Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_46Er-691-2014.pdf
PDF · 78.77 KB
Case nature
Area
Subarea
46Er/691/2014
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Motor - Car Trnava, s.r.o., IČO: 36 241 431, Nitrianska cesta 28, Trnava, zast.: JUDr. Peter Sopko, Paulínska 24, Trnava, proti povinnému: Equilibrium Pro s.r.o., IČO: 46196609, Snežienková 6, Bratislava (právny nástupca pôvodného povinného spoločnosti SHS Chem Tech, s.r.o., IČO: 44 546 467, Pekárska 23, Trnava), vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Tomáš Vranovič, Pažitná 1017/37, P.O. Box 36, Sereď, o vymoženie 2.087,- eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 45,85 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*161033 zo dňa 13.5.2014 bol súdny exekútor JUDr. Tomáš Vranovič v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trnava, č.k.27Rob/7/2014 - 10 zo dňa 26.2.2014.
Dňa 26.2.2015 súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 11.2.2015 podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Na základe vyššie uvedených skutočností exekučný súd exekúciu zastavil nielen pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ale aj podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, keďže oprávnený má dispozičné oprávnenie nakladať s predmetom konania a rozhodovať o tom, či exekúcia bude, resp. nebude pokračovať.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v platnom znení. Exekúcie, ktorých výkon bol začatý do 30.4.2008, sa riadia znením vyhlášky účinným do 30.4.2008. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX161/2014 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 16.4.2014, preto sa táto exekúcia riadi aktuálne platným znením vyhlášky.
Súdny exekútor v podaní, ktorým súdu predložil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, doručil tunajšiemu súdu aj vyčíslenie trov exekúcie vo výške 58,79 eur (odmenu vo výške 33,19 eur, hotové výdavky - poštovné vo výške 14,64 eur, elektronické služby 2,56 eur, spisový obal - materiál 6,- eur, telekomunikačné výdavky 2,40 eur).
Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Súd priznal súdnemu exekútorovi požadovanú paušálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky v minimálnej výške 33,19 eur.
Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súd konštatuje, že popri odmene má súdny exekútor nárok na náhradu hotových výdavkov, medzi ktoré sa zaraďuje aj poštovné. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu súdnemu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 Vyhlášky vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Hotové výdavky teda musia byť súdnym exekútorom účelne vynaložené, aby mu súd mohol priznať ich náhradu. Súd nerozhoduje o priznaní trov, ale len ich náhrady. Nahradiť možno len skutočne vynaložené trovy, nie tie, ktoré prípadne vzniknú v budúcnosti Zároveň súd uvádza, že pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi prizná len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine,
poštovým podacím hárkom. Súd nemôže priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ ide o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 7,70 eur (poštovné za doručenie písomností: žiadosť o udelenie poverenia 1,10 eur, upovedomenia o začatí exekúcie povinnému 1,70 eur, exekučný príkaz oprávnenému, povinnému, VÚB, a.s. 1,50 eur + 1,70 eur + 1,70 eur). Pokiaľ ide o poštovné za doručovanie exekučného príkazu ČSOB, a.s. a príkazov na začatie exekúcie ČSOB, a.s. a VÚB a.s., súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné, nakoľko vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním/exekučnými konaniami (t.j. v jednej zásielke doručované písomnosti do viacerých konaní, pričom súd nemá za preukázané, že súdny exekútor si tieto hotové výdavky neuplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz). Pokiaľ ide o poštovné za doručovanie návrhu na zastavenie exekúcie, vrátenia poverenia a konečnej vyúčtovacej faktúry, súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné, pretože tieto úkony vzniknú až v budúcnosti a súd nemá v súčasnosti preukázané, akým spôsobom bude súdny exekútor doručovať zásielky a či nebude doručovať v jednej zásielke písomnosti do viacero konaní a teda si náhradu za tieto úkony nebude uplatňovať duplicitne aj v ďalších konaniach. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštové, ktoré súdny exekútor súdu preukázal (fotokópiou doručeniek resp. nedoručených zásielok, poštového podacieho hárku). Súdny exekútor si v časti náhrady hotových výdavkov uplatnil odmenu za spisový obal - materiál vo výške 6,- eur (spisový obal, obálky, xerox. papier, fotenie, spinky, lepidlo, nábojky). Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za spisový obal - materiál (spisový obal, obálky, xerox. papier, fotenie, spinky, lepidlo, nábojky), nakoľko sa jedná o bežný kancelársky materiál, za ktorý sa podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi odmena nepriznáva. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za elektronické služby (lustrácia banky, Sociálna poisťovňa, Dopravný inšpektorát) vo výške 2,56 eur a za telekomunikačné výdavky vo výške 2,40 eur, ktorých vynaloženie, výšku a ich súvis s exekučným konaním mal súd preukázané z faktúr a exekučného spisu EX161/2014 predložených súdnym exekútorom.
Keďže súd na základe všetkých vyššie uvedených skutočností exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku z dôvodu, že zastaviť exekúciu navrhol sám oprávnený pre nemajetnosť povinného, súd v zmysle § 203 ods. 1 a 2 prvá veta Exekučného poriadku zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 45,85 eur.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 Občianskeho súdneho poriadku), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).