Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-12P/14/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zast. súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, za účasti rodičov maloletého dieťaťa: matky F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. Č.. XXX, okres Čadca, a otca N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J.. XXX, XXX XX Q., o návrhu matky na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti, o určenie výživného na maloleté dieťa a zmenu priezviska maloletého takto

rozhodol:

Maloletý Y. F.A., nar. XX.XX.XXXX, s a z v e r u j e do výchovy a starostlivosti matke, ktorá j e o p r á v n e n á maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec N. F., nar. XX.XX.XXXX, s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého Y. F., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 50,- Eur vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Styk otca s maloletým dieťaťom s a n e u p r a v u j e .

Návrh matky na zmenu priezviska maloletého dieťaťa súd z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 23.3.2016 matka maloletého dieťaťa ako navrhovateľka požiadala súd o zverenie syna Y. do svojej osobnej starostlivosti, s uložením povinnosti otcovi maloletého prispievať na jeho výživu sumou 50,- eur mesačne. V podanom návrhu matka uviedla, že s otcom dieťaťa nežije od roku 2011, odsťahovala sa z dôvodu nedorozumení, požívania alkoholických nápojov partnera, agresivity. Žije u svojich rodičov, dieťa je zdravé navštevuje materskú škôlku. Otec o dieťa nejaví záujem, nestretol sa s ním od júna 2011. Na základe ústnej dohody prispieva sumou 50,- €. Nakoľko sa otec o neho nezaujíma, dieťa ho vôbec nepozná toto môže dieťa ovplyvniť pri nástupe do základnej školy, syn si začína uvedomovať, že sa volá po otcovi a dožaduje sa, aby sa volal po nej ako matke a preto navrhla, aby súd zmenil priezvisko maloletého dieťaťa Y. F.A. na priezvisko Y. J..

Otec maloletého dieťaťa sa k cit. návrhu matky na výzvu súdu písomne vyjadril, pričom súhlasil s podaným návrhom matky v celom rozsahu.

Otec sa nedostavil na pojednávanie v súdom určenom termíne a svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal súd o odročenie pojednávania z prípadného dôležitého dôvodu, nežiadajúc však z tohto

dôvodu o odročenie pojednávania - preto súd na pojednávaní vec prejednal i v neprítomnosti otca, za splnenia procesných podmienok podľa ust. § 101 ods.1,2 OSP.

Po tom, ako súd vo veci vykonal nevyhnutné procesné úkony potrebné pre prípravu prejednania a rozhodnutia veci (vrátane ustanovenia kolízneho opatrovníka na zastupovanie v konaní, ktorého požiadal o prešetrenie súčasných pomerov mal. dieťaťa a v rodine účastníkov), na výsledky dokazovania vykonaného na pojednávaní vo veci samej v konaní o návrhu matky maloletých aplikoval ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“) - konkrétne ustanovenia § 36 ods.1 v spojení s ust. §§ 24 a nasl. Zákona o rodine a ust. §§ 62 a nasl. Zákona o rodine, upravujúcimi rozhodovanie súdu o úprave rodičovských práv a povinností pri nezhode rodičov maloletých detí a vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, v spojení so spoločnými ustanoveniami §§ 75 a nasl. Zákona o rodine, vychádzajúc z pomerov zistených za rozhodné obdobie uplatneného nároku v čase rozhodnutia (§ 154 ods.1 OSP), posudzujúc na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených listinných dôkazov a správ, vrátane vyjadrenia súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka, pomery oboch rodičov ako povinných a pomery dieťaťa, v prospech a so zreteľom na najlepší záujem maloletého dieťaťa (ust. čl. 3 ods.1 a súvisiacich ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého v New Yorku 20. novembra 1989, ktorého signatárom je i Slovenská republika, uverejneného v našej zbierke zákonov oznámením FMZV č. 104/1991 Zb., tiež čl. 41 v spojení s čl. 7 ods.5 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení a vyššie citovanými ust. Zákona o rodine).

Na pojednávaní okresného súdu vo veci samej dňa 126.5.2016 súd vykonal dokazovanie a z výpovede matky, kolízneho opatrovníka a listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu mal preukázané nasledovné skutočnosti:

Matka zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná, našla si brigádu na dohodu, pracuje ako čašníčka, nakoľko sa však zamestnala na dohodu od 27.4. výplatu ešte nedostala. V priemere má dohodnutú mzdu 2,- € na hodinu. Z úradu práce je jej vyplácaná pomoc (dotácia) z ktorej uhrádza náklady na škôlku maloletému dieťaťu, ide o sumu približne 50,- €. Okrem tejto sumy poberá od otca 50,- € a prídavky na maloletého Y. v sume 23,- €. V ostatnej časti jej pomáhajú rodičia a jej priateľ s ktorým žije v spoločnej domácnosti a ktorý hradí takmer všetky výdavky na bývanie a stravu. Výživné na dieťa navrhla matka priznať od právoplatnosti rozsudku. Čo sa týka zmeny priezviska, nikdy nekontaktovala v tomto smere otca až na podnet kolíznej opatrovníčky, pričom otec dieťaťa súhlasil so zmenou priezviska a v tomto bola táto skutočnosť medzi nimi dohodnutá.

Kolízny opatrovník maloletého doporučil maloletého Y. zveriť do starostlivosti matke a výživné ponechal na úvahe súdu s prihliadnutím na dohodu rodičov. Styk s maloletým nenavrhol upraviť, nakoľko sa doposiaľ s maloletým dieťaťom otec nestretáva a čo sa týka zmeny priezviska, je možné, aby otec poslal matke potvrdenie ktorým bude možné vyriešiť zmenu priezviska.

