Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/210/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

I. Návrh navrhovateľa súd z a m i e t a.

II. Účastníkom súd trovy konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť škodu a nemajetkovú ujmu z toho dôvodu, že v exekučnom konaní XXEr/XXX/XX, Ex XXX/XXXX ( v návrh nesprávne uvedené ako EX/XXXXX/XXXX) súd nerozhodol v zákonnej 30 dňovej lehote o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v tejto veci preto je daná zodpovednosť odporcu za vznik škody a vznik nemajetkovej ujmy podľa z.č. 514/2003 Z. z., a tak si uplatňuje z titulu majetkovej škody voči odporcovi 175,- Eur a z titulu nemajetkovej ujmy 885,12 Eur. Navrhovateľ v tom vidí nesprávny úradný postup súdu.

Výška majetkovej škody predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou navrhovateľa uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne plynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. V tom období vynaložil navrhovateľ na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- Eur. Celkovo teda vynaložil vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom 175,- Eur. Táto suma by ho nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora by dodržal zákonom stanovenú dobu.

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si navrhovateľ uplatňuje lebo samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Podľa navrhovateľa výška nemajetkovej ujmy mu má byť vyplatená za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania

a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 885,12 Eur. Výpočet nároku uskutočnil navrhovateľ alikvotným pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania / podľa doktríny ústavného súdu 663,88 Eur za rok/ v činnosti exekučného súdu berúc do úvahy, že exekučný súd v tejto veci bol bezdôvodne nečinný viac ako 494 dní.

Navrhovateľ svoj návrh ďalej odvodnil aj tým, že splnil zákonnú podmienku uplatnenia nároku na predbežné prerokovanie náhrady škody u odporcu ale odporca v zákonnej lehote o jeho žiadosti na predbežné prerokovanie nároku nerozhodol. Navrhovateľ zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

Navrhovateľ predložil súdu znalecký posudok č. X/XXXX Ekonomickej univerzity v V. zo dňa 17.01.2014 vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. tvrdiac, že ide o dôležitý dôkaz o skutočnostiach tvrdených v jednotlivých žalobách. Tento dôkaz podľa neho preukazuje minimálnu výšku spôsobenej škody. Tvrdí, že na základe neho je majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania o zmene súdneho exekútora minimálne 31,68 Eur. Žiada súd, aby znalecký posudok vnímal ako zásadný dôkaz o podstate a výške škody a aby z jeho obsahu vychádzal pri meritórnom rozhodovaní.

Odporca sa k znaleckému posudku vyššie uvedenému vyjadril podaním zo dňa 13.05.2016. Považuje ho za prinajmenšom nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý preukázať vznik a existenciu majetkovej škody navrhovateľa, ktorej náhrady sa v tomto konaní domáha, a preto navrhuje súdu neprihliadať naň z týchto dôvodov:

- znalecký posudok bol vypracovaný na základe objednávky navrhovateľa, preto je dôležité uvedomiť si účel, za akým sa k vypracovaniu posudku v súdnom konaní pristupuje, tvrdí, že sa vychádzalo zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov poskytnutých zadávateľom, podklady boli kontrolované len po formálnej stránke preto údajom predloženým zadávateľom posudku nie je možné bezvýhradne dôverovať, lebo vykazujú nezanedbateľné nepresnosti,

- zdôrazňuje, že predmetom znaleckého posudku nebolo určiť, či v konkrétnom konaní došlo resp. nedošlo k pochybeniu exekučného Okresného súdu, lebo táto otázka je predmetom dokazovania v samotnom súdnom konaní, pokiaľ znalecký ústav konštatoval, že k nesprávnemu úradnému postupu súdov došlo, a to bez bližšieho odôvodnenia, dokonca posudzoval správnosť resp. nesprávnosť otázky, ktorú nie je kompetentný odborne posúdiť i vzhľadom na oblasť znaleckej činnosti, pre ktorý je tento zapísaný v zozname znalcov podľa z. č. 382/2004 Z. z.. K záveru znaleckého ústavu ohľadom existencie nesprávneho úradného postupu odporca uviedol, že mnoho Okresných súdov Slovenskej republiky žaloby navrhovateľa v iných konaniach zamietlo už na prvom stupni po skonštatovaní, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty nesprávneho úradného postupu zo strany exekučných Okresných súdov tak, ako to predpokladá z. č. 514/2003 Z. z..

