Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-467-2015.pdf
PDF · 82.72 KB
No categories available
37C/467/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovanej W. O., K. XX.X.XXXX, K. O. X. X, S., I. Č. K. K. Q., G. R. P. P., G. Okresného W. S. H., o zaplatenie 241,25 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 241,25 eura spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 eura za každý aj začatý mesiac omeškania zo sumy 80,42 eura od 23.5.2016 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 160,83 eura od 18.5.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 23.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 241,25 eura spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 eura za každý aj začatý mesiac omeškania zo sumy 80,42 eura od 1.7.2015 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 160,83 eura od 1.7.2015 do zaplatenia a trovy konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že bol v rozhodnom období správcom bytu č. 1, nachádzajúceho sa K. T.. V. XX B. S., ktorý užívala v období od 1.12.2013 do 28.2.2014 žalovaná na základe zmluvy o nájme sociálneho bytu č. NZ/177-4/2013 zo dňa 5.11.2013 a od 1.3.2014 užívala žalovaná byt bez právneho titulu až do jeho odovzdania dňa 1.7.2014. Žalovanú istinu predstavuje nedoplatok užívanie bytu za obdobie od 1.1.2014 do 28.2.2014 vo výške 80,42 eura a nedoplatok z vyúčtovania za obdobie od 1.3.2014 do 1.7.2014 vo výške 160,83 eura.
Žalovaná sa k návrhu nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, so zmluvou o nájme sociálneho bytu č. NZ/177-4/2013 zo dňa 5.11.2013, s hlásením o uvoľnení bytovej jednotky zo dňa 1.7.2014, s mesačným zálohovým predpisom platieb platným od 1.1.2014, s vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním zo dňa 19.6.2015 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo zmluvy o nájme sociálneho bytu č. NZ/177-4/2013 zo dňa 5.11.2013 súd zistil, že žalovaná bola v období od 1.1.2014 do 28.2.2014 nájomcom O. Č.. XXX, nachádzajúceho sa na T.. V. XX B. S..
Z mesačného zálohového predpisu platieb platného od 1.1.2014 súd zistil, že mesačná zálohová úhrada za užívanie predmetného bytu na T.. V. XX B. S. bola stanovená vo výške 141,45 eura.
Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním zo dňa 19.6.2015 súd zistil, že za zúčtovacie obdobie od 1.1.2014 do 1.7.2014 predstavovali celkové náklady zálohovateľných služieb (predpis) sumu 675,98 eura, pričom skutočné náklady za tieto služby boli vo výške 580,83 eura. Žalovaná uhradila sumu 339,58 eura. Má teda nedoplatok na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu celkom vo výške 241,25 eura.
Podľa prvej vety ustanovenia § 685 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“), nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Podľa ustanovenia § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
Podľa ustanovenia § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka poplatok z meškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je v podstatnej časti dôvodná a žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení relevantné dôkazy. Zo zmluvy o nájme sociálneho bytu č. NZ/177-4/2013 zo dňa 5.11.2013, ako aj z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním zo dňa 19.6.2015 má súd za preukázané, že žalovaná bola v rozhodnom období od 1.1.2014 do 1.7.2014 najprv nájomcom O. Č.. XXX, nachádzajúceho sa na T.. V. XX B. S. a to od 1.1.2014 do 28.2.2014, teda mala povinnosť platiť prenajímateľovi nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a následne od 1.3.2014 do 1.7.2014 užívala predmetný byt bez právneho titulu. Žalovaná neuhradila žalobcovi úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za zúčtovacie obdobie od 1.1.2014 do 1.7.2014 celkovo vo výške 241,25 eura. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie sumy vo výške 241,25 eura titulom nedoplatku na úhradách za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu za zúčtovacie obdobie od 1.1.2014 do 1.7.2014.
Pokiaľ ide o príslušenstvo tejto pohľadávky žalobcu voči žalovanej, súd konštatuje, že žalobca má nárok na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 eura za každý aj začatý mesiac omeškania a to zo sumy 80,42 eura, ktorá je alikvotnou časťou celkovej dlžnej sumy za obdobie, počas ktorého trval nájomný vzťah (za dva mesiace roku 2014; 241,25 / 6 mesiacov od 1.1.2014 do 1.7.2014 x 2 mesiace od 1.1.2014 do 28.2.2014) a následne nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 160,83 eura, ktorá je alikvotnou časťou celkovej dlžnej sumy za obdobie, počas ktorého užívala žalovaná byt bez právneho dôvodu, t.j. za obdobie od 1.3.2014 do 1.7.2014.
V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ ide o určenie dňa omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu, má súd za to, že vyúčtovanie nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu zo dňa 19.6.2015 sa nedostalo do sféry dispozície žalovanej, keďže jej bolo doručované na adresu X. X, S., pričom dôvodom vrátenia zásielky s vyúčtovaním bol adresát neznámy. Súd má za to, že poplatok z omeškania ako aj úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR, keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že žalovaná je povinná zaplatiť dlžnú sumu prvý deň po tom, čo ju žalobca ako veriteľ požiadal o splnenie. Za kvalifikované požiadanie treba v tomto prípade považovať žalobu, pričom dňom splatnosti nároku žalobcu na zaplatenie nedoplatku za vyúčtovanie bol deň 17.5.2016 (deň po doručení žaloby s prílohami opatrovníkovi žalovanej; § 563 Obč. zák.). Žalovaná síce bola v omeškaní od 18.5.2016, avšak žalobca má zmysle ustanovenia § 697 Občianskeho zákonníka nárok na poplatok z omeškania po piatich dňoch po splatnosti vyúčtovania, teda pokiaľ ide o alikvotnú časť nedoplatku vo výške 80,42 eura za obdobie, počas ktorého trval nájomný vzťah, t.j. od 1.1.2014 do 28.2.2014, má žalobca nárok na poplatok z omeškania počnúc dňom 23.5.2016 až do zaplatenia istiny (nedoplatku). Dňom splatnosti nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 160,83 eura, ktorá suma je alikvotnou časťou celkovej dlžnej sumy za obdobie, počas ktorého užívala žalovaná byt bez právneho dôvodu, t.j. za obdobie od 1.3.2014 do 1.7.2014, bude (ako je vyššie uvedené) deň po doručení žaloby žalovanej, t.j. 17.5.2016. Prvým dňom omeškania v tejto časti preto bude nasledujúci deň po dni splatnosti, t.j. 18.5.2016.
Výška základne úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k 18.5.2016 0%.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe v podstatnej časti vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 241,25 eura spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 eura za každý aj začatý mesiac omeškania zo sumy 80,42 eura od 23.5.2016 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 160,83 eura od 18.5.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti, ohľadne požadovaného poplatku z omeškania zo sumy 80,42 eura za obdobie od 1.7.2015 do 22.5.2016 a úrokov z omeškania nad 5% ročne zo sumy 160,83 eura a za obdobie od 1.7.2015 do 17.5.2016, súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a 3 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci neúspech v pomerne nepatrnej časti, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s prvou vetou ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorej o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal takmer plný
úspech v konaní, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 eura ktorá pozostáva z náhrady zaplateného súdneho poplatku.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§251 O.s.p.).
V Košiciach, dňa 26.5.2016
JUDr. Boris Brondoš
s u d c a
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Boris Brondoš