014 sú neprijateľnými podmienkami. Preto súd podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku uviedol neprijateľné zmluvné podmienky vo výroku rozsudku, nakoľko nepriznal žalobcovi požadované plnenie z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok, a to poplatku spojeného so spracovaním a poskytnutím úveru a skutočne vynaložených nákladov spojených s vymáhaním omeškaných splátok úveru.
Zmluvná podmienka uvedená v bode 1. článku IV. Rámcovej zmluvy zo dňa 31.10.2014, ako aj zmluvná podmienka uvedená v článku 2 odseku 7 Zmluvy zo dňa 31.10.2014 a tiež zmluvná podmienka uvedená v bode 5. článku IV. Rámcovej zmluvy zo dňa 31.10.2014 sú pre rozpor s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka neplatné, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa.
Vo vzťahu k zmluvnej podmienke uvedenej v bode 1. článku IV. Rámcovej zmluvy zo dňa 31.10.2014 a zmluvnej podmienky uvedenej v článku 2 odseku 7 Zmluvy zo dňa 31.10.2014 súd konštatuje, že podľa citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka síce platí, že zákaz neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách sa nevzťahuje na zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú tieto zmluvné podmienky vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, avšak v prejednávanej veci uvedené nie je splnené, keďže poplatok za poskytnutie úveru je formulovaný v rozpore s citovaným ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nie je určený určito, jasne a zrozumiteľne. V Rámcovej zmluve (v bode 1. článku IV.) sa uvádza, že klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru,
ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi vopred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy, pričom v zmysle Zmluvy (odseku 7 článku 2) poplatok za poskytnutie úveru tvorí celkové náklady spotrebiteľa a je vyjadrený pevnou sumou vo výške 7,69 €. Z citovaných ustanovení Rámcovej zmluvy a Zmluvy však nie je zrejmé, aká časť z celkového poplatku vo výške 7,69 € patrí za spracovanie žiadosti o poskytnutie úveru a aká za poskytnutie úveru, keďže tento poplatok zahŕňa obe uvedené položky. Z uvedeného dôvodu súd nemohol považovať cenu poskytovanej služby za vyjadrenú zrozumiteľne a určite. Zo samotnej Zmluvy, ani z Rámcovej zmluvy nevyplýva, čo poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru zahŕňa a čím je odôvodnená jeho výška. Súd zároveň poukazuje na to, že zmluvná podmienka uvedená v bode 1. článku IV. Rámcovej zmluvy a zmluvná podmienka uvedená v článku 2 odseku 7 Zmluvy, ohľadom poplatku spojeného so spracovaním a poskytnutím úveru, ktoré boli vyhlásené za neprijateľné, neboli individuálne dojednané, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdu, ktorý rieši viacero sporov, kde vystupuje žalobca a uplatňuje si právo na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru. Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa líšia svojím obsahom len v údajoch o spotrebiteľovi, výške úveru a výške poplatku za poskytnutie úveru. Tieto zmluvy sú formulárovými zmluvami, do ktorých sa údaje dopisujú. Žalobca v konaní nepreukázal, že by boli zmluvné podmienky individuálne dojednané.
Ako vyplýva z ustanovení § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov. V Rámcovej zmluve aj v Zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc).
Rovnako, vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1. septembra 2014, súd musel dospieť k záveru, že z dôvodu, že Zmluva neobsahovala úrokovú sadzbu poskytnutej pôžičky, považuje sa táto pôžička za bezúročnú a bez poplatkov, a to aj napriek tvrdeniu žalobcu, že poskytnutý úver je bezúročný s tým, že sa zaň dojednáva poplatok za poskytnutie úveru vyjadrený pevnou sumou. Súd má totiž za to, že uvedený poplatok za poskytnutie úveru nie je ničím iným ako úrokom podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vyjadreným za určité obdobie bez toho, aby tento úrok bol dlžník povinný hradiť do času skutočného vrátenia peňažných prostriedkov, respektíve sa dá na takýto úrok prepočítať, to znamená, že úročenie pôžičky je ohraničené na lehotu, do ktorej sa má pôžička vrátiť. Je nepochybné, že takéto zmluvné dojednanie vnáša do tohto právneho vzťahu neprimeranú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tohto právneho vzťahu, a to na úkor spotrebiteľky. Zmluvné podmienky v uzavretých spotrebiteľských zmluvách sú objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľku a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Takéto dojednanie je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Žalobca teda nemal právo na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 7,69 €, keďže si ho uplatňoval na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Ohľadom zmluvnej podmienky uvedenej v bode 5. článku IV. Rámcovej zmluvy zo dňa 31.10.2014, týkajúcej sa skutočne vynaložených nákladov, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s výzvami, respektíve upomienkami, ktorými vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku, ktorá bola vyhlásená za neprijateľnú, súd tiež dospel k záveru, že nebola individuálne dojednaná, čo takisto vyplýva z rozhodovacej činnosti súdu tak ako bolo uvedené vyššie. Žalobca v konaní nepreukázal, že by bola táto zmluvná podmienka individuálne dojednaná.