- vytýka znaleckému posudku aj to, že v každom konaní pred exekučným súdom existoval iný skutkový a právny stav, preto nemožno znalecký posudok aplikovať na všetky konania rovnako a to ani vtedy, ak by mal súd za preukázané, že k vzniku škody došlo, čo však odporca popiera.

Súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal účastníkov konania, ktorí neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Prítomnosť účastníka konania na pojednávaní je jeho právo, ktoré v danom prípade využité nebolo, a tak súd podľa §101 ods. 2 OSP pojednávanie vykonal v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, pripojeným spisom Okresného súdu Trebišov č.k. XXEr/XXX/XX /EX/XXX/XXXX/ a zistil tento skutkový stav veci:

Zo spisu Okresného sudu Trebišov č.k. XXEr/XXX/XX súd konštatuje, že na tunajšom súde sa vedie exekučné konanie, v ktorom navrhovateľ ako oprávnený podal žiadosť na vykonanie exekúcie, ktorá bola doručená súdu dňa 16.03.2007. Okresný súd Trebišov dňa 29.03.2007 vydal dňa poverenie č. XXXXXXXXXX na vykonanie exekúcie L.. E. U., Exekútorský úrad M.. Dňa 20.10.2009 bol súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, o tomto návrhu rozhodol súd uznesením č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 14.02.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.04.2011.

Súd zistil a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody formou žiadosti o predbežné prerokovanie nároku u odporcu a rovnako nebolo sporné ani to, že odporca o jeho žiadosti nerozhodol. Sporná je iba skutočnosť, či táto žiadosť bola dostatočne kvalifikovaná, čo odporca jednoznačne odmieta.

Navrhovateľ pri uplatnení svojho nároku vychádzal z nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trebišov v exekučnej veci č.k. XXEr/XXX/XXXX, ktorý podľa neho spočíval v tom, že konajúci súd nerozhodol o jeho návrhu na zmenu exekútora v 30-dňovej zákonnej lehote odo dňa doručenia návrhu na súd. Tvrdil, že vec nevykazuje prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžaduje spoluprácu s účastníkmi konania, napriek tomu súd o žiadosti rozhodol až po viac ako 494 dňoch.

Podľa §3 ods. 1 písm. d) z.č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa §3 ods. 2 cit. zák. zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa §4 ods. 1 písm. a) cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa §3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak: 1.) škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom, alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2.) škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3.) škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa §9 ods. 1 z.č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa §9 ods. 2 cit. zák. účinného do 31.12.2012 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

Podľa §9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup podľa výsledku postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a)/ a d)/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu Vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa §9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len s výsledkov vybavenia sťažností za prieťahy, žiadosti o prešetrenia vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatné rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa §62 ods. 1 z.č. 757/2004 Z. z. o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušeniu práva na verejné prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov alebo porušeniu zásady dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohu pri výkone súdnictva.

Podľa §63 ods. 1 z.č. 757/2004 Z. z. o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu.

Podľa §64 ods. 1 z.č. 757/2004 Z. z. o súdoch účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania a odstránenie zistených nedostatkov.