Podľa ust. § 36 ods.1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 až 5 zákona o rodine (1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 až 5 Zákona o rodine (1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. (4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 62 ods.1,2,4 a 5 Zákona o rodine (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd, vychádzajúc z takto vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu veci (§ 153 ods.1 OSP, § 154 ods.1 OSP) v konaní vo veciach starostlivosti o maloletých, ktoré súd môže začať i bez návrhu (§ 81 ods.1 OSP) a v ktorom preto návrhmi účastníkov nie je viazaný (§ 153 ods.2 OSP), rozhodol v konaní o návrhu matky v súlade s odporučením kolízneho opatrovníka maloletých detí - na základe vykonaného šetrenia pomerov v rodine účastníkov, vrátane zistenia stanovísk oboch rodičov maloletého dieťaťa.

Pre rozhodnutie súdu je rozhodný skutkový stav jestvujúci v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods.1,2 OSP) a súd preto vychádzal z vyššie uvedených pomerov účastníkov, zistených k tomuto rozhodnému času.

Matka maloletého Y. popri osobnej starostlivosti o maloletého, ktorá v zmysle ust. § 62 ods.4 Zákona o rodine už sama osebe v tomto veku má v značnej miere nahrádzať plnenie vyživovacej povinnosti týmto rodičom vo finančnej forme (naopak sa predpokladá zvýšený finančný príspevok druhého rodiča, ktorý takúto osobnú starostlivosť maloletým v rovnakej miere neposkytuje), v súdom posudzovanom období od podania návrhu na súd (§ 77 ods.1 Zákona o rodine) nesie - s výnimkou zmienených finančných príspevkov otca v podstatnej miere i ťarchu zabezpečenia základných podmienok pre starostlivosť a výživu syna. Výdavky na maloletého matka špecifikovala z titulu nákladov na škôlku, nákladov na stravu, drogériu 20,- € Konkrétne náklady na oblečenie, obuv a bežné výdavky si nevedie, ale isto prevyšujú sumu požadovanú od odporcu. Matka v čase rozhodnom bola nezamestnaná a zamestnala sa na dohodu z ktorej ku dňu rozhodnutia preukázateľný príjem ešte nemala.

Otec dieťaťa o dieťa nejaví záujem, je zamestnaný u Q. N., jeho priemerný príjem za obdobie od januára do marca 2016 bol v sume 711,34 €. Podľa správy Obce Q. otec býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, nie je vedený ako platca danej z nehnuteľností, okrem mal. .Y. má ďalšiu vyživovaciu povinnosti k mal. P. I., nar. X.X.XXXX, kde mesačne na jeho výživu prispieval sumou 90,- € + 5,- € zameškané výživné. Podľa správy ÚPSVaR D. P. otec poberá minimálnu mzdu okolo 340,- € mesačne.

O zverení mal. Y. do osobnej starostlivosti matke rozhodol za podmienok ust. § 36 ods.26.1 Zákona o rodine, potvrdiac tak svojim rozhodnutím súčasný faktický stav výlučnej osobnej starostlivosti matky o maloletého syna. Zastupovanie a správu majetku maloletého dieťaťa upravujú ust. §§ 31 a 32 Zákona o rodine. Rovnako tak vyhovel ako v celom rozsahu dôvodnému návrhu matky i v časti o určenie výživného s prihliadnutím na návrh matky, súhlasné stanovisko otca ako i preukázané pomery oboch rodičov.

Súd však nevyhovel návrhu matky na zmenu priezviska a v tejto časti návrh zamietol, ktorú skutočnosť súd odôvodňuje nasledovne:

Podľa § 35 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

V danom prípade mal súd z výpovede preukázané, že medzi rodičmi nie je spor o zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Matka ako i otec súhlasili so zmenou priezviska maloletého, pričom matka podľa výpovede nevyužila možnosť podať žiadosť na príslušný správny úrad ani nezisťovala podmienky na zmenu priezviska a až na odporúčanie kolízneho opatrovníka kontaktovala otca. V tomto smere súd poukazuje na tú skutočnosť, že súd nerozhoduje o zmene priezviska (ale len o udelení súhlasu v prípade nezhody rodičov) ak sú na to závažné dôvody a jeden z rodičov nesúhlasí. V tomto prípade súd nahrádza jeho súhlas, čo v danom prípade nebolo potrebné, súhlas otca daný bol a preto súd v tejto časti návrh ako predčasne podaný zamietol.

O trovách konania, prípadne vzniknutých účastníkom v konaní začatom na návrh matky maloletých detí, súd rozhodol podľa ust. § 146 ods.1 písm. a) OSP v spojení s ust. § 81 ods.1 OSP, keďže ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré možno začať i bez návrhu.

Súd záverom poukazuje na ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine, umožňujúce (v spojení s ust. § 163 ods.1 OSP) zmenu tohto rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (ak ide o maloleté dieťa i bez návrhu) v prípade budúcej zmeny pomerov oproti rozhodným pomerom zisteným súdom v tomto konaní, z ktorých súd vychádzal vo svojom rozhodnutí v tejto veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP). Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).

Tento rozsudok je v časti výroku odsudzujúceho na plnenie výživného predbežne vykonateľný; lehota na plnenie plynie od jeho doručenia (§ 162 ods.1,2 OSP). Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. (§ 207 ods.1 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).