Dojednanie týkajúce sa náhrady vyššie uvedených nákladov, uvedené v Rámcovej zmluve (bod 5. článku IV.), je výlučne na prospech žalobcu, pričom žalovaný nemal možnosť toto dojednanie ovplyvniť, a preto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Z týchto dôvodov považoval súd ustanovenia zmluvy, týkajúce sa týchto skutočne vynaložených nákladov, keďže neboli dojednané individuálne, za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.
Skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním dlžnej sumy, vyššie uvedeným spôsobom určené v bode 5. článku IV. Rámcovej zmluvy, predstavujú podľa názoru súdu určité ďalšie skryté poplatky a ich priznanie by bolo v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. rozporné s dobrými mravmi.
Vychádzajúc z uvedeného, súd dospel k záveru, že žalobca nemal právo na zaplatenie náhrady nákladov spojených s vymáhaním dlžnej sumy vo výške 65,00 €, keďže si ju uplatňoval na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Pre úplnosť súd dodáva, že z oboznamovaných listinných dôkazov vyplýva, že žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jej záväzku upomienkou zo dňa 08.12.2014, urgenciou nezaplatenej pohľadávky zo dňa 15.12.2014, ďalej upozornením na hrozbu exekúcie zo dňa 22.12.2014 a tiež poslednou výzvou zo dňa 01.01.2015. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca mal predmetné výzvy a upomienky na úhradu dlžnej sumy žalovanému zasielať v určitom krátkom časovom úseku, pričom však nepreukázal, že boli žalovanému aj skutočne doručené. Žalobca súdu nijakým spôsobom nepreukázal skutočné náklady, ktoré mu s vypracovaním jednotlivých upomienok a urgencií vznikli. Pritom výška žalobcom uplatnených nákladov za upomienky predstavuje od 5 do 17,50 % sumy skutočne poskytnutej pôžičky a žalobca ani bližšie nešpecifikoval, v čom tieto náklady spočívajú. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žalobca predloženými dôkazmi odôvodnenosť nároku na náhradu skutočne vynaložených nákladov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s výzvami, respektíve upomienkami, ktorými vyzýval žalovanú na úhradu jej záväzku, nepreukázal, a aj preto bolo potrebné žalobu žalobcu v tejto časti zamietnuť.
Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dohoda účastníkov o poplatku za poskytnutie úveru v Rámcovej zmluve aj v Zmluve, ako aj dojednanie týkajúce sa náhrady skutočne vynaložených nákladov sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.
V zmysle ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedené dôvody neplatnosti vzťahujú len na časti právneho úkonu, a to na predmetný poplatok za poskytnutie úveru a na náhradu skutočne vynaložených nákladov, a preto neplatnými sú len tieto časti právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že tieto časti možno oddeliť od ostatného obsahu Zmluvy, respektíve Rámcovej zmluvy.
Výrok o náhrade trov konania v zmysle ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Na strane žalobcu vznikli trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 25,00 € a trov právneho zastúpenia vo výške 92,30 €, ktoré v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení pozostávajú z tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - žaloba) po 29,88 €, z dvoch režijných paušálov po 8,58 € a z DPH vo výške 20 %. Žalobca bol úspešný na 82,80 % v pomere k celku a žalovaný bol úspešný na 17,20 % v pomere k celku. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, má žalobca právo na 65,6 % -nú náhradu trov konania, čomu zodpovedá suma 16,48 € kráteného zaplateného súdneho poplatku a suma 60,83 € zodpovedajúca kráteným trovám právneho zastúpenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.