Podľa §49 z.č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa §17 ods. 1 z.č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa §17 ods. 2 cit. zák. v prípade, ak iba samotné konštatovanie o porušení práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa §17 ods. 3 cit. zák. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a.) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje b.) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo c.) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote d.) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa §17 ods. 4 cit. zák. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa ods. 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytnutá osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

Podľa §19 ods. 1 cit. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa §44 ods. 8 z.č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný Okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa §44 ods. 1 z.č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa ods. 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa §80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy po tom, čo zistil, že v tomto štádiu konania navrhovateľ nepreukázal, žeby odporcovi vznikla voči nemu povinnosť uhradiť škodu a nemajetkovú ujmu z dôvodu, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní č.k. XXEr/XXX/XXXX rozhodol o jeho žiadosti na zmenu exekútora až po uplynutí zákonnej lehoty. V konaní o náhradu škody podľa z.č. 514/2003 Z. z., ktorá má byť spôsobená prieťahmi v súdnom konaní nie je oprávnený súd konajúci o návrhu na náhradu škody riešiť ako predbežnú otázku zistenie takéhoto

prieťahu, ktorý by zakladal zodpovednosť odporcu za škodu z titulu nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v prieťahu v konaní. Vyššie citované právne predpisy zverujú posúdiť dôvodnosť sťažnosti na prieťahy v konaní iba predsedovi súdu a Ústavnému súdu. Táto špeciálna právna úprava, ktorá upravila pôsobnosť subjektu na posúdenie prieťahov v súdnom konaní s právnymi účinkami aj pre posúdenie zodpovednosti na náhradu škody spôsobenej prieťahom v súdnom konaní má svoje opodstatnenie v tom, aby súdy nižších stupňov nemohli preskúmavať zákonnosť postupu súdov vyšších stupňov pokiaľ ide o dĺžku konania, inak by mohlo dôjsť k tomu, že súd prvého stupňa by dôvodnosť a opodstatnenosť sťažnosti na prieťah v konaní inému súdu posúdil odlišne od Ústavného súdu, ktorý by rozhodoval v konaní o sťažnosti účastníka súdneho konania na prieťahy v konaní alebo odlišne od posúdenia príslušného predsedu súdu, ktorý vybavil sťažnosť podľa §63 ods. 1 a §64 ods. 4 z.č. 757/2004 Z. z..

Z uvedeného dôvodu, ak sa má posudzovať aktívna legitimácia navrhovateľa v konaní o náhradu škody spôsobenej prieťahom v súdnom konaní, musí byť preukázaná existencia právne účinného aktu predsedu súdu alebo Ústavného súdu, ktorým bola sťažnosť oprávnenej osoby na prieťahy v konaní kvalifikovaná ako dôvodná. Navrhovateľ však nepreukázal, že je osobou oprávnenou na uplatnenie nároku, ktorého sa domáha podaným návrhom v tejto veci, preto súd jeho návrh zamietol. Navrhovateľ nepreukázal existenciu právne účinného aktu predsedu súdu alebo Ústavného súdu o konštatovaní prieťahov v exekučnej veci č. k. XXEr/XXX/XXXX.

V dôvodoch tohto rozsudku súd síce cituje aj ustanovenie §9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z. z. účinného po 01.01.2013, teda po podaní návrhu navrhovateľa na začatie konania na súd, avšak to na vyššie uvedenom konštatovaní súdu o nedôvodnosti uplatnenia nároku navrhovateľa nič nemení.

Súd poukazuje na to, že citované ustanovenie zákona o súdoch ako aj Ústavy Slovenskej republiky boli účinné aj v čase, keď vo vyššie uvedenej exekučnej veci uplynula lehota na rozhodnutie o žiadosti navrhovateľa o zmene súdneho exekútora a súd v tejto zákonnej lehote o jeho žiadosti nerozhodol. Skutočnosť, že od 01.01.2013 je ustanovenie §9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z. z. rozdielne od úpravy účinnej do 31.12.2012 nič menení na právnych záveroch odôvodenia tohto rozsudku. Aj bez novelizácie §9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013 by súd z vyššie uvedených dôvodov návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v tomto prípade zamietol z rovnakých dôvodov.

Navrhovateľ v konaní úspech nemal, odporca si trovy konania uplatnil ale ich vznik nepreukázal, preto súd podľa §142 ods. 1 OSP účastníkom trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.